Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/412/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu L. K., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho v J., Š. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Ľudová 14, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29. júna 2015, č.k. 7C 158/2013-161, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 29. júna 2015, č.k. 7C 158/2013-161 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C 3284/2012. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn. 2C 3284/2012 zo dňa 19.1.2012, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, sumu 731,08 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012, sp.zn. 2C 3284/2012 bola L. K. uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť Rapid life životnej poisťovni, a.s. sumu 63,12 € a trovy rozhodcovského konania v sume 276 € alebo, aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol L. K. doručený dňa 15.4.2013. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 7. mája 2013, teda včas, t.j. v 30- dňovej lehote podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zák. č. 244/2002 Z.z.). Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy a podľa písmena c/ (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 28.2.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“). V XV. časti VPP - Rozhodcovské konanie, sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom; rozhodcovské konanie

sa riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. Súčasťou VPP sú aj Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde pod bodom 2 je úprava, že „Poistník“ (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Za týmto textom nasleduje podpis žalobcu a žalovanej a dátum 28.2.2008.

4. Súd konštatoval, že táto rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Poistná zmluva, ako aj rozhodcovská doložka sú tzv. formulárové zmluvy a žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť (obsah predloženej rozhodcovskej doložky). Mohol len poistnú zmluvu, ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Uvedenú rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a nútila spotrebiteľa v prípade sporu podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je súčasťou dlhého, neprehľadného textu, písaného malými písmenami a žalobca nemal možnosť sa so všetkými týmito podmienkami podrobne oboznámiť a pochopiť ich. Uvedená rozhodcovská doložka znemožnila žalobcovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a nútila ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu. Za tejto situácie je rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Súd dospel k záveru, že v danom prípade bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovský súd nemal právomoc vydať rozhodcovský rozsudok a naviac bola porušená aj zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.

5. Na žiadosť žalobcu súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu zo dňa 19.1.2012, sp.zn. 2C 3284/2012 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po citácii § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného do 31.12.2014 súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť, lebo žalobca nepodal proti nemu opravný prostriedok, ale žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

6. Pokiaľ žalovaný navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu, že po novele Exekučného poriadku (zákona č. 235/2014 Z.z.) v § 243 písm. d/ Exekučného poriadku po 1.1.2015 už nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, kde je podkladom exekučného konania rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní a žalovaný neinicioval exekučné konanie do troch mesiacov od platnosti a účinnosti uvedenej novely Exekučného poriadku, súd poznamenal, že sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Poukázal na to, že podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore splňujúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konanie na súde, ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončilo, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

7. Súd prvej inštancie po citácii § 372w O.s.p. rozhodol o žalobe žalobcu tak, že zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok z dôvodov uvedených vyššie a z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky.

8. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, § 12 ods. 6, § 17, § 33 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. g/, písm. j/, § 40 ods. 2, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ako aj §§ 52 ods. 1 až 4 OZ, § 53 ods. 1 a 3 OZ, § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, § 53 ods. 5 OZ.

9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Označila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ O.s.p.

11. Uviedla, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru keď uzavrel, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Nesprávny právny záver vyplýva podľa odvolateľky z toho, že súd nesprávne zistil skutkový stav, lebo nedostatočne vykonal žalovanou predkladané dôkazy. Súd si neuvedomil podstatnú skutkovú okolnosť, že poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv. predzmluvnú fázu. Touto fázou je kontaktovanie občana sprostredkovateľom poistenia za účelom informovania o poistení a okolností s tým súvisiacich. V tomto smere poukázala na záznam o požiadavkách a o potrebách klienta, ktorý by mal verne odrážať stručný priebeh predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa poistenia s klientom. Odvolateľka vyčíta súdu nesprávny právny záver keď tvrdí, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou. Podľa odvolateľky nestačí tvrdenie súdu, že uvedená rozhodcovská doložka (tak) núti spotrebiteľa v prípade sporu podriadiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím sa odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, a tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Opätovne upriamila pozornosť súdu na bod 2 Osobitných zmluvných dojednaní, v ktorom sa obaja účastníci zmluvy podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. V ďalšej časti odvolania odvolateľka podrobne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 394/2012, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že spotrebitelia v právnom prostredí Slovenskej republiky majú prostriedok právnej ochrany po jednostupňovom konaní, a to konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde. Poukázala aj na to, že súd je povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, a to podľa 19. odstavca smernice 93/13/EHS. Vyčítala súdu, že zaťažil konanie procesnými vadami, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Súd vychádzal len z tvrdení žalobcu, že mu rozhodcovská doložka nebola vysvetlená. Poukázala na to, že súd si nesplnil svoju procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p., lebo neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Vyčítala súdu aj nesprávnu aplikáciu § 372w O.s.p.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že judikatúra všeobecných súdov určila neplatnosť rozhodcovskej doložky žalovanej uvedenej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 3/2013, 6 ECdo 7/2013. Označil aj niekoľko desiatok rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky, ktoré túto otázku právoplatne vyriešili. Po citácii § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r/ uviedol, že značná nerovnováha bola rozhodcovskou doložkou spôsobená tým, že rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu cestou všeobecného súdu a núti ho v prípade sporu a sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalobca poprel, aby bol poučený o obsahu všeobecných poistných podmienok a o tom, že všeobecné poistné podmienky obsahujú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že ak rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaná splnenie danej skutočnosti nijako nepreukázala a v tomto smere si dôkazné bremeno nesplnila. O tom, že nešlo o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku svedčí to, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné ich meniť, resp. nebolo možné meniť obsah formulára.

13. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, z § 243 písm. d/ Exekučného poriadku poznamenal, že uvedené ustanovenie nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Uviedol viacero rozhodnutí, ktoré rozhodli o zrušení rozhodcovských rozsudkov aj po spomínanej novele Exekučného poriadku.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 21.2.2017.

15. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní žalovanej vyzval strany sporu v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016 (ďalej len , aby sa písomne vyjadrili k možnému použitiu § 45 ods. 1 písm. e/, ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri

doterajšom rozhodovaní nebolo použité s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§ 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. od 1.1.2015).

16. Žalobca oznámil súdu, že súhlasí s použitím uvedených paragrafov vo výzve súdu.

17. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrila.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CP a contrario v rozsahu danom ustanoveniami § 379 a § 380 a z hľadísk odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. marca 2017 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.3.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

21. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 17. júla 2015, ktoré doplnila podaním doručeným súdu dňa 29. júla 2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

23. Podľa § 470 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie žalovanej bolo doručené súdu pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

25. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP, o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 .

26. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ustanovenie § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná, tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam pripisoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je možné uplatniť iba v prípade splnenia podmienok podľa § 205a O.s.p.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

33. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý už v čase jeho rozhodovania nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda v spore vecne správne rozhodol.

34. Súd v prejednávanej veci rozhodol dňa 29.6.2015, pričom v čase rozhodovania bol už platný a účinný zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom a rozhodcovskom konaní, účinný od 1.1.2015. Uvedený právny predpis v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní, začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. V prechodných ustanoveniach

neupravil možnosť súdu v neskončenom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupovať podľa doterajších predpisov, a teda aplikovať zákon č. 244/2002 Z.z. Zákon o rozhodcovskom konaní je pritom nielen normou hmotného práva, ale aj normou procesného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového predpisu, t.j. zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovská zmluva bude sa posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

35. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žalobca namietal platnosť rozhodcovskej doložky, teda žalobca namietal platnosť v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z.. Aj keď súd vyslovil neplatnosť rozhodcovského rozsudku aplikujúc ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z., ktoré v čase rozhodovania už nebolo účinné, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na základe zistenia, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda vo veci vecne správne rozhodol a iba dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nesprávne podriadil pod ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. a nie ust. §45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z..

36. Odvolací súd preto postupoval podľa ust. § 382 a keďže na prejednávanú vec sa vzťahuje ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo súdom prvej inštancie použité (a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce), vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili a následne toto ustanovenie aplikoval na správne zistený skutkový stav.

37. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/ až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možno oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

38. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, kedy žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a že táto nebola individuálne dojednaná.

39. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny záver napriek aplikácii nesprávneho právneho predpisu, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

40. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Ani odvolacie námietky žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

41. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie (o tom, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a jedná sa o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu), s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z.).

43. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V

prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne ovplyvniť znenie ani obsah VPP, ktoré boli jej súčasťou a obsahovali rozhodcovskú doložku.

44. 54. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu zmluvy, resp. VPP, ktoré boli jej súčasťou, bol totiž písaný malými písmenami, obsahoval množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobca ako priemerný spotrebiteľ nemal možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenú skutočnosť, že pred uzavretím rozhodcovskej doložky sprostredkovateľ poistenia, uzavierajúci zmluvy v mene žalovanej, upozornil žalobcu na rozhodcovskú doložku, resp. rozhodcovské konanie, oboznámil ho s týmto inštitútom a s rozdielmi oproti konaniu na súde, s následkami jej uzavretia ako aj, že ho informoval o tom, že doložku nemusí akceptovať. Splnenie povinností spojených s rokovaním o rozhodcovskej doložke teda žalovaná nepreukázala, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo práve žalovanú v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

45. Zároveň táto zmluva spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 , pretože rozhodcovská zmluva zakotvila de facto výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať v prípade, ak konanie bolo začaté na návrh dodávateľa, čo je takmer pravidlom, čo zakladá dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.

46. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ v znení účinnom do 31.12.2014, teda v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú pritom v zmysle § 53 ods. 5 neplatné.

47. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

48. 58. V prejednávanej veci rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy medzi stranami sporu. V zmysle rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom, a teda zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu riešiť všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia v rozhodcovskom konaní. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky žalobca nemal možnosť uplatniť práva z tejto poistnej zmluvy pred všeobecným súdom, teda nemal na výber, či svoj nárok uplatní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom.

49. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Na základe tejto rozhodcovskej doložky sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom a spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie sporu pred súdom. Je preto dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach) a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore koncipovaná a žalobcom podpísaná (podpísaním poistnej zmluvy súhlasil s rozhodcovskou doložkou, teda rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy), nesvedčí o individuálnom dojednaní a to bez ohľadu na to, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj ďalšie Osobitné zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012).

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny je záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva, ktorá nebola individuálne vyjednaná a ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, čo zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom.

52. Ostatné odvolacie dôvody rovnako naplnené nie sú.

53. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovanej, podstatou ktorej je tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky s poukazom na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k uzavretej poistnej zmluve. Záver súdu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a je zhodný s jednotnou súdnou praxou, ktorá posúdenie otázky individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv už ustálila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012, ktorý sa zaoberá posúdením otázky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky práve vo veci žalovanej, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, aká bola aj súčasťou poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal dôvod odchýliť sa od názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia.

54. Vo vyššie citovanom uznesení najvyšší súd konštatoval správny záver súdov v exekučnom konaní o neprijateľnosti, a teda aj neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Konštatoval, že z poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky obsiahnuté v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

55. K totožnému záveru dospel odvolací súd aj v predmetnej veci.

56. V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a naviac táto nebola ani individuálne dojednaná.

57. Rozhodcovská doložka tak, ako bola zakomponovaná vo VPP, splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP označená ako „Osobitné zmluvné dojednania“, možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte, písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP.

58. Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na časť XV. VPP, ktoré sú jednoznačne súčasťou poistných podmienok.

59. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.

60. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacou námietkou žalovanej, že súd založil svoj záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky na tej skutočnosti, že musí ísť o takú podmienku, ktorú si spotrebiteľ sám vyjednal alebo navrhol. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola

individuálne dojednaná založil na tej skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený žalovanou na predtlačenom formulári a žalobca nemal možnosť jej obsah ovplyvniť alebo meniť a sám na ňom takto neparticipoval. Tento záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou, ktorá je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. V prejednávanej veci naviac rozhodcovská doložka bola súčasťou poistnej zmluvy, a preto žalobca nemal možnosť výberu, musel buď zmluvu ako celok podpísať alebo odmietnuť. Nie je namieste argumentácia o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky v záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy, pretože aj keby tieto osobitné ustanovenia neboli žalobcom podpísané, k uzavretiu rozhodcovskej doložky došlo už podpisom poistnej zmluvy, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Záverečnými ustanoveniami, ktoré sú opticky oddelené od ostatného textu všeobecných poistných podmienok, žalovaná chcela iba navodiť dojem, že došlo k osobitnému dojednaniu rozhodcovskej doložky. Ak by mala žalovaná skutočný úmysel osobitne vyjednať túto rozhodcovskú doložku, neučinila by ju súčasťou samotnej poistnej zmluvy. Žalovaná ani nepreukázala osobitné rokovania o dojednaní rozhodcovskej doložky so žalobcom a nepochybne z vykonaného dokazovania je teda možné uzavrieť, že žalobca musel poistnú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ako jej súčasti ako celok prijať alebo ju odmietnuť a nemal možnosť ovplyvniť ani meniť jej obsah, vrátane rozhodcovskej doložky.

61. K ďalšej odvolacej námietke, že súd priznal spotrebiteľovi právo obrátiť sa na všeobecný súd vždy, aj keď je už začaté rozhodcovské konanie, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a § 3 ods. 6 zák. č. 335/2014 Z.z. odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. V prejednávanej veci nepochybne bola dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a žalobcovi ani len nebola daná možnosť výberu, či prípadne ak sama podá žalobu, má možnosť vybrať si všeobecný súd alebo súd rozhodcovský. Tvrdenie žalovanej, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo rozhodcovská doložka nebráni žalobcovi podať žalobu na súd po uskutočnení rozhodcovského konania, na tomto závere nič nemení. Možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nie je postačujúca pre záver, že rozhodcovská doložka tak, ako bola dojednaná v prejednávanej veci, nebráni spotrebiteľovi domáhať sa svojho práva na súde.

62. Nedôvodná je aj odvolacia námietka o porušení zásady kontradiktórnosti konania, že žalovaná nemala možnosť vyjadriť sa k prednesom na pojednávaní, pretože o opaku svedčí zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.7.2013, že po prednese právneho zástupcu žalobu bol podrobne zaprotokolovaný prednes právneho zástupcu žalovaného (JUDr. Gabriela Gulbiša), o čom svedčí zápisnica o pojednávaní č.l. 62 a nasl., takisto písomné podanie žalovanej zo dňa 28.6.2013 a zápisnica o pojednávaní zo dňa 8.6.2015 na č.l. 150 a 152 spisu.

63. K odvolacej námietke týkajúcej sa aplikácie smernice 93/13/EHS, a to konkrétne jej devätnásteho odôvodnenia vzťahujúceho sa na poistné vzťahy odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy. Je preto nenáležitá obrana odvolateľa aj v tom smere, že „devätnáste odôvodnenie“ smernice spod vecného rozsahu smernice vyníma zmluvné podmienky v poistných zmluvách s cieľom, že dohoda o rozhodcovskom konaní nemôže byť neprijateľnou podmienkou, ak je dohodnutá v poistnej zmluve.

64. K námietke žalovanej, že súd bez ďalšieho považoval uzavretie rozhodcovskej doložky za neprijateľné v spotrebiteľskom vzťahu a nevykonal test primeranosti podmienky, ako je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS odvolací súd uvádza, že takýto záver z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva. Súd prvého stupňa konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda takú, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a to z toho dôvodu, že zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi účastníkmi vyplývajúce z poistnej zmluvy.

65. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu prejednávať spory medzi stranami, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na smernicu Rady ES č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe. Podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy takýmito nekalými podmienkami sú aj neposkytnutie spotrebiteľovi práva alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktorá by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

66. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v tejto otázke je nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, že súd sa nedostatočne zaoberal otázkou, či rozhodcovská doložka skutočne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

67. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné.

68. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania strán (do 30.6.2016), preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

69. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

70. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá v odvolaní úspech nemala. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .