Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/20/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, proti odporcovi Okresný úrad Trebišov, Trebišov, M. R. Štefánika 1161/184, za účasti Obce Zemplín, Zemplín 49, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Trebišov zo dňa 18. 02. 2013 č. C3/2010/Iv, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Správy katastra Trebišov zo dňa 18. 02. 2013 č. C3/2010/Iv podľa § 250q ods. 3 z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O. s. p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2013 č. C3/2010/Iv Správa katastra Trebišov nevyhovela návrhu navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení, že pozemky sú vo vlastníctve štátu v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ návrhom zo dňa 23. 10. 2009 žiadal o zrušenie delimitačného protokolu č. 364/L2/1191 a jeho dodatkov vyhotovených v zmysle zák. č. 138/1991 Z. z. podľa § 12 zák. č. 180/1995 Z. z. v katastrálnom území M.. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a stanoviskom Obce Zemplín príslušná komisia ROEP v zmysle zákona 180/1995 Z. z. rozhodla o vyžiadaní dokladu od Obce Zemplín , ktorý by preukazoval pridelenie majetku do trvalej správy národného výboru po 01. 09. 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Úv., v ktorom stanovisku zároveň odporučila správnemu orgánu vydať rozhodnutie podľa platných právnych predpisov a správnemu orgánu predložila podklady z námietkového konania. Správny orgán zistil, že navrhovateľ podľa obsahu jeho návrhu zo dňa 19. 10. 2009 žiadal zrušiť vlastnícke právo Obce Zemplín k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v podieloch, špecifikovaných v tomto návrhu, špecifikovaných v tomto návrhu, pôvodne zapísaným v pozemno-knižných vložkách č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v k. ú. M., ktoré boli zapísané do vlastníctva Obce Zemplín na základe delimitačného protokolu č. 364/L/2/1991 a jeho dodatkov, ako aj ďalších delimitačných protokolov vyhotovených v zmysle zákona 138/1991 Zb. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli vyššie špecifikované boli delimitované na základe odporujúcich skutočností, kde posledným zápisom bolo vložené vlastnícke právo pre vlastníka Československý štát v správe poľnohospodárskeho odboru Rady ONV v Kráľovskom Chlmci, pričom tieto boli len v dočasnej správe národného výboru a zostali k 01. 05. 1991 vo vlastníctve štátu. Do trvalej správy národného výboru mohli prejsť až po 01. 09. 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Úv. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.

Citovaná vyhláška v § 3 stanovila Okresným národným výborom za účelom vykonania správy povinnosť ihneď zistiť a pri nehnuteľnom majetku navrhnúť pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. Takýto zápis sa v horeuvedených pozemno-knižných vložkách v k. ú. M. nenachádza, pričom na podporu svojho stanoviska predložil rozsudky Najvyššieho súdu SR špecifikované v tomto návrhu. V podaní zo dňa 12. 02. 2010 doplnil navrhovateľ návrh na riešenie v zmysle listu zo dňa 19. 10. 2009 aj na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, v podieloch špecifikovaných v tomto návrhu a pozemno-knižnej vložky č. XXX, v zmysle ktorých Obec Zemplín nadobudla vlastníctvo aj k týmto pozemkom na základe delimitačného protokolu č. 364/L/2/1991 a jeho dodatkov a ďalších delimitačných protokolov. Správny orgán konštatoval, že k uvedenému návrhu neboli doložené žiadne listinné dôkazy okrem citovaných rozsudkov súdov.

3. Obec Zemplín v stanovisku zo dňa 23. 10. 2009, ktoré bolo doručené komisii ROEP dňa 23. 10. 2012 uviedla, že zo strany navrhovateľa neboli predložené také údaje, ktoré odporujú skutočnostiam, a z ktorých by jednoznačne a nespochybniteľne vyplývalo, že tieto pozemky prešli z vlastníctva štátu Slovenskej republiky do vlastníctva Obce Zemplín. Konštatovala, že nie je spornou skutočnosť, že pozemky uvedené v tomto návrhu na zrušenie delimitačného protokolu patrili dňa 24. 11. 1990 do vlastníctva SR, spornou je však skutočnosť, kto vykonával k týmto nehnuteľnostiam právo hospodárenia dňa 24. 11. 1990. Poukázala na to, že zákon o majetku obcí č. 138/1991 Zb. v § 1 ods. 1 vymedzil, ktoré veci z majetku SR prechádzajú do vlastníctva obcí, pričom podľa § 2 ods. 1 cit. zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku SR okrem nehnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu, ktorým je zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, pričom tento zákon nadobudol účinnosť dňa 01. 05. 1991. Zákon, o ktorý opiera svoje stanovisko navrhovateľ, t. j. zákon č. 229/1991 Zb. nadobudol účinnosť až 24. 06. 1991, teda po účinnosti zákona o majetku obcí, pričom delimitačný protokol bol vyhotovený podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o majetku obcí a iba deklaroval stav, ktorý tu nastal účinnosťou citovaného zákona o majetku obcí.

4. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že tieto pozemky nemohli prejsť na základe zákona o majetku obcí do vlastníctva obce, lebo boli iba v dočasnej správe národného výbor obec konštatovala, že právo hospodárenia národného výboru k predmetným pozemkom bolo preukázané zápismi v pozemno- knižných vložkách, na ktoré sa odvoláva Slovenský pozemkový fond vo svojom návrhu, pričom tento nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že právo hospodárenia s týmto pozemkom mal niekto iný ako ONV v Kráľovskom Chlmci. Podľa jeho názoru je nutné v tomto prípade vychádzať z toho, že postupnou zmenou právnej úpravy sa správa týchto pozemkov zmenila na právo hospodárenia národného výboru. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade prechodu majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce malo byť splnených viacero podmienok. Jednou z nich bolo, že sa malo jednať o vec inú než hnuteľnosť, patriacu orgánom miestnej štátnej správy, čiže mohlo ísť o poľnohospodársku nehnuteľnosť a ďalšou podmienkou bolo, že k 24. 11. 1990 patrilo právo hospodárenia národným výborom bez rozlíšenia stupňa národného výboru a trvalosti alebo dočasnosti práva hospodárenia, na území ktorých sa tieto nachádzali. Pokiaľ boli tieto podmienky splnené, vec prešla z vlastníctva štátu do vlastníctva obce účinnosťou zákona o majetku obcí, t. j. dňom 01. 05. 1991. Obec zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/7/2002, ktorý nasvedčuje argumentácii obce, keďže podľa názoru tohto súdu nie je potrebné rozlišovať právo hospodárenia národného výboru z hľadiska jeho trvalosti alebo dočasnosti. Relevantnou je len skutočnosť, komu patrilo právo hospodárenia ku dňu 24. 11. 1990. Právne relevantným spôsobom administratívnym opatrením oprávneného subjektu alebo hospodárskou zmluvou nedošlo k zriadeniu práva trvalého užívania inej, než štátnej organizácie, a na základe uvedeného bol delimitačný protokol, ktorý je predmetom konania vydaný v súlade s platnou právnou úpravou.

5. Odporca citujúc ust. § 12 zák. č. 180/1995 Z. z. konštatoval, že navrhovateľ musí preukázať právny záujem o vydanie predmetného rozhodnutia. Tento zákon nestanovuje náležitosti návrhu a preto subsidiárne odporca postupoval podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku. Po preskúmaní obsahu návrhu navrhovateľa zistil, že tento nespĺňa všeobecné náležitosti tým, že nešpecifikuje presne predmet podania a z toho vyplývajúcu skutočnosť, že v návrhu absentuje petit. Taktiež označenie dôkazov je nedostačujúce, tieto nie sú vyšpecifikované a vo svojej podstate nie je vymedzený predmet podania. Toto podanie by malo obsahovať všetky potrebné skutočnosti na to, aby správny orgán mohol vec meritórne posúdiť a rozhodnúť. Súčasťou návrhu musí byť aj označenie dôkazov majúcich priamy súvis s rozhodnutím vo veci samej. Logickým vyústením návrhu by malo byť označenie toho, čoho

sa navrhovateľ domáha, teda označenie petitu. Tento návrh by mal vo svojej podstate predstavovať jadro budúceho výroku v rozhodnutí správy katastra, čo s poukazom na obsah podania Slovenského pozemkového fondu bez príslušného petitu nie je možné. Nehnuteľnosti nie sú v návrhu špecifikované v zmysle § 42 zák. č. 162/1995 Z. z. tzn. že z návrhu nevyplýva, o ktorých nehnuteľnostiach vedených na citovaných listoch vlastníctva má správa katastra rozhodovať. Konštatoval, že Správa katastra Trebišov ako príslušný orgán na rozhodovanie o predloženom návrhu je uzrozumená s ustanovením čl. 47 Ústavy SR, avšak v danom prípade s poukazom na to, že zástupca Slovenského pozemkového fondu, Regionálny odbor Trebišov je členom komisie ROEP od jej vzniku dňa 27. 05. 2008 až do schválenia registra ROEP, čo bolo vykonané rozhodnutím C5/2010 zo dňa 29. 04. 2010, je znalý problematiky a preto správa katastra nemôže zasahovať do návrhu, ktorý bol v tejto veci predložený, keďže je potrebné vychádzať z prezumpcie priority záujmov navrhovateľa, do čoho správa katastra nemôže zasahovať, čo vyplýva už z predmetu činnosti uvádzaného vo výpise z obchodného registra. Navrhovateľ teda mal vedomosti o tom, ktoré skutočnosti bolo potrebné v konaní v zmysle citovaného § 12 zákona 180/1995 Z. z. skúmať. Správny orgán zároveň konštatoval, že navrhovateľ nedostatočne preukázal právny záujem o vydanie rozhodnutia podľa cit. zák. ustanovenia, keďže vo svojom návrhu len uviedol listy vlastníctva, na ktorých sú dotknuté nehnuteľnosti evidované a pozemno-knižné vložky bez identifikovania, bez riešenia a odôvodnenia titulov nadobudnutia a následne ich špecifikáciu podľa toho- ktorého delimitačného protokolu, resp. jeho dodatku. Základným predpokladom prechodu pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce je preukázanie práva hospodárenia, ktoré patrilo k týmto pozemkom príslušnému národnému výboru k 23. a 24. 11. 1990. Vychádzajúc zo zákona č. 138/1991 Zb., z § 65 ods. 1 hospodárskeho zákonníka, ako aj § 4 ods. 1 vykonávacej vyhlášky č. 119/1988 Zb. právny predchodca odporcu konštatoval, že národné výbory, keďže poľnohospodársku výrobu nikdy nevykonávali, nemohli mať k týmto pozemkom v rozhodujúcom období právo hospodárenia a preto takéto pozemky zostali aj po účinnosti zákona o majetku obcí vo vlastníctve štátu. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že v čase účinnosti hospodárskeho zákonníka bol namiesto výrazu právo hospodárenia použitý termín správa. Pojmy právo hospodárenia a správa neboli úplne totožné, dočasná správa vždy existovala. Do vlastníctva obce majetok, ktorý mali národné výbory len v dočasnej správe zo zákona nikdy neprešiel. Súčasnú správu národného majetku upravovala vyhláška č. 61/1986 Zb., z ktorej vyplýva, že v dočasnej správe mali národné výbory aj taký majetok, ktorý bol skonfiškovaný alebo znárodnený, pretože takýto majetok vrátane poľnohospodárskych pozemkov národné výbory pôvodne nespravovali, dispozičné právo k nim malo Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkovej reformy. Do ich správy mohli prejsť až po 01. 09. 1959 v zmysle vyhl. č. 158/1959 Úv. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. Výkonný orgán okresného národného výboru bol povinný ihneď zistiť a pri nehnuteľnom majetku navrhnúť pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. Pokiaľ k takémuto zápisu do pozemkovej knihy nedošlo, nehnuteľný majetok zostal aj naďalej len v dočasnej správe príslušného národného výboru a teda takisto mohol prejsť podľa zák. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov do vlastníctva obce. Do roku 1950 platila na území terajšej Slovenskej republiky intabulačná zásada, v zmysle ktorej vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Nadobudnutím účinnosti stredného občianskeho zákonníka zaniká na území SR platnosť intabulačnej zásady a hoci jednotlivé ustanovenia predpokladali zápis vlastníckych vzťahov do pozemkovej knihy, právna úprava v tom čase platná už neviazala vznik vlastníckeho práva na vykonanie tohto zápisu. S účinnosťou od 01. 04. 1964 došlo k ukončeniu akýchkoľvek zápisov do pozemkových kníh v zmysle § 10 ods. 2 zák. č. 22/1964 Zb. Poukázal tiež na to, že na základe § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí dňom 01. 05. 1991 zo zákona prešli nehnuteľné veci, ktoré boli ku dňu 23. a 24. 11. 1990 v práve hospodárenia národného výboru do vlastníctva tej obce, na území ktorej sa nachádzajú. Ide teda o prechod vlastníckeho práva zo zákona a nie o prevod vlastníckeho práva na zmluvnom základe. Delimitačný protokol má len deklaratórny charakter. Spory, ktoré vzniknú pri prechode vlastníckeho práva, majetkových práv a záväzkov štátu na obec rozhodujú v zmysle § 13 zákona č. 138/1991 Zb. súdy.

6. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 12. 03. 2013 navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v súlade s § 12 zákona 180/1995 Z. z. podal návrh na riešenie nesúladu stavu právneho so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností v k. ú. Zemplín. Išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli špecifikované v tomto návrhu, ako aj v jeho doplnení. Nesúhlasil s konštatovaním právneho predchodcu odporcu, ktoré sa týkalo formálnych nedostatkov a neúplnosti podaného návrhu na začatie predmetného konania, keďže tituly nadobudnutia sporných nehnuteľností sú evidované na označených listoch vlastníctva, ako aj pôvodných zápisoch v pozemno-knižných vložkách a tieto sú určované príslušnými právnymi normami označenými

v návrhu. Poukázal tiež na to, že správny orgán je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci a to aj bez návrhu účastníkov, pričom obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Tento je zároveň povinný z vlastnej iniciatívy určiť, aké zistenia a akými prostriedkami obstaranie podkladov treba vykonať. Okrem podania návrhu a vyjadrení účastníkov konania sú podkladom pre rozhodnutie aj skutočnosti vyplývajúce správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Tento vydal napadnuté rozhodnutie na základe neúplne a nepresne zistených podkladov, čo je zrejmé z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Zastáva názor, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal otázkou súvisiacou so vznikom a existenciou práva hospodárenia ONV Kráľovský Chlmec ku dňu 24. 11. 1990 a nevyhodnotil všetky dôkazy v priebehu konania v ich vzájomnej súvislosti, pretože právo hospodárenia národných výborov všetkých druhov a stupňov k pozemkom vo vlastníctve SR ku dňu 24. 11. 1990 bolo základom k tomu, aby tieto pozemky prešli do vlastníctva obce. Poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo predpisov o pozemkových reformách mohol byť národnému výboru zverený iba do dočasnej správy. Do trvalej správy národného výboru mohli sporné pozemky prejsť až po 01. 09. 1959 v zmysle vyhl. č. 158/1959 U.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem a v prípade, keď národnému výboru boli výslovne zverené do trvalej správy príslušným ústredným orgánom. U sporných pozemkov to tak nebolo ani v jednom prípade. Z posledných zápisov evidovaných na príslušných LV a v pozemkovej knihe z roku 1956 je uvedené, že podľa rozhodnutia poľnohospodárskeho odboru Rady ONV sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát - ONV v Kráľovskom Chlmci. Pretože všetky zápisy vykonané v pozemkovej knihe v roku 1956 možno hodnotiť ako dôkaz o tom, že národný výbor mal pozemky v dočasnej správe a to vylučuje ich prechod do vlastníctva obce, pretože zákon č. 148/1991 Zb. vyžaduje existenciu a preukázanie práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k 24. 11. 1990. Predmetom návrhu sú poľnohospodárske pozemky, ktoré nadobudol štát na základe pozemkových reforiem, pričom všetky zápisy v pozemkovej knihe i v príslušných pozemno-knižných vložkách v prospech Československého štátu, v správe pôdohospodárskeho odboru ONV v Kráľovskom Chlmci sú do 01. 09. 1959, kedy platné predpisy umožňovali zveriť národným výborom majetok len do dočasnej správy. Správa národného majetku a právo hospodárenia s národným majetkom sa zapisovali do verejnej evidencie vedenej o nehnuteľnostiach podľa príslušných právnych predpisov, pokiaľ ide o sporné pozemky, tieto neboli výslovne zverené do trvalej správy príslušným ústredným orgánom a tiež k týmto pozemkom nie je v pozemkovej knihe zápis, ktorý sa odvoláva na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Úv., čo preukazuje, že pozemky neprešli do správy príslušného okresného národného výboru. Preto zápis v pozemkovej knihe v roku 1956 svedčí o tom, že ONV malo sporné pozemky len v dočasnej správe, čo by vylučovalo prechod takýchto pozemkov do vlastníctva obce. Právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami patrilo k 24. 11. 1990 štátnym organizáciám, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, pričom národné výbory takýmito organizáciami neboli a preto im mohlo patriť iba právo výslovne stanovené vyhláškou č. 119/1988 Zb., ktorá umožňovala iba v dvoch prípadoch, aby národným výborom patrilo právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami a to na základe § 8 ods. 2 alebo 10 ods. 2 cit. vyhlášky, čo v konaní preukázané správnym orgánom nebolo. Hospodársky zákonník upravoval aj vzťahy k národnému majetku, o ktorom sa zistilo, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia, takýto majetok dočasne spravoval ONV spôsobom upraveným vyhl. č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku. Táto však nezakladala prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Rozhodnutie odporcu teda vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže správny orgán nevykonal náležité dokazovanie, teda vec nesprávne právne posúdil.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 23. 04. 2013 Správa katastra Trebišov zotrvala na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadala, aby súd toto rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil konštatujúc, že v danom prípade navrhovateľom nebola relevantným spôsobom preukázaná oprávnenosť vydania pozitívneho rozhodnutia o veci samej aj s poukazom na to, že v návrhu absentoval petit ako má správa katastra rozhodnúť, pretože návrhové konanie stanovuje určitý rámec, v ktorom má správny orgán posudzovať skutočnosti a listinné a iné dôkazy na podporu svojich tvrdení.

8. Obec Zemplín sa k opravnému prostriedku navrhovateľa vyjadrila podaním zo dňa 27. 03. 2013, v ktorom navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v jeho odôvodnení, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

9. Súd v konaní podľa § 250l ods. 2 O. s. p. po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj administratívneho spisu odporcu dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

10. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 19. 10. 2009 podal návrh na zrušenie delimitačného protokolu č. 364/L/2/1991 a jeho dodatkov vyhotovených v zmysle zákona 138/1991 Zb. podľa § 12 zákona 180/1995 Z. z. v k. ú. Zemplín. Išlo o pozemky, ktoré boli na základe odporujúcich skutočností delimitované Okresným úradom Trebišov na Obec Zemplín podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona 138/1991 Zb. citovaným delimitačným protokolom a jeho dodatkami, pričom v tomto návrhu špecifikoval jednotlivé nehnuteľnosti. Konštatoval, že tieto nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemno-knižných vložkách, kde z posledných zápisov vyplýva, že vlastnícke právo bolo vložené pre vlastníka Československý štát - v správe Pôdohospodárskeho odboru Rady ONV v Kráľovskom Chlmci. Nehnuteľnosti patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré boli v pozemno-knižných vložkách zapísané do 01. 09. 1959, boli ako vlastníctvo Československého štátu - v správe poľnohospodárskeho odboru ONV v Kráľovskom Chlmci, boli len v dočasnej správe národného výboru a zostali k 01. 05. 1991 do vlastníctva štátu. Do trvalej správy mohli prejsť až po 01. 09. 1959 v zmysle vyhlášky 158/1959 Úv., ktorá stanovila okresným národným výborom povinnosť zistiť a pri nehnuteľnom majetku navrhnúť pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. Takýto zápis z pozemno-knižných zápisníc nevyplýva. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 12 ods. 1 zákona 180/1995 Zb., ktorým v návrhu špecifikované pozemky vedené v súčasnosti na listoch vlastníctva rovnako špecifikovaných v tomto návrhu zapíše do vlastníctva SR v správe Slovenského pozemkového fondu. Na podporu svojich tvrdení predložili rozsudky NS SR č. 4Cdo/46/01, Mcdo/55/01 a Mcdo/56/01.

11. Podaním zo dňa 12. 02. 2010 navrhovateľ doplnil podaný návrh aj vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam (LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa R.. XXX), ktoré sú špecifikované v tomto podaní, v podieloch tam uvedených.

12. Na základe takto podaného návrhu komisia ROEP pri Obci Zemplín dňa 27. 11. 2009 po oboznámení s týmto návrhom odporučila vyzvať Obec Zemplín o predloženie dokladu o pridelení majetku do trvalej správy národnému výboru po 01. 09. 1959 s tým, že pokiaľ doklad predložený nebude, odporúča správnemu orgánu vydať rozhodnutie podľa platných právnych predpisov.

13. Obec Zemplín v písomnom vyjadrení zo dňa 23. 10. 2009 konštatovala, že delimitačný protokol, ktorý je predmetom tohto konania bol podpísaný oprávneným orgánom štátu a bol vydaný v súlade s platnou právnou úpravou a neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odporovali zisteným údajom, že nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v návrhu nepatria do vlastníctva Obce Zemplín. Zo strany Slovenského pozemkového fondu neboli predložené také údaje, ktoré odporujú skutočnostiam, a z ktorých jednoznačne nespochybniteľne vyplýva, že tieto pozemky neprešli z vlastníctva SR do vlastníctva Obce Zemplín. Nestotožnila sa s posúdením predmetnej veci navrhovateľom a na podporu svojej argumentácie predložila rozsudok Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/7/2002.

14. Súčasťou administratívneho spisu je predmetný delimitačný protokol zo dňa 14. 08. 1991 vrátane jeho doplnkov, pričom predmetom delimitácie, t. j. prevodu vlastníctva podľa § 349 hospodárskeho zákonníka sú nehnuteľnosti, ktoré podľa § 2 ods. 1 zákona o majetku obcí ostali vo vlastníctve štátu ku dňu 20. 11. 1990, t. j. účinnosti zákona 369/1990 Zb. Jeho prílohou je zoznam nehnuteľností, ku ktorým nie je vysporiadané vlastníctvo štátu k 31. 12. 1990.

15. Súčasťou administratívneho spisu sú aj príslušné pozemno-knižné zápisnice, z ktorých vyplýva, že v podieloch označených navrhovateľom v podanom návrhu vlastníkom uvedených podielov sa stal Československý štát v správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Kráľovskom Chlmci 29. 06. 1956 a im zodpovedajúce listy vlastníctva.

16. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2017 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku v celom rozsahu s poukazom na dôvody, ktoré sú obsiahnuté v jeho odôvodnení. Zdôraznil, že predmetné rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu bolo vydané predovšetkým z procesných dôvodov, keď podľa názoru odporcu návrh neobsahoval petit a náležitosti, ktoré v zmysle platnej legislatívy obsahovať má, tzn., že nebolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Zastáva názor, že návrh bol dostatočne určitý, a to vzhľadom na obsah administratívneho spisu a listín, ktoré sa v ňom nachádzajú,

pričom nie je mu zrejmé, aké listiny ako dôkazy by ešte v tomto konaní na preukázanie svojho tvrdenia obsiahnutého v podanom návrhu predložiť mal. Poukázal na prísne formalistické posúdenie predmetnej veci odporcom a do pozornosti súdu dal skutočnosť, že konanie ROEP prebehlo vo všetkých obciach trebišovského okresu, pričom všetky pozemky majúce charakter ako pozemky, ktoré boli predmetom tohto konania boli zapísané do vlastníctva štátu. Výnimku tvorí obec Streda nad Bodrogom a Zatín, pričom pokiaľ ide o Stredu nad Bodrogom, aj v tejto súvislosti rozhodoval Krajský súd, ktorý v konaní 3Sp/2/2012 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva odporcovi okrem iných aj poučovacia povinnosť, čo v danom prípade splnené nebolo vzhľadom na odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

17. Zástupkyňa odporcu navrhla rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že predmetné konanie je špeciálnym konaním v zmysle § 12 zákona 168/1991 Zb., ide o konanie návrhové, takže v návrhu musí byť presne vymedzený predmet konania. Označenie nehnuteľnosti iba listom vlastníctva nie je dostačujúce, pretože z návrhu musí vyplýva konkrétne o akú parcelu ide, aký druh pozemku, aká je jej výmera, v tejto súvislosti poukazuje na § 42 katastrálneho zákona. Preto správny orgán považoval návrh navrhovateľa na zápis vlastníckeho práva k pozemkom označený v podanom návrhu na štát za zmätočný a nedostačujúci. K poučovacej povinnosti zaujal správny orgán stanovisko už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na tomto zotrval. Nepovažoval za potrebné túto poučovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi osobitne uplatňovať, pretože navrhovateľ bol znalý jednotlivých na vec sa vzťahujúcich právnych úprav a jeho zástupca bol členom všetkých komisií ROEP v okrese, takže mal vedomosti o tom, čo predmetný návrh obsahovať má. Pokiaľ ide o obce, na ktoré poukazoval zástupca navrhovateľa v priebehu konania, v týchto išlo o určité špecifiká, ktoré nie sú totožné s predmetným konaním a vzhľadom na uvedené tieto konania ešte neboli doposiaľ právoplatne skončené. Navrhovateľ iba v dvoch katastrálnych územiach z celého okresu dal návrh na konanie podľa § 12, aj keď v ostatných obciach sa rovnako nachádzali nehnuteľnosti v takom režime, ako v tomto konaní. Zo strany správneho orgánu žiadne odporujúce skutočnosti zistené neboli, tieto mali vyplývať z podaného návrhu, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem prípadov v tomto ustanovení vymedzených, tzn. okrem iného, ak konanie neupravujú osobitné predpisy. V danom prípade správny orgán zákon o majetku obcí považuje za osobitný predpis, ktorý upravuje takéto konanie a v zmysle § 13 tohto zákona spory z prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec rozhodujú súdy. Zastáva názor, že správne orgány nemôžu posudzovať prioritu zákona a z tohto hľadiska vidí v platnej legislatíve medzeru. Do pozornosti súdu dáva aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/307/2013, ktoré rieši danú problematiku a z obsahu ktorého vyplýva, že pre posúdenie prechodu majetku zo štátu na obec nestačí, aby národnému výboru k určitému majetku právo hospodárenia len patrilo, ale aj to, aby bolo reálne vykonávané.

18. Zástupca navrhovateľa k vyjadreniu odporcu uviedol, že zastáva názor, že rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré táto poukázala sa netýka danej problematiky, resp. nerieši otázku trvalej a dočasnej správy, pretože z neho tak, ako to už bolo uvedené vyplýva, že ak aj bola trvalá správa, bolo potrebné preukázať faktickú správu, resp. právo hospodárenia, preto na daný prípad nie je možné aplikovať daný rozsudok. Konštatoval tiež, že ani jednotlivé delimitačné protokoly neobsahovali všetky náležitosti, ako ich požadoval v zmysle vyjadrenia odporcu od neho odporca, ktorý nedostatok považoval za rozhodujúci pre vydanie tohto rozhodnutia. Zdôraznil, že v čase podania návrhu podiely, ktoré boli špecifikované v tomto návrhu z jednotlivých nehnuteľností zodpovedali v tom čase skutočnému stavu.

19. Zástupca Obce Zemplín sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný neustanovil, svoju neprítomnosť na ňom vopred neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

20. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou, b) potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,

a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií; vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.

21. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu na rozhodnutie.

22. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať opravný prostriedok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

24. Podľa § 1 vyhl. č. 158/1959 Ú. v., poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku).

25. Podľa § 3 cit. vyhl. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.

26. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a na základe dôkazov, vykonaných v správnom konaní, vyhodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

27. Majetok, ktorý je predmetom návrhu navrhovateľa a napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu odporcu predstavujú poľnohospodárske pozemky, ktoré nadobudol štát na základe pozemkových reforiem.

28. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k 24. novembru 1990.

29. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb.

30. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu.

31. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002, 7 Cdo 641/2014 zo dňa 16. 03. 2016) i rozsudok KS Bratislava sp. zn. 5S/65/2015 zo dňa 15. 11. 2016 možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a získanom pre majetkové

reformy. Vtedajšie národné výbory nemali poľnohospodársky majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa vyhl. č. 507/1950 Ú. v. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V administratívnom spise sa o uvedenom nenachádza žiadny dôkaz, i keď Obec Zemplín bola komisiou ROEP pri Obci Zemplín dňa 27. 11. 2009 vyzvaná na predloženie dokladu o pridelení majetku do trvalej správy národnému výboru po 01. 09. 1959.

32. Súd zároveň konštatuje, a vyplýva to aj z vyjadrení jednotlivých účastníkov správneho konania, že v právnej teórii aj v judikatúre súdov jestvujú v tejto súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia. V danom prípade sa súd stotožnil s argumentáciou, vyslovenou v už vyššie citovanej judikatúre, na ktorú poukázal aj žalobca, v zmysle ktorej je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením keďže v rozhodnutiach NS SR, v ktorých došlo k odklonu od tohto právneho názoru, tento odklon nebol dostatočne ozrejmený, ako to konštatuje NS SR v rozsudku sp. zn. 7 Cdo/641/2014 zo dňa 16. 03. 2016.

33. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/307/2013 zo dňa 25. februára 2016, na ktoré poukázala zástupkyňa odporcu, toto nerieši otázku trvalej a dočasnej správy národného výboru vo vzťahu k prechodu majetku štátu na obec, ale toto v uvedenej súvislosti riešilo otázku vzťahu existencie práva hospodárenia k jeho reálnemu výkonu.

34. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

35. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

36. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

37. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

38. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

39. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

40. Vychádzajúc z naposledy citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že zo strany správneho orgánu došlo k zásadnému porušeniu týchto ustanovení a tým aj základných princípov správneho konania, a síce princípu procesnej rovnosti účastníkov správneho konania, princípu úzkej súčinnosti správneho orgánu a tým aj čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, keďže ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, k zamietnutiu návrhu navrhovateľa došlo aj pre nedostatok všeobecných náležitostí návrhu (nedostatočná špecifikácia predmetu podania, nedostatočné označenie nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona, nedostatočné označenie dôkazov, absencia petitu).

41. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s fyzickými osobami a právnickými osobami. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu na tento účel určí primeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania.

42. Neobstojí preto argumentácia správneho orgánu, že zástupca navrhovateľa bol znalý danej problematiky, t.j. mal vedomosť o tom, ktoré skutočnosti je potrebné v predmetnom konaní skúmať a teda mal vedomosti aj o podstatných náležitostiach návrhu, pretože bol členom komisie ROEP, čo viedlo správny orgán k záveru, že v tomto prípade si nemusí splniť poučovaciu povinnosť.

43. Súd sa nestotožnil s názorom správneho orgánu, že zákon o majetku obcí je osobitným predpisom, ktorý upravuje takéto konanie a preto v zmysle § 13 tohto zákona spory z prechodu vlastníckeho práva zo štátu na obec rozhodujú súdy, pretože predmetné konanie je špeciálnym správnym konaním podľa zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý prostredníctvom ustanovenia § 12 zmocňuje správny orgán ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal okrem iného aj protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, pričom vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.

44. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250q ods. 3 O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie i vadu, konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, že tento je právnym názorom súdu pri novom prejednaní veci viazaný (§ 250r O. s. p.) a jeho úlohou v ďalšom konaní bude v prípade, že návrh navrhovateľa na začatie predmetného konania bude považovať za neúplný, postupovať vyššie naznačeným spôsobom, odstrániť vady podania v súlade so správnym poriadkom a následne vo veci rozhodnúť v súlade s platnou právnou úpravou i judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú (§151 ods. 1, 2 O.s.p.) a ostatným účastníkom, ktorí v konaní úspech nemali náhrada trov konania neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.