Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cbi-12-2011.pdf
PDF · 92.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cbi/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: BOKADA, a.s., Sasinkova 12, Bratislava, IČO: 35 921 340 zast. WIRE law & consulting s.r.o., Sasinkova 12, Bratislava proti žalovanému: SIBAMAC, a.s., Stará Vajnorská 25, Bratislava, IČO: 31 321 275 zast. Mgr. Martin Hrbáň, advokát, Grösslingova 62, Bratislava na určenie pravosti popretej pohľadávky
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Súd konštatuje plný úspech žalovaného v spore
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2011 určenia časti pohľadávok v sumách 45.705,11 EUR a 30.226,78 EUR s príslušenstvom, ktoré vznikli žalobcovi voči žalovanému zo zodpovednosti žalovaného za vady na stavebnom diele Rekonštrukcia budovy areálu kaštieľa - rekreačné stredisko vo Vrakúni, vyplývajúcej zo zmluvy o dielo č. 1/2006 v znení jej neskorších dodatkov.
2. Na majetok žalovaného bol dňa 15.11.2010 uznesením 6R/2/2010 tunajším súdom povolená reštrukturalizácia.
3. Žalobca v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 1 voči žalovanému pohľadávku vo výške 45.705,11 EUR a príslušenstvo vo výške 1.611,57 EUR.
4. Žalobca v zákonnej lehote uplatnil prihláškou č. 2 voči žalovanému pohľadávku vo výške 30.226,78 EUR a príslušenstvo vo výške 588,80 EUR.
5. Správca poprel pohľadávky žalobcu v celej prihlásenej výške z dôvodu, že sú sporné nakoľko nimi sú uplatnené zodpovednosti žalovaného za vady diela avšak zo strany žalobcu nebol dodržaný postup reklamácií podľa zmluvy o dielo.
6. Žalobca v návrhu uviedol, uzatvoril so žalovaným dňa 28.3.2006 Zmluvu o dielo č. 1/2006, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa zhotoviť pre žalobcu dielo - Rekonštrukcia kaštieľa - rekreačné stredisko vo Vrakúni. Časť diela - strecha objektu nebola zo strany žalovaného riadne realizovaná, vykazovala vady, čím teda nepochybne došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaného. Žalovaný v rozpore so ZoD nezačal s odstraňovaním vád bez zbytočného odkladu najneskôr do 4 dní od ich oznámenia žalobcom. Postup odstraňovania vád bol prijatý stranami sporu na rokovaní 5.11.2009. V zmysle zápisu z rokovania sa žalovaný zaviazal odstrániť vady diela do
30.4.2010 na vlastné náklady. Dňa 8.4.2010 žalovaný začal s odstraňovaním vád avšak dňa 1.5.2010 opustil stavenisko bez ukončenia opráv a podania vysvetlenia. Z dôvodu, že nedošlo k odstráneniu vád žalovaným žalobca dňa 21.5.2010 uzatvoril zmluvu o dielo so spoločnosťou TULIS STRECHY s.r.o. Po vykonaní opráv tretím subjektom žalobca v zmysle zmluvy uhradil faktúry v žalovaných výškach. Žalobca popretie prihlásených pohľadávok reštrukturalizačným správcom žalovaného považoval za nedôvodné a v rozpore s príslušnými ustanoveniami ZKR. Uviedol, že žalovaný nikdy nespochybnil existenciu vád strechy, sám ich priznal. Z dôvodu, že žalovaný opustil strechu bez uskutočnenia opráv a bez podania vysvetlenia vzniklo žalobcovi právo podľa 6.2 ZoD odstrániť vady iným dodávateľom na náklady žalovaného.
7. Žalovaný v konaní uviedol, že vady diela vznikli pred prvým protokolárnym odovzdaním diela a preto sa nejedná o vady tak, ako ich žalobca uplatnil v príhláškach ale jedná sa o vady riadneho zhotovenia diela. Ďalej uviedol, že nakoľko odstraňovanie vád zatekania strechy trvalo viac ako 15 dní vznikol žalobcovi nárok na primeranú zľavu z ceny diela v zmysle ZoD a nie nárok na odstránenie vád diela prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa a následné uplatnenie nárokov vo výške ceny odstraňovania voči žalovanému. Namietol, že z dokladov spoločnosti TULIS nie je zrejmé, že rozsah vykonaných prác sa vzťahoval výlučne na deklarované vady diela a preto nie je daný rozsah zodpovednosti žalovaného. Namietol tiež, že žalobca nepreukázal výzvu žalovanému na úhradu nákladov a preto namietol omeškanie žalovaného v celom rozsahu.
8. Podľa ust. § 124, ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
9. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dôvodom popretia časti pohľadávky žalobcu v tomto konaní zo strany správcu bolo, že pohľadávky žalobcu sú sporné nakoľko nimi sú uplatnené zodpovednosti žalovaného za vady diela avšak zo strany žalobcu nebol dodržaný postup reklamácií podľa zmluvy o dielo.
10. V zmysle ust. § 124, ods. 1 ZKR Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
11. Na základe návrhu žalobcu súd vykonal výsluch svedka A.a, technického dozoru stavby pre žalobcu, ktorý uviedol, že zistil nedostatky strechy, ktoré spôsobovali škodu na majetku mesta. Tieto boli priebežne odstraňované avšak problém zatekania strechy pokračoval a preto prizvali súdneho znalca Ing. Prekopa. Na základe záverov ZP hrozilo, že z dôvodu neodborného postupu odporcu investor stratí záruku na strešnú krytinu. Práve na základe doporučenia dodávateľa strešnej krytiny Rheinzing došlo k výberu nového dodávateľa montáže krytiny v celom rozsahu.
12. Na základe návrhu žalobcu súd vykonal výsluch svedka In. L. V., ktorý vykonal opravu montáže strešnej krytiny, ktorý uviedol, že strecha vykazovala vážne nedostatky, pretekala. Nekvalita predchádzajúcej montáže spočívala v detailoch montáže pričom použitá krytina je špecifická tým, že pre odstránenie vady bolo nevyhnutné začať odstraňovať krytinu z kraja až k miestu vady a krytinu opäť namontovať. Vady diela boli najmä v oblasti komínu, vykierov a boli tak husto, že v prípade lokálneho odstraňovania by definitívne odstránili celú krytinu a preto sa rozhodli demontovať kompletnú krytinu a nanovo ju namontovať.
13. Na základe návrhu žalobcu súd vykonal výsluch svedka In. D. L., zamestnanca dodávateľa strešnej krytiny, ktorý uviedol, že žalovaný prostredníctvom svojho dodávateľa nedodržal technický predpis montáže strešnej krytiny, tým že nezabudoval dilatácie pri nadpájaní žľabov a strešnej krytiny na úžľabie a žľaby. Uviedol, že vzhľadom na storočnú životnosť strešnej krytiny a fatálnosť vád montáže bolo nevyhnutné strechu demontovať kompletne a osadiť ju nanovo.
14. Súd rozhodol rozsudkom dňa 11.2.2014 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
15. Návrhom zo dňa 18.3.2014 žalobca navrhol, aby z konania na strane žalobcu vystúpil VALOR-X, a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca.
16. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
17. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2CoKr/113/2014 zok dňa 21.1.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
18. Krajský súd v odôvodnení uznesenia určil súdu prvej inštancie povinnosť skúmať:
· včasnosť podania žaloby · vysporiadať sa právnym dôvodom vzniku pohľadávky uvedenom v prihláške ( čl. VI., bod 6.2. ZoD ) · či, rozsah prác fakturovaných spoločnosťou TULIS zodpovedá rozsahu vád, za ktoré zodpovedá žalovaný
19. Súd preskúmaním listinných dôkazov zistil, že: · reštrukturalizácia žalovaného bola povolená dňa 23.11.2010 · prihlášky žalobcu boli doručené 21.12.2010 · správca poprel pohľadávky žalobcu dňa 28.1.2011 · žalobca doručil žalobu súdu dňa 23.2.2011
20. Súd teda zistil, že žalobca podal žalobu v lehote podľa ustanovenia § 124, ods. 4 ZKR.
21. Z prihlášok pohľadávok žalobcu súd zistil, že žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávok určil ustanovenie čl. VI, bod 6.2 ZoD v ktorom je uvedené, že v prípade nesplnenie povinnosti odstrániť vady žalovaným ako zhotoviteľom je oprávnený žalobca ako objednávateľ nechať tieto vady odstrániť iným dodávateľom podľa vlastnej voľby na náklady žalovaného ako zhotoviteľa.
22. Zo záznamov z rokovaní sporových strán súd zistil, že žalobca preukázal riadne písomné uplatnenie zodpovednosti za vady diela žalovanému až listom zo dňa 17.3.2010. Ako nelogické teda súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že vady boli uplatnené skôr ( október 2009 ) nakoľko ak by mal žalobca za to, že vady v spornom rozsahu riadne uplatnil skôr súd nevidí dôvod, prečo by tak opätovne urobil v marci 2010. Súd teda ustálil, že žalobca prvýkrát riadne uplatnil vady diela až 17.3.2010. Z predložených záznamov z rokovaní je tiež nesporné, že jediným termínom ukončenia odstraňovania vád diela, ku ktorému sa žalovaný zaviazal bol termín „jar 2010“. Z dôvodu nedostatočnej špecifikácie termínu ukončenia odstraňovania vád diela žalovaným súd musel prisvedčiť jeho argumentácii a konštatovať, že termínom ukončenia odstraňovania vád bol termín do 20.6.2010.
23. Ako nepožívajúci právnu ochranu súd teda musel vyhodnotiť postup žalobcu, ktorý napriek skutočnosti, že termín na odstránenie vád žalovanému ešte neuplynul žalobcu už dňa 21.5.2010 uzatvoril zmluvu so spoločnosťou TULIS s nástupom na práce 26.5.2010 a termínom ukončenia do 5.7.2010 teda v rozsahu, ktorý minimálne v rozsahu 34 dní prekrývajúcich termín, v ktorom mal a mohol vady odstrániť žalovaný. Týmto postupom žalobca vlastne znemožnil žalovanému realizovať svoju povinnosť a súčasne právo odstrániť vady diela včas na vlastné náklady.
24. Žalobca na preukázanie rozsahu vád a totožnosti prác vykonaných spoločnosťou TULIS predložil v konaní znalecký posudok 46/2009 znalca Ing. Jozefa Prekopa zo dňa 12.10.2009. Ako nesporné súd vyhodnotil, že žalobca objednal znalecký posudok dňa 17.9.2009. Súd teda zistil, že predmetom
znaleckého skúmania vád mohol byť stav diela od 17.9.2009 do 12.10.2009. Z dokazovania v konaní súd mal za preukázané, že žalovaný v čase od 8.4.2010 do 1.5.2010 vykonával odstraňovanie vád a teda stav strechy musel byť v čase podpisu ZoD s TULIS iný ako je uvedený v znaleckom posudku a teda znalecký posudok nemôže preukazovať stav strechy v rozhodnom období.
25. Tvrdenie žalobcu, že na zazmluvnenie ďalšieho dodávateľa postačovala skutočnosť, že žalovaný opustil 1.5.2010 stavenisko je nedôvodné, nakoľko na základe uvedeného je nesporné, že žalovaný mal k dispozícii ešte 2 mesiace na odstránenie vád a žiadne zmluvné ani zákonné ustanovenie mu neurčovalo pokračovať v odstraňovaní vád bez prerušenia.
26. Súd sa tiež v zmysle odôvodnenia záverov súdu druhej inštancie stotožnil s argumentáciou žalovaného kedy konštatoval, že právo žalobcu na postup v zmysle ust. čl. 6.2 ZoD je právom zhotoviteľa po protokolárnom odovzdaní diela k čomu preukázateľne nedošlo. Z toho dôvodu žalobcovi vzniklo za predpokladu riadneho preukázania ním tvrdeného rozsahu vád počas zhotovovania diela právo na primeranú zľavu z ceny diela a nie právo na postup podľa ust. čl. 6.2 ZoD. Žalobca nepreukázal žiadnu písomnú ani inú výzvu žalovanému na protokolárne odovzdanie diela.
27. Súd teda vyhodnotil postup žalobcu pri zazmluvnení spoločnosti TULIS na odstránenie vád diela zhotovovaného žalovaným ako predčasný a v rozpore s ustanovenia ZoD z dôvodu, že sa rozhodol pre postup pri neúspešnej reklamácii vád diela počas plynutia záručnej doby ( a teda po prechode nebezpečenstva škody ) a nekonal spôsobom predpokladaným pri zistení vád zhotovovania diela počas jeho realizácie.
28. Podľa ust. § 550 ObZ objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
29. Žalobca teda ako objednávateľ diela pri zistením ním tvrdeného stavu zhotoveného diela bol oprávnený len na postup podľa ust. § 550 ObZ a nie na postup podľa ust. č. 6.2 ZoD.
30. Súčasne súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu vád diela po 1.5.2010 a ich totožnosť s rozsahom prác vykonaných spoločnosťou TULIS.
31. Na základe uvedeného súd ustálil, že pohľadávky žalobcu v prihlásených výškach boli uplatnené riadne a včas avšak žalobca nepreukázal právny dôvod ich vzniku a výšku. Súd preto konanie žalovaného spočívajúce v popretí prihlásených pohľadávok žalobcu ako konanie v súlade s ustanoveniami ZoD a ZKR a preto súd návrhu žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
32. Žalovaný si v konaní uplatnil náhradu trov konania.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci úspešný vo výške 100% súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.
34. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).