Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20C-67-2016.pdf
PDF · 82.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. F.Á., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, Ž., v konaní o zaplatenie 2.946,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.03.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.946,18 Eur ako istinu, úrok 196,30 Eur, úroky z omeškania 2,46 Eur a tiež úrok vo výške 17,09 % ročne zo sumy 2.946,18 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.946,18 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia a zo sumy 196,30 Eur od 30.01.2013 do zaplatenia.
2. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 30.05.2012 uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou úverovú zmluvu číslo 60/240/12, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,- Eur. Úver spolu s úrokmi sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver bola povinná splatiť do 16.05.2022. Po poskytnutí úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto bola listom zo dňa 15.01.2013 vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného vo výzve. Ku dňu predčasného zosplatnenia dňa 29.01.2013 predstavovala pohľadávka voči žalovanej istinu úveru 2.946,- Eur, úroky 196,30 Eur a úroky z omeškania 2,46 Eur plus poplatky vo výške 60,- Eur tie si však žalobca neuplatňuje.
3. Žalovaná prevzala žalobu dňa 22.12.2016, k veci sa písomne nevyjadrila.
4. Na pojednávaní dňa 28.03.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil žiadajúc konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti a uvádzajúc, že všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba.
5. Žalovaná na tomto pojednávaní potvrdila, že skutočne jej žalobcom bola poskytnutá čiastka 3.000,- Eur. Túto nesplácala z dôvodu svojho zdravotného stavu, následne prišla o prácu a ani v súčasnosti pravidelne nepracuje, len si privyrába. Všetky deti má už dospelé, býva v podnájme. Žiadala o možnosť uhradiť dlžnú sumu v pravidelných splátkach po 30,- Eur mesačne.
6. Súd na základe predložených listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe mal za preukázané uzavretie zmluvy medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 30.05.2012. Išlo o úverovú
zmluvu, ktorou sa žalovaná zaviazala vrátiť úver vo výške 3.000,- Eur v pravidelných mesačných splátkach v počte 120 vo výške 54,02 Eur so splatnosťou splátky v 15. deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná v prvý najbližší deň splatnosti anuitnej splátky, ktorý nasleduje po dni čerpania úveru. Zmluva obsahuje celkovú čiastku, ktorú mala žalovaná zaplatiť, úrokovú sadzbu vo výške 17,9 % ročne, RPMN a taktiež priemernú hodnotu RPMN.
7. V bode 7.2 zmluvy je uvedené, že v prípade ak žalovaná ako klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy kedykoľvek počas jej trvania, žalobca ako banka je oprávnený žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
8. Ako vyplynulo aj z výpovede žalovanej, úver riadne nesplácala. V nadväznosti na to ju potom žalobca listom zo dňa 19.11.2012 vyzýval uhradiť zameškané splátky vo výške 108,43 Eur (č.l. 6 spisu). Žalovaná tieto splátky neuhradila a preto ju žalobca listom zo dňa 15.01.2013 žiadal (vzhľadom na neobnovenie dodržiavania jej povinností) o predčasné splatenie zostatku istiny predmetného úveru spolu s príslušenstvom, a to do 28.01.2013.
9. V článku 9.8 úverovej zmluvy je v tomto smere uvedené, že banka bude zasielať korešpondenciu na adresu klienta uvedenú v záhlaví zmluvy, pričom zmluvné strany sa dohodli, že účinky doručenia nastávajú prevzatím zásielky klientom, v prípade jej neprevzatia na druhý deň odo dňa jej neprevzatia.
10. Ako vyplynulo z listu žalobcu zo dňa 15.01.2013, žalovanej bola výzva na predčasné splatenie úveru zasielaná na adresu, ktorá bola uvedená aj v zmluve, teda Lukavica 21, Žarnovica. Súd teda považoval za riadne doručenú túto výzvu žalovanej.
11. Z vykonaného dokazovania je potom podľa názoru súdu jednoznačné, že sa v prípade predmetnej úverovej zmluvy jednalo o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 v znení účinnom do 01.01.2013 určoval, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
12. Súčasne sa v prípade sporovými stranami uzavretej úverovej zmluvy jednalo o spotrebiteľský vzťah (zmluvu) v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Banka vystupovala ako dodávateľ, žalovaná ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení účinnom od 01.01.2008).
13. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
15. V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna.
16. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
17. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza po uplynutí zročnosti dlhu.
20. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ potom žalobca v súlade so zmluvou zosplatnil celý úver ku dňu 28.01.2013, od nasledujúceho dňa 29.01.2013 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 30.01.2016. Žaloba bola podaná na tunajšom súde až dňa 24.03.2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Preto súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať. Premlčaná bola nielen istina žalovaného úveru 2.946,18 Eur, ale aj právo na úroky a takisto na úroky z omeškania, pretože tieto sú ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka akcesorickým právnym vzťahom a sledujú osud hlavnej pohľadávky. To znamená, že pokiaľ bola premlčaná samotná istina, teda hlavný záväzok, nebolo možné kvôli premlčaniu priznať ani úroky a úroky z omeškania. Súd preto žalobu zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnej žalovanej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko táto žiadne trovy nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.