Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/254/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanej W. Š., A.. XX.X.XXXX, O., A.. E. XXX/X, S. Č. O. - Š., Ž.Á. XX, (J. U. Š.), za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovakia, Michalovce, Farská 32 (ďalej len združenie), zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, Michalovce, Farská 32, o zaplatenie 1 060,04 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 41C/439/2015-98 z 5.2.2016 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í rozsudok z 5.2.2016 v jeho 3. výroku tak, že združenie nemá právo na náhradu trov konania.

Stranám sporu a združeniu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta, žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania nepriznal a, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 167,52 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Imricha Hrubého, advokáta, so sídlom Farská 32, Michalovce, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 16.12.2014 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnila. Konštatoval, že podaním doručeným mu 31.12.2014 Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, Farská 32, Michalovce oznámilo vstup vedľajšieho účastníka do konania (č. 15), že v predmetnej veci najsamprv vydal platobný rozkaz č. 25Ro/589/2014-22 z 5.3.2015, voči ktorému podal vedľajší účastník 17.3.2015 odpor. Uviedol, čím ho odôvodnil a rovnako i žalovaná v podaní doručenom mu 10.4.2015 podala odpor a čím ho odôvodnila (čl. 27-28, 35-40). Poukázal na to, že v podaní doručenom mu 30.10.2015 žalovaná súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (čl. 84). Ďalej uviedol, aké dokazovanie vykonal, čo vyplynulo z listinných dôkazov, výpovede žalovanej a citoval z bodu 19.9. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere a vyhodnotil, že i keď účastníci uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania spadá aj pod úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úverová zmluva bola uzavretá 19.2.2010 za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj pod úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku v ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách. Citujúc znenie § 52 ods.1, 53 ods.1 O. z., § 2 písm. a), b), 3 ods.1,2, § 4 ods.l,2,3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 497, § 261, § 499 Obchodného zákonníka, § 3 ods.1, § 39 O. z. a uzavrel, že predmetom tohto konania je podľa tvrdenia žalobcu nesplatenie úveru žalovanou, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027171 19.2.2010, podľa zák. č. 258/2001 Z.z., považoval konanie veriteľa - žalobcu nie za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods.1 O. z., ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 O. z., ak je zmluva neplatná,

je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje ďalej viaceré ustanovenia, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaná ku dňu zosplatnenia žalobcovi uhradila sumu 3 492,64 eur. Z uvedeného je zrejmé, že na strane žalovanej skutočne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Citoval znenie § 142 ods.1 O.s.p., a o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods.1 O.s.p., nakoľko žalovaná bola úspešná v celom rozsahu a náhradu trov konania si neuplatnila. Žalobca bol v konaní neúspešný, trovy konania si však uplatnil. Preto o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol tak, že žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V súlade s § 142 ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v celkovej výške 167,52 eur, za dva úkony právnej pomoci počítané zo sumy 1 060,04 eur (príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd, t.j. 2 x 61,41 eur+ 2x režijný paušál po 8,39 eur). Odmena advokáta a režijné paušály spolu činia 139,60 eur. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka je platcom DPH, odmena je povýšená o 20 % DPH a predstavuje sumu 27,92 eur. Celkove trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak činia spolu 167,52 eur. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý uviedol, že 1/ Súd pochybil v tom, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka aj vtedy, keď tento tieto trovy (resp. jeho právny zástupca) nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku t.j. v lehote, ktorá začala plynúť 5.2.2016, ale vychádzal z trov, ktoré si právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil v písomnom vyjadrení k žalobe. Citoval znenie § 151 ods.2 O. s. p. a namietol výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi a jeho právne zdôvodnenie z hľadiska zásady úspechu. Napadnutý výrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu (z ktorej pri posúdení vychádzal aj súd), popri ktorej zákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods.2,3, § 144 a § 146 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p."). Z hľadiska výsledku konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu § 142 ods.1 O.s.p.) vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi nim alebo žalovanou a vedľajším účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne so žalovanou. § 9 ods.4 O.s.p. prvá veta neznamená vytvorenie „ďalšieho plnohodnotného" účastníka v konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Úspechom sa rozumie síce úspech v konaní, ktorý však reálne spočíva v potvrdení alebo zmene „hmotnoprávneho" postavenia (uloženie povinnosti plniť alebo zamietnutie návrhu, či v prípade konštitutívnych rozsudkov ich založenie či potvrdenie jestvujúceho stavu). Postavenie vedľajšieho účastníka sa akýmkoľvek rozhodnutím vo veci samej logicky nezmení nikdy (tak v prípade vyhovenia návrhu ako aj zamietnutia), a preto aplikácia § 142 ods.1 O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa súd vôbec nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám, čo predpokladá aj zákon. Procesný úspech žalovanej nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Už samotný súd skúma zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a premlčania ex offo. Napáda rozhodnutie súdu, ktoré podľa odôvodnenia len všeobecne konštatuje, že trovy vynaložené na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia boli účelne vynaložené. Pre nespornosť podotkol, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. To, že súd je povinný riadne skúmať (nie iba všeobecne skonštatovať) otázku účelnosti trov konania pri paušálnych vstupoch vedľajších účastníkov potvrdzuje napríklad aj Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25.4.2012, sp. zn. 17Co/91/2012 (z jeho odôvodnenia citoval). Trovy právneho zastúpenia by pritom mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane žalovanej sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. „Bežné" občianske združenie, ktoré si do predmetu svojej činnosti nedá „ochranu spotrebiteľa"

totiž nemôže vstupovať do konania ako vedľajší účastník inak, ako by pri splnené podmienky právneho záujmu na výsledku konania. Osobitnosť združení na ochranu spotrebiteľa teda spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu (spotrebiteľskému združeniu) určité osobitné postavenie (viď § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické, aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť. Predložené podanie vedľajším účastníkom je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Teda ich môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám. V súvislosti s posúdením účelnosti trov právneho zastúpenia spotrebiteľského združenia poukázal priamo na názor Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 (z jeho odôvodnenia citoval). V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne. Združenie - vedľajší účastník v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne vyškolených" zamestnancov a členov vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Takéto združenia vstupujú do konania vždy zastúpené právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu (viď napríklad prípad vstupu do konania, kde išlo o pracovnoprávny spor, prípad kedy išlo k podnikateľský spor a pod.). V tomto prípade vedľajší účastník svojím postupom jednoznačne splnil uvedený „štandardný" postup týchto združení. Procesná úprava teda v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorú bola prijatá. Ale k tomu (vyjadrené slovami Najvyššieho súdu SR „V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní."), aby sa produkovali trovy právneho zastúpenia. Tvrdil (a odôvodnenie uznesenia mu dáva za pravdu), že údajné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom a preto priznanie ich náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade (kam patri aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. 4. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil (resp. v odôvodnení sa súd týmto nezaoberá ani okrajovo), tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. Pre nespornosť uvedenej argumentácie poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2014, z ktorého citoval. S účinnosťou od 1.1.2015 bola na základe zák. č. 353/2014 Z.z. do textu Občianskeho súdneho poriadku prevzatá podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 353/2014 Z.z., predkladateľ zákona sledoval zavedením novej úpravy cieľ, ktorý by bol precizovaním právnej úpravy s ohľadom na aplikačnú prax a presné ustálenie rozhodovacej činnosti aj s ohľadom na výklad podávaný Najvyšším súdom SR. Nešlo o zavedenie nových pravidiel či podmienok, len ich spresnenie, čo sa napokon konštatuje takto: Návrh v tomto bode dopĺňa doterajší § 93 O. s. p. a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto

tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdí, že napadnutý výrok je nezákonný a preto v súlade s § 205 ods.2 písm. a) ku § 221 ods.1 písm. f) a písm. h) O.s.p., § 205 ods.2 písm. d) a písm. f) O.s.p. navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie, ktoré uviedlo, že do konania vstúpil legitímne Oznámením doručeným súdu 22.12.2014, resp. 30.12..2014, t.j ešte v dobe, keď novela Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 93 ods.3 nebola účinná, účinnosť nadobudla 1.1.2015, má za to, že v danej veci sa povinnosť doručiť súhlas žalovaného, popri ktorom sa na konaní zúčastňuje Združenie na ochranu spotrebiteľov Slovenska, na Združenie nevzťahuje. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenie o jeho vstupe súdu ( bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne skončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka zo vstupom do konania na jeho strane nie je potrebný. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 15Co/298/2013). Vo svojom písomnom vyjadrení jeho právny zástupca zo 4.8.2015 uviedol podstatné skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a jemu priznal náhradu trov za právne zastúpenie. Zároveň právny zástupca v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník a jeho právny zástupca súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a taktiež vyčíslil výšku trov právneho zastúpenia v prípade úspechu v spore, ktorých výšku taktiež uviedol v petite svojho vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené má za to, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo 5.2.2016, sp.zn. 41 C/439/2015 považuje vo výroku za vecne správny a preto navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. 5. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Rozsudok, okrem výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť nahradiť združeniu trovy konania v sume 167,52 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Imricha Hrubého, advokáta, so sídlom Farská 32, Michalovce, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 , preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 odvolaním napadnutého výroku rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 , preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že združenie nemá právo na náhradu trov konania. 9. V prejednávanej veci trovy uplatnené združením, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. 10. Z rozhodovacej činnosti súdov, týkajúcej sa priznávania trov právneho zast. združenia je zrejmý právny názor, že trovy vynaložené združením, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že združenie - vzhľadom na svoj cieľ - bolo vytvorené na ochranu spotrebiteľa, sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania

(nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup združení do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ združenia, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesijná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako združenie, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. 11. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 13. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, lebo existujú dôvody hodné osobitého zreteľa spočívajúce v osobitnom postavení združenia, na ktoré odvolací súd prihliadal. 15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.