Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-667-2015.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/667/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu C. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX W., nezamestnaného, občan SR, zastúpený: JUDr. Jiří Machala, advokát AK Zvolen so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpené JUDr. Vratislavom Štefekom, advokátom, AK Bratislava so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, o určenie, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C 203/2014-47 zo dňa 27. 04. 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. V časti, v ktorej súd v prevyšujúcej časti žalobcu zamietol ostáva rozhodnutím nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: . Určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420133178 zo dňa 18. 10. 2013 je spotrebiteľským úverom bezúročným a bez poplatkov (prvý výrok).
Súd určil, že zmluvné podmienky v bode 3 Obchodných podmienok poskytnutia úveru, ktoré znejú: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu“ sú neprijateľné zmluvné podmienky a preto sú neplatné (druhý výrok). Súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 18. 10. 2013 týkajúca sa odmeny za „domáci servis“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná (tretí výrok). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (piaty výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľským úverom bezúročným a bez poplatkov, určenia, že výška dlhu žalobcu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 364 €, že zmluvné podmienky v bode 3 Obchodných podmienok poskytnutia
úveru s presnou citáciou sú neprijateľné zmluvné podmienky a preto neplatné a že zmluvná podmienka týkajúca sa odmeny za „domáci servis“ je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná.
3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 489, 51, 39 Občianskeho zákonníka § 497,499 Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 52, 53 ods. 1/, 2/,3/ 5/,6/, 10/ Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že zistil rozpor so zákonným ustanovením § 11 písm. b/ zák. 129/2010 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedené RPMN, a tiež, pri určenej mesačnej splátke žalobca neuviedol, aká časť z uvedenej mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok z poskytnutej výšky úveru, považoval žalobu v tejto časti uplatneného nároku za opodstatnenú a určil, že predmetný spotrebiteľský úver zo dňa 18. 10. 2013 je úverom bezúročným a bez poplatkov.
5. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedené v bode 3 Obchodných podmienok, v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu“ sú neprijateľné zmluvné podmienky a preto sú neplatné. Toto považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú aj z toho dôvodu, že išlo o podmienky označené v typovej zmluve, bez akejkoľvek možnosti ovplyvnenia týchto podmienok klientom/spotrebiteľom, nie individuálne dojednanú. Neprijateľnosť podmienky spočívala aj v oprávnení žalovaného účtovať žalobcovi/spotrebiteľovi náklady vo výške 20% istiny, kedy jasne a zrozumiteľne z uvedenej textácie nevyplývalo, za čo by mal prípadne spotrebiteľ uhradiť uvedenú sumu žalovanému; súdu sa skôr javila táto časť obchodných podmienok za zastretý úkon žalovaného, ktorý svojou podstatou fakticky predstavuje určitú sankciu spotrebiteľovi vo forme „dojednanej“ zmluvnej pokuty.
6. Okresný súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 18. 10. 2013 týkajúca sa odmeny za domáci servis je neprijateľná a teda neplatná. Mal za to, že nejde o samostatné dojednanie o právach a povinnostiach v osobitnej zmluve, žalobca nedostal deklarované protiplnenie, tiež nie je dôvod, ani označiť využívanie takéhoto „domáceho servisu“ za povinnosť dlžníka (žalobcu), práve z toho titulu, že tento je oprávnený plniť zmluvu o úvere akýmkoľvek spôsobom vedúcim k zániku dlhu. Predmetom plnenia sú bežné služby, ktoré v zásade poskytujú peňažné ústavy, alebo iné nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver, prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon. Okresný súd mal za to, že skutočným účelom predmetnej zmluvy o domácom servise je sofistikovaným spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutý úver tak, aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve, čím sa dosiahlo, že odplata sa nezapočítava do výpočtu RPMN, teda dochádza zo strany žalovaného k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a k absolútnej neplatnosti zmluvy o domácom servise z dôvodu obchádzania zákona, ako aj s rozporom s dobými mravmi.
7. V časti, v ktorej sa žaloba domáhal určenia, že výška jeho dlhu predstavuje čiastku 364 € okresný súd návrh zamietol, pretože v tejto časti žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Totiž za predpokladu právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia logicky vyplýva matematický rozdiel fyzicky poskytnutej sumy 500 € a žalobcom uhradených splátok vo výške 136 €, súd preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 OSP, takže o trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) do výrokov, ktorými súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok (výroky 1 až 3 rozhodnutia) podal odvolanie žalovaný, navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd nedostatočne odôvodnil rozsudok, preto mu odňal možnosť riadne konať pred súdom, teda existuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP.
10. Odvolateľ namietal, že súd v odôvodnení prvého výroku, zistil rozpor so zákonným ustanovením § 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z., zákon neobsahuje písm. b/ v § 1, pravdepodobne malo ísť o § 11 ods. 1 písm. b/. Odôvodnenie je však zmätočné, pretože zmluva uvedenie RPMN obsahuje a to konkrétne v čl. I. uvedenej zmluvy, taktiež rovnaký údaj obsahuje v obchodných podmienkach. Súd poukázal na rozpor uvádzaný v bode II zmluvy, kde však žalovaný uvádza priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy so splatnosťou na 13 mesiacov. V zmluve bola uvedená RPMN pre konkrétny úver a to v čl. I zmluvy, ako aj priemerná RPMN vyžadovaná zákonom (čl. II zmluvy). Teda boli splnené všetky zákonné podmienky. Rovnako považoval za nepreskúmateľné rozhodnutie v časti keď súd prvej inštancie uviedol, že považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, keď pri určení mesačnej splátky 2,5 %, eventuálne 68,25 € žalovaný neuviedol aká časť uvedenej mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok z poskytnutej výšky úveru. Okresný súd tu neuviedol odkaz na právny predpis, ktorý má byť porušený a na základe čoho odvodzuje bezúročnosť a bezodplatkovosť úveru.
11. Pokiaľ ide o výrok 2 odvolateľ uviedol, že zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ani ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. V spotrebiteľských zmluvách môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečenej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia) to znamená, že súd môže označiť také dojednanie za neprijateľné v spotrebiteľskej zmluve len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.
12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ ide o tretí výrok , ktorým súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 18. 10. 2013 týkajúce sa odmeny za „domáci servis“ je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná. Súd nebral do úvahy fakt, že služby si žalobca vyžiadal, na základe samostatnej objednávky, ktorá nebola súčasťou žiadnej inej dokumentácie. Podľa názoru žalovaného, ako aj Slovenskej obchodnej inšpekcie išlo o zmluvnú voľnosť žalobcu a bolo na jeho zvážení, či uzavrie zmluvu o poskytnutí domáceho servisu. Zmluva bola vytlačená na samostatnom tlačive. Uzavretie tejto zmluvy nebolo viazané na povinnosť žalobcu uzavrieť zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Poukázal na skutočnosť, že keďže súd vyhlásil za neplatnú len časť zmluvy týkajúcej sa odmeny, po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, by žalovaný musel poskytovať žalobcovi služby, ktoré sú predmetnom domáceho servisu, teda nadštandardnú starostlivosť, keďže táto zvyšná časť ostala platná, pričom žalobca na základe rozhodnutia súdu nie je povinný za tieto služby vykonať úhrady, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 pís. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. V súlade s § 389 ods. 1 pís. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
16. Žalovaný v odvolaní namietal že súd nedostatočne odôvodnil rozsudok, preto mu odňal možnosť riadne konať pred súdom.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok nemá dostatočné a objektívne odôvodnenie, ktoré je podstatnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia (teda rozsudok je vo svojej podstate nepreskúmateľný). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami a skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a ktoré súvisia s predmetom súdnej ochrany. Právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.
18. Na to, aby rozhodnutie bolo preskumateľné odvolacím súdom zákon vyžaduje riadne odôvodnenie rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé aký skutkový stav súd zistil, akú právnu normu súd aplikoval, ako ju vyložil.
19. Predmetom konania je určenie nepriateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Na daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať prednostne ustanovenia občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila ( doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zákonodarca prijal predmetné ustanovenie, z dôvodu odstránenia nejasností pri aplikácii práva na spotrebiteľské vzťahy, nešlo o novú úpravu, ale len o odstránenie nejasností pri aplikácii práva, t.j. upresnenie použitia právnych predpisov. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva ( v obchodnom zákonníku a v občianskom zákonníku ), aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka.
20. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je zmätočné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvej inštancie neuvádza konkrétnejšie, na základe akej úvahy dospel k záveru, že zmluva uzatvorená účastníkmi neobsahuje údaj o RPMN a priemernej RPMN, ani ako súd prvej inštancie posúdil údaje uvedené v bode I. a II. Zmluvy, kde sú uvedené údaje o RPMN a priemernej RPMN (pričom ide o údaje, ktoré sa vypočítavajú z rozdielnych podkladov), z akého dôvodu poukazuje okresný súd na rozpor v týchto údajov (z listinných dôkazov sa odvolaciemu súdu javí, že uvedené údaje však nie sú na rok - 12 mesiacov, ale 13 mesiacov, pričom zákon vyžaduje prepočet na rok). Rovnako je nepreskúmateľné rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvej inštancie uviedol, že považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, keď pri určení mesačnej splátky 2,5 %, eventuálne 68,25 € žalovaný neuviedol aká časť uvedenej mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť na úrok z poskytnutej výšky úveru. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, či ide o takú chýbajúcu náležitosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, kedy by sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky mohla byť považovaná za primeranú (v zmysle smernice 2008/48, rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016, vo veci c-42/15). Za primerané by sa nemalo považovať, ak uplatnenie sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia tejto náležitosti. Súd tiež neposúdil dôsledky porušenia tejto povinnosti v spojení s právom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú môže obsahovať dohodu o amortizácii istiny, kedy je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy) .
21. Nepreskúmateľné je aj rozhodnutie v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil ako nepriateľné zmluvné podmienky dojednané v bode 3 obchodných podmienok, podľa ktorých: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- Eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu“
sú neprijateľné zmluvné podmienky, a preto sú neplatné (druhý výrok)“. Odvolací súd udáva, že pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 OZ je potrebné vysporiadať sa s tým, či ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nestačí len záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol, prečo považoval dojednanie o zmluvnej pokute za takú podmienku ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd určil neprijateľnosť podmienky, spočívajúcej v oprávnení žalovaného účtovať žalobcovi/spotrebiteľovi náklady vo výške 20% istiny, pričom v odôvodnení uviedol, že súdu sa skôr javila táto časť obchodných podmienok za zastretý úkon žalovaného, ktorý svojou podstatou fakticky predstavuje určitú sankciu spotrebiteľovi vo forme „dojednanej“ zmluvnej pokuty. Z odôvodnenia rozhodnutia potom nie je zrejmé, či súd považoval uvedenú zmluvnú podmienku za absolútne neplatný právny úkon podľa všeobecných ustanovení zákona § 37 a nasl. OZ, alebo na základe ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, čo spôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.
22. Nepreskúmateľné je rozhodnutie v časti, v ktorej okresný súd určil, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 18. 10. 2013 týkajúca sa odmeny za „domáci servis“ je neprijateľná. Zmätočnosť tejto časti rozhodnutia, a teda jeho nepreskúmateľnosť je daná tým, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či okresný súd považuje dojednanie za neplatné z dôvodu nepriateľnosti tejto zmluvnej podmienky, alebo je neplatné z dôvodu, že okresný súd považuje dojednanie za neplatné podľa § 39 OZ, z dôvodu obchádzania zákona, resp. rozporu s dobými mravmi. Ak je totiž právny úkon absolútne neplatný v súlade so všeobecnými ustanoveniami zákona § 37 a nasl. OZ, nie je už právne relevantné, či takýto úkon spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac z obsahu spisu nie je zrejmé na základe čoho súd prvej inštancie rozhodoval o tejto podmienke, keď žalobca na pojednávaní dňa 27.04.2015 „upresnil“ výrok, avšak nenavrhol zmenu návrhu. Ak súd rozhodoval v súlade s § 153 ods. 3 OSP, táto skutočnosť sa v odôvodnení rozhodnutia neodrazila, a teda nie je zrejmé, či okresný súd postupoval v súlade s procesným poriadkom.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Úlohou súdu prvej inštancie bude prejednať vec znova, rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé aký skutkový stav súd zistil, akú právnu normu súd aplikoval (a to konkrétnu), ako tú ktorú konkrétnu právnu normu vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v časti, v ktorej bolo rozhodnutie napadnuté odvolaním neuviedol, či je na predmetnom určení naliehavý právny záujem, teda, či sú splnené predpoklady pre úspešnosť návrhu. Keďže predmetom konania je určenie nepriateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, okresný súd v odôvodnení uvedie, či je na predmetnom určení naliehavý právny záujem. Ten je daný najmä vtedy, keď bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, a jednak v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom sa dá dosiahnuť úprava, tvoriaca určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak zostáva nárok sporným nemá žalobca naliehavý právny záujem. Ak okresný súd zistí, že je daný naliehavý právny záujem na určovacom petite, posúdi uplatnený nárok, vzhľadom aj na dôvody zrušenia rozhodnutia uvedené v bode 20 - 22 odôvodnenia rozhodnutia.
24. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).