Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_12C-151-2012.pdf
PDF · 94.13 KB
No categories available
12C/151/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
2512216218Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V., B. XXXX proti žalovanému X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad V., C. D. XXXX/XXX-XX, zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom Ilava, Mierové námestie 52/6 o náhradu škody s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 950,40 eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Štát m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 49%.
V. Štát m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 51%.
VI. Svedok Juraj Jakuš, nar. 29.08.1977, trvale bytom Kameničany 20 m á proti žalovanému nárok na svedočné v rozsahu 100%.
VII. Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody 1.600,- eur s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 20.6.2012, domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 1.930,- eur, ktorú mu spôsobil žalovaný pri dopravnej nehode dňa 15.2.2012 o 14,30 hod. za obcou Bolešov pri nájazde na most cez rieku Váh, kde žalovaný nezvládol riadenie svojho motorového vozidla, ktoré smerovalo z Dubnice n/v do Bolešova. Uviedol, že žalovaný pri schádzaní z mosta nezvládol riadenie, išiel rýchlo na ceste s ujazdeným snehom, nemohol ubrzdiť, čím sa dostal v zákrute do protismeru, začalo ho šmýkať a následne narazil do jeho vozidla, ktoré stálo pri krajnici v spodnej pred mostom v zákrute resp. pred zákrutou. Za autom žalovaného sa víril sneh, preto určite išiel rýchlejšie ako 10 km/h. Poprel tvrdenia žalovaného, že by k stretu vozidiel došlo v strede zákruty. Za vozidlom žalovaného išlo jedno osobné auto a 2 nákladné autá, ktoré zostali stáť. Následne vysúval, lebo sa mu do kopca kolesá šmýkali a nemohol ísť hore na most. Ľavé predné koleso mal do šikma a zle sa mu išlo, napriek tomu prišiel s autom domov. Žalovaný ho po nehode navádzal, že dá auto do pôvodného stavu, ale tak neurobil. Zámerne odďaľoval opravu auta. Utvrdzoval ho, že nahlásil poistnú udalosť vo svojej poisťovni, kde sa išiel osobne informovať a zistil, že vozidlo žalovaného vôbec nebolo poistené. Následne na polícii zistil, že žalovaný auto nemal poistené od doby jeho kúpy, preto sa zrejme nechcel zavolať policajta k predmetnej dopravnej nehode. Opravu jeho vozidla mu
robili kamaráti automechanici , ktorí kúpili nové súčiastky a za prácu im zaplatil , ale bez potvrdenia, pretože vozidlo súrne potreboval. Žalobca navrhol vypočuť ako svedka nehody F. E.. Žalobca napriek vyjadreniu žalovaného trval na svojom tvrdení, že v čase dopravnej nehody 15.2.2012 žalovaný nemal zaplatenú zákonnú poistku motorového vozidla a preto odmietol volať políciu a a nehodu nahlásiť poisťovni. V poisťovni Kooperativa a.s. zistil, že žalovaný zaplatil poistku spätne dňa 16.3.2012 za obdobie od 15.1.2012. Žalobca preukazoval svoje skutkové tvrdenia Oznámením škodovej udalosti zo dňa 27.2.2012, vyjadrením poisťovne UNIQA z ohliadky jeho vozidla a kalkuláciou nákladov na opravu s DPH vo výške 1.930,40 eur, výsluchom svedka F. E.. Doklady o kúpe nových náhradných dielov nemal.
2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil iba to, že k nehode došlo dňa 15.2.2012 o 14,30 hod. za Obcou Bolešov v smere na Dubnicu nad Váhom. Okolnosti dopravnej nehody však boli úplne iné, než uviedol žalobca. Žalovaný tvrdil, že jazdil na svojom vozidle zn. Peugeot 607 smerom z Dubnice nad Váhom do Bolešova a žalobca na vozidle zn. Mazda 626 z Bolešova do Dubnice nad Váhom. Na ceste bola poľadovica. Keď prešiel po moste cez Váh, za ktorým bezprostredne nasleduje klesanie a potom 90-stupňová zákruta doprava z jeho pohľadu, všimol si, že z opačného smeru prichádzal žalobca. Žalovaný, vedomí si stavu vozovky, ktorá bola mimoriadne klzká, zastavil svoje vozidlo hneď za mostom, ešte pred začatím klesania tak, aby žalobca mohol hore stúpaním prejsť bez nutnosti zabrzdenia. Žalobca však svoje vozidlo zastavil pri krajnici ešte predtým, než prešiel cez uvedenú zákrutu, približne 10-15 m pred ňou. Keď sa žalobcovo vozidlo chvíľu nehýbalo, rozhodol sa zísť svojím vozidlom ako prvý so zaradeným 1. rýchlostným stupňom rýchlosťou asi 8-10 km/h. Keď však prechádzal cez zákrutu, žalobca sa z neznámych dôvodov pohol a zrejme z dôvodu poľadovice sa obe vozidlá v nízkej rýchlosti zrazili približne v strede vozovky v strede pravotočivej zákruty už v briežku. Nemal sa kam uhnúť, pretože na kraji cesty bol sneh. Pred pravotočivou zákrutou samu začalo šmýkať a ťahať kolesá do protismeru. Poškodenia na oboch vozidlách boli približne rovnakého rozsahu. Vozidlo žalobcu malo poškodený ľavý predný blatník, ale nie tak ako na fotke z č.l. 38 (nebol poškodený v strede nad kolesom) a smerovku a na jeho vozidle (žalovaného) bol poškodený ľavý predný blatník, nárazník a svetlo. Obaja sa po nehode dohodli, že každý si opraví poškodenie svojho vozidla na vlastné náklady s tým, že žalobcovi pri oprave poskytne pomoc. Otázku, kto je zodpovedný za nehodu, výslovne neriešili a nikto nechcel volať políciu, ani vec hlásiť poisťovni. Svedkom dopravnej nehody bol P. P., spolujazdec žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobca neskôr žiadal vec riešiť cez poisťovňu a navrhol poisťovni nahlásiť neskorší dátum dopravnej nehody, s čím on nesúhlasil a žiadal od neho náhradu škody vo výške 1.930,- eur bez predloženia dokladov. Poprel tvrdenia žalobcu, že by nemal vozidlo poistené v čase dopravnej nehody. Podľa neho žalobca nepreukázal porušenie nejakej právnej povinnosti ním (žalovaným), ani príčinnú súvislosť a ani výšku škody. Žalovaný preukazoval svoje skutkové tvrdenia výsluchom svedka P. P., svojou poistnou zmluvou si „zelenou a bielou kartou“. Žiadal náhradu trov konania.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením znaleckého posudku a vyjadrenia súdneho znalca, listinami poisťovne a zistil tento skutkový stav veci :
4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 15.2.2012 o 14,30 hod. došlo k dopravnej nehode za obcou Bolešov pri nájazde na most cez rieku Váh, kde sa zrazilo vozidlo žalobcu zn. Mazda s vozidlom žalovaného zn. Peugeot. Medzi stranami sporu bola sporná príčina dopravnej nehody a priebeh dopravnej nehody, k čomu súd vykonal dokazovanie na návrh strán sporu.
5.Svedok P. P., kamarát žalovaného, potvrdil, že v čase nehody sedel ako spolujazdec vo vozidle žalovaného, keď išli spolu domov z práce. K zrážke došlo na bolešovskom moste v strede pravotočivej zákruty. Keď boli hore na moste, zbadali, že od Bolešova ide modrá Mazda, tak žalovaný spomalil, pričom na jeho automatickej prevodovke sa zaradil 1. sekvenčný rýchlostný stupeň a na ňom auto išlo pomaly dolu, rýchlosťou asi 10km/h. Na ceste bol čistý ľad, neposypaný. Modrá Mazda zastavila, keď žalovaný podradil. Keď sa žalovaný blížil do zákruty, modrá Mazda sa dala do pohybu a žalovaný začal zatáčať volantom doprava. Auto sa už nedalo ovládať, na zatočenie volantu nereagovalo a išlo v priamom smere a zrazilo sa s autom žalobcu. Keď sa autá zrazili, obe boli v pohybe. Modrá Mazda išla tiež asi 10 km/ h rýchlosťou. Po zrážke všetci traja vystúpili z auta, nikto iný tam nebol. Strany sporu sa dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi škodu na svetle a blatníku, lebo políciu volať nechceli s tým, že žalovaný si auto opraví na vlastné náklady. Na modrej Mazde žalobcu bolo rozbité predné ľavé svetlo a pokrčený predný ľavý blatník. Auto bolo zrejme poškodené tak, ako to je na fotkách žalobcu (aj č.l. 38). Po asi 5 minútach, keď odchádzali, išlo zhora za nimi smetiarske auto a z druhej strany ešte jedno vozidlo. Pri
vozidle žalobcu s ľavej strany bol závej, nemal sa kam vyhnúť. Na pravej strane žalovaného závej nebol. Žalobca zastal pred stromom, po zrážke bol za stromom. Pred mostom je rovinka, tam išlo rýchlejšie a tam mohlo byť vidieť za autom zvírený sneh.
6. Žalobca tvrdil, že svedok vo svojej výpovedi klamal a žalobca trval na svojich skutkových tvrdeniach.
7. Svedok F. E. uviedol, že strany sporu nepozná a prihlásil sa na žiadosť žalobcu v týždenníku Pardon. Na fotografii na č.l. 81 spisu vyznačil miesto zrážky. Uviedol, že modré auto žalobcu bolo rovno pri kraji cesty a tmavo červené vozidlo žalovaného bolo šikmo do neho. Musel čakať, nedalo sa prejsť cez cestu, aj sa šmýkalo. On zastal hore vyššie a čakal. Na ceste bol sneh, utlačený sneh nebol, lebo keď prešlo auto, sneh sa víril. Či bol ľad, to nevedel, bolo nasnežené na ceste, ale nevedel, či pod tým bol ľad. Čakal asi 5-10 minút, strany sporu sa tam niečo dohadovali. Behali tam s mobilom, ale nevedel, či fotili, on sedel v aute. Policajti neprišli. Potom nasadli do auta a išli preč. Keď vodič s červeným autom uvoľnil cestu, odišiel. Pred ním nestálo žiadne auto, za ním bolo nejaké autom, asi smetiari. Všimol si, že na modrom aute bol poškodený ľavý blatník nad kolesom. Keď on potom odchádzal, modré auto tam ešte stálo. Nevidel ako bolo poškodené červené auto. Priamo zrážku nevidel. Keď prišiel, boli už autá v sebe zrazené a videl, ako sa dačo dohadujú. So žalobcom sa telefonicky stretli po inzeráte, potom sa raz stretli a tretíkrát teraz, keď išli na pojednávanie.
8. Podľa inkasného účtu žalovaného v Kooeprativa a.s. žalovaný bol poistený od 1.2.2012, pričom poistné za obdobie od 1.2.2012 do 1.5.2012 uhradil dňa 21.5.2012.
9. Prevázkovateľ smetiarskeho vozidla spoločnosť Marius Pedersen a.s. súdu písomne oznámil, že v čase predmetnej dopravnej nehody sa na mieste nehody nenachádzalo žiadne ich vozidlo.
10. V závere znaleckého posudku č. 7/2016 súdneho znalca Ing. T. X. zo dňa 31.3.2016 je uvedené, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach ohľadne priebehu dopravnej nehody a vzhľadom na nedostatok základných údajov z miesta dopravnej nehody, vypracoval v posudku 2 komplexné analýzy nehodového deja a to alternatívu č. 1 podľa výpovede žalobcu vodiča Bagina (t.j. on stál pri pravom okraji cesty pred zákrutou a pred stromom a vozidlo žalovaného prešlo do protismeru) a alternatívu č. 2 podľa výpovede žalovaného vodiča B. a svedka P. (t.j. počas prejazdu zákrutou sa začalo vozidlo žalovaného šmýkať do protismeru a približne v strede zákruty a strede cesty došlo k zrážke s idúcim vozidlom žalobcu). Analýzou a počítačovou simuláciou nebolo možné v danom prípade ani jednu z týchto alternatív nehodového deja z technického hľadiska vylúčiť a ani sa vyjadriť, ktorá z nich bola pravdepodobnejšia. Technika jazdy vodiča B. - žalobcu bola pri alternatíve č. 1 nehodového deja z technického hľadiska správna, ale vodiča B. - žalovaného bola nesprávna. Nesprávnym prvkom v technike jazdy žalovaného bola jeho jazda rýchlosťou vyššou, ako bola za daných adhéznych podmienok (zasnežená cesta s poľadovicou pred koncom zákruty), primeraná parametrom predmetného pravotočivého smerového oblúka, čo spôsobilo jeho prejazd do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k nárazu do vozidla Mazda. Vodič B. - žalovaný vchádzal do zákruty technicky prijateľnou rýchlosťou asi 29 km/h a nárazová rýchlosť vozidla žalovaného do stojaceho vozidla žalobcu bola asi 27 km/h. Vodič B. - žalovaný mohol dopravnej nehode zabrániť len v tom prípade, ak by s vozidlom neprešiel do protismeru a to za podmienky, ak by prechádzal zákrutou rýchlosťou do asi 15 km/h. Ďalej znalec uviedol, že technika jazdy vodiča B. - žalobcu pri alternatíve č. 2 nebolo možné považovať za správnu z dôvodu, že jazdil bližšie k stredu cesty ako k jej pravému okraju rýchlosťou asi 14 km/h, avšak nemal možnosť zabrániť zrážke vozidiel a to ani v prípade, že by jazdil bližšie k pravému okraju cesty. Technika jazdy vodiča B. - žalovaného pri alternatíve č. 2 bola s technického hľadiska nesprávna z dôvodu ako pri alternatíve č. 1- vyššia rýchlosť jazdy a žalovaný mohol zabrániť nehode, ak by do predmetnej zákruty vchádzal rýchlosťou asi do 18 km/h, pri ktorej by mal možnosť zákrutou prejsť vo svojom jazdnom pruhu bez prejazdu do protismeru. Znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola jazda vodiča bratinu - žalovaného a to vyššou rýchlosťou, ako bola za daných adhéznych podmienok primeraná parametrom predmetného pravotočivého smerového oblúka cesty. Znalec v posudku uviedol rozsah poškodenia vozidla Mazda- žalobcu ako totálne zničenie vozidla ( tzv. totálnu škodu) a pri celkovej hodnote predajných zvyškov vozidla žalobcu 745,- eur s DPH potom škodu vo výške 792,- eur s DPH (vrátane).
11. Žalobca k znaleckému posudku písomne dňa 26.4.2016 uviedol, že bol nútený zabezpečiť si opravu vozidla sám neodkladne, pretože vozidlo nevyhnutne potreboval za účelom zabezpečovania
opatery svojej starej a chorej matky. Na opravu vynaložil sumu 1.600,- eur, čo nepovažoval ako laik za neprimeranú sumu vzhľadom na kalkuláciu poisťovne UNIQA vo výške 1.930,- eur. Preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu požadovanej náhrady škody. Súd toto vyjadrenie podľa obsahu považoval za čiastočné späťvzatie žaloby, preto konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 CSP.
12. K námietkam žalobcu i žalovaného k znaleckému posudku súdny znalec vzhľadom na neexistenciu žiadnych objektívnych podkladov o stave cesty a okolia a fotodokumentácie z času nehody, nenahlásenia nehody polícii, uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku. Keďže ide o odborné otázky, súd vychádzal zo znaleckého posudku a vyjadrenia súdneho znalca.
13. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
14. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17.V prejednávanej veci súd skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. K porušeniu právnej povinnosti žalovaným došlo podľa záveru znaleckého posudku jeho neprispôsobením rýchlosti jazdy daným adhéznym (sneh na povrchu vozovky) podmienkam, čím došlo k porušeniu jeho právnej povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na vozidle žalobcu. Žalobca nepredložil žiadny listinný doklad o výške skutočne vynaložených nákladov na opravu svojho vozidla (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto súd vychádzal z výšky škody určenej v znaleckom posudku vo výške 792,- eur vrátane DPH. V tejto časti žaloby bolo žalobcovi vyhovené podľa vyššie citovaných ustanovení a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Na právny nárok žalobcu a výšku jeho škody nemajú v danej veci vplyv jeho tvrdenia, že žalovaný nebol v čase dopravnej nehody poistený, i keď z listinných dokladov vyplýva ním tvrdená skutočnosť, že poistné za prvé poistné obdobie, ktoré začalo dňa 1.2.2012, bolo zaplatené až dňa 21.5.2012, teda po predmetnej dopravnej nehode.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd nepriznal strán právo na náhradu trov konania pre pomerný úspech vo veci. Žalobca po zmene žaloby žiadal priznať sumu 1.600,- eur (t.j. 100%), bola mu priznaná suma 792,- eur vrátane DPH (t.j. 49,50%, po zaokrúhlení 50%).
19. Podľa § 259 CSP súd priznal štátu proti stranám sporu náhradu trov konania za vykonané znalecké dokazovanie z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
20. Podľa § 258 ods. 1 CSP súd priznal svedkovi Jurajovi Jakušovi náhradu jeho trov- svedočné s tým, že náhradu mu zaplatí žalovaný, ktorý navrhol jeho výsluch ako svedka (§ 253 ods. 1 CSP). O výške tejto náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, trojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.