Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/312/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: P. M., nar.XX.X.XXXX, bytom A., X. XX, právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokát, AK Nové Zámky, Hlavné nám. 7 proti žalovanému: Štát Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO:00 151 866 o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 98 600 € s príslešenstvom, ktoré požadoval titulom náhrady škody spôsobenej jednak nesprávnym úradným postupom a jednak nezákonným rozhodnutím orgánu štátu (ďalej i nesprávny postup a nezákonné rozhodnutie). Uvedeným nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím, ktoré sa obe týkajú konania ORP-852/OEK-KN-2010 (ďalej i trestné konanie), mala byť žalobcovi spôsobená škoda za nesprávny úradný postup vo výške 49 300 €, ktorá pozostávala z majetkovej ujmy 1300 € a nemajetkovej ujmy nasledovne: za porušenie príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku..... 3500 € za porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR........................................................ 3500 € za porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy SR...................................................... 3500 € za porušenie č1.13 Ústavy SR................................................................. 3500 € za porušenie čl. 16 Ústavy SR................................................................. 3500 € za porušenie čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ..................................................... 3500 € za porušenie čl. 19 ods. 3 Ústavy SR ..................................................... 3500 € za porušenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ................................................... 3500 € za porušenie zákonom zaručených práv na prípravu na pojednávanie ... 5000 € za psychicky nátlak ................................................................................. 5000 € za vydieranie ........................................................................................... 5000 € za prenasledovanie a perzekúciu z moci úradnej..................................... 5000 €

a z dôvodu vydania nezákonného rozhodnutia v predmetnom konaní ORP-852/OEK-KN-2010, mala byť žalobcovi spôsobená škoda vo výške 49 300 €, ktorú vyčíslil nasledovne: majetkovú ujmu vo výške 1300 € a nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslil: za porušenie príslušných zákonných ustanovení Trestného poriadku..... 3500 € za porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR........................................................ 3500 € za porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy SR...................................................... 3500 € za porušenie č1.13 Ústavy SR................................................................. 3500 € za porušenie čl. 16 Ústavy SR................................................................. 3500 € za porušenie čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ..................................................... 3500 €

za porušenie čl. 19 ods. 3 Ústavy SR ..................................................... 3500 € za porušenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR ................................................... 3500 € za porušenie zákonom zaručených práv na prípravu na pojednávanie ... 5000 € za psychicky nátlak ................................................................................. 5000 € za vydieranie ........................................................................................... 5000 € za prenasledovanie a perzekúciu z moci úradnej..................................... 5000 €

Celkovo si tak žalobca nárokoval škodu vo výške 98 600 €.

2. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nárok na náhradu škody vyplýva z postupu orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj OČVTK) v konaní ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010, kde postupom OČVTK boli práva žalobcu porušené tým spôsobom, že bol nútený strpieť úkony polície a tohto orgánu, ktoré sa jednoznačne dotkli jeho občianskych práv. Žalobca má za to, že spôsobom, akým bolo toto konanie vedené jednoznačne sa ho dotklo, a to z dôvodu, že jednak bol nútený proti svojej vôli sa podrobovať úkonom polície, a ak sa im nepodrobil, tak mu opakovane boli ukladané sankcie, poriadkové pokuty. Žalobca uviedol, že v uvedenom konaní mu boli trikrát nezákonne uložené poriadkové pokuty, pričom nezákonnosť videl v tom, že tieto rozhodnutia boli vždy zrušené vyšším orgánom, ba dokonca Generálnym prokurátorom SR. Ďalej žalobca napáda celé trestné konanie, ktorá sa podľa jeho názoru nemalo vôbec začať, trestné oznámenie malo byť odmietnuté resp. inak ukončené podľa § 197 Tr. poriadku, a v tom prípade by podľa názoru žalobcu neprišlo k žiadnym zásahom. Ďalej žalobca poukázal i na ľudskú stránku celej veci, keď osobitne na dedine, kde každý každého pozná sú opakované návštevy polície u konkrétneho obyvateľa spôsobilé zasiahnuť do verejnej mienky tým spôsobom, že táto osoba je vnímaná ako páchateľ trestnej činnosti, prípadne ako osoba, ktorá sa dopúšťa konaní nezlučiteľných so zákonom. Tejto konotácii je aj zrušenie rozhodnutia (rozhodnutí) a aj samotné zastavenie trestného stíhania bezpredmetné, pretože o tomto rozhodnutí sa na rozdiel od výjazdu policajnej hliadky verejnosť nedozvie. Preto má žalobca za to, že označeným konaním a rozhodnutiami došlo k zásahom do práv žalobcu v intenzite presahujúcej mieru ktorú je ako občan povinný tolerovať a znášať a takéto prekročenie (exces) je zároveň splnením a preukázaním, tak nesprávnosti úradného postupu ako aj nezákonnosti rozhodnutí. Medzi porušením povinnosti štátneho orgánu a uplatňovaným nárokom je daná priama príčinná súvislosť, keďže polícia nevyhľadávala žalobkyňu i z iných dôvodov (mimo označeného konania ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010), ukladané povinnosti žalobcovi majú rovnako priamy súvis s týmto konaním, a tak isto aj zhromažďovanie údajov o majetku a osobných pomeroch žalobcu. Rovnako aj konanie ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010 v ktorom OČVTK zásadne prekročili lehoty na ukončenie vyšetrovania a aj k tomuto pochybeniu došlo len v tomto konaní, čiže takéto nesprávne konanie zakladá a preukazuje nesprávny úradný postup, preto žalobca tvrdí, že nárok je dôvodný. Podľa tvrdenia žalobcu, od uvedeného trestného stíhania sa zhoršil zdravotný stav žalobcu, podlieha nervozite a obavám z prenasledovania políciou, a to pri návšteve inštitúcií: napr. súdu, ale aj pri bežných činnostiach či pohybe na ulici.

3. K výpočtu uplatnenej majetkovej ujmy, žalobca uviedol, že táto je vypočítaná na základe minimálnej mzdy a počtu dní, jedná sa o rok 2011, kde min. mzda je 317,- € mesačne, t.j. 10,422 € /deň, v roku 2012 bola min. mzda 327,- €/ mesiac, t.j. 10,751 €/deň a na rok 2013 bola minimálna mzda 338,- €, t.j. 11,11 €/deň.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že Uznesením OR PZ Komárno ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 06.06.2012, podľa § 70 ods. l Trestného poriadku bola navrhovateľke (teraz žalobkyni) uložená poriadková pokuta v sume 500 € s odôvodnením, že navrhovateľka (teraz žalobkyni) bola dvakrát riadne písomne predvolaná na výsluch svedka, pričom v zákonnej podala žalobkyňa sťažnosť voči uzneseniu. Uznesením Okresnej prokuratúry Komárno sp. zn: 1 Pv. 559/2011-12 zo dňa 21.06.2012 vo veci prokurátorka zrušila predmetné uznesenie OR PZ ČVS: ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 06.06.2012. Ďalej uviedol, že žalobkyňa podala sťažnosť i proti uzneseniu ORPZ Komárno zo dňa 22.8.2012, ktorú sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno odmietol ako nedôvodnú a následne boli obe rozhodnutia zrušené rozhodnutím Generálneho prokurátora SR XV/2 Pz 143/12-4b zo dňa 14.12.2012. Žalovaný ďalej uviedol, že nemajetková ujma, tak ako ju vyčísluje žalovaná nemohla byť spôsobená, a to z dôvodu, že č. 12 ods. 4 Ústavy SR nemohol byť porušený z dôvodu, že nemohla byť spôsobená navrhovateľke nijaká ujma na právach (základných právach a slobodách) tak, ako sú vymedzené v čl. 12 Ústavy SR. Navrhovateľka účinne uplatnila svoje práva a v zmysle ustanovení Trestného poriadku podala sťažnosť proti uloženej pokute. Zo strany Generálneho prokurátora SR bolo sťažnosti

vyhovené. Orgánom činným v trestnom konaní bola uložená povinnosť doplniť dokazovanie ohľadne osobných a majetkových pomerov navrhovateľky. K porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy uviedol, že medzi prostriedky umožňujúce orgánom činným v trestnom konaní a súdu zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh procesných úkonov a donútenia na uposlúchnutie výzvy, slúži inštitút poriadkovej pokuty, t.j. sankcie vyjadrenej v peniazoch. Navrhovateľka vystupovala pred orgánom činným v trestnom konaní (ako orgánom verejnej moci, voči ktorému v trestnom konaní nie je rovnocennou, ten má nadradené postavenie) v postavení svedka, ktorý sa mal dostaviť a svedčiť, avšak nakoľko ignorovala opakované výzvy, bola uložená sankcia - poriadková pokuta podľa ust. § 70 ods. 1 TP. V právnom štáte je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu. K porušeniu čl. 13 uviedol, že OČVTK uložili povinnosť na základe zákona (tr. poriadku), pričom pokuta bola uložená v spodnej tretine uložiteľnej hranice a Generálny prokurátor SR namietal iba výšku pokuty a nie samotné uloženie sankcie. K porušeniu čl. 16 Ústavy SR uviedol, že tento nemá súvis s prejednávanou vecou a nevie ako mohol byť porušený. K namietanému psychickému nátlaku, vydieraniu, prenasledovaniu a perzekúcii žalovaný uviedol, že postupom OČVTK nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho trestného činu,. O čom svedčí i ustanovenie § 28 tr.zák., ktorý uvádza, žečin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon. práva alebo povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu.... Ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, a teda neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu opodstatnenosti nemajetkovej ujmy. K nesprávnemu úradnému postupu sa vyjadril tak, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany vyšetrovateľa neprišlo, nakoľko tento postupoval v súlade s § 70 Tr. poriadku, nakoľko boli splnené podmienky na uloženie poriadkovej pokuty. Celkovo žiadal žalobu zamietnuť, a to najmä z dôvodu, že neboli splnené predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody a to vznik škody ako i príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. Ďalej žalovaný namietal nesprávnu pasívnu legitimáciu v spore a taktiež uviedol to, že civilný súd nemá právomoc preskúmavať postupy OČVTK, polície, tieto môžu byť preskúmavané sekciou kontroly a inšpekčnej služby MVSR orgánom kontroly KR PZ alebo Prokuratúry. K samotnej žalobe, ďalej uviedol, že v zmysle zákona 514/2003 Z.z. ako aj jemu predchádzajúcej právnej úpravy je potrebné v konaní o náhradu škody preukázať nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodu či už škodu skutočnú alebo škodu v nemajetkovej sfére. Ku vzniku skutočnej škody sa vyjadri tak, že v tomto konaní žalobkyňa túto žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, v súdnom spise nie je založený žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že uhradila alebo mala s týmto konaním nejaké skutočné výdavky. Čo sa týka nemajetkovej ujmy samotné tvrdenia žalobkyne o zásahoch do jej sociálnej, majetkovej, rodinnej oblasti nepostačujú a je nutné, aby bolo možné rozhodnúť o peňažnej satisfakcii, ich riadnym spôsobom preukázať.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prednesmi a doplnením skutkového stavu stranami sporu, a oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu alebo sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ORP-852/OEK-KN-2010. Jedná sa najmä o listinné dôkazy Uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 22.4.2013, odpoveď na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z vyšetrovacieho spisu ORP-852/ORK-KN-2010 boli oboznámené Uznesenie zo dňa 6.6.2012, sťažnosť voči uzneseniu, Uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 21.6.2012, Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 22.8.2012, sťažnosť, Uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 18.9.2012, Uznesenie Generálnej prokuratúry zo dňa 14.12.2012, Uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 27.2.2013, sťažnosť voči tomuto Uzneseniu, Uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa, Uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 31.5.2013 ako i ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisov.

6. Na OR PZ Komárno sa začalo trestné stíhanie P. M. pod ORP-852/OEK-KN-2010, na základe podnetu jej brata Ing. U. X., ktoré bolo uznesením ORPZ Komárno zo dňa 7.1.2011 odmietnuté. Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť oznamovateľ a následne Krajská prokuratúra Nitra dňa 14.6.2011 vydala pokyn 1Kn 181/2011 Okresnej prokuratúre Komárna, aby vo veci začala trestné stíhanie pre prečin podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Následne Okresná prokuratúra Komárno prípisom zo dňa 21.6.2011 vydala pokyn 1Pn 29/11-9, ktorým uložila pokyn začať trestné stíhanie pre prečin podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením ORP-852/OEK-KN-2010 zo dňa 24.11.2011 začal vyšetrovateľ OR PZ Komárno trestné stíhanie pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, ktoré uznesenie bolo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti uznesením Okresnej prokuratúry Komárno

1Pv 559/2011-5 zo dňa 1.12.2011 (vyšetrovací spis, uznesenie ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 31.5.2013 prvý odsek odôvodnenia) Uznesením ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 6.6.2012 vyšetrovateľ ORPZ Komárno uložil P. M.j poriadkovú pokutu vo výške 500 €, pričom v uznesení poukázal na ustanovenie § 127 Trestného poriadku a § 70 Trestného poriadku, pričom sa menovaná osoba nedostavila riadne na výsluch dňa 27.2.2012 a 11.5.2012, hoci naň bola riadne predvolaná a svoju neúčasť dostatočne neospravedlnila. Predmetné uznesenie napadla sťažnosťou Mária Harisová a Okresná prokuratúra Komárno uznesením 1Pv 559/2011-12 zo dňa 21.6.2012 zrušila uznesenie ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 6.6.2012 a vrátila vec vyšetrovateľovi, aby vo veci konal a opätovne rozhodol. Uznesením ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 22.8.2012 vyšetrovateľ ORPZ Komárno uložil P.i M. poriadkovú pokutu vo výške 500 €, nakoľko sa nedostavila na základe riadneho písomného predvolania k výsluch svedka dňa 27.2.2012 a 11.5.2012 a svoju neúčasť na výsluchu neospravedlnila. Uvedené uznesenia napadla sťažnosťou P. M.. Okresná prokuratúra Komárno uznesením 1Pv 559/2011-16 zo dňa 18.9.2012 zamietla sťažnosť Márie Harisovej, pretože sťažnosť nebola dôvodná. Generálny prokurátor SR uznesením XV/2 Pz 143/12-4 zo dňa 14.12.2012 zrušil uznesenie Okresnej prokuratúry Komárno 1Pv 559/2011-16 zo dňa 18.9.2012 a uznesenie vyšetrovateľa ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 22.8.2012 z dôvodu porušenia zákona, ktoré Generálny prokurátor SR vzhliadol v predčasnom určení výšky poriadkovej pokuty, bez skúmania majetkových pomerov svedkyne P. M.j, pričom však v uznesení konštatoval okrem iného aj, že „ ...Písomné námietky svedkyne zo dňa 23. februára 2012 a 11. mája 2012, ktorými svedkyňa považovala za nedôvodné jej predvolávanie ako svedkyne, pretože nevedela o aké konanie sa jedná, nie je možné považovať za dostatočné ospravedlnenie, tak ako to má na mysli príslušné ustanovenie Trestného poriadku. Svedkovi v žiadnom prípade neprislúcha, aby akýmkoľvek spôsobom určoval opodstatnenosť či dôležitosť svojho výsluchu. Toto prislúcha v danom štádiu konania výlučne orgánu činnému v trestnom konaní. ktorého predvolaniu je každý svedok povinný sa podrobiť.... Nakoľko sa svedkyňa Mária Harisová opakovane, bez riadneho a dostatočného ospravedlnenia k výsluchom nedostavila, boli splnené všetky zákonné podmienky na postup podľa § 70 odsek 1 Trestného poriadku....“ Napokon vyšetrovateľ uznesením ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 27.2.2013 uložil Márii Harisovej poriadkovú pokutu vo výške 400 €, z dôvodu nedostavenia sa na výsluch dňa 27.2.2012 a 11.5.2012, pričom riadne svoju neúčasť na výsluchoch neospravedlnila, keď vyšetrovateľ po zohľadnení majetkových pomerov menovanej rozhodol o uložení poriadkovej pokuty vo výške nižšej ako predtým. Uvedené uznesenie opäť napadla sťažnosťou Mária Harisová. Uznesením ORP-852/OEK-KN-2010-Fu zo dňa 31.5.2013 vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, a to najmä z dôvodu, že oznamovateľ Ing. U.. X. bol v konaní 1T/19/2003, ktoré prebiehalo na OS Komárno uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, ktorý oznámila P. M.á na Generálnej prokuratúre SR, teda sa nedopustila trestného činu krivého obvinenia. Dňa 12.7.2013 Ministerstvo Vnútra SR odpovedalo na žiadosť Márie Harisovej o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, pričom Ministerstvo vnútra SR vykonalo zápornú odpoveď s tým, že činnosťou vyšetrovateľa škoda spôsobená nebola.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinný od 1.1.2011 do 31.12.2012 (ďalej aj zákon o zodpovednosti za škodu) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o zodpovednosti za škodu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru

Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní

Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občiansko-právnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej mocí alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré predpoklady musia byť všetky splnené kumulatívne, sú:

- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup

- existencia škody

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou

- skutočnosť, že škoda nebola spôsobená orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto predpoklady ešte rozšíril vo svojom uznesení 7Cdo 27/2011 zo dňa 20.3.2012, kde okrem iného uviedol, že: „pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1) subjekt (orgán štátu) 2) predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3) správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4) výsledok spočívajúci v škode, 5) príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6) protiprávnosť - nezákonnosť Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné rozhodnutie zak1adá zodpovednosť.“ Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu, alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb, resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo

predchádza následku a vyvoláva ho. To že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný) a bezprostredný už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Zhodne s vyššie uvedeným vyložil pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd SR aj v rozsudku z 28. Októbra 2010, Sp. zn. 3 Cdo 130/2010, ktorý síce nebol vydaný v právnej veci uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, no aj z neho je zrejmý ustálený výklad' pojmu „príčinná súvislosť“ v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania nároku na náhradu škody. Najvyšší súd SR taktiež konštatoval, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť' musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (Rozsudok NS SR 2Cdo 292/2006) V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou) a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. To znamená, že existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou) musí preukázať žalobca.

9. Zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje pojem „nezákonné rozhodnutie“. V legislatívnom zámere zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa uvádza že „ nezákonným rozhodnutím možno rozumieť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Definícia nezákonného rozhodnutia spravidla ani nie je potrebná, keďže súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím, ktorým príslušný orgán zrušil alebo zmenil pre nezákonnosť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola škoda spôsobená . Ak teda bolo určité rozhodnutie orgánu verejnej moci zrušené alebo zmenené, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za rozhodnutie nezákonné - špecifickým prípadom je zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci správneho súdnictva z dôvodu nepredloženie spisového materiálu správnemu súdu. Rozhodnutím orgánu verejnej moci sa rozumie rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní resp. civilnom sporovom konaní, civilnom mimo sporovom konaní, správnom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže založiť tak rozhodnutie orgánu verejnej moci vo veci samej, ako aj rozhodnutie procesnej povahy (napr. rozhodnutie o prerušení konania), rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré má konštitutívny charakter, ako aj rozhodnutie deklaratórneho charakteru. Zákonodarca (v snahe postihnúť čo možno najväčší okruh pochybení orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci) z toho istého dôvodu, kvôli ktorému nevymedzil „nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci“, nepristúpil ani k definícii „nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci“, a prenechal tak pole právnej vede a judikatúre; zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. len príkladom uviedol pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“. Ako príklady nesprávneho úradného postupu zákonodarca uvádza porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní. Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda nemožno považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán, resp. orgán verejnej moci pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané neskôr, v inej podobe či za iných okolností (Rozsudok NSSR 6Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011).

10. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci- výnimku z tohto pravidla potom upravuje §6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., presnejšie k jeho § 6 návrh zákona stanovil vo všeobecnosti tri základné podmienky, pri splnení ktorých možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej protiprávnym, resp. nezákonným rozhodnutím, a to:

- protiprávnosť rozhodnutia

- právoplatnosť rozhodnutia.

- vyčerpanie opravných prostriedkov

Autentický výklad zákona č. 514/2003 Z.z. je teda pokiaľ ide o požiadavku právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátu ako jednu z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže teda založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom základom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobudla, právoplatnosť. Nemožno sa teda domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ako to už bolo naznačené, výnimku z pravidla, že zodpovednosť za škodu pôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže založiť len právoplatné rozhodnutie, upravuje § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o prípady, keď bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť; ďalšia výnimka zo spomínaného pravidla je uvedená v § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. - ide o prípady, keď škoda je spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc. Je nesporné, že škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť- v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Akékoľvek úvahy o vylúčení zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo zrušené skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, sú neprijateľné - všimnime si opäť slová dôvodovej správy k návrhu na vydanie zákona o ručení za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci z roku 1930: „takisto zostáva nárok na náhradu škody zachovaný, kedy napriek priaznivému výsledku opravných prostriedkov zostáva škoda alebo zvyšok škody neodvrátený“. Súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nie je oprávnený skúmať ako predbežnú otázku zákonnosť rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. Podľa Najvyššieho súdu SR, „všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR MCdo 58/01) Pokiaľ rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, nie je príslušným orgánom zrušené, platí prezumpcia jeho správnosti. Ako sa vyjadril Najvyšší súd SR vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné, a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.5.2011) Z opačného uhla pohľadu súd v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu taktiež nie je oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené rozhodnutie orgánu štátu, ktorým mala byť škoda spôsobená; súd si však v tomto konaní musí uvedomiť, že zrušenie rozhodnutia orgánu štátu, ktorým mala byť spôsobená škoda, nemusí nevyhnutne znamenať, že príslušný orgán mal vydať rozhodnutie v prospech toho, kto si v tomto súdnom konaní uplatňuje právo na náhradu škody. Pokiaľ ide o požiadavku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov podľa osobitných predpisov proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, ktorým mala byť škoda spôsobená, okruh riadnych opravných prostriedkov vyplýva z právnych predpisov, ktoré upravujú konanie, v ktorom bolo vydané predmetné rozhodnutie. Riadnym opravným prostriedkom sa rozumie spravidla opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej moci - napríklad odvolanie.

11. V danom prípade sa žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k náhrade škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v konaní ORP-852/OEK-KN-2010, ktoré bolo vedené na ORPZ Komárno. Súd sa v prvom rade zaoberal pasívnou legitimáciou žalovaného, nakoľko tento ju spochybnil s poukazom na tú skutočnosť, že mala byť žalovaná Generálna prokuratúra SR, keďže nie je zrejmé z koho činnosti došlo ku vzniku ujmy, škody, ktorá sa uplatňuje v tomto konaní, nakoľko polícia resp. vyšetrovateľ konal na pokyn prokurátora. K danému súd uvádza, že podľa názoru je pasívna legitimácia žalovaného daná, keďže primárne požaduje žalobca náhradu škody ako i vznik samotnej škody vidí v konaní OR PZ, ako aj vyšetrovacích orgánov. Rovnako tak podľa názoru súdu nie je naplnené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu, nakoľko škoda nevznikla resp. nemala

vzniknúť konaním prokuratúry, ale práve úkonmi polície, a to bez ohľadu na to či dala prokuratúra pokyn k úkonu. Predmetné ustanovenie podľa názoru súdu zohľadňuje zodpovednosť prokuratúry práve vtedy, ak škoda vznikne priamo v súvislosti s úkonom prokuratúry. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody uviedol súd v predošlej časti odôvodnenia, pričom jednoznačne poukazuje v danej súvislosti na už spomínané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo 27/2011 zo dňa 20.3.2012, v zmysle ktorého všetky v ňom uvedené predpoklady (viď bod 8 odôvodnenia) musia byť splnené súčasne. Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie tak práve žalobca je ten, ktorý musí preukázať, že všetky podmienky sú splnené, čo v danom prípade preukázané nebolo. Žalobca podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu bola spôsobená škoda či už majetková alebo nemajetková. K uplatnenej výške majetkovej ujmy a k výpočtu uvedenému žalobcom súd uvádza, že takáto škoda nijako žalobcovi vzniknúť nemohla, nakoľko žalobca je od roku 1996 na invalidnom dôchodku (zápisnica z 18.3.2016), a teda rátať majetkovú ujmu zo mzdy a z dní, ktoré by v rokoch kedy prebiehalo konanie ORP-852/OEK-KN-2010 mohla odrobiť, je úplne irelevantné, keďže žalobca od roku 1996 nepracuje a je na invalidnom dôchodku. Ďalej sa poukazuje na tú skutočnosť, že jediná škoda, ktorá tak v konaní mohla žalobcovi vzniknúť je škoda, ktorá by súvisela so zaplatením poriadkovej pokuty, avšak túto žalobca vôbec neuhradil (výpoveď žalobcu na pojednávaní 18.3.2016). K výške nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil súd uvádza, že vznik takejto ujmy v konaní preukázaný nebol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu v súvislosti s konaním ORP-852/ OEK-KN-2010 vznikla nejaká nemajetková ujma, nepreukázal, že konanie polície či vyšetrovateľa by sa bolo preukázala na jeho osobnom, sociálnom živote, či v iných nemajetkových sférach života. Čo sa týka uplatnenia nemajetkovej ujmy za porušenie jednotlivých článkov ústavy, tak tu súd uvádza, že čl. 2 nemohol byť porušený, nakoľko orgány konali iba na základe zákona a v medziach, ktoré im zákon ukladá. Čl. 16 nemohol byť porušený z dôvodu, že nedotknuteľnosť osoby bola zachovaná, nakoľko zákon oprávňuje políciu i k istým zásahom do osobnej sféry tej ktorej osoby. A v sumáre sa dá povedať, že všetky žalobcom uvedené tvrdenia o porušení článkov Ústavy SR sú irelevantné, ak orgány konali v súlade so zákonom. V danom prípade súd teda konštatuje, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom jeden zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a to vznik škody, spolu s tým nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, nakoľko ak nevznikla škoda, tak nemôže byť daná ani príčinná súvislosť. Čiže z daného teda vyplýva, že ak nepreukázal žalobca všetky predpoklady vzniku zodpovednosti, čo v danom prípade nepreukázal, tak žalovaný nenesie zodpovednosť za vznik škody.

K namietanému nezákonnému rozhodnutiu súd uvádza iba toľko, že nemohlo ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko k tejto zodpovednosti sa vyžaduje v zmysle § 6 zákona o zodpovednosti za škodu existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, čo v danom prípade vo veci absentuje. Ani v jednom prípade vyšší orgán nekonštatoval, že niektoré so žalobcom napádaných uznesení vyšetrovateľa OR PZ Komárno, by bolo zrušené pre nezákonnosť. Uvedené uznesenia boli zrušené z dôvodu absencie či už riadneho odôvodnenia, alebo absencie zistenia skutkového stavu najmä ohľadne príjmu a pomerov žalobcu (v konaní pred OR PZ ako svedok). Konštatovanie nezákonnosti (protiprávnosti) rozhodnutia vyšším orgánom zakladá jeden zo základných predpokladov na vznik zodpovednosti za škoda spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Obdobne sa vyjadril i Najvyššieho súdu SR v rozsudku 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.5.2011, keď konštatoval, že vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu predpokladá zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné, a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia. Ak zákonnosť resp. nezákonnosť rozhodnutia konštatovaná nebola, súd nemá oprávnenie skúmať túto otázku v tomto konaní, a preto nie je možné priznať nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na potvrdenie svojich tvrdení v danej súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 437/2008 zo dňa 27.11.2008, ktoré uvádza „... Z citovanej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd predovšetkým skúmal, či sú naplnené zákonné predpoklady priznania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle požiadaviek podľa zákona č. 58/1969 Zb., pričom jednou z takýchto požiadaviek bolo, aby rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody, bolo zrušené pre nezákonnosť. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie ministerstva, ktoré malo byť podľa tvrdení sťažovateľky dôvodom vzniku jej škody, bolo zrušené rozsudkom najvyššieho súdu, no nie z dôvodu jeho nezákonnosti, ale z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, kvôli nepredloženiu súvisiaceho

administratívneho spisu najvyššiemu súdu zo strany ministerstva. Vzhľadom uvedené krajský súd dospel k záveru, že nie je daný zákonný predpoklad existujúceho (konečného) rozhodnutia zrušeného pre jeho nezákonnosť, v dôsledku vydania ktorého by sťažovateľke bola spôsobená nenapraviteľná (v inom konaní) škoda, ktorej by sa mohla domáhať už iba v zmysle krajským súdom citovaných ustanovení § l ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb....“

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu v konaní ORP-852/OEK-KN-2010 súd uvádza, že okrem už spomenutého nepreukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti ako základného predpokladu na priznanie nároku na náhradu škody, nebol v konaní ORP-852/OEK-KN-2010 vykonaný taký postup , ktorý javí známky nezákonnosti resp. nesprávnosti, čo vyplýva i z uznesenia Generálneho prokurátora SR v danej veci, a to z uznesenia XV/2 Pz 143/12-4 zo dňa 14.12.2012, v ktorom konštatoval, že „ ...Písomné námietky svedkyne zo dňa 23. februára 2012 a 11. mája 2012, ktorými svedkyňa považovala za nedôvodné jej predvolávanie ako svedkyne, pretože nevedela o aké konanie sa jedná, nie je možné považovať za dostatočné ospravedlnenie, tak ako to má na mysli príslušné ustanovenie Trestného poriadku. Svedkovi v žiadnom prípade neprislúcha, aby akýmkoľvek spôsobom určoval opodstatnenosť či dôležitosť svojho výsluchu. Toto prislúcha v danom štádiu konania výlučne orgánu činnému v trestnom konaní. ktorého predvolaniu je každý svedok povinný sa podrobiť.... Nakoľko sa svedkyňa Mária Harisová opakovane, bez riadneho a dostatočného ospravedlnenia k výsluchom nedostavila, boli splnené všetky zákonné podmienky na postup podľa § 70 odsek 1 Trestného poriadku....“ Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nešlo o nezákonnosť postupu orgánu štátu resp. o nesprávny úradný postup.

V danom prípade teda súd poukazujúc najmä na tú skutočnosť, že žalobca v konaní nepredložil také prostriedky procesného útoku, neuviedol také skutkové tvrdenia a vykonaným dokazovaním nebol preukázaný tak skutkový stav veci, že by preukázal žalobca vznik škody a spolu s tým i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (t.j. nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím), nepreukázal splnenie podmienok na vznik nároku na náhradu škody, a najmä z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

V neposlednom rade súd poukazuje i na tú skutočnosť, že sám žalobca si do značnej miery môže za to, že trestné konanie voči jeho osobe bolo vedené resp. sa musela zúčastniť trestného konania, keď sám žalobca svojim predchádzajúcim správaním (mnohonásobné súdne konania, spory s bratom) dal podnet na konanie. Ďalej je nepochybné, že konanie žalobcu v rámci trestného konania (konanie ORP-852/ OEK-KN-2010) bolo nezodpovedné a bez ohľadu na všetky skutočnosti sa žalobca mal zúčastniť a dostaviť na výsluch, čím by predišla ukladaniu pokút ako aj inému konaniu zo strany štátnych orgánov nanajvýš keď nemala úplne odôvodnené dôvody neúčasti

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Úplný úspech žalovaného spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.