Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/86/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.3.2017, v trestnej veci obžalovaného H. Č. v konaní proti ušlému, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3, písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona takto

rozhodol:

Obžalovaný

H. Č., nar. XX.XX.XXXX B. K., trvale bytom K. - W. Q., V.. O. Č.. XXX/X t.č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý, ž e

v období odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX si ako otec dcéry J. K., nar. XX.XX.XXXX a v období od XX.XX.XXXX doposiaľ si ako otec dcéry W. K., nar. XX.XX.XXXX v meste Z. a ani na iných miestach riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C 5/99 zo dňa 06.05.1999, právoplatným dňa 21.05.1999 v sume 13,28 eur mesačne na dcéru J. v sume 9,96 eur mesačne na dcéru W., ktoré bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, následne mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5P/5/2010 zo dňa 26.01.2011, právoplatným dňa 25.02.2011 na sumu 35,- eur mesačne na dcéru J. a na sumu 30,- eur mesačne na dcéru W., ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. K., bytom Z., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, ani sa o svoje deti žiadnym iným spôsobom nestaral a nezaujímal, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoje deti a ani sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím za obdobie odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dlhuje na výživnom dcére J. sumu v celkovej výške 4.235,41 eur a za obdobie odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dcére W. sumu v celkovej výške 3.681,81 eur, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/76/2009 zo dňa 21.05.2009, právoplatným dňa 08.08.2009 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/99/2011 zo dňa 15.01.2013, právoplatný dňom 31.01.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Z a t o s a

o d s u dz u j e :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal pod sp. zn. 2Pv 185/10 -26 na Okresný súd Piešťany dňa 10.5.2011 obžalobu na H. Č. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3, písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku s tým, že dlžné výživné bolo vyčíslené ku dňu podania obžaloby a vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu bol uvedený len trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/76/2009 z 21.5.2009.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní v konaní proti ušlému obžalovanému za prítomnosti ustanovenej obhajkyne, prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výpoveďami poškodených J. K. a W. K., svedkyne U. K., prečítaním rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/5/1999 zo dňa 6.5.1999, právoplatný 21.5.1999, rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/5/2010 zo dňa 26.1.2011, právoplatný 25.2.2011, potvrdení o návšteve školy, rodných listov, rozhodnutia o povolení zmeny priezviska, návrhu na vykonanie exekúcie, výpisu z katastra nehnuteľností, výpisu z evidencie vozidiel a evidenčné karty, potvrdení úradu práce, trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany 2T/76/2009 z 21.5.2009, právoplatný 8.8.2009, pracovnej zmluvy, rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/99/2011 zo dňa 15.1.2013, právoplatný 31.1.2013, správ a posudkov na obžalovaného a výpisom z registra trestov mal súd preukázané nasledovné:

Konanie proti obžalovanému bolo vykonané ako proti ušlému, nakoľko sa vyhýba trestnému konaniu tým, že sa skrýva. Na obžalovaného bol v danej trestnej veci Okresným súdom Piešťany dňa 20.12.2011 vydaný príkaz na zatknutie, pričom po obžalovanom bolo dňa 30.11.2011 vyhlásené pátranie na území Slovenskej republiky, pričom doposiaľ sa nepodarilo obžalovaného zadržať.

Obžalovaný v zápisnici z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná v zmysle § 258 odsek 4 Trestného poriadku, uviedol, že je nezamestnaný, trvalý pobyt má v K., ale býva v W.. Z manželstva s U. Č., ktoré bolo rozvedené, má dve deti, J. U. W.. Od januára 2001 bývalej manželke neprispieval na výživu detí, nakoľko sa medzi sebou dohodli, že nebude deti navštevovať, pričom od neho výživné nežiadala. O deťoch nič nevedel. Počas celej doby neplatenia výživného pracoval, kde sa dalo, väčšinou ako brigádnik, preto nevedel zdokladovať svoj príjem. Dlžné výživné na obe dcéry chcel uhradiť do marca 2011. V minulosti dával U. K. peniaze v hotovosti, pričom v roku 2003 spolu ešte žili, ale to, že jej dával peniaze nemá ako preukázať. Inak sa o deti za celé obdobie, teda asi od roku 2003 nezaujímal, nekupoval im žiadne darčeky a nijako neprispieval na ich výživu. Bol si vedomý, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C/5/1999 zo dňa 6.5.1999, právoplatným 21.5.1999, ktorým bolo jeho manželstvo s U. Č. rozvedené, mu bolo určené od právoplatnosti rozsudku výživné na dcéru J. v sume 13,28 eur (pôvodne 400 Sk) a na dcéru W. v sume 9,96 eur (pôvodne 300 Sk) a súčasne vedel, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany 2T/76/2009 z 30.7.2009, právoplatným 8.8.2009, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy vo vzťahu k inému svojmu dieťaťu.

Poškodená už plnoletá J. K. uviedla, že obžalovaný je jej otcom, pričom naposledy ho videla, keď mala asi 5 rokov. Odvtedy ju nekontaktoval, ani na ňu od januára 2001 neplatil výživné. J. K. ukončila strednú školu v máji 2016, potom pracovala len brigádne a od 2.9.2016 nastúpila do práce u zamestnávateľa V.

Q. - V., Z. ako predavačka na polovičný úväzok. Keďže matka sa jej snažila dať všetko, čo potrebovala, neplnenie výživného na nej nezanechalo žiadne následky.

Poškodená už plnoletá W. K. uviedla, že obžalovaný je jej otcom, pričom naposledy ho videla, keď mala asi 3 roky, avšak to si nepamätá. Odvtedy ju nekontaktoval, ani na ňu od januára 2001 neplatil výživné. W. K.Z. je študentkou tretieho ročníka Obchodnej akadémie v Z., býva s matkou, jej partnerom a sestrami v 2-izbovom byte. Ako študentka občas cez víkend brigádne pracuje, ale stály príjem nemá.

Svedkyňa U. K. uviedla, že dcéry mali 3 roky a 5 rokov, keď obžalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti, kde bývali v podnájme. Bol aj zatvorený, ale dali sa opäť dokopy, ale potom odišiel, lebo bol zlý. Od roku 2001 už spolu neboli. Prečo obžalovaný neplatil výživné nevie. Od roku 2001 dlhuje obžalovaný na výživnom na obe deti spolu sumu 7.989 eur, pričom vo vzťahu k staršej J. počítala výživné do augusta 2016. Od roku 2001 obžalovaného nevidela, ani deťom nič neposlal, len ho pár krát u nej hľadali policajti.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C 5/1999 zo dňa 6.5.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.1999, bolo manželstvo obžalovaného a U. Č., rodenej K. rozvedené, dcéry J. U. W. boli zverené do výchovy matky a obžalovanému bolo určené výživné na J. v sume 400 Sk a W. v sume 300 Sk, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/5/2010 -42 zo dňa 26.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2011, bolo obžalovanému výživné na J. zvýšené zo sumy 13,28 eur na sumu 35 eur mesačne a na W. zo sumy 9,96 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2010. V školskom roku 2010/2011 J. navštevovala ôsmu triedu základnej školy a W. šiestu triedu základnej školy. Obvodný úrad Trnava rozhodnutím z 23.2.2010 povolil zmenu priezviska J. Č. a W. Č. na K.. U. K. podala dňa 19.4.2010 návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného na obe deti. W. K. je v školskom roku 2016/2017 študentkou 3 ročníka Obchodnej akadémie Z.. J. K. dňa 2.9.2016 nastúpila do práce k zamestnávateľovi V. Q. - V., Z. na polovičný úväzok. Podľa registra vozidiel mal obžalovaný k 30.7.2010 evidované dve vozidlá, Škodu Octaviu v premávke, a BMW, ktoré bolo vyradené z evidencie. Obžalovaný nebol do roku 2011 v evidencii poberateľov dávok v hmotnej núdzi, nemal záznam v evidencii priestupkov, v W. nebol prihlásený k pobytu a Sociálna poisťovňa evidovala jeho posledného zamestnávateľa v roku 1995.

V registri trestov má obžalovaný 17 záznamov od roku 1984. Od roku 2011 má tri odsúdenia českými súdmi, kde bol aj 19.12.2008 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Brno sp. zn. 3T/21/2008, a dve dosúdenia slovenskými súdmi, a to Okresným súdom Piešťany sp. zn. 2T/76/2009 a Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T/99/2011. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany č.k. 2T/76/2009 zo dňa 21.5.2009, právoplatným 8.8.2009, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3, písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko v období od 4.12.1995 do 12.6.1998 a od 14.4.1999 do 31.12.2006 neprispieval na výživu dcéry Q. V., nar. XX.X.XXXX, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 1T/99/2011 -176 zo dňa 15.1.2013, právoplatným 31.1.2013, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3, písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko v období od 1.7.2007 do 15.1.2013 neprispieval na výživu dcéry W. Č., nar. X.X.XXXX, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i súhrnne súd dospel k záveru, že vina obžalovaného je preukázaná. Vo vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe, súd skúmal, či ide o pokračovanie konania až do vyhlásenia rozsudku, pričom z trestnej činnosti obžalovaného usvedčuje svedkyňa U. K., obe poškodené už plnoleté dcéry J. U. W. K. i samotná výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní ako aj zabezpečené listinné dôkazy týkajúce sa určenia výšky výživného súdom a správy na obžalovaného. V obžalobe bol skutok špecifikovaný od januára 2001 do podania obžaloby, pričom z výpovede poškodených a svedkyne vyplynulo, že obžalovaný od januára 2001 doposiaľ neplatil vôbec výživné ani

na jednu z dcér, preto súd pokračovanie v konaní obžalovaného až do vyhlásenia rozsudku posudzoval ako jeden skutok, pričom u oboch detí skúmal trvanie vyživovacej povinnosti, nakoľko obe dcéry sú už plnoleté. Staršia J. ukončila v máji 2016 strednú školu a od 2.9.2016 sa zamestnala na polovičný pracovný úväzok, teda má pravidelný príjem a je schopná sama sa živiť po skončení štúdia, teda súd mal preukázané, že vyživovacia povinnosť obžalovaného voči dcére J. zanikla dňom 2.9.2016, nakoľko je schopná sama sa živiť. Mladšia W. je študentkou tretieho ročníka strednej školy, teda aj napriek dosiahnutiu plnoletosti, sa ešte pripravuje štúdiom na budúce povolanie, preto u nej obžalovanému vyživovacia povinnosť naďalej trvá. Z takto preukázaných dôvodov súd upravil skutkovú vetu uvedenú v obžalobe tak, že určil, že si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť na dcéru J. v období od 1.1.2001 do 1.9.2016, teda do dňa predchádzajúcemu dňu, keď bola J. K. schopná sa sama živiť, a na dcéru W. v období od 1.1.2001 do dňa vyhlásenia rozsudku, teda 27.3.2017, nakoľko vyživovacia povinnosť obžalovaného k nej stále trvá. Vzhľadom k tomu, že súd z registra trestov obžalovaného zistil, že okrem odsúdenia Okresným súdom Piešťany vo veci sp. zn. 2T/76/2009 za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy, bol obžalovaný v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy aj Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 1T/99/2011 rozsudkom zo dňa 15.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2013, doplnil súd skutkovú vetu aj o toto odsúdenie, avšak právna kvalifikácia skutku sa nemenila, nakoľko jedno takéto odsúdenie už súčasťou skutku bolo. Vo vzťahu k určeniu výšky dlhu na výživnom súd vychádzal z výpovede poškodených dcér ako aj svedkyne U. K., ktoré uviedli, že obžalovaný za obdobie od 1.1.2001 neuhradil výživné na žiadnu z dcér ani raz, pričom od tohto obdobia ani nebýval s nimi v spoločnej domácnosti. Z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní síce vyplynulo, že do roku 2003 dával matke detí peniaze, ale tieto skutočnosti nevyplynuli zo žiadnych iných dôkazov. Staršia J. uviedla, že obžalovaného naposledy videla, keď mala päť rokov, a keďže je narodená v roku 1996, tak to bolo v roku 2001, čo potvrdila aj mladšia W., keď uviedla, že otca videla naposledy keď mala 3 roky, čo si však nepamätá, a to bolo taktiež v roku 2001, keďže je narodená v roku 1998. Skutočnosť, že obžalovaného od roku 2001 nevideli obe deti potvrdila aj ich matka. Zo žiadnych dôkazov tak nevyplynulo, že by obžalovaný ešte v roku 2003 nejako prispieval deťom na výživu. Obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že sa s deťmi nestretával a výživné im neplatil, hoci sa snažil prácu zabezpečovať formou brigád. Rovnako okolnosť, že by sa obžalovaný dohodol s bývalou manželkou, že nebude prispievať na výživu detí, nebola ničím preukázaná, pričom však takáto dohoda nie je ani možná, nakoľko zákonnej povinnosti živiť deti sa nedá zbaviť dohodou s druhým rodičom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú, že obžalovanému bolo určené výživné najskôr rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C 5/1999 zo dňa 6.5.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.5.1999, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a U. Č., rodenej K. rozvedené, a to na dcéru J. v sume 400 Sk a W. v sume 300 Sk, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Následne bolo obžalovanému výživné na obe deti zvýšené, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/5/2010 -42 zo dňa 26.1.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.2011, ktorým bolo výživné na J. zvýšené zo sumy 13,28 eur na sumu 35 eur mesačne a na W. zo sumy 9,96 eur na 30 eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2010. Takto určenú výšku výživného považuje súd za primeranú odôvodneným potrebám oboch dcér ako aj možnostiam a schopnostiam obžalovaného. Dlh na výživnom na dcéru J. od 1.1.2001 do 1.9.2016 (teda do dňa predchádzajúcemu dňu, od kedy sa bola schopná sama živiť) tak predstavuje sumu 4.235,41 eur (od 1.1.2001 do 31.12.2009, teda 9 rokov x 12 mesiacov x výživné 13,28 eur mesačne = 1.434,24 eur, od 1.1.2010 (od keby bolo výživné zvýšené) do 31.8.2016, teda 6 rokov x 12 mesiacov + 8 mesiacov roku 2016 x 35 eur výživné mesačne = 2.800 eur, dňa 1.9.2016, teda 1 deň, výživné 35 eur mesačne : 30 dní = 1,17 eur, čo je spolu 4.235,41 eur) a na dcéru W. od 1.1.2001 do 27.3.2017 (teda do dňa vyhlásenia rozsudku) tak predstavuje sumu 3.681,81 eur (od 1.1.2001 do 31.12.2009, teda 9 rokov x 12 mesiacov x výživné 9,96 eur mesačne = 1.075,68 eur, od 1.1.2010 (od keby bolo výživné zvýšené) do 31.12.2016, teda 7 rokov x 12 mesiacov x 30 eur výživné mesačne = 2.520 eur, od 1.1.2017 do 28.2.2017, teda 2 mesiace x 30 eur výživné mesačne = 60 eur, od 1.3.2017 do 27.3.2017, teda 27 dní, výživné 30 eur mesačne : 31 dní x 27 dní = 26,13 eur, čo je spolu 3.681,81 eur).

Pre trestný čin podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, pričom súd má za to, že iný druh trestu ako trest odňatia slobody by s prihliadnutím na dobu, po ktorú pokračoval v trestnej činnosti, nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, prihliadnuc aj na skutočnosť, že neplnenia vyživovacej povinnosti sa dopustil v rovnakom období aj voči ďalším dvom dcéram. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal tento úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/76/2009, kde mu skúšobná doba plynula od 9.8.2009 do 9.8.2013, ukladal mu trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že bol už za trestný čin odsúdený, pričom zohľadnil len odsúdenia, ktoré nie sú súčasťou skutkovej vety výroku rozsudku. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba od 1 roka do 5 rokov nemenila. Vzhľadom k spôsobu spáchania skutku a jeho následku, prihliadnuc na pokračovanie v neplnení si vyživovacej povinnosti, ktoré dosiahlo u staršej J. takmer 15 rokov a u mladšej W. takmer 16 rokov, určil súd výšku trestu v trvaní 2 roky, nakoľko má za to, že takýto trest bude pre obžalovaného dostatočný, aby viedol k jeho náprave a splnil aj výchovný účel. Obžalovaného súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Z odpisu registra trestov vyplýva, že trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/133/1994 vykonal 2.6.1995, pričom trestný čin v danej veci spáchal už v priebehu roka 2001, kedy naplnil jeho skutkovú podstatu, teda bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním vo výkone trestu, a to za úmyselný trestný čin, lebo bol odsúdený za trestný čin podľa § 247 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.. Okrem toho súd mohol prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 7b odsek 2 Trestného zákona aj na vykonanie trestu vo veci Okresného súdu Brno sp. zn. 3T/21/2008, kde bol z výkonu trestu podmienečne prepustený 19.12.2008. Takýto trest súd považoval za potrebný na prevýchovu a nápravu obžalovaného, zohľadniac tak generálnu, ako aj individuálnu prevenciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku), (§ 45 ods. 1 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.