Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_3T-1-2014.pdf
PDF · 198.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v trestnej veci obžalovanej L. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 28.03.2017, takto
rozhodol:
Obžalovaná L. U., O.. XX.XX.XXXX X. Ž. O. B., V. Ž. O. B., H.. R.. Y. Č.. XX,
sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1Pv 654/12/6613 zo dňa 14.04.2014 pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že v období od 22.7.2011 do 26.06.2013 vo Zvolene a v Žiari nad Hronom, na H. R.. Y. Č.. XXX/XX napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 3632/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatný dňa 16.4.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu ich pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 24.10.2012, 31.10.2012, 07.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 a 15.05.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 25Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 zo dňa 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012, postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 60 € a v období od 27.06.2013 do 02.09.2013 v Žiari nad Hronom, na H. R.. Y. XXX/XX, napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 362/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatným dňa 16.04.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 31.07.2013, 07.08.2013, 09.08.2013 a 14.08.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty
vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 z 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 60 € a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE 203/2013 zo dňa 27.06.2013, právoplatným dňa 25.07.2013 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 100 €, p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodeného G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. Č.. XXXX/ XX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala obžalobu na obžalovanú pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 22.7.2011 do 26.06.2013 vo Zvolene a v Žiari nad Hronom, O. H. R.. Y. Č.. XXX/ XX napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 3632/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatný dňa 16.4.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu ich pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 24.10.2012, 31.10.2012, 07.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 a 15.05.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 25Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 zo dňa 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012, postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 60 € a v období od 27.06.2013 do 02.09.2013 v Žiari nad Hronom, na Ulici R.. Y. XXX/XX, napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 362/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatným dňa 16.04.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 31.07.2013, 07.08.2013, 09.08.2013 a 14.08.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 z 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 60 € a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE 203/2013 zo dňa 27.06.2013, právoplatným dňa 25.07.2013 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 100 €.
Obžalovaná L. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v podanej obžalobe s tým, že ona mal. deti na styk s poškodeným riadnym spôsobom a včas pripravila. Nebránila mal. deťom, aby sa stretávali s otcom mal. deti. Ona mal. deti pripravené a včas priviedla pred bytový dom, aby ich odovzdala poškodenému. Dva dni pred stredou, kedy sa mali mal. deti stretnúť s poškodeným povedala mal. deťom, že príde ich otec a majú s ním ísť na takéto stretnutie. Podľa jej názoru zlomový moment, ktorý ovplyvnil vzťah mal. detí k poškodenému bol ten, keď poškodený ju napadol pred školou vo Zvolene. Vtedy jej mal. G. povedala, že k poškodenému nepôjde. Okrem
toho poškodený ju počas manželstva napádal a táto skutočnosť mala negatívny vplyv na deti. V roku 2007 sa s poškodeným rozviedla s tým, že ten sa ešte pred rozvodom odsťahoval, pričom išiel bývať do domu, ktorý bol oproti nim. Bývali tak vedľa seba. Poškodený ju bil aj pred deťmi. Ona sa následne dňa 02.12.2009 odsťahovala ku svojej matke. Počas obdobie keď bývala u svojej matky tak mal. deti sa s poškodeným ako tak stretávali. Poškodený jej tiež volal keď mal mal. deti, že si nevie poradiť s mal. Petrou, lebo mu plakala. Poškodený pred mal. deťmi na ňu nadával a hovoril o nej „ že je sviňa“, „že ju zabije“. Ona vysvetľovala deťom, aby si to nevšímali s tým, že mal. P. sa začala z toho pomočovať. Obžalovaná ďalej uviedla, že si robila poznámky ako prebiehal styk s poškodeným. Dňa 27.7.2011 sa uskutočnil prvý styk s poškodený nakoľko ten sa mal s mal. deťmi stretnúť dňa 10.7.2011 avšak neprišiel pretože bol na dovolenke. Túto skutočnosť jej oznámil krátko pred tým, ako sa mal realizovať styk. Dňa 27.7.2011 keď poškodený prišiel z dovolenky tak hovoril deťom ako tam bolo a čo tam robil. Deti s ním neodišli, pričom ona nezasahovala do styku. Obžalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že keď prišiel na styk tak začal pred deťmi nadávať na ňu, deti to nemali radi a povedali mu, že s ním nepôjdu. Dňa 29.7.2011 poškodeného niekto priviezol a bol z toho konflikt, pričom to riešila na medziposchodí. Dňa 3.8.2011 sa poškodený opýtal mal. detí či s ním pôjdu a mal. deti to odmietli. Dňa 10.08.2011 mali ísť deti na stretnutie s poškodeným na týždeň, pričom mali zbalené potrebné veci a ona ich pripravila na takéto stretnutie, avšak mal. deti sa vyjadrovali o poškodenom negatívne s tým, že s ním nepôjdu. Pokiaľ ide o rok 2011 tak sa styk realizoval vo Zvolene a to v stredu ako aj párny víkend. Ona musela pripravovať mal. deti na styk s poškodeným, ale ten viackrát na styk neprišiel a len tesne pred stretnutím s deťmi jej oznámil, že nepríde. Poškodený neprišiel na styk s deťmi dňa 16.2.2011, 1.4.2011, 3.6.2011, 10.7.2011, 13.7.2011, 15.7.2011, 20.7.2011, 09.11.2011, 16.11.2011, 18.11.2011, 23.11.2011, 30.11.2011, 02.12.2011 a 16.12.2011. Ona vždy pripravovala mal. deti na stretnutie s poškodeným okrem prípadov keď boli choré a vtedy to oznámila vopred poškodenému. Dňa 10.8. poškodený neoznámil program a mal. deti s ním odmietli ísť. Dňa 12.8. sľuboval poškodený, že zaplatí výživné. Dňa 17.8. deti boli pripravené na styk avšak s poškodeným neodišli. 24.8. oznámili poškodenému, že idú na dovolenku s tým, že dňa 31.8 sa styk neuskutočnil nakoľko bola s deťmi na dovolenke. Túto skutočnosť konzultovala aj s pracovníčkou úradu práce a tá jej povedala, že môže ísť na takúto dovolenku. Dňa 7.9.2011 deti odmietli ísť na styk s poškodeným. Dňa 09.09.2011 sa poškodený stretol s mal. deťmi ale tie odmietli s ním ísť. V roku 2011 nešli mal. deti na styk s poškodeným na dlhší čas avšak presne si to nepamätá. Dňa 21.9.2011 boli mal. deti pripravené na styk, odmietli s poškodeným ísť a vtedy ten zazvonil u nich v byte. Poškodený začal následne búchať na dvere a nadávať. Preto zavolali políciu s tým, že deti boli svedkom takéhoto správania sa. Dňa 23.9.2011 boli mal. deti opäť na styk pripravené avšak mal. P. nechcela ísť k nemu a preto poškodený kopal na dvere. Dňa 4.1.2012 oznámila poškodenému, že deti majú kiahne. Dňa 18.1.2012 bola mal. P. chorá a išla na styk iba mal. G., pričom vtedy poškodený meškal na stretnutie s deťmi. Počas styku poškodený pred mal. dieťaťom nadával na ňu s tým, že mal. G. následne odišla od otca. Dňa 25.1.2012 odmietli mal. deti s ním ísť s tým, že opätovne ju riešil pred mal. deťmi. Dňa 09.02.2012 boli predvolaný na úrad práce a deti odmietli poškodeného. Dňa 07.03.2012 a 09.03.2012 oznámila poškodenému, že deti sú choré. Dňa 14.3.2012 bol poškodený v škole s tým, že deti odmietli s ním ísť. Dňa 23.3.2012 prišiel otec na stretnutie a zavolal políciu. Obžalovaná ďalej uviedla, že v roku 2012 boli stretnutia, ktoré sa nerealizovali z dôvodu, že poškodený neprišiel. Od 05.06 do 22.08.2012 sa realizoval styk na referáte poradensko-psychologických služieb - úrad práce u U.. V.. Tá upozorňovala poškodeného, že deti sú presýtené stykom, ktorý sa realizoval a preto by nemal chodiť na styk k mal. aj domov nakoľko styk sa realizoval nad rámec súdneho rozhodnutia. Poškodený napriek tejto skutočnosti realizoval styk v mieste bydliska mal. detí ako aj na úrade práce. V roku 2012 nešli mal. deti s otcom na styk s tým, že dňa 08.08.2012 sa odohral incident na referáte poradensko psychologických služieb u Mgr. V.. Poškodený vtedy kričal na deti ako aj na ňu. Tiež povedala Mgr. V., že bude s mal. deťmi na dovolenke v Chorvátsku a tá takúto informáciu oznámila poškodenému. Okrem toho mu to povedali aj mal. deti. V roku 2013 sa poškodený nedostavil na styk s mal. deťmi dňa 11.1., 10.4., 8.5., 5.6., 14.6. Ostatné dni sa deti dostavili pripravené na styk, pričom presviedčala deti, aby išli s poškodeným na stretnutia. Mal. deťom pred stykom hovorila, že bolo vydané súdne rozhodnutie na základe ktorého sa majú stretávať s otcom, pričom je to ich otec a musia ísť na takéto stretnutie. Tiež im to vysvetľovala aj sociálna pracovníčka ako aj iné osoby, aby išli na stretnutie s otcom. Hovorila deťom aj to, že oni nemôžu za to, čo sa stalo medzi ich rodičmi, že sa poškodený zmenil a že nebude podávať ďalšie návrhy resp. podania. Mal. deti jej však na to povedali, že klame, lebo poškodený sa nezmenil. Ona navštevovala spolu s mal. deťmi doktorku B. ako aj MUDr. M.. Obžalovaná ďalej uviedla, že ona sa nevyjadrovala na adresu poškodeného negatívne a oslovovala poškodeného pred deťmi „otec“.
Poškodený G. M. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že styk sa podľa jeho názoru nerealizoval podľa zákona nakoľko mal. deti neboli na styk pripravené. Obžalovanej takýto postup pri styku poradil jej priateľ a to z dôvodu, že tá mu chce takýmto spôsobom robiť zle nakoľko má obavu, že by mal. deťom bolo u neho dobre. Mal. deti mali radi jeho ako aj jeho rodičov. Obžalovanej ide o to, aby sa deti nestretávali s ním ako aj jeho rodičmi. On má obavu o výchovu detí. Po rozvode s obžalovanou bol na dovolenke nakoľko bol na tom psychicky zle a vtedy dvakrát neprišiel na styk s deťmi. Bolo to asi v roku 2010 v septembri. Obžalovaná sa z uvedeného dôvodu na neho nahnevala a dozvedela sa, že mu mal. deti nemusí dávať. On si predtým chodil brávať deti do školy a škôlky s tým, že obžalovaná začala chodiť pre deti skôr a on si musel chodiť pre deti do miesta ich bydliska. Poškodený ďalej uviedol, že keď išiel s mal. P. po mal. G. tak pri škole došlo k jeho fyzickému napadnutiu obžalovanou. V tom čase tam bola aj matka obžalovanej, pričom to na neho pripravila obžalovaná s jej priateľom pánom P.. Obžalovaná bola rozzúrená a napadla ho. Táto situácia sa riešila v konaní pred príslušným orgánom a on bol oslobodený. Mal. G. chcela ísť vtedy k nemu a obžalovaná ju odtiahla do auta. Podľa jeho názoru bol toto zlomový moment a obžalovaná to používa ako dôvod, prečo k nemu nechcú ísť deti. Poškodený ďalej uviedol, že ani jeden znalec nedefinoval dôvod, prečo nechcú ísť s ním deti. Táto situácia sa stala 18.10. s tým, že mal. detí neboli od tohto momentu pripravené na styk, pričom matka ich počas styku držala za ruky aby s ním nešli a neskôr ich už nemusela držať za ruky nakoľko odmietali s ním ísť. Mal. P. mu povedala, že je debil a obžalovaná na to povedala, že „presne“. Poškodený ďalej poukázal na skutočnosť, že zavolal pani P., ktorá je jeho sesternica na styk s mal. deťmi nakoľko je pedagógom, aby mu poradila čo má robiť. Počul od obžalovanej spoza dverí, ako vraví deťom, že je „zlý ujo“ a že príde „ten“. On vždy oznámil obžalovanej keď sa mu nedalo prísť na styk resp. keď meškal. Neskôr žiadal o náhradný termín styku. Mal. deti ho považovali za poslednú handru, pľuli na neho a pod. Tiež obžalovaná vzala mal. deti od 27.8.2012 do 10.9.2012 na dovolenku a ona a ani iná osoba mu neoznámili takúto skutočnosť. Poškodený tiež uviedol, že on nepoužíval vulgárne slová na adresu obžalovanej pred mal. deťmi a ani sa o nej nevhodne nevyjadroval. Aj znalci na súde vo Zvolene povedali, že má byť príprava detí urobená iným spôsobom nakoľko obžalovaná „naoko“ deti pripravuje avšak doma ich ovplyvňuje voči nemu. Hovorí deťom síce, aby išli s otcom, avšak doma na nich vplýva, aby s ním nešli na styk. Obžalovaná pri realizácii styku stojí za deťmi na chodbe za dvermi resp. počúva cez mikrofón na zvoncoch. Ona manipuluje s deťmi, aby s ním nešli na styk. Pri stretávaní sa mal. deťmi im povedal program, ktorý pre nich pripravil napríklad, že pôjdu na program do Sebechlebov nakoľko tam boli rôzne atrakcie a on tam má rodinu u ktorej tiež mali vyrábať spolu s deťmi víno. Podľa jeho názoru deti nemajú žiadne psychické problémy ako to tvrdí obžalovaná s tým, že deti nevystrčia nohu z paneláku, pričom si zoberú len darčeky a následne mu povedia, že s ním nepôjdu. Potom idú za matkou, ktorá ich čaká za dverami. Obžalovaná ešte keď bývala spolu s deťmi vo Zvolene prišla počas styku po mal. G. a zavolala ju domov. Dňa 10.8.2012 deti neprišli na styk, pričom tam bol pán Y., ktorý si ho nahrával. On oznamoval program, ktorý urobil pre deti obžalovanej sms-kou s tým, že nepotreboval od obžalovanej žiadnu špeciálnu prípravu v súvislosti s prípravou na styk. Obžalovaná mu telefón nedvíhala a na sms- ky nereagovala. K mal. deťom sa správa pekne a milo. Nepodarilo sa mu presvedčiť mal. deti, aby s ním išli, ale deti vedia, že si to obžalovaná neželá.
Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie presne dátum a rok, kedy bol svedkom návštevy poškodeného v súvislosti s jeho realizáciou styku s mal. deťmi. On býva na 10 poschodí rovnakého bytového domu ako obžalovaná, ktorá býva na 1. poschodí. On má v dolných priestoroch takéhoto bytového domu skladové priestory kde sa v tom čase zdržiaval a počul ako obžalovaná kričala na deti pri stretnutí s otcom. Bolo to niekedy v lete okolo 15.00 hod. On bol jeden resp. dvakrát svedkom komunikácie obžalovanej s mal. deťmi, pričom mal. deti išli dole po schodoch na stretnutie s poškodeným a obžalovaná bola na schodišti a povedala im, že môžu ísť bývať s otcom. Počul to nakoľko mal na skladových priestoroch otvorené dvere a aj to celé videl. Okrem toho chodil v tom čase po svojho syna a prechádzal vedľa mal. detí M. ako aj poškodeného v čase, keď sa stretávali. Je presvedčený o tom, že to povedala obžalovaná. Ona podľa jeho názoru povedala mal. deťom niečo v tom zmysle, že buď ona alebo poškodený. Následne sa deti potom stretli s poškodeným a tá menšia chcela ísť k otcovi avšak tá väčšia ju ťahala naspäť. Počul niečo čo súviselo s unesením mal. detí ale mohlo to byť vytrhnuté s kontextu. Niektorá z dievčat mala sviatok a každá dostala darček. Videl 8 až 12 stretnutí s tým, že išlo o niekoľkominútové stretnutia. Deti pri týchto stretnutiach prišli ku vchodovým dverám bytového domu a rozprávali sa s poškodeným, ten im povedal, že im doniesol darčeky, tie si zobrali a potom deti išli preč. To väčšie dievča hovorilo tej menšej, že už musia ísť. On si myslí, že obžalovaná volala na mal. deti pri ich stretnutí, aby ukončila ich stretnutie s otcom. Jeho manželka mu tiež povedala, že takéto niečo počula.
Svedkyňa R. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako psychológ s tým, že obžalovaná sa u nej objednala na základe odporúčania pediatra, pričom prišla na vyšetrenie s oboma deťmi v roku 2010 vo februári nakoľko mal. P. M. mala ťažkosti s pomočovaním ako aj tikové poruchy /trhalo jej ruku/ a mal. G. M. mala poruchy správania a to v súvislosti s rodinným prostredím. V roku 2010 sa stretla s nimi viackrát, v roku 2011 a 2012 sa uskutočnilo jedno stretnutie s deťmi a jedno stretnutie s otcom. V roku 2013 odporučila obžalovanej vyšetrenie u pedopsychiatra. Svedkyňa ďalej uviedla, že 2 krát sa stretla s otcom mal. detí, ten ju požiadal o stretnutie, chcel sa informovať o deťoch. Na prvom stretnutí sa otec venoval manželskej disharmónii. Mal. P. od začiatku odmietala kontakt s otcom, pričom mal. G. bola ochotná sa stretnúť s otcom. Podľa jej názoru takáto situácia nevznikla v dôsledku ovplyvňovania detí jedným z rodičom ale tým, že otec nadával na matku, starú matku ako aj ďalších ľudí, ktoré mali radi. Okrem toho otec nesľúbil čo mal. Od augusta obe mal. deti vyjadrovali negatívny postoj k otcovi. Mal. P. tiež pri svojom vyšetrení uviedla, že otec bil obžalovanú a preto sa ho báli. Neskôr ho odmietali z dôvodu, že im ubližoval a to takým spôsobom, že ubližoval ich matke. Podľa jej názoru matka neovplyvňovala deti ohľadom stretávania sa s otcom. Deti nemali k otcovi dôveru resp. mal. P. sa ho bála. Obžalovaná mala k deťom prirodzený vzťah, bola medzi nimi dôvera a vzájomne si prejavovali lásku.
Svedok L. Š. uviedol na hlavnom pojednávaní, že vypracovával znalecký posudok ohľadom mal. detí M. s tým, že sa stretol s obžalovanou, deťmi ako aj poškodeným. On pozval obžalovanú ako aj poškodeného na vyšetrenie, pričom poškodený mu ponúkol nejaký prezent a takúto skutočnosť zapísal aj do znaleckého posudku. On odmieta pojem syndróm zavrhnutého rodiča a preto nekonštatoval pri svojom vyšetrení, že by obžalovaná ovplyvňovala deti voči poškodenému. Tiež nie je možné konštatovať, že deti preberajú správanie toho z rodičov s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Podľa jeho zistení, boli deti svedkami násilných stretov rodičov a preto sa zdráhali stýkať s poškodeným, pričom apeloval na obžalovanú, aby sa deti stýkali s poškodeným. Poškodený tiež preháňal svoju aktivitu a iniciatívu.
Svedkyňa X. O. uviedla, že ona vypracovala znalecký posudok vo februári 2012 týkajúci sa mal. detí, s tým, že je klinickou psychologičkou. Od tohto obdobia nie je s rodinou v kontakte a vie o takejto veci len to čo uviedla v znaleckom posudku. Poškodený ju informoval, že styk s deťmi prakticky neprebieha nakoľko deti sa s ním odmietli stretávať. Nevylučuje možnosť, že deti môžu byť ovplyvňované obidvomi rodičmi s tým, že vytvárajú negatívny obraz rodiča. Nevie kto vytvoril u detí negatívny obraz otca, pričom ide o niekoľkoročný proces. Deti si podľa jej názoru môžu pamätať rôzne zážitky a niesli znaky syndrómu zavrhnutého rodiča.
Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 1.2.2013 boli u neho vyšetrené mal. deti na základe tej skutočnosti, že ich objednala obžalovaná. Po vyšetrení sa dostavil k nemu poškodený a chcel aby ho objednal ako aj deti na vyšetrenie nakoľko deti trpia syndrómom zavrhnutého rodiča. On to odmietol. Zároveň svedok uviedol, že býva v rovnakom bytovom dome ako obžalovaná. Poškodený tiež od neho požadoval zdravotnú dokumentáciu mal. detí a podal na neho aj sťažnosť na Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa jeho názoru na mal. deti traumaticky pôsobia úkony štátnych inštitúcií, ktoré sa vykonávajú na základe podaní poškodeného. Negatívne na deti vplýva aj medializácia ich prípadu s tým, že u mal. dieťaťa odzneli tiky a zlepšil sa ich stav v čase, keď mal poškodený zakázaný styk s deťmi. Mal. deti sa negatívne vyjadrovali o otcovi ako aj o opakovaných znaleckých vyšetreniach. On bol tiež svedkom keď sa poškodený stretával s mal. deťmi, pričom deti s ním nechceli ísť. Nebol tiež svedkom toho, že by obžalovaná ovplyvňovala mal. deti pri ich styku s poškodeným v jeho neprospech. Obžalovaná pri styku stála za dverami vo vchode.
Svedkyňa G. M. uviedla na hlavnom pojednávaní, že býva v rovnakom bytovom dome ako obžalovaná a teda tá je jej susedou. Neudržiava s ňou priateľské vzťahy a ani s poškodeným. Poškodeného pozná len z dôvodu, že bola svedkom takmer každú stredu počas školského roku 2013/2014 keď sa ten stretával s mal. deťmi obžalovanej. Stretnutia sa odohrávali o 15.00 hod. keď chodila domov z práce nakoľko mal. deti obžalovanej v tom čase stáli medzi dvermi bytového domu a rozprávali sa s poškodeným. Ten im doniesol nejaké sladkosti alebo iné drobnosti. Raz keď išla z práce a poškodený sedel v aute videla ako ten keď odchádzal zatrúbil a ukázal obžalovanej ako aj deťom prostredný prst na ruke. V piatok mal poškodený s mal. deťmi opäť stretnutie a hovoril deťom, že im len kýval a neukazoval im nič vulgárne. Ona povedala, že to videla a poškodený ju slovne napadol, že klame aj pred mal. deťmi obžalovanej ako
aj pred jej dieťaťom. Deti boli vystrašené s tým, že poškodený obťažoval susedov a vyzvedal sa na ňu. Boli tam v tom čase aj mal. deti obžalovanej, pričom kričali, že poškodený klame a že ona má pravdu. Svedkyňa ďalej uviedla, že robí v psychiatrickej ambulancii u MUDr. M. a raz prišiel do takejto ambulancie poškodený a chcel sa u nich objednať. MUDr. M. ho však nezobral, lebo nepatril do jeho spádovej oblasti. Poškodený im hovoril o jeho problémoch s deťmi. Minulý rok v máji boli v škole na vystúpení detí a poškodený si fotil mal. P. s mamou hoci tá sa nechcela fotiť. Obžalovaná vravela mal. P. nech počká, že si ju poškodený len odfotí a bude mať tak pamiatku. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej mladšia dcéra je spolužiačkou dcéry obžalovanej. Nevie sa vyjadriť koľko trvali stretnutia detí s poškodeným, lebo len vedľa nich prešla. Trvalo to asi 5 minút a mal. deti obžalovanej boli upravené a oblečené keď sa stretli s poškodeným, ale nechceli ísť s ním. Na začiatku keď sa obžalovaná prisťahovala do Žiaru nad Hronom bola pri stretávaní sa s mal. deťmi ale potom sa obžalovaná už nezúčastňovala takýchto stretnutí. Obžalovaná nenavádzali deti, aby nešli s poškodeným.
Svedkyňa U. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je dcéra poškodeného s tým, že ten je dobrým otcom ako aj starým otcom. Zároveň poukázala na skutočnosť, že jeho exmanželka mu neumožňuje preukázať takúto vlastnosť vo vzťahu jeho k mal. dcéram. Ona bola naposledy na stretnutí otca s jeho deťmi v septembri 2013 s tým, že sa zúčastnila asi 5 stretnutí. Poškodený keď prišiel na stretnutie zaparkoval auto pred vchodom a ona sedela v aute. Celé stretnutie s deťmi trvalo 2 - 3 minúty a potom deti ušli. Stretnutia sa odohrávali pred vchodovými dvermi bytového domu. Podľa jej názoru mal. deti neboli pripravené na to, aby niekam išli nakoľko mali obuté papuče. Raz tam bola prítomná aj obžalovaná, pričom si niečo povedali s poškodenými, ale nepočula čo si povedali. Deti neboli nikdy príjemné k poškodenému a hovorili mu prečo prišiel. V septembri 2013 išli s Viedne a kúpili nejaké veci pre deti. V tom čase tam bola pri stretnutí s deťmi aj pani P. s tým, že mal. deti si nechceli od poškodeného zobrať žiadne veci. Ona sa zúčastnila stretnutia lebo ju o to poprosil poškodený. Myslí si, že obžalovaná nepovie na poškodeného dobrého slova, pričom keď sa obžalovaná rozviedla tak mal. deti navštevovali poškodeného. Ona nebola svedkom rozhovoru medzi obžalovanou a deťmi o poškodenom. Tiež sa nerozprávala s maloletými deťmi a na stretnutiach sa zúčastnila v stredu ako aj v piatok. Poškodený jej povedal, že ak deti pôjdu s ním tak im vymyslí program resp. pôjdu na chalupu. Nevie či oznámil poškodený deťom program, ktorý im pripravil, ale zvyčajne posielal sms-ky. Podľa jej názoru mal. deti neboli pripravené na styk ani po psychickej stránke a ani po fyzickej stránke.
Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on žije v spoločnej domácnosti s obžalovanou asi 2,5 roka, pričom tá deti vždy pripravila po psychickej ako aj materiálnej stránke. Obžalovaná viedla mal. deti k tomu, aby išli na stretnutia s poškodeným nakoľko je to ich otec a to čo sa stalo medzi ňou a poškodeným sa ich netýka. Mal. deti však sa však nechceli stretávať s poškodeným, lebo boli svedkom toho čo robil obžalovanej - fyzicky ju napádal. On vie o tom, že poškodený vykĺbil palec obžalovanej s tým, že to bol zlomový moment pre deti, pretože začali odmietať stretávanie sa s poškodeným. Predtým niekedy chodili k poškodenému, ale hovorili, že poškodený nadával na obžalovanú. Keď mali ísť deti na víkend k otcovi tak im obžalovaná pobalila do tašky veci - spodné prádlo, oblečenie a zároveň ich presviedčala, že je to ich otec a že majú byť cez víkend s ním. Mal. deti však reagovali tak, aby ich nepresviedčala, pretože oni nechceli ísť s ním. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovanou žije v spoločnej domácnosti od augusta 2011 a obžalovaná počas celého ich spolužitia pripravovala mal. deti na styk s poškodeným. Niekedy poškodený oznámil program, ktorý pripravil pre deti počas styku. Keď chcel poškodený zobrať mal. deti na kúpalisko tak im obžalovaná pobalila plavky. Ešte keď obžalovaná žila vo Zvolene tak bol svedkom toho ako prebiehal styk poškodeného s mal. deťmi. On videl a počul ako prebieha styk poškodeného s mal. deťmi s tým, že deti nechceli ísť s poškodeným hoci obžalovaná ich nabádala, aby s ním išli. Obžalovaná nechodila na styk s mal. deťmi, avšak poškodený sa sťažoval na ňu, že nechodí na takéto stretnutia, pričom následne sa sťažoval, keď bola obžalovaná prítomná pri realizácii styku, že deti nereagujú prirodzene. Obžalovaná pred mal. deťmi nepoužíva nadávky na adresu poškodeného. Obžalovaná pripravovala mal. deti na styk už od pondelka, pričom poškodený pred vchodom do domu útočil na obžalovanú. Pri jednom stretnutí poškodený zvonil pri dverách do bytu s pani P. ako aj s jej dieťaťom, pričom otvoril dvere na byte a povedal poškodenému, že je to jeho byt a že nevie ovplyvniť, že ho maloleté deti odmietajú. Následne sa začali tlačiť k nemu do bytu a preto dvere zabuchol. Poškodený začal búchať a kopať do dverí a kričať. Potom obžalovaná otvorila dvere a začal poškodený na ňu kričať v dôsledku čoho sa mal. deti rozplakali. On nepozná pani B. ale je možné, že jeho matka pozná takúto osobu.
Svedkyňa U.. C. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je učiteľkou a zároveň je príbuznou poškodeného a preto ju poškodený požiadal o pomoc aby sa zblížil s deťmi a aby mu poradila čo má urobiť nakoľko sa nemôže stretávať so svojimi deťmi. Jeho situácia sa neustále zhoršovala a styk sa realizoval v rozsahu 2 resp. 3 minút. Poškodenému bolo do plaču a preto mu povedala, že pôjde s ním nakoľko mal. deti poškodeného patria do ich rodiny a chýbajú im pretože obe deti sú odstrihnuté od rodiny poškodeného. Bola šokovaná ako deti privítali poškodeného pri stretnutí nakoľko mu povedali, že ho tam nechcú. Podľa jej názoru obžalovaná ovplyvňuje mal. deti, pretože tie sa poškodeného nebáli. Poškodený deti miluje a splnil im všetky priania. Keď sa stretli s deťmi tak tie prichádzali zo školy, vôbec nespomalili a snažili sa rýchlo vstúpiť do bytového domu. Obžalovaná povedala mal. deťom, aby zostali, avšak deti povedal, že otca nechcú. Obžalovaná bola nervózna a povedala pred deťmi, že sa nemieni baviť s klamármi a udavačmi. Deti sa obžalovanej držali a vôbec nemyslela vážne, keď povedala deťom, aby zostali s otcom. Bolo to povedané posmešne. Mal. deti zostali stáť vo vchodových dverách a matka čakala na schodišti a počúvala ich rozhovor. Svedkyňa ďalej uviedla, že zobrala na styk aj svojho 3-ročného syna a zavolala mal. deti obžalovanej, aby s nimi išli do cukrárne alebo na preliezačky. Keď mal. deti začali uvažovať na tým, že by išli s nimi tak vtedy vyšla spoza rohu obžalovaná a povedala jej „No čo C., G. si doniesol posilu. Nemáš svoje starosti“. Následne sa obžalovaná mal. detí opýtala či idú s ňou alebo nie a potom mal. deti odišli s obžalovanou. Ona sa chcela porozprávať s obžalovanou a išla za ňou do jej bytu, prišla ku dverám obžalovanej, zaklopal jej syn na dvere a mal. deti obžalovanej radostne kričali, že je to poškodený. Preto ešte raz zaklopala na dvere bytu a vtedy otvoril pán P. a začal na ňu kričať. Jej mal. syn chcel vojsť do bytu a pán P. zatvoril dvere a takmer mu privrzol ruku. Poškodený keď to uvidel tak sa rozčúlil a preto buchol päsťou po dverách a asi pri tom aj nadával. Neskôr vyšla z bytu obžalovaná a zmierlivo sa porozprávali. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná povedala za dverami bytu svojím deťom, že to nie je ich otec ale zlý ujko. Ona má skúsenosti s mal. deťmi nakoľko je pedagogička. Celé stretnutie trvalo asi 15 minút.
Svedkyňa Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovanej, pričom po rozvode prebiehalo stretávanie sa mal. detí s poškodeným bezproblémovo, potom sa to začalo zhoršovať a to z dôvodu, že poškodený nadával na obžalovanú. Niekedy poškodený pri styku mal. deti doniesol domov už po hodine, pričom deti prišli s plačom nakoľko poškodený nadával na obžalovanú. Ona bola svedkom toho ako poškodený napadol obžalovanú s tým, že v tom čase tam bola prítomná aj mal. G.. Poškodený zostal agresívny a deti ho začali odmietať napriek tomu, že ich prehovárali, aby sa stretávali s ním. Obžalovaná pripravovala mal. deti na styk s poškodeným. Obžalovaný a mal. deti bývali s ňou do 2011 roku a ona nepočula obžalovanú, že by zakazovala mal. deťom styk s poškodeným alebo že by nadávala na neho. Aj keď sa pokúsili vplývať na mal. deti tak tie nechcú ísť k poškodenému. Poškodený v čase keď sa s ním mal. deti ešte stretávali tak ich zaviezol k svojej matke a on išiel do práce. Bola svedkom toho, ako poškodený zbil obžalovanú a vtedy jej zlomil nohu. Keď sú u nej mal. deti tak tie sa nevyjadrujú na poškodeného a mal. G. nezdvíha poškodenému telefón keď jej volá. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď bola na návšteve u obžalovanej kvôli meninám alebo narodeninám mal. detí tak v tom čase sa mal realizovať styk s poškodeným a deti boli na takýto styk pripravené, pričom obžalovaná ich prehovárala, aby išli k poškodenému nakoľko je tu rozhodnutie súdu a ona môže mať s toho problémy. Po styku prišli deti s plačom, lebo poškodený vytýkal mal. P., že je tučná alebo chudá. Poškodený ju kontaktoval a prišiel jej dohovárať ohľadom mal. detí aby sa to s nimi nenaťahovalo.
Svedkyňa Y. L. uviedla, že je sestrou obžalovanej, pričom vzťah medzi obžalovanou a poškodeným nebol dobrý. Pokiaľ ide o starostlivosť o mal. deti tak si nepamätá, že by sa poškodený o mal. deti staral sám. Jeden krát bola prítomná pri odovzdávaní detí poškodenému s tým, že počula viackrát ako deti plačú keď mali ísť k poškodenému. Nepočula, že by si obžalovaná a poškodený nadávali vulgárne pred mal. deťmi, pričom poškodený vždy niečo sľúbil deťom a nedodržal to s tým, že deti dával k svojim rodičom. Nebola svedkom toho, že by obžalovaná zakazovala stretávať sa mal. deťom s poškodeným a ani vulgárne na neho nenadávala resp. ani neovplyvňovala mal. deti voči poškodenému. Obžalovaná o poškodenom hovorila pred mal. deťmi ako o ich otcovi. Bola tiež svedkom toho, ako poškodený slovne útočil pred mal. deťmi na matku a to keď bola odovzdávať deti pri styku, ktorý sa nerealizoval. Podľa jej názoru deti nechcú ísť k poškodenému lebo ten nadáva na obžalovanú. Ona sa stretávala s obžalovanou a deťmi jeden krát do týždňa, pričom bola svedkom stretávania sa mal. detí s poškodeným, ktoré sa uskutočnilo vo Zvolene. Deti nechceli ísť na stretnutie s poškodeným a preto im obžalovaná vysvetlila, že musia ísť, lebo si poškodený pre ne príde. Obžalovaná jej povedala, že musí mal. deti pobaliť, lebo idú s poškodeným na chatu. Namiesto toho ich však poškodený zaniesol k svojej mame a deti nešli nikde. Ona nebola svedkom realizácie styku v čase keď obžalovaná bývala už v Žiari nad Hronom.
Svedkyňa Bc. K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom s tým, že im bola postúpená spisová dokumentácia z Okresného súdu Zvolen. Okrem toho ju požiadal poškodený o spoluprácu ohľadom realizácie styku s mal. deťmi, lebo styk sa nerealizoval. V júni 2012 ju navštívila prvýkrát matku s deťmi a tá jej povedala, že deti riadne pripravuje na styk s poškodeným. Ona nemala pocit, že by obžalovaná bránila mal. deťom stretávať sa s poškodeným, pričom mal. deti jej povedali, že sa odmietajú stretávať s poškodeným a to z dôvodu, že ich viackrát oklamal. Deti nechceli veľmi rozprávať o tejto téme. Dňa 31.7.2013 bola pri realizácii styku s Mgr. Mariannou Pondelovou, pričom vypočuli aj mal. deti, ale tie sa nechceli o tom rozprávať. Obžalovaná povedala deťom, že o 15.00 hod. príde poškodený na stretnutie s nimi s tým, že takéto stretnutie prebiehalo štandardne vo dverách bytového domu, deti s poškodeným sa chvíľu rozprávali a následne odišli domov. Ona sa dohodla s pani U.. U. P. - pracovníčkou Okresného súdu Žiar nad Hronom a išli za deťmi a matkou do ich bytu, aby presvedčili deti, aby sa stretli s poškodeným. Mal. P. s plačom odmietla sa vrátiť na styk k poškodenému a mal. G. na nich nereagovala. Obžalovaná tiež presviedčala mal. deti s tým, že mal. G. povedala, že sa stretne s poškodeným ale len na 5 resp. 10 minút. Následne zavolali poškodenému, že mal. deti sa s ním stretnú avšak otec tam nebol a deti si začali počítať čas s tým, že uplynula doba na ktorú boli ochotné sa s ním stretnúť. Preto sa chceli vrátiť, pričom poškodený bol v tom čase niekde v obchode. Mali problém s U.. P. udržať mal. deti pred domom, potom prišiel poškodený a išli spolu na ihrisko. Mal. G. išla s poškodeným a pani Mgr. P. a mal. P. išla s ňou. Potom sa mal. P. zvrtla a s plačom utekala domov, pričom obe deti sa vrátili domov. Mal. deti nechcú ísť dobrovoľne k poškodenému s tým, že ťažko znášali, že boli stále vypočúvané a vyšetrované na rôznych úradoch a orgánoch. Táto skutočnosť stupňovala ich negatívny postoj voči poškodenému. Mal. deti majú dobré výsledky v škole. Podľa jej názoru presvedčili mal. deti, aby sa vrátili na stretnutie s poškodeným len z dôvodu, že bol na ne vyvinutý určitý tlak a preto to nemožno považovať za úspech.
Svedkyňa U.. U. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Okresnom súde Žiar nad Hronom ako vyššia súdna úradníčka, pričom v októbri 2012 bola prítomná pri jednotlivých stykoch o čom boli spísané záznamy. Niekedy sa takýto styk realizoval lepšie a niekedy horšie. Nepozná dôvod, ktorý viedol k vzniknutej situácii s tým, že poškodený navrhoval súdu, aby obžalovanej boli ukladané zo strany súdu pokuty za to, že sa nerealizoval styk s mal. deťmi. Preto sa rozhodla zúčastňovať sa pri jednotlivých stretnutiach a to z dôvodu rozdielnych vyjadrení obžalovanej a poškodeného. Nemala za preukázané, že by obžalovaná svojím konaním marila styk mal. detí s poškodeným. Zo znaleckých posudkov vyplývalo, že rodina potrebovala pomoc a preto požiadali úrad práce o takúto pomoc a to Mgr. V.. Táto spolupráca však bola neúspešná. Svedkyňa ďalej uviedla, že raz bola doma u mal. detí a viackrát bola pri realizácii styku s tým, že poškodený vedel o jej prítomnosti pri takomto stretnutí a obžalovanej nedávala vopred vedieť kedy bude prítomná. Okrem toho raz zavolala pracovníčku úradu práce Mgr. Y., pričom boli vo vchode bytového domu, aby ani poškodený nevedel, že sú tam prítomné. Pri takomto stretnutí zistili, že reakcie poškodeného pri stretnutí s mal. deťmi boli primerané, ale deti s ním neodišli, pričom mal. deti povedali, že poškodený je zlý a klamal ich. Deti sa vracali do minulosti a vytýkali mu ju. Ona po dohode s rodičmi zorganizovala stretnutie mal. detí s poškodeným na okresnom súde a snažili sa zaujať deti aktivitami. Podľa jej názoru boli vzťahy medzi rodičmi napäté. Pamätá si tiež, že deti nemali pri jednom stretnutí obuté papuče ale baleríny. Mal. P. bola viac emotívna pri stretnutiach a slovne nesúhlasila s poškodeným. Keď deti nemohli ísť na program, ktorý si naplánovali kvôli stretnutiu s poškodeným tak mu to vytýkali. Obžalovaná žiadala mal. deti, aby sa stretávali s poškodeným a pri stretnutí v piatok mali mal. deti tašky resp. vaky. Raz chceli ísť mal. deti na zmrzlinu, ale poškodený nemal v aute autosedačky a tak nešli, pričom mali dohodu, že ak s ním pôjdu na zmrzlinu tak poškodený s nimi obmedzí stretávanie.
Svedkyňa M. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovanú nakoľko bývajú v tom istom obytnom dome. Ona býva na 10 poschodí s tým, že chodí peši po schodišti alebo výťahom. Asi pred tromi rokmi, nepamätá si mesiac bola na šiestom resp. siedmom poschodí už počula ženský krik keď zišla na prízemie, obžalovaná kričala na deti, že prečo počúvajú poškodeného a že majú ísť domov. Obžalovaná v tom čase stála oproti dverám ich skladového priestoru s tým, že videla obžalovanú ako kričí. Svedkyňa ďalej uviedla, že vystúpila z výťahu a bola v tom čase asi tri metre od obžalovanej s tým, že tá bola asi 5 metrov od mal. detí. Je síce pravdou, že sú tam dvere, ale tie sú presklené a vidí skrz ne s tým, že dvere sú otvorené. Nevie, presne kedy sa to stalo, pričom vtedy to bolo prvýkrát čo bola svedkom takejto situácie. Ešte dva krát bola svedkom toho, že odmietla dať deti poškodenému s tým, že kričala na mal. deti, že majú úlohy a majú ísť domov. Podľa jej názoru, obžalovaná v skutočnosti nechcela dať poškodenému deti, pretože na ne kričala na deti, aby išli domov s tým, že obžalovaná bola rozčúlená.
Svedkyňa U.. U. B. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je mediátorka s tým, že ju požiadal poškodený o poskytnutie jej služieb a to v roku 2012 nakoľko mal problém ohľadom stretávania sa s mal. deťmi. Dovtedy nepoznala poškodeného a preto telefonicky kontaktovala obžalovanú, ktorá jej nezdvihla telefón. Následne jej naspäť volala obžalovaná, ktorá na ňu „vybehla“ arogantným spôsobom. Ona jej povedala, že si plní svoju úlohu a je to v prospech všetkých. Celý tento rozhovor prebehol v znamení slovných útokov na adresu poškodeného zo strany obžalovanej. Obžalovaná jej povedala, že sa s poškodeným nedohodne, neznáša ho a deti ho nenávidia. Obžalovaná sa správala nenávistne voči poškodenému s tým, že jej pocit z takéhoto rozhovoru bol negatívny. Okrem toho zaslala obžalovanej písomnú výzvu, pričom obžalovaná odpovedala na takúto výzvu písomne s tým, že obžalovaná ako aj poškodený nechcú dohodu. Ona sa rozprávala s poškodeným pred pojednávaním a povedala mu, že ju to zaťažuje, pričom poškodený od nej nič iné nechcel len aby zodpovedala na otázky pred súdom. Z jej strany to bol štandardný postup a urobila si záznam z telefonického rozhovoru, ktorý postúpila poškodenému, ktorý bol jej klient. Ten jej aj zaplatil odmenu za poskytnuté služby. Je presvedčená o tom, že osoba z ktorou telefonovala bola obžalovaná. K mediácii nedošlo lebo obžalovaná dala od počiatku najavo, že nemá záujem o takéto služby. Zároveň počas súdneho konania obžalovaná potvrdila, že ju takáto svedkyňa telefonicky kontaktovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná ju umelo držala pri telefóne s tým, že v pozadí hovoril obžalovanej nejaký mužský hlas, aby zložila telefón.
Svedok U. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná bola jeho kolegyňa z práce s tým, že občas sa navštevovali. Ich vzťah bol kamarátsky a on bol dva krát svedkom toho, ako obžalovaná odovzdávala poškodenému deti. Prvýkrát sa to odohralo v práci - Piváreň Žiarčan a druhýkrát sa tak stalo u obžalovanej. Prvýkrát odovzdával deti poškodenému partner obžalovanej s tým, že prvýkrát išli deti s otcom. Druhýkrát už deti nešli nadšene na stretnutie s poškodeným s tým, že radšej by boli s obžalovanou. Obžalovaná vravela deťom, že príde pre nich poškodený a majú ho ísť čakať von. Vtedy išiel s mal. deťmi priateľ obžalovanej pán P.. Druhýkrát obžalovaná pracovala a prišiel pán P. do prác a zobral mal. deti, aby ich odovzdal poškodenému. On pracoval s obžalovanou asi dva roky. Bol tiež svedkom toho, že niekto telefonoval obžalovanej do práce s tým, že niekto ju z niečoho obviňoval a ona bola po takomto telefonáte na tom psychicky zle. Nevie s kým volala.
Svedkyňa E. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola vychovávateľka v školskom klube, ktorý navštevovala mal. Petra s tým, že tá tam chodila asi tri roky. S mal. G. bola málo v kontakte. Mal. P. sa jej nezverila o vzniknutej situácii a obžalovaná jej tiež nič nepovedala o problémoch. Mala doklad od obžalovanej o tom, že poškodený nemôže vziať deti zo školského klubu. Poškodený tiež bol na školskej akcii kde vystupovali deti s tým, že si chcel odfotiť mal. P. a tá sa pred ním schovávala. V septembri 2013 prišiel poškodený do triedy, pričom mal. P. s ním nekomunikovala a správala sa ako keby tam nebol. Ignorovala ho. Mal. P. bola v školskom kolektíve veselé a „pojašené“ dievča. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná jej nehovorila o tom, aby obmedzila prístup poškodeného k mal. P. a ani mal. P. jej nehovorila, že by jej doma hovorila, že sa nemá rozprávať s poškodeným. Nevie prečo sa mal. P. nechce stretávať s poškodeným.
Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovanú nakoľko je to jeho bývalá kolegyňa z práce s tým, že je aj jeho kamarátka. Obžalovanú pozná asi tri roky s tým, že viackrát bol prítomný pri styku mal. detí s poškodeným. Bolo to asi pred dvomi rokmi s tým, že prišiel poškodený a dole pred bytový dom prišli deti. On stál pred vchodom s tým, že ho zavolala asi obžalovaná ale nepamätá si to. Bol pred vchodom do bytového domu a potom išiel k obžalovanej na káv. Deti následne prišli dole ku vchodu a obžalovaná im priniesla veci, pričom deti odmietli ísť s poškodeným a mladšia s dcér obžalovanej sa rozplakala a odišla. Nepamätá si ako reagovala obžalovaná. On si niečo povedal aj s poškodeným. Následne išiel na kávu k obžalovanej a potom prišli policajti. Vie tiež, že poškodený doniesol deťom darčeky a chcel im ich dať, avšak deti ich nechceli. Deti mali zbalené jednu alebo dve cestovné tašky. Po tom ako prišli policajti tak ich obžalovaná vpustila dnu a tí preverili situáciu a odišli preč. Keď bol pri stretávaní sa mal. detí s poškodeným tak deti nechceli ísť s poškodeným hoci im obžalovaná dohovárala. Deti mali vždy prichystané veci. Obžalovaná sa nevyjadrovala na adresu poškodeného s tým, že vždy išli na stretnutie s poškodeným avšak po chvíli sa vrátili. Tie stretnutia trvali 2 až 5 minút. Obžalovaná vždy vravela mal. deťom, aby išli s poškodeným. Poškodený povedal obžalovanej, že ju dostane na psychiatriu ale nespomína presne si už na túto skutočnosť nepamätá. Na stretnutie s poškodeným išli mal. deti s obžalovanou, lebo nechceli ísť samé. Nevie prečo sa mal. deti boja poškodeného.
Svedkyňa U.. G. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovanú s tým, že sa navštevujú tri krát do mesiaca. Mal. deti v čase keď bola na návšteve u obžalovanej boli prichystané na styk a mali zbalené veci. Z.Á. Y. je jej priateľ a vtedy bola na návšteve u obžalovanej bez neho. Deti mali pri stretnutí s poškodeným zbalené veci v detských kufríkoch resp. v cestovných taškách. Keď prišiel poškodený tak mal. deti išli dole za poškodeným s tým, že s ním chvíľu zotrvali, pričom obžalovaná bola s ňou v byte. Deti sa vrátil asi po 20 resp. 30 minútach. Ona bola dva alebo tri krát u obžalovanej keď sa mali deti stretnúť s poškodeným. Po tom ako sa deti vrátili doniesli veci naspäť a išli do svojej izby. Ona sa nerozprávala s mal. deťmi s tým, že má vedomosť o tom, že deti nechcú ísť k poškodenému, pričom jej to povedala obžalovaná. Obžalovaná povedala mal. deťom, aby išli k poškodenému. Zároveň súd so súhlasom strán trestného konania prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania z čl. 470 až 474 z ktorej vyplývalo, že obžalovanú pozná z práce nakoľko pracuje v Pivárni Žiarčan a sú priateľky. Stretávali sa jedenkrát do týždňa. Dvakrát bola svedkom toho ako obžalovaná pripravoval deti na styk, balila im veci a vysvetľovala im, že je to ich otec a má právo stretávať sa s nimi. Deti sa neustále vypytovali, prečo tam majú ísť, nechceli ísť k poškodenému. Potom prišli mal. deti pred vchod bytového domu a po 5 až 10 minútach sa vrátili s plačom. Poškodený im hovoril kde majú „mater“. Následne bola opakovane na návšteve u obžalovanej a deti sa opätovne vrátili s plačom po tom, ako sa stretli s poškodeným. Nechceli od neho darčeky a ten im ich chcel nanútiť. Ona sa s deťmi o tom nerozprávala, pričom to preberala len s obžalovanou, ktorá chcela, aby sa to vyriešilo. Pri stretnutí mal. detí s poškodeným ona nikdy nebola. Mal. deti povedali, že sa s poškodeným necítia dobre a nechcú s ním stráviť čas. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa pridržiava svojej výpovedi z prípravného konania.
Svedkyňa U.. W. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na úrade práce a na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen začala spoluprácu s obžalovanou, poškodeným a mal. deťmi, pričom styk sa realizoval na úrade práce v Žiari nad Hronom. Prvé stretnutie sa uskutočnilo s rodičmi a druhé stretnutie sa uskutočnilo s mal. deťmi. Celkovo bolo naplánovaných 10 stretnutí, pričom stretnutie sa malo uskutočniť raz do týždňa na dve hodiny. Boli absolvované všetky takéto stretnutia, pričom tie prebiehali za prítomnosti poškodeného a mal. detí. Obžalovaná len priviedla mal. deti na úrad práce. Niektoré stretnutia boli napäté a niektoré prebiehali dobre. Spolupráca začala od 21.5.2012 a jednotlivé stretnutia trvali od 20 minút maximálne 1 hodinu. Ona sprostredkovala styk poškodeného s mal. deti v neprítomnosti obžalovanej a jej postavenie bolo pozorovateľ. Rozhovory rodičov boli niekedy výraznejšie s tým, že niektoré stretnutia boli pokojné. Program si pripravoval poškodený, pričom niekedy boli deti upútané a hrali sa ale niekedy prišlo aj na výraznejšiu výmenu názorov. Obžalovaná vždy prišla v dohodnutý čas a hodinu hoci mal. deti asi dva krát nechceli vstúpiť do pracovne, ale obžalovaná ich presvedčila. Raz sa neuskutočnilo stretnutie s tým, že všetci boli prítomní, ale deti odmietli vstúpiť do pracovne a vtedy vyšiel von poškodený a nahlas si niečo vysvetľoval s obžalovanou. Vytýkali si aj peniaze, preto sa stretnutie nerealizovalo. Mal. deti boli pripravené na stretnutie, nemala pocit, že by obžalovaná bránila v stretávaní sa mal. detí s poškodeným. Tento pocit nemala ani z rozhovoru s mal. deťmi. Podľa jej názoru nesplnilo účel takéto stretávanie sa mal. detí s poškodeným. Deti mali negatívne emócie a hovorili o poškodenom ako sa v minulosti správal s tým, že poškodený bol v dôsledku toho popudlivejší a hovoril „ zase Vás mater manipulovala“. Mal. deti vytýkali poškodenému, že klame, že si neprizná chybu, nadáva a mal. Petra povedal, že sa s ním nechce stretávať. Poškodený mal záujem, aby s mal. deťmi pracovala aj po tom, ako sa ukončila predchádzajúca spolupráca. Bola uzavretá dohoda medzi rodičmi o stretávaní sa, ktorá sa realizovala na dvoch stretnutiach. Následne poškodený začal meniť podmienky takejto dohody a zasahovať do jej práce s tým, že požiadavky obžalovaného neakceptovala, lebo to nebolo v záujme mal. detí. Preto ukončila spoluprácu s tým, že poškodený útočil na jej osobu. Podľa jej názoru mal. deti boli negatívne nastavené voči poškodenému a ten tlačil na deti.
Znalec U.. W. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deti boli fyzicky pripravované na styk s poškodeným, mali pobalené veci avšak nebol si istý, či psychická príprava bola realizovaná dostatočne. Zo strany obžalovanej sa jednalo o neprekonateľnú bariéru vo vzťahu k poškodenému a preto nebola schopná pekne rozprávať o poškodenom pred mal. deťmi a tak ich pripravovať na styk. Zistil tiež, že deti vykazujú niektoré znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Ide o znak štiepenia kedy mal. deti zavrhujú poškodeného ako aj jeho príbuzných a obžalovanú ako aj jej príbuzných hodnotia pozitívne. Ďalší znak, ktorý bol zistený u mal. detí bolo prevzaté scenáre. Ide o prípady, keď mal. deti preberajú od niekoho iného názor a potom ho prezentujú ako svoj vlastný. Nemôže však na 100% potvrdiť, že mal. deti preberali takéto názory ale jemu sa to tak javilo. Ďalším znakom, ktorý zistil bolo slabé zdôvodňovanie prečo sa nechcú mal. deti stretávať s poškodeným, pričom ich dôvody sú neadekvátne k intenzite odporu voči poškodenému /nedodržiava dané slovo, škaredo o nich rozpráva ako aj o obžalovanej/. Relevantný
dôvod prečo mal. deti tak intenzívne odmietajú poškodeného nezistil. Jeden rodič je u detí iba dobrý a druhý rodič je iba zlý. U detí je silná nenávisť voči jednému z rodičov. Tiež zistil neprítomnosť pocitu viny u mal. detí, pričom tie neprežívajú negatívne pocity z toho, že sa nestretávajú s poškodeným. U mal. detí nezistil psychické problémy z toho, že sa nestretávajú s poškodeným. Nevie sa vyjadriť k tomu či je účelné vypočuť mal. deti pred súdom, neboli natoľko zraniteľné, že by neboli schopné absolvovať výsluch. Nezistil tiež negatívny vplyv na mal. deti z dôvodu, že sa stretávajú s poškodeným. Obe mal. deti mali niektoré znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Podľa jeho názoru pravdepodobne nie je vyvíjaný priamy psychický nátlak, pričom sa prehlbuje odmietanie poškodeného zo strany mal. detí. Je tiež kontraproduktívna nadmerná aktivita poškodeného voči mal. deťom a jeho snaha o stretávanie sa s nimi. Pokiaľ ide o syndróm zavrhnutého rodiča tak v praxi sa s ním operuje, ale nie je zaradený v medzinárodnej klasifikácii duševných chorôb. Podľa jeho názoru mal. deti hovorili to čo si myslia a čo cítia. Nedá sa celkom vylúčiť, že formulácie, ktoré používajú mal. deti prevzali zo slovníka dospelých. Poškodený tiež chcel, aby robil terapiu pre mal. deti.
Znalkyňa C.. M. B. z Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na podanom znaleckom posudku a jeho záveroch, ktorý bol vypracovaný. Zároveň poukázala na skutočnosť, že bolo komplikované vypracovať takýto posudok vzhľadom na situáciu v rodine s tým, že maloleté deti sú lojálne k matke a nie sú schopné objektívneho pohľadu na uvedený problém nakoľko majú svoj subjektívny pohľad na vec. Neboli tiež zistené patologické zmeny osobnosti rodičov, pričom deti otca odmietajú a matku považujú za dobrého rodiča s tým, že si ju idealizujú. Otec je pre nich zlý rodič a je považovaný maloletými deťmi za zlého človeka. Komunikácia medzi rodičmi je deštruktívna a z tohto dôvodu to dospelo k takejto situácii, pričom otcovi vytýkajú, že si matku neváži. Čím viac sa otec snaží o styk s mal. deťmi o to viac deti uprednostňujú matku hoci to otec robí v dobrom úmysle, aby nestratil s nimi kontakt, pričom správanie otca je kontraproduktívne. Situácia v rodine vyplýva z toho, že rodičia nezvládli rozvod, ich pocitov krivdy ako aj sklamania. Deti žijú s matkou a sú tak ovplyvňované správaním oboch rodičov ako aj vzniknutou situáciou. Obžalovaná s maloletými deťmi doslovne nemanipuluje a nezakazuje im styk s otcom, ale tým, že matka negatívne vníma otca tak aj deti ho vnímajú negatívne. Deti sú síce pripravované na styk s otcom avšak pri tejto príprave chýba deťom pocit, že matka im takýto styk dopraje a musia mať od matky istotu, že otec ich má rád a že sa ich matka stotožňuje s takýmto stykom. Táto skutočnosť však absentuje a obžalovaná považuje otca za nedôveryhodného, pričom ten o matke pred deťmi vytvára negatívny obraz čo maloleté deti hnevá. Obaja rodičia si navzájom nedôverujú. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo sa v súčasnej dobe zmenil vzťah detí k otcovi k lepšiemu. Pokiaľ ide o obžalovanú tak tá má intelektové schopnosti v pásme priemeru, pričom ide o osobnosť spoločenskú s tým, že je otrlá od všetkých inštitucionálnych vyšetrení. Má tiež rezervovaný postoj k všetkému a keď je pod tlakom a stresom tak ten navodzuje u nej obranné reakcie. Neboli tiež u obžalovanej zistené patologické zmeny osobnosti, pričom pod vplyvom týchto okolností sa u nej môže vyskytnúť emočná odťažitosť a hostilný postoj. Znalkyňa tiež uviedla, že nezvládnuté konflikty medzi rodičmi navodzujú u detí, že otca považujú za zlého s tým, že musia spracovať konflikt lojality voči matke nakoľko s ňou žijú v spoločnej domácnosti, akceptujú jej autoritu. Pokiaľ ide o situáciu v rodine tak tá je zložitá a otca majú mal. deti zafixovaného v negatívnom zmysle. Deti si takýto obraz živia samé a nič sa s tým nerobí. Otec tým, že neprišiel na dve stretnutia s deťmi tak tie to vyhodnotili ako nezáujem o ne. Matka styk mal. detí s otcom nezakazuje, pričom obaja rodičia sa pričinili o takúto situáciu a to z dôvodu ich deštruktívnej komunikácie. K zlepšeniu situácie v rodine mohlo dôjsť tým, že rodičia zmenili prístup k uvedenému problému. Podľa názoru znalkyne je otec nadmerne motivovaný a ide si za svojím cieľom, pričom takéto konanie zo strany otca je kontraproduktívne. Obraz otca ako zlého človeka nevytvorila matka ale vytvorili si ho deti v dôsledku skutočnosti, že rodičia nezvládli rozvod. Znalkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že jej maloleté deti pri ich vyšetrení nehovorili o tom, že by ich obžalovaná ovplyvňovala ohľadom ich stretávania sa s otcom. Maloleté deti zastávajú obžalovanú. U matky nastalo sklamanie zo vzťahu s otcom nakoľko mala k nemu silný cit. Maloleté deti by na svoju matku nepovedali nič zlé s tým, že sú schopné vypovedať o styku s otcom, ale je otázne či to bude objektívne, hoci by ich prípadná výpoveď v danej veci nemala negatívne zasiahnuť ich psychický vývoj. Deti majú pekný vzťah k obžalovanej a považujú ju za priateľskú autoritu. Negatívny obraz otca u detí nebol odstránený s tým, že ho mali odstrániť obaja rodičia. Podľa názoru znalkyne by otec mal získať nadhľad a mal by zvoliť inú cestu prístupu k deťom napríklad tým, že by prezentoval pred deťmi pozitívny obraz matky. Aj matka by tiež mala získať nadhľad a prezentovať otca v pozitívnom svetle. Okrem toho deti mohli zmeniť v súčasnej dobe svoj prístup k otcovi aj z dôvodu, že sú už unavené z celej situácie a ak otec zmenil prístup tak cítia úľavu.
Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že tá nemá žiadny záznam v registri trestov.
Z odpisu registra priestupkov súd zistil, že sa viedli tri priestupkové konania voči obžalovanej s tým, že dve priestupkové konania boli odložené a v jednom priestupkovom konaní bolo obžalovanej uložené napomenutie pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 363/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2009 súd zistil, že takýmto rozhodnutím bol upravený styk otca s mal. P. a mal. G. M. takým spôsobom, že obžalovaná bola zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom LaY. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu ich pred jej bytom vráti.
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C 91/2007 zo dna 12.11.2007 súd zistil, že manželstvo obžalovanej a poškodeného bolo rozvedené s tým, že bola schválená rodičovská dohoda ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom takým spôsobom, že mal. G. a mal. P. boli zverené do osobnej starostlivosti matky-obžalovanej a otcovi - poškodenému bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 3.000,- Sk na každé dieťa zvlášť. Tiež takýmto rozhodnutím bol upravený styk otca s mal. deťmi, pričom ten bol oprávnený sa stretávať s mal. deťmi každú párnu sobou od 09.00 hod. do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2007.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 18.04.2011 súd zistil, že obžalovanej bola uložená pokuta vo výške 60 eur a to z dôvodu neuskutočnenia styku otca s mal. deťmi, pretože mal. deti po psychickej stránke nepripravila na styk.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 8.09.2011 súd zistil, že obžalovanej bola uložená pokuta vo výške 60 eur z dôvodu, že neumožnila riadny styk otca s mal. deťmi nakoľko ich riadnym spôsobom na styk nepripravila.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE 206/2011 zo dňa 16.6.2011 bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 tak, že obžalovanej bola uložená poriadková pokuta vo výške 15 eur z dôvodu, že nerešpektuje súdne rozhodnutie nakoľko psychicky nepripravuje deti na styk s otcom.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE 323/2011 zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011, ktorým bola obžalovanej uložená pokuta z dôvodu nerešpektovania súdneho rozhodnutia o úprave styku nakoľko psychicky nepripravovala deti na styk s otcom.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 41CoE 203/2013 zo dňa 27.6.2013 vyplýva, že odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 06.02.2013 tak, že okrem iného uložil obžalovanej pokutu vo výške 100 eur a to z dôvodu, že tá nedostatočne vplýva na deti, pričom došlo k zhoršeniu vzťahu s otcom a nepripravovala ich na styk.
Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 12.11.2013, vyplýva, že bol zamietnutý návrh otca na uloženie pokuty obžalovanej s tým, že styk sa nerealizoval v takom rozsahu ako je nariadené, pričom uloženie pokút nie je potrebné. Zároveň súd uložil obžalovanej inú sankciu, ktorú považoval za primeranú.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoP 7/2013 zo dňa 28.11. 2013 vyplýva, že bolo potvrdené rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 6P 149/2012, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti a to nariadením predbežného opatrenia.
Z výpovede U.. W. V. z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tá pracovala ako psychologička na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom s tým, že bola poverená Okresným súdom Zvolen požiadaná o súčinnosť pri stretávaní sa poškodeného s maloletými deťmi, pričom jednotlivé stretnutia trvali od 20 do 35 minút a režíroval ich otec. Tieto stretnutia sa realizovali od 05.06.2012 do 22.082012 a zo začiatku za prítomnosti oboch rodičov, potom sa realizovali len za prítomnosti otca a detí. Tiež vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že ona informovala otca mal. detí o tom, že maloleté deti spolu s obžalovanou idú na dovolenku.
Zo správy Mestského úradu Žiar nad Hronom vyplýva, že mestská polícia neriešila obžalovanú a bližšie nemajú o nej poznatky.
Zo správy Obvodného úradu Žiar nad Hronom sa súd oboznámil s výpisom priestupkovej evidencie obžalovanej za obdobie od 2007 do 2012.
Zo znaleckého posudku znalca U.. W. V. číslo 6/2012 vyplýva, že intelektové schopnosti mal. G. M. sú v pásme populačného priemeru až nadpriemeru, ide o osobnosť detskú, boli u nej zistené znaky o sebapresadzovanie a dominanciu. Pokiaľ ide o P. M. tak zistil u nej, že je voči otcovi nepriateľská s tým, že jej intelektuálne schopnosti sú v pásme populačného priemeru, osobnosť je detská, správa sa bezprostredne a je ľahšie ovplyvniteľná. Znalec tiež zistil, že matka je u mal. detí idealizovaná a otec je negatívne vnímaný. Neboli zistené snahy o úmyselné ovplyvňovanie vzťahu detí k otcovi. Dochádza však k nevedomému ovplyvňovaniu matky vo vzťahu k deťom. Postoje detí nesú znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Deti sa správajú v prítomnosti matky prirodzene a cítia sa bezpečne. Pri otcovi sa deti správajú odmietavo voči jeho osobe. Podľa názoru znalca priamy psychický nátlak matky na mal. deti ohľadom otca mal. detí nie je pravdepodobne vyvíjaný. Mal. deti nemajú aktuálne záujem na stretávaní sa s otcom, pričom dôvody takéhoto správania sa detí existujú na stranách oboch rodičov. Obžalovaná mal. deti pripravuje na styk fyzicky, ale nedostatočná je ich psychická príprava. Snahy otca o stretávanie sa s mal. deťmi môže mať opačný vplyv a prehlbuje ich negatívny postoj.
Zo zápisnice spísanej Okresným súdom Žiar nad Hronom, č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 24.10.2012 vyplýva, že obžalovaná podľa svojho názoru dodržiava právoplatné rozhodnutie o úprave styku s tým, že deti zle reagujú na otca, pretože boli svedkom jeho fyzického násilia voči nej a preto nechcú s ním odísť z bytového domu. Okrem toho otec ju napadol pred školou a mal. deti to videli a preto nechcú ísť k otcovi. Otec mal. detí uviedol, že tvrdenie obžalovanej o fyzickom napadnutí obžalovanej nie je pravda s tým, že deti sú znechutené z toho, že chodia po súdoch a úradoch. Deti tiež nemajú strach z otca, ale vytvorili si k nemu negatívny postoj, pričom mu neveria nakoľko im sľúbil, že ich zoberie na výlety, čo však nedodržal. Obžalovaná tiež uviedla, že nemôže ovplyvniť, že deti sa s otcom nechcú ísť, riadne ich pripravuje na styk a podrobuje sa poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce. Tiež z takejto zápisnice vyplýva, že deti si od otca zobrali len darčeky a neodišli s ním na styk. Podľa názoru otca obžalovaná buduje syndróm zavrhnutého rodiča a súd je nečinný.
Zo zápisníc o priebehu styku otca s mal. deťmi vyplýva priebeh jednotlivých stykov z 24.10.2012, 31.10.2012, 07.11.2012, 21.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 ako aj z 15.5.2013.
Zo zápisnice Centra mediácie vo Zvolene vyplýva, že poškodený požiadal takéto centrum o riešenie vzniknutej situácie v rodine s tým, že bola zaslaná obžalovanej výzva, pričom tá nereagovala a preto bola telefonicky kontaktovaná takýmto centrom. Obžalovaná uviedla, že nemá záujem o mediáciu s tým, že ona nič deťom nezakazuje, ale tie boli svedkom toho ako poškodený ju bil a samotné deti si musia nájsť cestu k otcovi.
Zo záznamu zo šetrenia z realizácie styku zo dňa 31.7.2013, ktorý vypracovala Bc. K. Y. vyplýva, že mala pohovor s obžalovanou, pričom tá uviedla, že nedokáže presvedčiť deti, aby sa stretávali s otcom, ale bude rada ak ich presvedčia, aby sa s ním stretávali. Okrem toho otec im ukázal vulgárne gesto a preto boli na neho deti nahnevané. Z uvedeného záznamu tiež vyplýva, že deti nakoniec išli s nevôľou k vchodovým dverám na bytovom dome a stretli sa s otcom, pričom s ním odmietli ísť von. Takýto styk trval 2-3 minúty, pričom sa snažili presvedčiť deti, aby išli s otcom a to spolu s obžalovanou. Následne spolu s deťmi vyšli pred bytový dom a stretli sa tam s otcom. Maloletá P. si to následne rozmyslela a odišla domov s tým, že sa k nej pripojila aj mal. G..
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, 15CoP 70/2013 vyplýva, že odvolací súd zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 6P 149/2012 a zakázal otcovi styk s deťmi po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia z dôvodu, aby sa deti ukľudnili a vynútený styk má negatívny vplyv na ich vzťah k otcovi.
Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 6P 149/2012 vyplýva, že styk otca s mal. deťmi bol zakázaný.
Z rozsudku č. k. 6P 14/2013 zo dňa 16.1.2014 bola poškodenému uložená povinnosť prispievať na výživu mal. detí sumou 160 eur mesačne na každé dieťa zvlášť.
Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie s.r.o. vyplýva, že obe mal. deti sú lojálne k matke a nie sú schopné zachovať si nadhľad. Idealizujú si matku a devalvujú otca v dôsledku čoho je znížená schopnosť mal. detí podať objektívne svedectvo. Pokiaľ ide o psychickú prípravu na styk tak tá závisí od toho, ako sa rodičia vysporiadali s rozvodom. Obžalovaná a otec si nedôverujú a obžalovaná má negatívny obraz o otcovi, pričom mal. deťom je takýto obraz známy, stotožňujú sa s ním. Takýto negatívny obraz otca vyplýva aj z neverbálneho prejavu matky. Deti obžalovanú ochraňujú, pričom tá s prihliadnutím na situáciu v rodine pripravovala deti na styk formálne. Pokiaľ ide o obžalovanú tak jej intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, jej emočný život je plytší, nemožno vylúčiť jej hostilné správanie, konfliktnosť sa u nej prejavila v súvislosti s jej materskou roľou, pričom nebola zistená prítomnosť príznakov duševnej poruchy. Pokiaľ ide o poškodeného tak ten má plytší emočný život, intelektové schopnosti sú v pásme podpriemeru, silná racionálna kontrola, neboli u neho zistené príznaky duševnej poruchy. Jeho správanie je determinované neuspokojenými túžbami o čom svedčí snaha o riešenie styku. Pokiaľ ide o mal. G. M. tak jej intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, jej osobnosť je spoločenská, adaptačný potenciál je nižšej kvality, myslenie subjektivistické, nemožno vylúčiť náladové správanie. Pokiaľ ide o mal. P. M., tak jej intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, značne zameraná na vlastné prežívanie, naznačené adaptačné ťažkosti, schopná empatie. Obe mal. deti devalvujú otca a idealizujú obžalovanú s tým, že nebola u nich zistená psychická porucha. Podľa znaleckého posudku mal. deti prejavujú svoju skutočnú vôľu pri stretávaní sa s otcom, ide o výsledok subjektivistického spracovania konfliktu ich rodičov, deti nemajú potenciál na získanie objektívneho pohľadu na tenznú reakciu ich rodičov. Mal. deti sú pod vplyvom negatívnych pocitov matky, negatívneho obrazu otca ako aj negatívnymi vzťahmi rodičov. Otec posilňuje svoj negatívny obraz tým, že iniciuje súdne konania a deti ochraňujú obžalovanú. Na mal. deti nebol obžalovanou doslova vyvíjaný psychický nátlak za účelom ovplyvniť ich pri styku s otcom, deti však žijú v rodinnej atmosfére poznačenej konfliktom rodičov, pričom obžalovaná pripustila devalváciu otca. Neustála snaha otca o stretávanie sa s deťmi mohla byť kontraproduktívna. Dôvod, prečo sa mal. deti nechcú stretávať s otcom sú zložité vzťahy rodičov po rozvode /pocity krivdy, sklamania, majetkové vyporiadanie/, pričom tie vytvárali u detí neistotu. Ľahšie je pre deti si idealizovať jedného z rodičov a druhého devalvovať s tým, že deti preberajú negatívny obraz otca od obžalovanej, pričom devalvovaného rodiča odmietajú a kritizujú. Obžalovaná sa žiadnym spôsobom nesnaží zmeniť negatívny obraz otca, ten si sám umocňuje takýto negatívny obraz keď podáva trestné oznámenia na obžalovanú. Mal. deti potrebujú mať pocit, že im obžalovaná styk dopraje a že je s ním stotožnená a že otec ich má rád.
Z listinného dokladu, ktorý vypracoval Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 3.2.2014 v súvislosti s postupom U.. L. M. so starostlivosťou k mal. deťom M. vyplýva, že dohliadaný subjekt U.. L. M. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neporušil právne predpisy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom z čl. 496 až 499 vyplýva, že styk poškodeného s mal. deťmi sa nerealizuje, lebo ho mal. deti odmietajú, nemajú s ním dobrý vzťah a tiež bil ich matku. Poškodený sa nahneval, keď mu povedali, že s ním nepôjdu. Tiež sa uskutočnili stretnutie mal. detí s poškodeným a to na úrade práce na podklade žiadosti súdu, pričom išlo o jedenásť stretnutí. Mal. deti kontakt s poškodeným odmietajú, odrádza ich jeho správanie a vzťahy sú dlhodobo narušené ako aj vzájomná komunikácia. Zo strany poškodeného neboli dodržané podmienky a obžalovaná spolupracovala s nimi, ale poškodený neustále podával rôzne podnety v dôsledku čoho vyvíjal tlak na deti. Nikdy sa nepotvrdilo, že by matka ovplyvňovala mal. deti, tá naopak spolupracovala, pričom deti sa naučili týmto spôsobom brániť pred vzniknutou situáciou. Podľa jej názoru by mal. deti mohli vypovedať, ale je to pre nich záťaž. Nevedela sa vyjadriť, či by bolo vhodné vypočuť mal. deti. Poškodený vedel o tom, že deti a obžalovaná pôjdu na dovolenku v septembri 2012.
Súd tiež vykonal na hlavnom pojednávaní dôkaz a to prehratie zvukovo-obrazových záznamov o priebehu styku poškodeného s mal. deťmi, ktoré predložil poškodený.
Podľa § 349 Trestného zákona, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona je trestným činom, ktorý vyžaduje úmyselné zavinenie obžalovanej. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že poškodený bol oprávnený stretávať sa s mal. G. a mal. P. M. na základe súdnych rozhodnutí, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom obžalovaná nerešpektovala takéto rozhodnutia a tak jej boli uložené poriadkové pokuty príslušnými súdmi z dôvodu, že styk mal. detí s poškodeným sa nerealizoval v súlade so súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a to predovšetkým znalecký posudok, ktorý vypracoval Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., výpoveď znalkyne M. B. ako aj znalecký posudok W. V., zvukovo-obrazových záznamov, ktoré zachytávajú priebeh stretnutí mal. detí s poškodeným a svedecké výpovede U.. W. V. R. V.. K. Y., ako aj svedeckej výpovedi Mgr. U. P., výpovede obžalovanej ako aj výpovede poškodeného vyplýva, že vzťahy medzi obžalovanou a poškodeným boli napäté a zložité, pričom tí nedokázali vzájomne komunikovať a nevytvárali pred mal. deťmi pozitívny obraz o druhom rodičovi. Obaja rodičia nedokázali preklenúť ich vzájomné nezhody, ktoré ovplyvňovali mal. deti ako aj ich správanie sa k obom rodičom. V dôsledku týchto skutočností si tak mal. deti vytvorili pozitívny obraz o obžalovanej a negatívny obraz o poškodenom, pričom deti sú lojálne k matke, ktorú si idealizujú a osobu otca vnímajú negatívne. Zároveň podľa názoru súdu aj keď obžalovaná pripravovala mal. deti na styk s poškodeným tak takáto príprava závisela aj od toho ako sa vyporiadala s rozvodom s poškodeným. Obžalovaná ako aj poškodený si okrem toho nedôverujú s tým, že poškodeného vníma negatívne, pričom mal. deťom je takýto obraz známy a stotožňujú sa s ním s tým. Takýto negatívny obraz otca vyplýva aj z neverbálneho prejavu obžalovanej. Obžalovaná s maloletými deťmi však podľa názoru súdu doslovne nemanipuluje a nezakazuje im styk s poškodeným, ale tým, že negatívne vníma otca tak aj deti ho vnímajú negatívne, pretože sú na ňu citovo naviazané. Z konania obžalovanej tak nemožno vyvodiť, že z jej strany ide o úmyselné konanie z cieľom ovplyvniť maloleté deti, aby sa nestretávali s poškodeným nakoľko aj samotný poškodený prispel svojím konaním a správaním k tomu, že mal. deti ho odmietajú. Obžalovaná podľa názoru súdu tak nevedome ovplyvňovala mal. deti nakoľko jej negatívny postoj voči poškodenému sa prenášal na mal. deti. Správanie obžalovanej je tak dôsledok napätých vzťahov oboch rodičov s tým, že sa to prejavuje pri výchove mal. detí, ktoré vnímajú takéto správanie sa rodičov a ovplyvňuje ich správanie sa k nim. Poškodený zároveň posilňuje svoj negatívny obraz u mal. detí tým, že iniciuje súdne konania, pričom deti žijú v rodinnej atmosfére poznačenej konfliktom rodičov a obžalovaná pripustila devalváciu otca. Hlavným dôvodom, prečo sa mal. deti nechcú stretávať s otcom sú tak zložité vzťahy rodičov po rozvode a preto nebolo v trestnom konaní preukázané úmyselné konanie obžalovanej, ktorá by ovplyvňovala mal. deti takým spôsobom, aby tie odmietali sa stretávať s poškodeným.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede Z. Y., G. L., U. N., Y. L., Y. U. R. R. E. P. tak ide o svedkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu voči obžalovanej resp. s ňou žijú v spoločnej domácnosti alebo sú v kamarátskom vzťahu s ňou a preto súd považoval ich výpovede z uvedených dôvodov za účelové a nehodnoverné.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede U. V. R. C. P. tak tieto svedecké výpovede súd považoval za účelové nakoľko ide o osoby, ktoré sú v príbuzenskom pomere k poškodenému a preto má súd pochybnosti o ich hodnovernosti.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede E. V., R. B. R. U.. U.O. B. X. tak ide o osoby, ktoré neboli priamo prítomné pri skutku, ktorý bol kladený obžalovanej za vinu.
Zo svedeckých výpovedí L. Š. R. X. O. vyplýva, že v konaní starostlivosti o mal. deti vypracovávali znalecké posudky avšak neboli priamo prítomný pri tom, keď sa realizoval styk medzi poškodeným a mal. deťmi, pričom ich výpovede priamo nepreukazujú vinu alebo nevinu obžalovanej.
Pokiaľ ide o svedecké výpovede U.. L. M. R. G. M. tak súd má pochybnosti o hodnovernosti ich svedeckých výpovedí nakoľko poškodený podal voči U.. L. M. podanie na príslušný štátny orgán v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o mal. detí, pričom svedkyňa G. M. je jeho manželkou a zároveň ju slovne napadol obžalovaný.
Pokiaľ ide o svedkov L. M. R. M. M. tak ide o susedov obžalovanej, pričom z ich svedeckých výpovedí, ktoré neboli dostatočne určité nemožno jednoznačne ustáliť, či obžalovaná svojím konaním ovplyvňovala mal. deti pri stretávaní sa s poškodeným. Okrem toho nemožno tiež z ich svedeckých výpovedí jednoznačne identifikovať či takéto správanie obžalovanej sa odohralo v čase, ktorý bol uvedený v podanej obžalobe a nebolo tiež zrejmé z akých dôvodov mala kričať obžalovaná na mal. deti pri realizácii styku a či ju k tomu neviedlo aj nevhodné správanie sa poškodeného.
V prejednávanej veci teda nebol preukázaný ani úmysel obžalovanej brániť maloletým deťom v styku s otcom, a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože, ako to už bolo vyššie uvedené, žalovaný skutok sa síce stal, pre nedostatok úmyslu na strane obžalovanej však nie je trestným činom.
Súd nevykonal výsluch maloletých detí tak ako to navrhla obhajoba nakoľko vzhľadom na situáciu v rodine ako aj závery znaleckého posudku, ktorý podal Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. má súd pochybnosti o tom, či takéto svedecké výpovede by boli objektívne nakoľko mal. deti si obžalovanú idealizujú a poškodeného vnímajú negatívne.
Súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces nakoľko obžalovaná bola oslobodená spod obžaloby, pričom poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 3T 1/2014. Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.