Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-415-2016.pdf
PDF · 101.4 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/415/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: U. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. - D., U. P. XXX/XX, štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Peter Šramko, AK so sídlom Brezno, Moyzesova 12, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., I. E. XXX/XX, štátny občan SR, o vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 16. 02. 2016 č. k. 4C/151/2015 - 57, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala vrátenia daru a určenia vlastníckeho práva, zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že nehnuteľnosti, ktorých vrátenia sa žalobkyňa domáha a vo vzťahu ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, patria žalovanému, ktorý ich získal od žalobkyne darovacou zmluvou, spísanou vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Štefana Demiana, notára, so sídlom Notárskeho úradu Brezno, dňa 11. 12. 2013. Na základe tejto darovacej zmluvy, obsahom ktorej bolo aj zriadenie vecného bremena, žalobkyňa darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanému, ktorý ich nadobudol do svojho vlastníctva v podiele 1/1. Z čl. III darovacej zmluvy vyplýva, že účastníci darovacej zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena na nehnuteľnosti uvedené v čl. I odsek a/ a b/ darovacej zmluvy, a to vo forme práva bezplatného doživotného bývania a užívania vyššie uvedených nehnuteľností v prospech oprávnenej z vecného bremena, ktorou je žalobkyňa. V zmysle darovacej zmluvy pojem „bezplatného“ bývania znamená, že povinný z vecného bremena, teda žalovaný, nemôže od oprávnenej z vecného bremena požadovať platiť nájomné, môže však požadovať, aby oprávnená z vecného bremena znášala, zo svojho náklady spojené s bývaním a užívaním, a to najmä náklady na dodávku služieb s tým spojených, ako je dodávka elektriny, tepla, vody, odvod odpadovej vody a pod., resp. ich pomernú časť. Súd mal za preukázané, že dňa 28. 03. 2014 medzi účastníkmi darovacej zmluvy bola uzavretá dohoda o zrušení vecného bremena podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na bezodplatnom zrušení vecného bremena k nehnuteľnostiam, uvedeným v darovacej zmluve, ktorú skutočnosť oprávnená z vecného bremena, teda žalobkyňa, potvrdila svojim vlastnoručným podpisom na uvedenej dohode. Podpis žalobkyne je riadne notársky overený. Poukázal na to, že sa domáha vrátenia daru z dôvodu, že žalovaný využil jej nevedomosť, aj vzhľadom na jej pokročilý vek využil jej dôverčivosť, naviedol ju na podpis dohody o zrušení vecného bremena, pričom ju presvedčil, že podpisuje len súhlas pre banku a nie dohodu za účelom vecného bremena. Keby túto skutočnosť vedela, takúto dohodu by nepodpísala, pretože by tým stratila akékoľvek právo bývať
v dome a užívať nehnuteľnosti. Takéto správanie žalovaného hodnotí ako bezcharakterný nevďak a hrubé porušenie dobrých mravov z jeho strany. Žalovaný ju úmyselne podviedol s cieľom získať jej nehnuteľnosti, následne dal vymazať vecné bremeno a založil nehnuteľnosti, to všetko za účelom získania majetkového prospechu. Bezvýsledne žalovaného vyzvala listom zo dňa 08. 01. 2015 na vrátenie darovaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6C/172/2015, v ktorom konaní sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrušení vecného bremena, uzavretá medzi stranami sporu dňa 28. 03. 2014, vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Brezno, katastrálneho odboru pod V XXX/XX dňa 25. 04. 2014, je neplatná. Zároveň sa domáha určenia, že jej svedčí právo z vecného bremena, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností. Súd rozsudkom č. k. 6C/172/2015 - 48 zo dňa 25. 09. 2015 návrh žalobkyne zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa si bola od začiatku vedomá, o aký právny úkon ide v prípade zrušenia vecného bremena a vedela o tom, aký následok sa od uzavretia takejto dohody očakáva. Obsah predmetného právneho úkonu - dohody o zrušení vecného bremena a aj jeho dôsledky boli žalobkyni vysvetlené tak zo strany žalovaného, ako aj pracovníčky Notárskeho úradu JUDr. Marie Ježkovej v Brezne. Súd dospel k záveru, že na strane žalovaného neboli preukázané žiadne pohnútky, ktoré boli zo strany žalobkyne tvrdené, spočívajúce v rozpore s dobrými mravmi, teda zbaviť žalobkyňu majetku a následne zrušením vecného bremena ju zbaviť aj práv, viažucich sa k predmetným nehnuteľnostiam, s poukazom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný mal v úmysle domáhať sa voči žalobkyni vypratania predmetných nehnuteľností, prípadne neposkytovať jej ďalej pomoc v starobe, ako je tomu doposiaľ. Rozsudok okresného súdu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol právoplatný, keď žalobkyňa voči nemu podala odvolanie.
2. Súd prvej inštancie v tejto súdenej veci dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, keď v konaní neboli preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, spočívajúce v ľstivom konaní žalovaného, cieľom ktorého by bolo zrušenie vecného bremena, spočívajúce v práve žalobkyne bezodplatne bývať a užívať darované nehnuteľnosti s poukazom na to, že zrušenie vecného bremena sa podpisovalo na notárskom úrade, pri podpise pracovníčka notárskeho úradu dohodu žalobkyni jednak prečítala a vysvetlila jej, o čo ide, keďže žalobkyňa mala k tejto dohode otázky. Z výpovede Q. P., vypočutej v konaní Okresného súdu Brezno pod sp. zn. 6C/172/2015, bolo preukázané, že pred tým, ako bola dohoda o zrušení vecného bremena podpísaná jej účastníkmi, bol touto pracovníčkou prečítaný obsah dohody, o obsahu dohody účastníci a pracovníčka notárskeho úradu navzájom komunikovali. Žalobkyni bolo vysvetlené, ako došlo k tomu, že sa vlastníkom nehnuteľností stal žalovaný. Zo strany žalobkyne boli vysvetlené motivácie darovania nehnuteľností žalovanému a zo vzájomného rozhovoru vyplynulo, že vecné bremeno je prekážkou pre výhodnejšie úverové podmienky pre žalovaného. Prospech pre žalobkyňu zo zrušenia vecného bremena bol ten, že podľa úvodných informácií, ktoré boli k dispozícii od banky, mala byť splátka žalobcu pre banku nižšia približne o 70,- až 80,- Eur, tým pádom žalovanému zostávalo viac peňazí na občasnú finančnú výpomoc, ktorú žalobkyni poskytoval, napr. nákupmi alebo splatením nejakej jej dlžoby. Z výpovede samotnej žalobkyne, ktorá bola vypočutá vo vyššie uvedenom konaní, vyplynulo, že žalobkyni bolo pred podpisom dohody o zrušení vecného bremena riadne vysvetlené, čo zrušenie vecného bremena znamená s tým, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že ak vecné bremeno bude zrušené, žalovaný bude platiť banke menej peňazí. Dohoda jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom a s tým, že sa ruší vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou v jej prospech. Mala vedomosť o tom, že to bude urobené takto preto, že žalovaný bude platiť menej peňazí pre banku. Súd dospel k názoru, že tieto skutočnosti popierajú tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, spočívajúce v skutočnosti, že k zrušeniu vecného bremena malo dôjsť ľstivým konaním zo strany žalovaného. Žalobkyňa vedela, čo znamená zrušenie vecného bremena, dohodu o zrušení vecného bremena sama dobrovoľne podpísala na notárskom úrade, nebolo preukázané ani hrubé porušenie dobrých mravov voči jej osobe zo strany žalovaného, ktorý mal podľa jej tvrdení využiť jej nevedomosť a dôverčivosť tým spôsobom, že ju presvedčil, že podpisuje iba súhlas pre banku a nie dohodu za účelom zániku vecného bremena. Poukázal na to, že žalobkyňa obýva darované nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnej dobe vlastníctvom žalovaného napriek tomu, že vecné bremeno, spočívajúce v práve jej doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností, zaniklo. Žalovaný pred súdom prehlásil, že je ochotný žalobkyňu naďalej nechať bývať v predmetnom rodinnom dome až do jej smrti. Z konania vedeného u Okresného súdu Brezno pod sp. zn. 6C 172/2015 vyplynulo, že žalovaný dal žalobkyni návrh na uzavretie dohody o bezplatnom užívaní predmetných nehnuteľností, čo však žalobkyňa odmietla. Všetky tieto skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie preukazujú, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, z týchto dôvodov ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu),
hoci žalovaný bol úspešným účastníkom konania, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
3. V zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď návrh zamietol. Podľa jej názoru je návrh dôvodný, konanie žalovaného, tak ako bolo tvrdené v žalobe a preukázané v konaní, bolo jednoznačne ľstivé, úmyselné, vopred pripravené s cieľom získať nehnuteľnosť s vecným bremenom a následne s využitím dôverčivosti žalobkyne aj vzhľadom na pokročilý vek, použiť lesť, že potrebuje len jej podpis formálne pre banku, ale vecné bremeno zostane platné. Výpoveď žalovaného, keď tvrdí, že iniciátorkou na zrušenie vecného bremena bola údajne samotná žalobkyňa, ktorej toto malo priniesť finančné výhody, je absurdné, nelogické, pretože týmto úkonom (zrušením vecného bremena) sa pripravila o „strechu nad hlavou“. Nestotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, že bolo v konaní preukázané, že žalovaný sa o žalobkyňu staral, či dokonca stará. Prehlásenie žalovaného o tom, že ju nechá bývať v rodinnom dome do smrti, je len účelové, bez akýchkoľvek právnych záruk. Ani v konaní sp. zn. 6C/172/2015 nebolo vôbec preukázané, že žalovaný by mal dať žalobkyni návrh na uzavretie dohody o bezplatnom užívaní predmetných nehnuteľností, pretože takýto návrh nikdy nedal a znova ide len o účelovú obranu žalovaného v snahe zakryť skutočný úmysel a dôvod zrušenia vecného bremena. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v zmysle petitu, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Na základe podaného odvolania žalobkyne tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmavanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu, ako bolo vydané do 30. 06. 2016.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP a rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP. Hodnoteniu dôkazov podľa ustanovenia § 132 OSP zodpovedá aj hodnotenie dôkazov podľa ustanovenia § 191 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne a odvolacie dôvody žalobkyne, uvedené v jej odvolaní, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka
preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, súd prvej inštancie vykonal právne posúdenie v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa jednostranným úkonom vyzvala žalobcu, ako obdarovaného, na vrátenie daru, keďže žalovaný zostal nečinný, podanou žalobou sa domáhala jednak vrátenia daru a určenia, že ona je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Právna úprava ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa darca domáhal vrátenia daru v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa v podanej žalobe hrubé porušenie dobrých mravov videla v tom, že žalovaný mal využiť jej nevedomosť aj vzhľadom na pokročilý vek a jej dôverčivosť tým spôsobom, že presvedčil žalobkyňu, že podpisuje len súhlas pre banku a nie dohodu za účelom zániku vecného bremena. Toto tvrdenie v konaní pred súdom preukázané nebolo, keďže súd, rozhodujúci o žalobe žalobkyne, sa podrobne oboznámil s obsahom spisu vedeného u Okresného súdu Brezno pod sp. zn. 6C/172/2015, a to konkrétne s výpoveďou samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 30. 06. 2015, z výpovede ktorej nepochybne vyplýva, že mala vedomosť o tom, že sa jednalo o zrušenie vecného bremena z dôvodov, že žalovaný mal v banke platiť menej s tým, že bude potom viac peňazí, zmluva jej bola prečítaná, bola oboznámená s jej obsahom a s tým, že sa tam ruší vecné bremeno. Vedela, že to bude pre to, že žalovaný má platiť menej peňazí banke, vypovedala, že ona sa pri podpisovaní tejto dohody nepýtala a ani presne nerozumela, čo to presne znamená, pýtala sa na to v neskoršom období a vtedy jej bolo povedané starostom F. a aj súdom v Banskej Bystrici, že zrušením vecného bremena nemá právo tam bývať. Na pojednávaní dňa 18. 08. 2015 v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. 6C/172/2015 bola vypočutá ako svedkyňa Q. P., zamestnankyňa notárskeho úradu JUDr. Ježkovej, so sídlom v Brezne, z ktorej výpovede vyplynulo, že pred overením podpisu na dohode o zrušení vecného bremena ona prečítala dohodu, ona prečítala podstatný obsah zmluvy s uvedením, že sa ruší doživotné právo bývania, pričom bolo aj spomínané to, že je to kvôli úveru, ktorý bude braný a že vecné bremeno by tam bolo preukážkou. Vypovedala, že z toho, čo sa rozprávali, bolo zrejmé, že sa ruší vecné bremeno ako doživotné právo bývania. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav s prihliadnutím na tvrdenie žalobkyne z návrhu na začatie konania, v ktorom poukázala na to, že žalovaný porušil hrubo dobré mravy tým, že využil jej nevedomosť a dôverčivosť spôsobom, že ju presvedčil, že podpisuje len súhlas pre banku a nie dohodu za účelom zániku vecného bremena. Treba uviesť, že takéto konanie zo strany žalovaného preukázané nebolo. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že aj vo výzve na vrátenie daru žalobkyňa hrubé porušenie dobrých mravov videla v tom, že využil jej právnu nevedomosť aj vzhľadom na pokročilý vec, jej dôverčivosť tým spôsobom, že ju uviedol do omylu tak, že podpisuje právne dokumenty potrebné na poskytnutie úveru, resp. pre banku a nie za účelom zániku vecného bremena, ktoré konanie hodnotí ako bezcharakterný nevďak a hrubé porušenie dobrých mravov voči jej osobe.
10. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka je také správanie sa obdarovaného k darcovi alebo k členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu teda nie je akékoľvek správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktoré patria k členom rodiny darcu, ktorá povinnosť buď vyplýva z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti, t. j. treba do úvahy brať a hodnotiť aj správanie sa darcu. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy v každom jednotlivom prípade súdu. Súd je viazaný návrhom, ktorého súčasťou sú aj skutkové tvrdenia, pričom s prihliadnutím na práve skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu, ktoré žiadnym spôsobom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neboli zo strany žalobkyne modifikované, keď táto videla hrubé porušenie dobrých mravov vo využití tvrdenej nevedomosti a dôverčivosti, keď podľa skutkového tvrdenia obsiahnutého v žalobe žalobkyne táto mala byť v presvedčení, že podpisuje len súhlas pre banku a nie dohodu za účelom zániku vecného bremena, ktoré skutkové tvrdenie však v konaní pred súdom prvého stupňa, tak ako to už bolo uvedené vyššie,
preukázané nebolo. Teda v konaní nebolo preukázané to, že by žalovaný mal svojím ľstivým správaním, spočívajúcim v tom, že mal žalobkyňu presvedčiť, že podpisuje len súhlas pre banku a nie dohodu za účelom zániku vecného bremena, keď z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, a to jednak z výpovede samotnej žalobkyne ako aj vyššie uvedenej svedkyne, že žalobkyňa mala vedomosť, že podpisuje dohodu o zrušení práva vecného bremena doživotného bývania, teda v konaní nebolo preukázané tvrdeného konanie žalovaného, ktorým by mal hrubo porušiť dobré mravy. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, keďže nebolo možné považovať za splnenú základnú zákonnú podmienku, umožňujúcu darcovi domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, a to správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy spôsobom, ako to v žalobe uvádzala žalobkyňa.
11. Odvolací súd podrobil preskúmaniu aj závislý výrok o trovách konania, pričom súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenie § 142 ods. 1 a hoci žalovaný bol úspešnou stranou sporu, keďže si neuplatnil žiadne trovy konania, súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Hoci úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania; s prihliadnutím k tomu, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).