Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/5/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Ing. D. L., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX, E., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, Bratislava proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XXXX, právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, o zaplatenie 16.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. júla 2015 č.k. 9CbZm/284/2013-172 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2010 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 16.000,- eur, úrok vo výške 6 % ročne a náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný vystavil dňa 17.07.2009 na rad žalobcu vlastnú zmenku bez protestu na sumu 16.000,- eur splatnú dňa 21.07.2009 a žalovaný neplnil na zmenku ani čiastočne.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.12.2010 v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/20/2010-16, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým, že v rokoch 2009 a 2010 uhradil žalobcovi postupne sumu 10.900 eur a to v priebehu mesiaca október sumu 6.000 eur, v mesiaci november 1.000 eur, v priebehu mesiaca júl 2010 sumu 3.000 eur a v priebehu mesiaca február 2011 sumu 900 eur. Okrem uvedeného mali účastníci konania spoločné podnikateľské plány, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. V súvislosti s plánovanou výstavbou Závodu na výrobu lepidiel v Senici, zaplatil žalovaný spoločnosti UNIPID TRADE spol. s r.o. zálohu za zhotovenie technického riešenia akcie „Závod na výrobu lepidiel- Senica“ vo výške 6.450 eur. Uvedená záloha bola nakoniec započítaná na úhradu faktúry č. 109 087 vystavenú na spoločnosť MODUL- Bausystém, s.r.o.. Táto spoločnosť vznikla dňa 27.03.2009, avšak jej jediným spoločníkom a konateľom sa stal len žalobca, aj napriek dohode o spoločnom podnikaní so žalovaným. Uvedeným sa nenaplnili spoločné podnikateľské plány žalobcu so žalovaným a žalovaný plnil „de facto“ za žalobcu. Z uvedeného dôvodu o pohľadávku vo výške 6.450 eur mala byť znížená zmenková suma.

4. Uznesením č.k. 17CbZm/1/2011 zo dňa 02.07.2012 súd prvej inštancie námietky podané žalovaným proti zmenkovému platobnému rozkazu odmietol ako podané oneskorene, voči ktorému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný podal voči

uzneseniu Krajského súdu v Trnave odvolanie a Najvyšší súd SR uznesenie Krajského súdu v Trnave a uznesenie Okresného súdu Trnava zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby zabezpečil riadne doručenie zmenkového platobného rozkazu žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi a po uplynutí lehoty na podanie námietok nariadil na ich prejednanie pojednávanie.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.07.2015 č.k. 9CbZm/284/2013-172 rozhodol tak, že ponechal zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/20/2010-16 zo dňa 17.12.2010 v časti zmenkovej sumy 13.000 eur spolu so 6% úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia, a v časti trov konania vo výške 1.078,53 eur v platnosti. Súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/20/2010-16 zo dňa 17.12.2010 v časti zmenkovej sumy 3.000 eur spolu so 6 % úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia a v časti trov konania vo výške 661,04 eur zrušil a v tejto časti návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania po vydaní zmenkového platobného rozkazu pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 1.216,07 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 druhej zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový a šekový zákon“) pre vlastnú zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemal žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než originálom zmenky. Žalovaný, ktorý namietal, že plnil na zmenku, keď zmenková suma mala byť uhradená vo výške 10.900 eur a zvyšná časť mala zaniknúť započítaním, svoje tvrdenia preukázal len čiastočne. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že v novembri 2009 plnil na zmenku sumu 1.000 eur a vo februári 2011 uhradil sumu 900 eur. Ak žalovaný tvrdil úhradu určitej sumy, on nesie dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Len výpoveď žalovaného o uskutočnenej úhrade bez ďalších podporných dôkazov nemohol súd prvej inštancie považovať za dostačujúce. Dokazovaním vo veci nemal súd prvej inštancie za preukázané ani údajné plnenie na zmenku vo výške 6.000 eur, čoho dôkazom by mala byť listina na čísle listu 132 súdneho spisu, z ktorej nevyplýva, akej zmenky sa týka, kedy bola táto listina spísaná a ani tá skutočnosť, že by žalovaný plnil na zmenku v ním uvedenej výške, keď zároveň táto listina nie je podpísaná žiadnou zo strán sporu. Zo Zápisu o výzve na preplatenie zmenky zo dňa 17.06.2010 podpísanej okrem iných aj samotným žalovaným vyplýva, že do tejto doby žalovaný napriek opakovanému predloženiu zmenky na plnenie, zmenkovú sumu neuhradil. Z výpovede svedka Mgr. G. V., ktorý bol prítomný pri spísaný uvedeného zápisu zároveň vyplynulo, že žalovaný pri jeho spísaný nevzniesol žiadne námietky, že by plnil na zmenku. Tvrdenia žalovaného vzhľadom na uvedené súd považoval za účelové a je zrejmé, že z jeho strany tak nemohlo dôjsť v októbri 2009 k plneniu na zmenku v uvádzanej výške. Rovnako vo veci neobstoja ani tvrdenia žalovaného o zániku zvyšku dlhu započítaním. Na to, aby sa dosiahol právny dôsledok započítania a to zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom započítania, musí byť presne určený rozsah a identifikovaná pohľadávka zo strany žalovaného, ktorá sa má s pohľadávkou žalobcu vzájomne kryť. Žalovaným vymedzené skutkové tvrdenia sa týkajú spoločností UNIPID TRADE spol. s r.o. a spoločnosti MODUL - Bausystém, s.r.o. a nie strán sporu. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovanému vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu, a že by započítaním tieto pohľadávky zanikli. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by záväzok z dôvodov uvedených v námietkach v tejto časti zanikol, ponechal súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 13.000 eur vrátane príslušného úroku v platnosti. Súd prvej inštancie zrušil zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 3.000 eur spolu so 6%- ným úrokom od 22.07.2009 do zaplatenia a v tejto časti návrh zamietol, keď na základe predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.07.2010 mal preukázané, že žalovaný plnil na zmenku sumu vo výške 3.000 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstoja tvrdenia žalobcu o tom, že sa jednalo o úhradu zmluvnej pokuty zo zmluvy o pôžičke, pričom na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ si vo vyčíslení trov konania uplatnil aj náhradu tých trov, ktoré mu už boli priznané v zmenkovom platobnom rozkaze. Nakoľko súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz ponechal v časti v platnosti, vrátane výroku

o trovách konania, nebol dôvod o ich náhrade v tejto časti rozhodovať opätovne. Súd prvej inštancie ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v časti o zaplatenie sumy 13.000 eur s príslušenstvom a v časti zmenkovej sumy 3000 eur s príslušenstvom zmenkový platobný rozkaz zrušil a návrh zamietol. Podľa výsledku konania bol hrubý úspech navrhovateľa 81 % (13.000/16.000 x 100) a hrubý úspech odporcu 19 % a tým daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 62 % a teda navrhovateľ má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. Súd prvej inštancie vo veci čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.216,07 eur (62 % zo sumy 1.961,40 eur ) pozostávajúcich z nasledovných úkonov právnej služby, vyjadrenie k námietkam á 320,34 eur, vyjadrenie k podaniu odporcu z 13.04.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 17.04.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 24.06.2015 á 320,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 15.07.2015 á 320,34 eur, náhrada výdavkov za 1 úkon právnej služby v roku 2012 á7,63 eur, náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2015 á 25,17 eur, 20 % DPH zo sumy 1.634,50 eur vo výške 326,90 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi režijný paušál, tak ako si ho vyčíslil právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 15.07.2015 a to za štyri úkony právnej služby v roku 2013, za dva úkony právnej služby v roku 2014 a za tri úkony právnej služby v roku 2015, nakoľko právny zástupca nevykonal v roku 2013 a v roku 2014 žiaden právny úkon. Súd mu teda priznal režijný paušál za jeden úkon právnej služby v roku 2012 a tri úkony právnej služby v roku 2015 aj keď v roku 2015 vykonal štyri úkony právnej služby, právny zástupca si však vyčíslil režijný paušál za tri úkony.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v časti vo výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil na nové konanie alebo zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava spis. zn. 9Zm/22/2010-28 zo dňa 17.05.2001 zruší a žalovanému priznal náhradu trov konania. Odvolateľ namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, a že neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. vyplývali z výpovedí strán sporu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či zmenková suma bola uhradená alebo nie. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaného o postupnom uhradení zmenkovej sumy vo výške 7.900,- eur čiastkovými platbami v októbri 2009 v sume 6.000,- eur a vo februári 2009 v sume 900,- eur za nepreukázané. Súd prvej inštancie taktiež neuznal započítanie pohľadávky vo výške 6.450,- eur, ktorá súvisela s výstavbou závodu na výrobu lepidiel, ktorý mal byť spoločným podnikaním žalobcu a žalovaného. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca nepoprel, že listinu evidovanú v súdnom spise na č.l. 132, ktorá podľa žalovaného preukazuje zaplatenie sumy 6.000,- eur napísal, je teda nesporné, že s vecou súvisí, a že bola vyhotovená žalobcom pri stretnutí so žalovaným. Žalobca predmetnú listinu na pojednávaní dňa 22.04.2015 identifikoval ako poznámky, ktoré pri príležitosti vydania platobného rozkazu na sumu 3.000,- eur spisovali. Týmto vyjadrením neguje fakt, že listina nie je datovaná, ani nie je identifikovaný jej autor. Pokiaľ ide o platby vo výške 1.000,- eur a 900,- eur, tieto žalovaný preukazoval len vlastnou výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že v minulosti boli medzi stranami sporu dobré vzťahy, o čom svedčí aj existencia viacerých pôžičiek, je pochopiteľné, že odovzdanie peňazí prebehlo bez svedkov v kancelárii žalovaného a v tejto súvislosti poukázal na hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Súd len zhodnotil výpoveď žalovaného ako nedostačujúci dôkaz, avšak nevysvetlil, prečo za danej situácie dal za pravdu žalobcovi. Žalobca a žalovaný mali spoločné podnikateľské plány, ktoré potvrdil aj samotný žalobca, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. V súvislosti s plánovanou výstavbou závodu na výrobu lepidiel zaplatil žalovaný spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o., IČO: 31 444 536 zálohu za zhotovenie technického riešenia akcie Závod na výrobu lepidiel - Senica v zmysle ponuky UT 09/01/28-COL vo výške 6.450,- eur. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah listu spoločnosti Unipit Trade zo dňa 20.07.2010 adresovaného žalovanému, ktorý je založený v spise. Tento závod mal byť spoločným podnikaním žalobcu a žalovaného. Keďže žalovaný plnil v záujme žalobcu, vznikol mu nárok na regres za úhradu zálohy spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. Túto pohľadávku si žalovaný započítal na čiastočné plnenie zmenky a teda o sumu 6.450,- eur mala byť zmenková suma znížená. Odvolateľ dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva skutočnosť, že celková zmenková suma vo výške 16.000,- eur bola postupne žalobcovi v plnej výške uhradená.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, spravodlivý, presvedčivo, kvalifikovane odôvodnený a nespochybniteľný. Pokiaľ ide o vierohodnosť tvrdení žalovaného, žalobcovi postačí jediný argument. Žalovaný poprel v konaní vedenom na OS

Senica spis. zn. 10C/34/2012 svoj vlastný podpis na daňovom doklade, čo hovorí samo o sebe. Žalobca navrhol, aby súd potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napdnutej časti ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

11. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalovaného, dopĺňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že len tvrdenia žalovaného o tom, že v novembri 2009 plnil na zmenku sumu 1.000,- eur a vo februári 2011 sumu 900,- eur bez predloženia iného podporného dôkazu, nemožno považovať za dostačujúce, keď dôkazné bremeno bolo v danom prípade na žalovanom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, prečo súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného o čiastočnej úhrade zmenkovej sumy spolu v sume 1.900,- eur, keď žalobca poprel zaplatenie tejto sumy na zmenku zo strany žalovaného a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Tvrdenie žalovaného, že v minulosti boli medzi stranami sporu dobré vzťahy, a preto došlo k odovzdaniu peňazí bez svedkov, nemožno považovať za dôkaz na preukázanie tvrdenia o zaplatení sumy 1.9000 eur na predmetnú zmenku.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom odvolateľa, že listina založená v súdnom spise na č.l. 132 preukazuje zaplatenie sumy 6.000,- eur, keď z uvedenej listiny vôbec nevyplýva, kto predmetnú listinu napísal, kedy ju napísal a akej veci sa týka, keď žalobca poprel, že predmetná listina je dokladom o úhrade sumy 6.000,- eur zo strany žalovaného na predmetnú zmenku a ani z gramatického alebo iného výkladu predmetnej listiny nemožno dospieť k záveru, že žalobca touto listinou potvrdil prevzatie sumy 6.000,- eur od žalovaného ako čiastočnú úhradu na predmetnú zmenku. Ani z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 22.04.2015 nevyplýva dátum spísania predmetnej listiny, keď žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný mu sľúbil, že mu vyplatí sumu 6.000,- eur, avšak nikdy mu tieto peniaze nedal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ani zo zápisu o výzve na preplatenie zmenky

zo dňa 17.6.2010 podpísanej žalobcom, žalovaným a svedkom Mgr. G. V. nevyplýva, že do tejto doby žalovaný zmenkovú sumu uhradil, alebo že by žalovaný vzniesol námietky, že už na zmenku plnil.

15. Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k započítaniu údajnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 6.450,- eur so zmenkovou sumou, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by mu vznikla voči žalobcovi pohľadávka spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému, keď aj z odpovede na list zo dňa 12.07.2010 spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. Trenčín adresovanej žalovanému vyplýva, že spoločnosť Unipit Trade spol. s r.o. vyzvala žalovaného na úhradu prác, ktoré si v ich spoločnosti objednal a po uhradení predmetných prác, ktoré boli prevedené na základe jeho objednávok a boli mu odovzdané, že mu bude vrátená záloha, ktorú uhradil do pokladne ich spoločnosti vo výške 6.450,- eur, čo potvrdzuje aj z príjmový pokladničný doklad založený na čísle listu 133 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Unipit Trade spol. s r.o. prijala dňa 27.02.2009 od D. H., Q. XXXX, E. sumu 6.450,- eur ako zálohu. Žalovaný nepreukázal ani nepredložil žiadne listiny na preukázanie svojich tvrdení, že objednávateľom prác u spoločnosti Unipit Trade spol. s r.o. bola spoločnosť Modul Bausystém s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti bol žalobca. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že nemohlo dôjsť k započítaniu údajnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 6.450,- eur so zmenkovou sumou, nakoľko aj keby boli pravdivé tvrdenia, že žalovaný zaplatil zálohu za spoločnosť Modul Bausystém s.r.o., na ktorú spoločnosť bola vystavená faktúra spoločnosťou Unipit Trade spol. s r.o., v ktorej faktúre je odrátaná záloha v sume 6.450,- eur, podmienkou započítania je vzájomnosť pohľadávok, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak, nakoľko v danom prípade by ani nešlo o dva záväzky medzi tými istými osobami, pretože žalobca ako fyzická osoba sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému ako fyzickej osobe zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a žalovaný v rámci obrany žiadal započítať jeho údajnú pohľadávku vo výške 6.450 eur s pohľadávkou, ktorú má mať voči spoločnosti Modul Bausystém s.r.o., v ktorej bol žalovaný jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko žalovaný nepreukázal, že by jeho záväzok z dôvodov uvedených v námietkach v časti zmenkovej sumy 13.000,- eur zanikol, správne ponechal zmenkový platobný rozkaz v tejto časti vrátane príslušného úroku v platnosti.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).