Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Česká podnikatelská pojišťovna, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 63 998 530, so sídlom Pobřežní 665/23, 186 00 Praha 8, Česká republika, proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. H. S. XXX, Slovenská republika, o zaplatenie 27.607 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2015 č.k. 36Cb/74/2013-94 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.02.2015 č.k. 36Cb/74/2013-94 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.607,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 27.607,- Kč od 22.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 64,- eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.040,- Kč k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou článku 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“), článku 3 bod 1, článku 7 bod 2, článku 7 bod 6 nariadenia Rím I, článku 5 písm. d) smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby (ďalej len smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988), § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenou provozem vozidla a o změně některých souvisejících zákonů (ďalej len „zákon o poistení“)), § 10 ods. 2 písm. e), § 10 ods. 2 písm. f), § 6 ods. 1 zákona o pojistení, § 420 ods. 2, § 365 Občanského zákonníka, § 65, § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, § 392 ods. 1, § 397, § 402 Obchodního zákoníka.

3. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a v skrátenom konaní vydal dňa 26.08.2013 platobný rozkaz č.k. 18Rob/25/2013-21, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej a v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. sa platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Súd prvej inštancie ako prvé posudzoval, ktorým právnym poriadkom sa bude spravovať predmetný záväzkový vzťah, resp. poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným ako poisteným, nakoľko v danom prípade je žalobcom právnická osoba so sídlom v Českej republike a žalovaným je fyzická osoba bytom v Slovenskej republike (štátny občan SR) a teda došlo k stretu rôznych právnych poriadkov.

5. Podľa článku 1 bod 1 Nariadenia Rím I, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. Podľa článku 7 bod 2 Nariadenia Rím I, poistná zmluva vzťahujúca sa na veľké riziko vymedzené v článku 5 písm. d) prvej smernice Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia sa spravuje právnym poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3 tohto nariadenia. Pokiaľ si zmluvné strany nezvolili rozhodné právo, poistná zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poistiteľa. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. Podľa článku 7 bod 6 Nariadenia Rím I, na účely tohto článku sa krajina, v ktorej sa nachádza riziko, určuje podľa článku 2 písm. d) druhej smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a v prípade životného poistenia je krajinou, v ktorej sa nachádza riziko krajina záväzku v zmysle článku 1 ods. 1 písm. g) smernice 2002/83/ES. Podľa článku 5 písm. d) smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 "veľké riziká" znamenajú riziká zaradené do odvetví 4, 5, 6, 7, 11 a 12 písmena A prílohy. V prílohe A. Klasifikácia rizík podľa poistných odvetví smernice Rady 73/239/EHS je ako veľké riziko v bode 10. uvedená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o poistení, pojistitel má proti pojištěnému právo na náhradu toho, co za něho plnil, jestliže prokáže, že pojištěný porušil základní povinnost týkající se provozu na pozemních komunikacích a toto porušení bylo v příčinné souvislosti se vznikem újmy, kterou je pojištěný povinen nahradit. Podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona o poistení, porušením základních povinností při provozu vozidla na pozemních komunikacích se pro účely tohoto zákona rozumí řízení vozidla osobou, která při řízení vozidla byla pod vlivem alkoholu, omamné nebo psychotropní látky nebo léku označeného zákazem řídit motorové vozidlo. Podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona o poistení, porušením základních povinností při provozu vozidla na pozemních komunikacích se pro účely tohoto zákona rozumí předání řízení vozidla osobě uvedené v písmenech c), d) nebo e). Podľa § 6 ods. 1 zákona o poistení, pojištění odpovědnosti se vztahuje na každou osobu, která je povinna nahradit újmu způsobenou provozem vozidla uvedeného v pojistné smlouvě. Podľa § 420 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník, škoda je způsobena právnickou osobou, anebo fyzickou osobou, když byla způsobena při jejich činnosti těmi, které k této činnosti použili. Tyto osoby samy za škodu takto způsobenou podle tohoto zákona neodpovídají; jejich odpovědnost podle pracovněprávních předpisů není tím dotčena. Podľa § 365 Obchodního zákoníka účinného do 31.12.2011, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka účinného do 31.12.2011, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Podľa § 1 Nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku (ďalej len „Nařízení vlády“) účinného do 30.06.2013, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nakoľko zmluvné strany si výslovne nezvolili právny poriadok, ktorým sa bude zmluva spravovať, v súlade s Nariadení Rím I je v predmetnom konaní rozhodným právom české právo, keď poistná zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poistiteľa, teda žalovaného.

7. Súd prvej inštancie mal zo zisteného skutkového stavu za preukázané, že dňa 29.01.2009 Z. Z. motorovým vozidlom Fiat Ducato spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Chevrolet. Vyšetrovaním nehody bolo zistené, že Z. Z. vozidlo šoféroval pod vplyvom alkoholu. Na základe preukázanej škody, žalobca vyplatil poškodenému z titulu poistnej zmluvy č. 3070127495 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla Fiat Ducato poistné plnenie v celkovej výške 27.607 Kč. V konaní nebolo sporné, že k dopravnej nehode došlo, a že bola spôsobená motorovým vozidlom Fiat Ducato. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný bol vlastníkom (držiteľom) predmetného motorového vozidla Fiat Ducato. Skutočnosť, že Z. Z. nebol zamestnancom žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil v danom prípade ako úplne irelevantnú.

8. Žalovaným vznesenú námietku, že žalobca neodložil žiaden dôkaz o vzťahu súkromnej osoby S. H. s podnikateľom S. H. - Nbau súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, pretože mal za to, že žalobca riadne označil žalovaného aj ako fyzickú osobu S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. H. S. XXX a aj ako fyzickú osobu - živnostníka, podnikajúceho pod obchodným menom: S. H. - Nbau, IČO: 48 866 202, s miestom podnikania Slovácka 152/40, 690 02 Břeclav, Česká republika, keď je zrejmé, že ide o tú istú osobu, pričom vzájomný vzťah je preukázaný výpisom zo Živnostenského registra na č.l. 41. Taktiež zo všetkým listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že tieto boli adresované práve S. H. - Nbau, IČO: 48 866 202, s miestom podnikania Slovácka 152/40, 690 02 Břeclav, Česká republika.

9. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, pretože podaním žaloby na Okresnom súde Břeclav sp. zn. 7 EC/375/2010 bolo plynutie premlčacej lehoty zastavené a to až do doby vydania uznesenia o zastavení konania dňa 3.8.2012. Premlčacia doba začala plynúť až po dátume 13.7.2010 (kedy žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, nakoľko táto sa stala splatnou až uplynutím 15- dňovej lehoty na plnenie), pričom plynutie premlčacej doby bolo zastavené 21.10.2010 až do doby vydania uznesenia o zastavení konania dňa 3.8.2012, a pretože žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 10.05.2013, bola podaná pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty.

10. Žalovaný v konaní namietal, že so žalobcom v čase dopravnej nehody nemal uzavretú žiadnu zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale že v tom čase mal povinné zmluvné poistenie v poisťovni Allianz v Českej republike. Žalovaný však svoje tvrdenie nijakým spôsobom súdu nepreukázal, keď údajnú zmluvu s poisťovňou Allianz neoznačil, bližšie nekonkretizoval, ani nedoložil, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd prvej inštancie uvedené tvrdenie žalovaného považoval za účelové.

11. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom a to zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 3070127495 zo dňa 15.04.2008, oznámenia o zániku predmetnej poistnej zmluvy k 24.4.2010, výpisu z evidencie poistných zmlúv Českej kancelárie poistiteľov dospel k záveru, že žalovaný mal na motorové vozidlo Fiat Ducato v rozhodnom čase, t.j. v čase dopravnej nehody dňa 29.01.2009 platne uzavretú poistnú zmluvu č. 3070127495 so žalobcom, keď práve uvedené listinné dôkazy súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce pre posúdenie nároku žalobcu, keď nemal dôvod pochybovať o ich hodnovernosti. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi ako poistiteľovi právo na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 27.607 Kč proti žalovanému ako poistenému a to ako náhradu toho, čo za neho plnil v súlade s ust. § 10 ods. 2 písm. e) zákona o poistení.

12. Súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanému v zmysle § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, pretože žalovaný sa dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, keď pri posudzovaní nároku na požadovaný úrok z omeškania vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy na plnenie, a preto sa žalovaný v zmysle ustanovenia § 365 Obchodního zákoníka dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 22.10.2010 t.j. deň nasledujúci po podaní žaloby na súde v Břeclavi), avšak žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 13.7.2010, v ktorej mu určil 15 dňovú lehotu na plnenie, je zrejmé, že

žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania už skôr ako ich žiadal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si vyčíslil úroky z omeškania v súlade so zákonom, a preto mu ich súd priznal v zmysle jeho návrhu, pričom vychádzal z preukázanej výšky REPO sadzby stanovenej Českou národní bankou (t.j. 7 + 0,5 %), uverejnenej na webovej stránke Y..

13. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 64 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.040 Kč za dva úkony právnej služby po 2.220 Kč (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby) a dva režijné paušály po 300 Kč, nakoľko tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravedlnosti č. 177/1996 Sb. odměnách advokátů a náhradách advokátů za poskytování právních služeb.

14. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v čase vzniku poistnej udalosti motorové vozidlo nebolo právoplatne poistené u žalobcu, pretože išlo o neplatný právny úkon, vozidlo neriadil jeho zamestnanec a on nedal pokyn k úhrade poistnej udalosti, o ktorej ani len netušil. V spise sa nachádza údajná zmluva, na ktorej nie je jeho podpis. Podľa jeho vedomia so žalobcom ukončil všetky vzťahy po jeho liste datovanom z 26.04.2007. Žalovaný ďalej namietal, že zástupca žalobcu sa osobne či v zastúpení nezúčastnil ani jediného pojednávania. So súdnym spisom bolo podľa žalovaného manipulované, čo dokazuje oprava číslovania stránok (pôvodná strana 33 je opravená na 23). Žalovaný namietal, že na výsluch Ing. E. ako svedka nebol prizvaný. Žalovaný má za to, že súd pri vydaní rozhodnutia nepostupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je nesprávne, keď má za to, že bol poškodený na svojich ústavou garantovaných právach.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného proti rozsudku nie je dôvodné, v dôsledku čoho je na mieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. (od 1.7.2016 § 132 ods.1 C.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

17. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

19. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami žalovaného, dopľňa na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviesť, že samotné tvrdenie žalovaného o tom, že podpis na predmetnej poistnej zmluve uzavretej so žalobcom nie je jeho, bez ďalší podporných dôkazov je nepostačujúce na preukázanie jeho tvrdenia o neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy, keď žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie (napr. znalecké dokazovanie za účelom preukázania jeho tvrdenia, že podpis na zmluve nie je podpisom žalovaného). Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že predmetná poistná zmluva č. 30701272495 je neplatná, lebo ju nepodpísal, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil predmetnú poistnú zmluvu za platne uzavretú, keď nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti listinného dôkazu predloženého žalobcom, nakoľko tento dôkaz žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

22. Odvolací súd posúdil námietku žalovaného, že zástupca žalobcu sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, za nedôvodnú, ktorá ani nemohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko žalobca nežiadal o odročenie pojednávania, a preto súd mohol pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko súd mohol odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov ( § 109 C.s.p.). Žalobca predložil spolu so žalobou všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával, keď sám v podaní zo dňa 16.1.2014 uviedol, že sa nezúčastní pojednávania na súde prvej inštancie a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pretože nechcel zvyšovať náklady súdneho konania o cestovné a náhradu straty času za cestu z Hradca Králové do Trnavy a späť, keď mal za to, že žalobou, písomnými podaniami predloženými v súdnom konaní a predloženými listinnými dôkazmi bol jeho nárok voči žalovanému preukázaný ako oprávnený.

23. Žalovaný namietal, že so súdnym spisom bolo manipulované s odôvodnením, že strana 33 v spise bola opravená na stranu 23, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že išlo o zrejmú nesprávnosť pri označení podania - odporu proti platobnému rozkazu nesprávne číslami listov 32 - 34 namiesto správneho označenia 22 - 24, čo vyplýva z časovej následnosti podaní predchádzajúcich a nasledujúcich po odpore, keď v zmysle § 172 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, čísluje sa každý list súdneho spisu od čísla 1 vzostupne až do skončenia veci. Na čísle listu 21 je platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 26.8.2013, expedovaný 6.9.2013, ku ktorému sú pripojené doručenky o doručení predmetného platobného rozkazu právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.9.2013 a žalovanému dňa 10.9.2013 a odpor proti platobnému rozkazu doručený súdu dňa 19.9.2013, pozostávajúci z troch strán, je na číslach listov 22 -24 a za ním nasleduje na čísle listu 25 úprava vyššieho súdneho úradníka zo dňa 25.9.2013 o prevedenie do registra Cb z dôvodu podania odporu proti platobnému rozkazu, keď ani žalobca a ani žalovaní nenamietali, že by niektoré z ich podaní neboli založené do súdneho spisu.

24. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nebol prizvaný na výsluch Ing. E. ako svedka, odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalovaný sa osobne zúčastnil pojednávania, ktoré sa konalo dňa 22.01.2014 na súde prvej inštancie, ktoré bolo odročené na termín 14.03.2014 o 13.00 hod. s tým, že žalovaný zobral termín na vedomie a nežiadal, aby bol písomné predvolaný na pojednávanie určené na deň 14.3.2014. Žalovaný bol aj osobne nazrieť do spisu dňa 12.03.2014, t.j. 2 dni pred

termínom pojednávania, ktoré sa konalo dňa 14.03.2014 a teda aj pri tomto úkone sa mohol znovu oboznámiť s termínom pojednávania. Na pojednávaní dňa 14.03.2014 bol vypočutý splnomocnený zástupca žalovaného Ing. S. E., ktorý nebol vypočutý ako svedok ako to tvrdil žalovaný v odvolaní ale ako splnomocnený zástupca žalovaného a to na základe plnej moci, ktorú mu udelil žalovaný dňa 13.3.2014 v súlade s § 24 O.s.p.. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 14.03.2014, napriek tomu, že termín pojednávania vzal na vedomie, svoju neúčasť neospravedlnil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto odvolací súd považoval námietku žalovaného, že mal byť na jeho ústavou garantovaných právach poškodený postupom súdu prvej inštancie, keď súd vypočul Ing. E. v jeho neprítomnosti, za nedôvodnú.

25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

26. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).