Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K.Y.O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., K. XX/XX, o zaplatenie 4.631,40 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.631,40 eur s vyčísleným úrokom vo výške 279,42 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,72 eur a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.631,40 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd žalobu v časti 15,90 % úroku od 8.10.2013 do zaplatenia a v časti 8 % úroku z omeškania ročne zo sumy úroku vo výške 279,42 eur od 8.10.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 44,72 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny vo výške 4.631,40 eur, úroku vo výške 279,42 eur, úroku z omeškania vo výške 3,72 eur, s úrokom vo výške 15,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eur od 8.10.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4631,40 eur a z nezaplatených úrokov vo výške 279,42 eur od 8.10.2013 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Úverovej zmluvy č. 3556 z 21.8.2012 poskytol peňažné prostriedky vo výške 4.800,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 15.8.2022. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas porušil, a tak ho žalobca listom z 15.8.2016 vyzval k predčasnému splateniu úveru v lehote určenej vo výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému k 7.10.2013, ako dňu predčasného zosplatnenia, predstavovala sumu 4.976,53 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 4.631,40 eur, úrokov vo výške 279,42 eur, úrokov z omeškania vo výške 3,72 eur, poplatkov vo výške 61,99 eur. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu, výzvu na predčasné splatenie úveru, upomienku 2.

2. Žalobca v podaní z 20.6.2016 tvrdil, na rozdiel od žaloby, že úver bol zosplatnený 9.9.2013 a z úhrad žalovaného realizovaných do uvedeného dňa v celkovej výške 745,54 eur započítal na istinu úveru sumu vo výške 168,60 eur a na úrok z úveru započítal sumu vo výške 576,94 eur. Žalovaný poslednú úhradu

realizoval 21.8.2013. V ďalšom žalobca argumentoval o dôvodnosti uplatnenia nároku na obchodný úrok po zosplatnení úveru a vyjadroval sa aj k tomu, že uplatnený nárok nie je premlčaný.

Na výzvu súdu žalobca v podaní z 31.1.2017 tvrdil, že k predčasnému zosplatneniu došlo dňom 8.10.2013, v dôsledku omeškania splátok za mesiace 6, 7, 8/2013. Súčasne špecifikoval aj spôsob vyčíslenia úroku uplatneného vo výške 279,42 eur ako aj úroku z omeškania uplatneného vo výške 6,08 eur.

3. Súd dňa 28.3.2017 otvoril pojednávanie v spore s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu.

Žalovaný uviedol, že kontaktoval pred pojednávaním žalobcu, ktorému vydokladoval, že bol chorý, stratil zamestnanie, zomrel mu aj otec. Chcel sa so žalobcom dohodnúť na splátkach, avšak nepochodil.

Súd v súlade s § 181 ods. 2 určil, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaný čerpal úver, pričom nepokračoval v riadnom splácaní záväzku z úverovej zmluvy. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd uviedol, že sa mu javí, že žalobcovi po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nevznikol nárok na úrok z úveru a nevznikol mu ani nárok na úrok z omeškania z úroku.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.

5. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Súd mal z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 21.8.2012 uzavretá Úverová zmluva č. 0000000000003556, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 4.800,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po 80,61 eur, splatnými v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. Anuitnej splátky bol 17.9.2012 a splatnosť úveru bola určená na 15.8.2022, pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 15,9% ročne, pri RPMN 18,15% a priemernej RPMN vo výške 19,59%, pri celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 9912,- eur.

Prípisom z 19.6.2013 žalobca upomínal žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok vo výške 166,11 eur spolu s poplatkom za upomienku vo výške 15,- eur. Žalovaného vyzval, aby sumu vo výške 181,11 eur uhradil do 24.6.2013, pričom ho súčasne upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a požiada ho o zaplatenie celej pohľadávky, ktorá ku dňu 19.6.2013 predstavuje sumu 4803,79 eur.

Prípisom z 15.8.2013 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru, keď rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaného súčasne vyzval uhradiť celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 4953,28 eur s príslušenstvom najneskôr do 6.9.2013.

Z prehľadu úhrad žalovaného vyplýva, že tento do 15.4.2013 vrátane realizoval úhrady splátok pravidelne. Dňa 15.5.2013 realizoval úhradu len vo výške 12,63 eur a dňa 21.8.2013 uhradil sumu vo výške 88,03 eur a po 21.8.2013 už nerealizoval žiadne úhrady. Pokiaľ žalovaný ani po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizoval žiadnu úhradu, potom dlh žalovaného titulom dlžnej istiny úveru predstavuje sumu 4631,40 eur, dlžný úrok predstavuje sumu 279,42 eur a dlžný úrok z omeškania predstavuje sumu 3,72 eur.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 15,90% ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 15,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru vo výške 4631,40 eur od 8.10.2013 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcom listom z 15.8.2013, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcom bol vyčíslený sumou vo výške 279,42 eur bol žalobcovi prisúdený.

Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania. keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 6.9.2013 (deň, ku ktorému bol splatný predčasne zosplatnený úver). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 15,90% úroku z úveru od 8.10.2013 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. V súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

Obdobne, z dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol žalobu aj v časti 8% úroku z omeškania ročne zo sumy nezaplateného úroku vo výške 279,42 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) z úroku.

8. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sumou vo výške 4631,40 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej v oznámení žalobcu z 15.8.2013 (od 7.9.2013) aj nárok na žalobcom požadovaný 8% úrok z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil od 8.10.2013 podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia. Súd s poukazom na § 216 ods. 1, 2 o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (72,36%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti 15,90 % úroku (vyčísleného len od 8.10.2013 do podania žaloby sumou vo výške 1765,32 eur), či úroku z omeškania (z úroku vyčísleného sumou 53,58 eur) je úspechom žalovaného (27,64%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 44,72% náhradu trov konania.

10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, keď vzhľadom na výšku prisúdenej istiny povolil žalovanému platiť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.