Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-15-2016.pdf
PDF · 106.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Csp/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom AK v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X o zaplatenie 1.820,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.400,- Eur od 25.01.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý vyčísliť si trovy konania, ktorých náhradu si uplatňuje, do 5 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.07.2016 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1.820,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe zmluvy o úvere zo dňa 25.03.2009 poskytol žalovanému úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 420,- Eur, teda celkovo zaplatiť 1.820,- Eur, v 2 mesačných splátkach po 910,- Eur, počnúc dňom 02.05.2009. Žalovaný a žalobca sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všeobecnou administratívou s tým spojenou. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na zaplatenie splátok, na výzvy ale nereagoval. Keďže žalovaný porušil zmluvné dojednania, stratil výhodu splátok a dňa 09.01.2010 sa stal dlh splatným. Okresný súd Revúca rozsudkom 2T/74/2011 zo dňa 27.04.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania úverového podvodu a žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný žalobcovi neuhradil ku dňu podania žaloby žiadnu platbu.
2. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu a uviedol, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver na výkon podnikania. Žalovaný v zmluve o úvere uviedol, že sú mu finančné prostriedky poskytované na tento účel. Či boli finančné prostriedky na tento účel i využité, žalobca neskúma.
3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie si žalovaný osobne prevzal, k žalobe sa nevyjadril.
4. Predvolanie na pojednávanie si žalovaný neprevzal na pošte v odbernej lehote, preto sa predvolanie považuje za doručené na základe fikcie doručenia podľa § 112 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok). Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán.
5. Súd po prečítaní žaloby vykonal dokazovanie oboznámením s celým obsahom spisu, ako aj oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/74/2011. Listinné dôkazy neboli čítané v súlade s § 204 Civilného sporového poriadku. Dôkazy, ktorých vykonanie nebolo navrhnuté, boli súdom vykonané v súlade s § 295 Civilného sporového poriadku. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalovaný uzatvoril dňa 25.03.2009 so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur, pričom žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- Eur zvýšenú o poplatok vo výške 420,- Eur, celkovo čiastku 1.820,- Eur, v 2 mesačných splátkach po 910,- Eur, počnúc dňom 02.05.2009. Podľa zmluvy dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytované na výkon podnikania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
7. Žalovaný bol od 01.03.2008 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere) živnostníkom (L.: XX XXX XXX), v súčasnosti nie je podnikateľom, podnikateľskú činnosť ukončil ku dňu 12.03.2011.
8. Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/74/2011 zo dňa 27.04.2011, právoplatným dňa 27.04.2011, bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 25.03.2009 v Tornali, okres Revúca, uzatvoril s mandatárom spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2009, na základe ktorej mu bol dňa 25.03.2009 poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur, ktorý sa zaviazal splatiť dvoma mesačnými splátkami po 910,- Eur, počnúc dňom 02.05.2009, po podpise zmluvy neuhradil žiadnu splátku, v žiadosti o úver č. XXXXXXXŽ zo dňa 23.03.2009 uviedol, že ako živnostník vystupujúci pod obchodným menom R. T., S. 6, L.: XX XXX XXX má čistý príjem 995,82 Eur, pričom bolo zistené, že v uvedenom období nemal dostatok finančných prostriedkov na riadne splácanie poskytnutého úveru, poskytnutý úver použil dňa 25.03.2010 na splatenie predošlého úveru č. XXXXXXX zo dňa 03.09.2008 spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., čím spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a spôsobil jej tak škodu vo výške nie menej ako 1.400,- Eur. Žalovaný teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácania úveru, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/74/2011 súd zistil, že uznesením zo dňa 18.06.2010 bolo začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 17.12.2010 bolo voči žalovanému vznesené obvinenie za prečin úverového podvodu, toto uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 24.01.2011. Žalobca si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 1.820,- Eur a to v rámci výsluchu dňa 19.01.2011. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalovaný mal v minulosti so žalobcom uzavreté spolu 4 zmluvy o úvere a to zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 23.05.2008, ktorá bola uhradená dňa 02.09.2008, zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 08.07.2008, ktorá bola uhradená dňa 06.10.2008, zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 03.09.2008, ktorá bola uhradená dňa 25.03.2009 a predmetnú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2009. A. výpovede I. M., ktorá ako mandatár za žalobcu podpisovala zmluvu o úvere so žalovaným, žalovaný prišiel do jej kancelárie a uviedol, že nevie splácať predchádzajúci úver č. XXXXXXX, nakoľko je živnostník, nemá uhradené faktúry, ale v budúcnosti bude vedieť splácať úver. Uviedla mu, že v prípade, že spĺňa podmienky na poskytnutie ďalšieho úveru, je mu možné tento dopenalizačný úver poskytnúť. I z výpovede zástupcu poškodeného (žalobcu) v trestnom konaní vyplýva, že žalovaný poskytnutý úver vo výške 1.400,- Eur použil na splatenie predchádzajúceho úveru, ktorý nevedel z objektívnych príčin splácať.
10. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 261 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere 25.03.2009 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
16. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
17. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie určitej právnej povinnosť protiprávnym konaním alebo protiprávnym úkonom a spôsobenie škody inej osobe v jeho dôsledku. Pokiaľ ide o protiprávne konanie, súd je v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Ak teda naplnilo konanie škodcu znaky trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený, je súd v civilnom konaní viazaný odsudzujúcim výrokom trestného rozsudku (výrokom o vine). Pokiaľ ide o škodu, ide o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená v peniazoch. Nahrádza sa jednak skutočná škoda a tiež ušlý zisk. Vznik a rozsah škody musí byť preukázaný poškodeným. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou. Ide o vzťah príčiny a následku, a teda škoda musí vzniknúť ako bezprostredný následok protiprávneho konania škodcu. Tieto tri predpoklady zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru, dôkazné bremeno ohľadne nich leží na poškodenom. Poslednou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je zavinené konanie škodcu. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá a škodca musí preukázať, že škodu nezavinil.
19. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu. Súd je viazaný rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/74/2011 zo dňa 27.04.2011 o tom, že žalovaný v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXX so žalobcom spáchal trestný čin úverového podvodu. Súd má teda za preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, keď uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, pričom vylákal od žalobcu úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácania úveru.
20. Škodou, ktorá v dôsledku protiprávneho konania žalovanému mohla žalobcovi vzniknúť, je podľa § 420 Občianskeho zákonníka škoda skutočná (ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu) a ušlý zisk (škoda spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí). Skutočná škoda v dôsledku prečinu úverového podvodu za okolností ako v danej veci sa rovná plneniu, ktoré na základe zmluvy o úvere mal dlžník veriteľovi uhradiť, pričom v dôsledku protiprávneho konania k úhrade nedošlo. Žalobca si uplatnil takéto plnenie, konkrétne nárok na zaplatenie škody vo výške 1.820,- Eur, čo predstavuje celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný na základe zmluvy žalobcovi uhradiť.
21. V predmetnej veci žalobca tvrdí, že žalovaný zodpovedá za škodu, preto vzhľadom na vyššie uvedené nesie dôkazné bremeno na preukázanie, že mu vznikla škoda a že sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.400,- Eur, pričom celkovú sumu úveru 1.820,- Eur mal uhradiť v dvoch dohodnutých splátkach. Uvedenú zmluvu posúdil súd ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ju žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti). Súd mal síce za preukázané, že žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom (živnostníkom), nebolo ale preukázané, že zmluva bola uzavretá žalovaným na výkon jeho podnikania, že sa týkala jeho podnikateľskej činnosti. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/74/2011 súd zistil, že žalovaný zmluvu uzavrel z dôvodu, že nevedel splácať predchádzajúci úver, a teda predmetnú zmluvu o
úvere uzavrel, aby splatil predchádzajúci úver. Poskytnuté finančné prostriedky nežiadal a ani nepoužil v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, to že je živnostníkom uvádzal výlučne za účelom preukázania svojich pomerov, svojej schopnosti úver splatiť. Z pripojeného spisu vyplýva, že žalobca vedel, že poskytnuté finančné prostriedky mieni žalovaný použiť na splatenie predchádzajúceho úveru a nie v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Žalovaný teda musel vedieť, že úver nie je poskytovaný na účel výkonu podnikania žalovaným. V tejto súvislosti je potom irelevantné, že v zmluve bolo zaškrtnuté políčko “na výkon podnikania“. Za týchto podmienok ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Na základe vyššie uvedeného záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podlieha režimu ochrany spotrebiteľa.
24. Z predmetnej zmluvy o úvere bolo zistené, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), termíny splátok (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch) a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).
25. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej spôsobuje bezúročnosť úveru, je údaj o termíne jednotlivých splátok úveru. V zmluve takýto údaj chýba. Zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať, kedy (v ktorý deň) sú splátky splatné a z predmetnej zmluvy to nie je zrejmé. Údaj o termíne splátok musí byť uvedený priamo v zmluve, nie je prípustné, aby splatnosť splátok bola uvedená v prílohe alebo neoddeliteľnej súčasti zmluvy, kde sú uvedené zmluvné dojednania rôzneho druhu. Základné náležitosti zmluvy podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť uvedené priamo v zmluve. Súd teda konštatuje, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o termíne splátok (ich splatnosti) chýba. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a údaj priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, tieto údaje nie sú v zmluve uvedené, pričom ide o náležitosti zmluvy, ktorých absencia spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
26. Keďže v predmetnej zmluve o úvere nie sú náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, úver poskytnutý žalovanému je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol preto povinný uhradiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky bez úrokov a poplatkov, čiže len vrátiť sumu 1.400,- Eur. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný na predmetný úver neuhradil žiadnu čiastku. Dlžná suma úveru tak predstavuje sumu 1.400,- Eur, pričom táto suma predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Zavinenie žalovaného sa predpokladá, opak nebol v danej veci preukázaný. Možno teda konštatovať, že sú splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, ale len do výšky 1.400,- Eur. Vo zvyšnej časti ohľadne sumy 420,- Eur považuje súd žalobu za nedôvodnú.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- Eur a v časti o zaplatenie sumy 420,- Eur žalobu zamietol.
28. Žalobca si uplatnil i náhradu úrokov z omeškania zo žalovanej sumy a to od 09.01.2010, kedy sa mal stať celý úver splatným, až do zaplatenia.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
32. Ako je uvedené vyššie, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú svojim protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi. Keďže ide o náhradu škody, nebol čas plnenia ani dohodnutý, ani nie je ustanovený právnym predpisom, preto bol žalovaný v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka povinný zaplatiť žalobcovi škodu prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa považuje i žaloba. V prípade, že si poškodený uplatní nárok na náhradu škody v trestnom konaní voči žalovanému, v čase, keď má škodca možnosť v rámci tohto trestného konania zistiť, že si v ňom poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, čo je najneskôr pri preštudovaní spisu, možno mať za to, že škodca bol vyzvaný poškodeným na náhradu škody. To samozrejme nevylučuje, že poškodený mohol vyzvať škodcu na náhradu škody i skôr. V danej veci nebolo preukázané, že by žalobca osobitne vyzýval žalovaného na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Prvýkrát bol preto žalovaný vyzvaný na náhradu škody žalobcovi v deň, keď mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia, keďže tým si musel byť vedomý, že je voči nemu vedené trestné stíhanie, v rámci ktorého si uplatňuje poškodený nárok na náhradu škody, ktorej vznik je súčasťou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Doručenie uznesenia o vznesení obvinenia žalovanému možno považovať za výzvu na poskytnutie žalovaného plnenia - náhrady škody. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalovanému doručené dňa 24.01.2011. Súd dospel k záveru, že k 25.01.2011 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody, a keďže tak neurobil, dostal sa do omeškania s jej zaplatením. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania od 09.01.2010, pričom súd nemal za preukázané, že by žalobca bol v omeškaní od tohto dátumu. Súd poukazuje na to, že predmetný nárok bol posúdený ako nárok na náhradu škody, pričom posúdenie splatnosti tohto nároku sa posudzuje tak, ako je uvedené vyššie, splatnosť dlžnej sumy podľa záväzkového vzťahu nie je rozhodujúca. Žalobca sa domáha úrokov z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % ročne, preto boli úroky z meškania priznané v tejto výške.
33. Žalobcovi teda boli priznané úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.400,- Eur od 25.01.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažnej miere, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomernej časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne náhrady sumy 1.400,- Eur s príslušenstvom a žalovaný bol úspešný v časti ohľadne zaplatenia sumy 420,- Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu strán je teda 76,92 : 23,08, čistý úspech žalobcu je v rozsahu 53,84 %, čo je po zaokrúhlení 54 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 54 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník. Súd určil žalobcovi sudcovskú lehotu na vyčíslenie trov, ktorých náhradu si uplatňuje. Ak nebudú trovy v tejto lehote vyčíslené, súd bude vychádzať z posledného vyčíslenia nachádzajúceho sa v spise.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.