Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa: X.. N. Ď., R.. XX.X.XXXX, D. K. B..Č..XX, D., proti odporkyni v 1. rade: X.. X. Ď., N.., R.. XX.X.XXXX, D. K. B..Č.. XX, D., odporkyni v 2. rade: Q. Ď., R.. X.X.XXXX, K. B..Č.. XX, D., zastúpená : X.. X. Ď., N.., D. K. B..Č.. XX, D. o určenie výživného a vrátenie preplatku rozhodol

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade na určenie výživného z a m i e t a.

II. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade na zníženie výživného z a m i e t a.

III. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade na vrátenie preplatkov výživného z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.11.2016 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na dcéru Q. - odporkyňu v 2. rade, a to zo sumy 500,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne od 6.6.2015 a žiadal aj o vrátenie nespotrebovaného výživného. Zároveň sa domáhal, aby súd stanovil vyživovaciu povinnosti odporkyne v 1. rade voči odporkyni v 2. rade ako výživou oprávnenej osobe, a to na sumu 200,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že výživné je spotrebného charakteru a nemá byť zdrojom bezstarostného príjmu. Na základe ním uskutočneného prieskumu u jeho známych, ktorých deti študujú v D. a niektorí dokonca na tej istej škole, ich výdavky sa pohybujú v rozsahu od 200,-Eur mesačne od oboch rodičov. Podľa jeho názoru by tak malo 400,-eur mesačne dcére Q. postačovať.

2. V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa v 1. rade ako splnomocnená zástupkyňa odporkyne v 2. rade nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala na to, že navrhovateľ podal prvýkrát návrh na zníženie výživného už v apríli 2014, ktorý bol zamietnutý. Žiadala, aby súd za súčasť jej vyjadrenia k návrhu považoval aj vyjadrenie k návrhu navrhovateľa v konaní sp. zn. 49P/71/2014 na č.l. 622-655 tam vedeného spisu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. K okolnostiam, ktoré nastali po rozhodnutí krajského súdu koncom mája 2016, ktorým bol potvrdený zamietavý rozsudok tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 49P/71/2014 o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, uviedla, že odporkyni v 2. rade ako osobe oprávnenej výživou sa zvýšili náklady v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium do D., keď si platí ubytovanie v súkromí, cestovné D.-D.-Š., stravovanie, učebnice, školské potreby, záujmy, pričom má stále zdravotné problémy s pleťou a so zubami. Navrhovateľ sa už prvý mesiac po rozhodnutí krajského súdu v máji 2016 zamestnal v novej firme, kde má podľa jej názoru okrem platu určite aj nepeňažné príjmy - minimálne služobný automobil a mobil. Je podľa nej pravdepodobné, že aj stravu a

ubytovanie má preplatené zamestnávateľom vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva, keďže je obchodným zástupcom pre Česko a Slovensko. Situácia odporkyne v 1. rade ako matky odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou sa pritom zhoršuje. Navrhovateľ sa vyhráža predajom bytu na K., kde bývajú obe odporkyne, pričom on má možnosť bývať v dvoch prázdnych rodinných domoch a vzhľadom na svoje príjmy v minulom období by mal mať niekoľkomiliónové úspory v českých bankách. Je tiež väčšinovým vlastníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Má teda podľa názoru odporkýň dostatočné finančné predpoklady, aby platil výživné prinajmenšom v doterajšej výške, pričom treba zohľadniť aj potencionalitu príjmu navrhovateľa, ktorý dal dobrovoľne výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. a v 2. rade, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 59P/112/2013, 49P/71/2014 a 12C/14/2014 a listinnými dôkazmi založenými do spisu účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/112/2013-121 zo dňa 28.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 59P/112/2013-124 zo dňa 24.1.2014 súd rozviedol manželstvo X.. X. Ď., N.. a X.. N. Ď., mal. Q. Ď. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu dieťaťa sumou 500,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca oprávnil stretávať sa s mal. Q. bez obmedzenia, účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2014. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 59P/112/2013 je zrejmé, že v čase vyhlásenia rozsudku matka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 806,88 Eur netto ( č.l. 35 súdneho spisu 59P/112/2013), otcov príjem predstavoval 56.000,-Kč mesačne netto ( t.j. 2.190,-Eur netto podľa kurzu k 10/2013). Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.10.2013 súd zistil, že otec na pojednávaní uviedol, že má nejaké úspory, ich výšku nevie uviesť, je spoločníkom dvoch obchodných spoločností, cez víkendy sa pravidelne stará o svoju chorú matku, je odhodlaný rozviazať pracovný pomer, zatiaľ inú možnosť bývania nemá, zo spoločnej domácnosti nehodlá odísť. V tom čase maloletá dcéra Q. - ako osoba oprávnená výživou - bola študentkou strednej školy. Matka v konaní vyčíslila náklady spojené s bývaním na mal. Q. na sumu 138,03 Eur ( ako 1/3 celkových nákladov domácnosti ), náklady na stravu 170,-Eur, obedy v ŠJ 35,-Eur, električenku 11,33 Eur, drogéria-kozmetika spolu 78,-Eur, mobil 30,-Eur, vreckové 20,-Eur, kultúra 20,- Eur, šport ( fitness, krav maga, plávanie ) 90,- Eur, krúžky ( tanec, herectvo) 60,-Eur, jazyky (doučovanie+jazyková škola) 70,-Eur, t.j. spolu 594,33 Eur plus ďalšie výdavky na školské pomôcky, príspevok ZRPŠ, oblečenie podľa potreby a sezóny, športové aktivity, športové potreby, školské výlety, potreby pre domácnosť, poznávacie zájazdy, darčeky, dovolenky, Vianoce, toaletné a čistiace prostriedky, vitamíny, lieky, zubár a cestovné poistenie spolu vo výške cca 492,75 Eur mesačne ( č.l.78-79 súdneho spisu 59P/112/2013).

5. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/71/2014 tunajší súd zistil, že otec podal dňa 11.4.2014, t.j. cca 4 mesiace po právoplatnosti rozsudku o rozvode, návrh na zníženie výživného zo sumy 500,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne od 1.2.2014 z dôvodu zmeny jeho pomerov, zníženia príjmu v dôsledku nemožnosti vykonávať prácu zapríčinenej matkou dieťaťa, pričom výdavky sa otcovi zvýšili, keďže má vyživovaciu povinnosť voči svojej imobilnej matke. Súčasne žiadal o vrátenie nespotrebovaného výživného. Z listu spol. DME Czech Republic, s.r.o. zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že X.. N. Ď., zamestnanec, listom zo dňa 6.2.2014 oznámil, že má rodinné problémy, od 3.2.2014 nemôže pracovať, pretože mu je zabránené v prístupe k firemnému majetku. Od tohto dátumu prácu pre spoločnosť fakticky nevykonával. Výpoveď z pracovného pomeru dal dňa 30.12.2013. Sám požiadal o zníženie mzdy na 35.000 Kč brutto z dôvodu nemožnosti vykonávať prácu /nemôže sa dostať k firemným dokumentom/, pričom jeho pracovný pomer skončil dňa 30.6.2014. Listom zo dňa 6.2.2014 otec oznámil písomne zamestnávateľovi nemožnosť vykonávať prácu v plnom nasadení, súčasne žiadal o zníženie mzdy na 20.000 Kč mesačne na obdobie, pokiaľ sa situácia ohľadne sprístupnenia jeho domácej kancelárie nevyrieši a pokiaľ sa nedostane z traumy, ktorá mu bola spôsobená. Rozsudkom zo dňa 21.4.2015 č.k. 49P/71/2014-543 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď uviedol, že pri znížení výživného je potrebné porovnať zmenu pomerov na strane rodičov a dieťaťa od poslednej úpravy výživného. Porovnávajúc túto zmenu pomerov konštatoval, že na strane dieťaťa nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keďže vtedy mal. Q. bola naďalej študentkou strednej školy, hoci výdavky na dieťa sa prirodzene zvyšujú v súvislosti s rastom dieťaťa a zabezpečením jeho bežných potrieb. Pokiaľ ide o porovnanie príjmu a pomerov oboch rodičov, súd mal preukázané zníženie príjmu otca oproti stavu v čase rozhodovania súdu o rozvode. Pokiaľ však otec poukazoval na zníženie jeho príjmu odvolávajúc

sa na dôvody spočívajúce v nemožnosti vykonávať prácu u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorá následne viedla ku zníženiu príjmu, pričom dôvodil konaním matky, ktorá mu nesprístupnila byt, v rámci ktorého vykonával prácu, súd uvedené argumenty otca neakceptoval. Súd mal v konaní sp. zn. 49P/71/2014 jednoznačne za preukázané, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom, resp. na pojednávaní konanom na tunajšom súde, na ktorom bolo rozhodnuté o výživnom (v rámci rozvodového konania), otec sám uviedol, že ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom, čo odôvodňoval potrebou byť v blízkosti dcéry a zabezpečením si iného príjmu. V priebehu obdobia do právoplatnosti rozsudku o určení výživného, t.j. do 2.1.2014, dal otec v práci výpoveď, čím prišiel o príjem, ktorý bol podkladom pri rozhodovaní o určenie výživného na dieťa. Naviac, otec akceptoval rozsudok súdu o určení výživného, voči rozsudku nepodal odvolanie, čím mu vznikla povinnosť plniť na základe právoplatného exekučného titulu. Otec sa síce odvolával na uzavretie pracovnej zmluvy s budúcim možným zamestnávateľom za výhodných podmienok, takúto však zmluvu neuzatvoril, pričom sám potvrdil, že k neuzavretiu zmluvy došlo i z dôvodov na jeho strane, keďže mal traumu z porozvodovej situácie a problémov z toho vzniknutých. Dôvody uvádzané otcom podľa konajúceho súdu nebolo možné zohľadniť v prospech otca, ktorý si bol vedomý svojej povinnosti plynúcej z rozhodnutia súdu o výživnom. Súd konštatoval, že konanie otca vo vzťahu k daniu výpovede bolo nanajvýš nezodpovedným voči sebe samému aj voči dieťaťu. Skutočnosť, že otec dal výpoveď a neuzavrel novú pracovnú zmluvu, súd hodnotil z jeho strany ako účelové. Pokiaľ ide o argumenty otca vo vzťahu k nemožnosti vykonávať prácu u zamestnávateľa DME Czech Republic s.r.o. a súvisiacim znížením jeho príjmu, súd na základe vykonaných dôkazov jeho tvrdenia vyhodnotil rovnako ako účelové. Poukázal pritom na to, že pokiaľ by mal otec vôľu riešiť vec promptne, akonáhle bol vyzvaný matkou na prevzatie dokumentov a potrebných pomôcok, nemal by dôvod na zasielanie žiadosti o zníženie príjmu, resp. situáciu v súvislosti s nemožnosťou vykonávať prácu by mal vyriešenú už skôr. V spojitosti s tvrdenou traumou a psychickými problémami otca, súd opäť konanie otca vyhodnotil ako účelové, keď konštatoval že s porozvodovou situáciou sa mal vyrovnať. Prihliadol i na skutočnosť, že v rámci konania o rozvod manželstva otec v postavení odporcu s návrhom súhlasil, návrh akceptoval, súd rozhodol na prvom pojednávaní, na ktorom vo veci konal a voči rozhodnutiu súdu nepodal odvolanie. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného v konaní sp. zn. 49P/71/2014 súd taktiež prihliadol na majetkové pomery otca, ako podielového spoluvlastníka viacerých nehnuteľností, vlastníka osobného motorového vozidla, ktoré zakúpil počas konania o zníženie výživného bez dôveryhodného zdokladovania zdrojov na jeho kúpu, spoločníka a konateľa dvoch obchodných spoločností. Súd taktiež prihliadal na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že "peniaze má uložené v bankách, ale nevie, v akej výške", pričom z prehľadu príjmu otca v období pred rozvodom manželstva je nesporné, že jeho príjem bol dlhodobo nadštandardný, pričom sám potvrdil existenciu finančných prostriedkov uložených na účtoch v bankách v Čechách a na Slovensku. K argumentom vo vzťahu k zabezpečeniu výživy a opatery jeho matky, súd konštatoval, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom vyživovacia povinnosť je prednostnou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Zároveň poukázal na to, že stará matka Q. zo strany otca je dôchodkyňa, ktorá má svoj príjem. Ak je zabezpečená jej opatera v zariadení a finančné náklady nepokrýva výška dôchodku starého rodiča, je povinnosťou všetkých jej detí, teda súrodencov otca, podieľať sa na doplatení týchto nákladov. Ďalšie výdavky otca na platby titulom bývania v komerčných ubytovacích zariadeniach, ktoré náklady vyčíslil sumou od 300 do 400 eur mesačne len počas pracovného týždňa s tým, že cez víkendy prespáva v dome svojej matky, súd zhodnotil tak, že otec neriešil svoju bytovú situáciu prespávaním v penziónoch práve najvhodnejšie, čo mu nesporne zvyšuje náklady na bývanie. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že podmienky na zníženie výživného nie sú splnené a návrh otca zamietol majúc za to, že konanie otca vo vzťahu k znižovaniu jeho príjmu, vzdania sa práce s porovnateľnou výškou príjmu alebo vyššou, je účelové. Otec podľa konajúceho súdu nepreukázal žiadne iné dôvody a skutočnosti, ktoré by boli relevantným podkladom pre rozhodnutie o znížení výživného. Súd uzavrel, že je v možnostiach otca zabezpečiť si príjem vyšší v rozsahu, ktorý mu umožní uspokojovať potreby nielen svoje, ale aj potreby takmer plnoletej dcéry. Na odvolanie otca proti rozsudku zo dňa 21.4.2015 č.k. 49P/71/2014-543 rozhodol rozsudkom zo dňa 17.05.2016 č.k. 11CoP/417/2015-682 Krajský súd v Bratislave tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 26.5.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca, matky ani dcéry Q. k takej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu k zaujatiu uvedeného právneho názoru súd prvej inštancie dospel na základe riadne zisteného skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pokiaľ ide o výpoveď otca z

pracovného pomeru v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o., vrátane žiadosti otca o zníženie jeho príjmu vo výpovednej lehote, posudzujúc dôvody výpovede a časové hľadisko podania výpovede, túto aj odvolací súd vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, na ktorú skutočnosť pri určovaní (zmene výživného) nie je možné prihliadať. Záverom konštatoval, že dôvody na strane otca nespĺňajú kritériá na zníženie výživného uvedené v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

6. Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 12C/14/2014 súd zistil, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi X.. X. Ď.B. a X.. N. Ď. nie je dosiaľ právoplatne skončené. Predmetom vyporiadania je byt č. XX nachádzajúci sa na K. XX C. D. s priľahlým pozemkom, osobné motorové vozidlo T. G., bytové zariadenie a domáca elektronika, obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti I.-X.R. I..W..V.. O. I.-X. D. I..W..V.., spoločné úspory 307.400,-Kč ( ktoré mali byť podľa žalobkyne použité na kúpu vozidla Š. W.), ďalšie spoločné úspory na účtoch žalovaného v Č. I. O..I.., J. D. O..I.., C. D., T. D. O..I.. a iných bankách.

7. Navrhovateľ - otec odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie. Trvalý pobyt má evidovaný v byte na K. B.. XX C. D.. V predmetnom byte nebýva, cez týždeň prespáva v penzióne A. na Q., resp. v rámci služobných/pracovných ciest v iných komerčných ubytovacích zariadeniach v SR i zahraničí, cez víkend 2x mesačne u svojej matky mimo Bratislavy. Mesačné platby za bývanie v penzióne činia 290,-Eur. Do januára 2014 navrhovateľ pracoval v spol. DME Czech Republic s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem činil 56.000 Kč netto ( 2.190,-Eur). Od 1.2.2014 do 30.6.2014 jeho priemerný mesačný príjem činil 35.000 Kč mesačne brutto, t.j. 995 eur mesačne netto. Dňa 30.12.2013 dal navrhovateľ v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o. výpoveď s informáciou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.6.2014. Od 1.7.2014 bol navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce Českej republike, krajská pobočka v Zlíne, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 14.281,-Kč. Dňa 9.9.2014 uzatvoril novú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Esox Plast s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od januára 2016 do mája 2016 dosahoval v priemere mesačne 758,-Eur netto. Od 1.júna 2016 sa zamestnal u zamestnávateľa Cecho-Bohumil Cempírek s.r.o., kde za obdobie od nástupu do 31.12.2016 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 39.112,-Kč, čo predstavuje 1.447,50 Eur. Otec v prehľade svojich výdavkov na čl. 84 súdneho spisu do svojich aktuálnych nákladov zahrnul aj 500,-Eur ( čo činí 41,66 Eur mesačne) vynaložených na preddavok na znalecký odhad bytu v konaní tun. súdu o vyporiadanie BSM sp. zn. 12C/14/2014, ďalej sumu 74,07 Eur ( čo činí mesačne 6,17 Eur) na úhradu sankcie za dopravný priestupok spáchaný ním dňa 26.11.2016, sumu 200,-Eur predstavujúcu trovy exekúcie vedenej na vymoženie výživného pre odporkyňu v 2. rade, sumu 100,-Eur ako ? mesačných nákladov na lieky, plienky, dokrmovanie, prevádzku a údržbu matkinho domu hradených spoločne s ďalšími tromi súrodencami a sumu 142,44 Eur ako mesačné prepravné náklady súvisiace so starostlivosťou o matku. Ku svojim záväzkom uviedol, že voči sestre O. má záväzok titulom za neho uhradeného exekučného dlhu 2.996,99 Eur. Taktiež poukázal na záväzok titulom "výpomoci" poskytnutej mu právnickou osobou

- spoločnosťou S-Instruments s.r.o., Mierová 22, Bratislava, kde je spoločníkom a konateľom, pričom výška jeho vkladu predstavuje 4.979,08 Eur (150.000.- Sk), t.j. je väčšinovým (75%) spoločníkom. Je spolu s odporkyňou v 1. rade bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na K. B..Č.. XX C. D., podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností: rodičovského domu nachádzajúceho sa v Q. N. C. N. N. v podiele 1/8 (LV č. XXXX), spoluvlastníkom ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v podiele 1/60 nachádzajúce sa v Q. N. C. (LV č. XXX), spoluvlastníkom rodinného domu v Q. N. C. v podiele 1/20 (LV č. XXXX). Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Š. W. zakúpené po rozvode manželstva v hodnote cca 300.000 Kč a spoločne s odporkyňou v 1. rade vlastní vozidlo zn. T. G.. Iný majetok nevlastní. Zamestnávateľ mu podľa potvrdenia zo dňa 23.2.2017 neposkytuje žiadne nepeňažné benefity nad rámec deklarovaného príjmu. Služobný automobil používa výlučne na služobné účely, pričom je v ňom inštalované GPS, ktorá slúži ku kontrole jázd, cestovné náhrady sú mu vyplácané podľa skutočne vynaložených nákladov ( PHM, ubytovanie), pričom je stanovená maximálna šetrnosť. Pri stanovení ceny za ubytovanie je stanovený limit, ktorý nesmie byť prekročený. Na účte vo C. banke mal k 30.11.2016 sumu 100,13 eur, na účte vo F. banke mal k 21.11.2016 sumu 2.265, 08 Eur.

8. Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi v konaní pred súdom pridržiaval v celom rozsahu návrhu na začatie konania, pričom uviedol, že výživné vo výške 500,-mesačne je pre neho likvidačné. Takto stanovená výška vyživovacej povinnosti prekračuje čiastku, ktorá je nutná na výživu dcéry v čase, keď študuje na vysokej škole, t.j. v čase keď bola študentka strednej školy musela byť takisto veľmi nadhodnotená a

prekračovala jej reálnu spotrebu. Skutočné náklady na život študenta VŠ študujúceho v D. sa pohybujú v sumárnej čiastke hlboko pod 500,-€ a na tej čiastke sa majú podieľať podľa Zákona o rodine obaja rodičia. Na otázku súdu, ktoré podstatné okolnosti rozhodujúce pre výšku jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni v 2. rade - jeho dcére Q. dané v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva v konaní sp. zn. 59P/112/2013 sa zmenili a sú dôvodom podania návrhu na zníženie výživného v tunajšom konaní, poukázal na zvýšenie životných nákladov vo všeobecnosti, pokles svojho príjmu v porovnaní s uvedeným obdobím a na zníženú schopnosť sústrediť sa na prácu, čo je odrazom podľa neho protizákonného konania exmanželky a súdov Slovenskej republiky. To, v akej situáciu sa t.č. nachádza, je podľa neho len dôsledkom toho, čo sa stalo 3.2.2014, keď bol vyhodený na ulicu a bolo mu zabránené plniť si pracovné povinnosti. Poskytované výživné vo výške 500,-€ považuje vzhľadom na jeho súčasné podmienky za veľmi vysoké z nasledovných dôvodov: hrozí mu strata zamestnania, nakoľko má stále problémy psychického charakteru súvisiace s nedoriešením a neschopnosťou vyrovnať sa s tým, čo sa udialo. Ak ho zamestnávateľ prepustí, nebude mať nárok na podporu, nakoľko nemusia byť splnené zákonné podmienky. Ak sa mu čokoľvek stane, pri obdržaní nemocenskej nebude mať šancu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. K ním tvrdenej finančnej "výpomoci" poskytnutej mu spoločnosťou S- Instruments s.r.o. vo výške 7.900,-Eur uviedol, že zatiaľ nemá povinnosť ju splácať, táto mu vznikne až na základe vzájomnej dohody. Tiež uviedol, že nemá úspory, iba bežné účty. Zdôraznil, že nie je pravdou to, čo uvádza bývalá manželka, t.j. že dal výpoveď s cieľom byť nezamestnaný, s cieľom nezarábať, s cieľom neplniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. Predložené dôkazy podľa neho jednoznačne preukazujú stav, že po 10 rokoch práce chcel zmeniť zamestnávateľa - spoločnosť DME Czech Republic s.r.o., preto musel dať výpoveď, aby bol voľný na pracovnom trhu. Záverom uviedol, že sa chce podieľať na harmonickom rozvoji svojej dcéry, ale nie na znižovaní nákladov exmanželky prostredníctvom výživného.

9. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 2.3.2017 opätovne zdôraznil, že sa nezriekol dobrovoľne svojho zamestnania podaním výpovede dňa 30.12.2013, aby sa nemusel podieľať na výžive svojej dcéry. Potreboval len zmeniť typ práce, zmeniť zamestnávateľa a viac sa venovať dcére. Uviedol, že bývalá manželka mu totálne rozbila peňazotok a zničila jeho profesnú kariéru. Spochybnil výšku nákladov vznikajúcich odporkyni v 2. rade ako osobe oprávnenej výživou tak ako sú uvedené v prehľade jej výdavkov zo dňa 2.2.2017 založených v spise na č.l.109. Považoval ich za umelo nafúknuté, preukazované podvrhnutými dokladmi. Príkladmo namietal nedostatočné zdokladovanie výšky nákladov na privát v D. v sume 70,32 Eur mesačne, nákladov na kúpu notebooku hradené z neznámeho z účtu. Opakovane poukazoval tiež na omnoho nižšie náklady vynakladané deťmi jeho známych študujúcich v D., ktoré sa majú pohybovať mesačne od 200,-eur.

10. Odporkyňa v 1. rade - matka odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva s dcérou- odporkyňou v 2. rade v 3-izbovom byte na K. Č.. XX C. D.. Predpísané mesačné náklady na bývanie predstavujú poplatok za elektrinu vo výške 20,- Eur, služby spojené s užívaním bytu vo výške 211,34 Eur, RTVS 4,64 Eur, poistenie domácnosti 11,08 Eur, internet +TV vo výške 28,37 Eur, poplatok za plyn vo výške 10,-Eur, daň z nehnuteľnosti 30,81 Eur ročne. Spolu náklady na domácnosť a bývanie činia 316,26 Eur, z čoho polovica pripadajúca na Q., prechodne bývajúcu v D., predstavuje sumu 158,16 Eur. Nespláca žiadne pôžičky. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem činí za rok 2016 sumu 1.077,-Eur netto, z čoho 873,50 Eur je z trvalého pracovného pomeru a zvyšok - t.j. 203,50 Eur dosiahla prácou na dohodu o pracovnej činnosti na Fakulte ekonomiky a podnikania Paneurópskej vysokej školy v Bratislave v zimnom semestri 2016/2017. Zároveň do spisu založila potvrdenie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave ( č.l. 181 súdneho spisu), že v prebiehajúcom letnom semestri jej nebude poskytnutý žiadny úväzok z dôvodu dostatočného počtu interných zamestnancov. Je spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva, a osobného motorového vozidla zn. T. G., ktoré je však nahlásené ako stratené od 22.8.2014. Spolu s bratom vlastní pozemok v Č. W., ktorý nadobudla darom od otca ešte v čase pred rozvodom manželstva, jej príjem plynúci z užívania pozemku bratom činí cca 300,-Kč ročne.

11. V podaní doručenom súdu dňa 16.2.2017 odporkyňa v 1. rade ako splnomocnená zástupkyňa odporkyne v 2. rade poprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa, že tento nemá úspory. Poukázala pritom na stav účtu navrhovateľa v Č. I. O..I.. č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý podľa dokladov založených v spise tunajšieho súdu sp. zn. 49P/71/2014 k 1.1.2013 ( pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode) činil sumu 1.729.855.40 Kč (cca 64.000,-eur) a k 29.1.2015 ( t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode)

činil 72.620,52 Kč (cca 2.688,-Eur). Poukázala na to, že namiesto toho, aby navrhovateľ z dôvodu hospodárnosti ním vynakladaných fin. prostriedkov býval v nedávno zrekonštruovanom rodičovskom dome, kde má spoluvlastnícky podiel, pričom často v rámci plnenia pracovných povinností cestuje po celej Slovenskej republike, ale aj do zahraničia, platí si penzión na Q.. Vyslovila pochybnosti o navrhovateľom tvrdenej pôžičke/výpomoci v sume 7.900,-Eur od spol. S-Instruments s.r.o., keďže prípadné potvrdenie o jej poskytnutí si môže vystaviť ako jej konateľ sám sebe. Zároveň uviedla, že jej otec S.. K. F. ako spoločník spoločnosti S-Instruments s.r.o. nedal súhlas na poskytnutie "výpomoci" vo výške 7.900,-Eur zo spoločného majetku spoločnosti navrhovateľovi, aj preto jeho tvrdenie v tomto smere považuje za účelové. Žiadala tiež predložiť daňové priznania a účtovné závierky firmy, avšak na druhej strane sama uviedla, že daňové priznanie nebolo za posledné 3 roky vôbec podané, hoci nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. Podľa jej odhadu exmanžel by mal disponovať aj úsporami cca 58.000,-Eur, keďže ku dňu 1.1.2014 mal mať na účte cca 80.000,-Eur. Ak sa prípadne z tejto sumy aj odpočíta výživné za 3 roky (500,-Eur x12 mes.) spolu v sume 18.000,-Eur a trovy exekúcie 4.000,- Eur, rozdiel medzi 80.000,-Eur a 22.000,-Eur činí práve odhadovaných 58.000,-Eur. Ďalej hodnotila ako nereálne výdavky deklarované navrhovateľom na stravu, kancelárske potreby ( č.l. 84 súdneho spisu ). Pokiaľ ide o výdavky na preddavok na znalečné v rámci vyporiadania BSM, tento uhradila aj ona. Podľa nej navrhovateľovi vznikajú len minimálne mesačné výdavky, nakoľko väčšinu bežných výdavkov mu zrejme hradí zamestnávateľ. K miernemu medziročnému kolísaniu svojho príjmu v uplynulom období uviedla, že toto bolo zapríčinené tým, aká bola možnosť si privyrobiť formou práce na dohodu. Minulý rok sa natoľko znížil počet študentov Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, že vedenie muselo zrušiť pobočku v Žiline. Tak sa stalo, že sa prechodne zvýšil počet študentov zo Žiliny. V letnom semestri však už nedostala žiadny úväzok. Poukázala na skutočnosť, že výdavky na bývanie na Q. sa od roku 2013 ( 138,03 Eur) zvýšili na 228,45 Eur v roku 2016-2017. Výdavky na stravovanie sa Q. takisto zvýšili jednak z dôvodu, že študuje mimo domova a jednak vďaka diéte, ktorú kvôli problémom s pleťou dodržiava. Okrem toho má aj časté výdavky na zubného lekára. Poukázala tiež na skutočnosť, že aj ona má starých a chorých rodičov, s čím je spojená potreba ich opatery a zvýšených výdavkov. Jej matka má napr. neuropatiu a veľké problémy so srdcom (dokladované správou z NÚSaCCH a.s.), pričom bola nedávno hospitalizovaná, a to aj v nemocnici na Morave, s čím boli zasa spojené cestovné výdavky súvisiace s jej navštevovaním. Napokon zdôraznila, že výdavky súvisiace so starnúcimi rodičmi majú isté mnohí. Podľa jej názoru by si navrhovateľ vedel nájsť aj lepšie platenú prácu, ako má teraz. Aj keby si ju však nenašiel, je zrejmé, že je schopný výživné vo výške 500,-Eur bez problémov platiť. V podaní doručenom súdu dňa 17.2.2017 ďalej poukázala na skutočnosť, že ak by súd považoval za potrebné preveriť finančné možnosti navrhovateľa, tak potom je potrebné preveriť nie stav, ale pohyb na týchto účtoch minimálne za posledných 5 rokov. Je totiž podľa nej pravdepodobné, že navrhovateľ prostriedky na účtoch povyberal k dátumu rozvodu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2014.

12. Odporkyňa v 1. rade zastupujúca aj odporkyňu v 2. rade v tunajšom konaní vo svojej výpovedi v konaní pred súdom poukázala na to, že akonáhle odvolací súd rozhodol o zamietnutí predchádzajúceho návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, tento mal hneď od 1. júna 2016 lepšiu prácu v Českej republike. Išlo podľa nej z jeho strany o vyčkávanie. V tom čase rozposlal jej zamestnávateľovi hrozné listy a maily, čím poškodil jej meno na pracovisku. Uviedla, že dané sú skôr dôvody na zvýšenie výživného, pretože dcéra dala prednosť na štúdium v D., a to práve s ohľadom na správanie navrhovateľa - svojho otca. Navrhovateľom uvádzané výdavky, napr. výdavky na cestovné súvisiace so starostlivosťou o nemobilnú matku, považuje za nereálne. Do svojich výdavkov zahrnul aj obedové menu, čo mu podľa odporkyne v 1. rade určite prepláca zamestnávateľ, pričom večere mu robí pani domáca za 5,- €. Má za to, že vôbec celé ubytovanie na Q. pravdepodobne viac súvisí so vzťahom navrhovateľa k horám. Určite by mohol vycestovávať aj z rodičovského domu, čím by si znížil výdavky na bývanie a stravovanie. Q. bola vždy jeho srdcová záležitosť. Rozposiela fotky z turistických výletov po celej rodine. Poukázala tiež na to, že s ohľadom na príjem navrhovateľa za 10 ročné pôsobenie vo firme DME Czech Republic s.r.o. je zvláštne, že podľa svojho vyjadrenia nemá žiadne úspory. Zvláštne je aj to, že na splatenie exekučných trov mu vraj ako uvádza - požičala peniaze staršia sestra O. vo výške takmer 3.000,- €, keďže v predchádzajúcom návrhu na zníženie výživného uviedol, že dôvodom pre zníženie výživného je zlá finančná situácia jeho súrodencov, ktorí sú ale dlhodobo nezamestnaní, dlhodobo PN. Sestra O. mala byť v skúšobnej lehote po 2,5 roku nezamestnanosti a dokázala sa vtedy podľa jeho tvrdení jemu ako bohatému bratovi zložiť sumou 100.000,- Kč na auto Š. W. a v súčasnosti dokonca mala zaplatiť zaňho exekučné trovy. Ďalej zdôraznila, že ak navrhovateľ sám uvádza, že výpoveď ( v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o. ) dal dobrovoľne, aby bol na pracovnom trhu voľný, pričom vedel aké výživné má stanovené súdom, mohol si to dovoliť len v tom prípade, že disponuje veľkými úsporami.

V čase keď dal výpoveď, nemal žiadnu prácu istú, v jeho záujme bolo najskôr znížiť výšku výživného. Psychické problémy mala aj ona s oboma dcérami počas manželstva aj po ňom, o čom svedčia listinné dôkazy založené v spise sp. zn. 49P/71/2014. Napriek tomu sa dokázali s týmto vždy nejako vysporiadať a neľutovali sa tak, ako navrhovateľ, lebo mali zodpovednosť za svoje pracovné a školské povinnosti. Aj v súčasnosti pri takom príjme, aký má navrhovateľ, mu po zaplatení výživného ostane vyšší disponibilný príjem ako pripadne na ňu a odporkyňu v 2. rade, keď sa spočíta výživné a jej čistý príjem. Navyše to, čo navrhovateľ má z firmy preplatené, si ony musia hradiť samé. Okrem toho zadržiava miliónové úspory.

13. Odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou v prehľade svojich výdavkov uviedla, že za bývanie na súkromí vynakladá mesačne sumu 70,32 Eur, stravu 250,-Eur, obedy 120,-Eur, električenku 15,05 Eur, cestovné Bratislava-Brno 40,-Eur, MHD Bratislava 10,-Eur, drogéria-kozmetika spolu 100,- Eur, mobil 30,-Eur, kultúra 30,-Eur, šport ( fitness, joga, poledance, plávanie ) 45,-Eur, t.j. spolu 710,37 Eur. Deklarovala aj ďalšie výdavky na školské pomôcky, oblečenie, športové potreby, potreby pre domácnosť, poznávacie zájazdy, darčeky, dovolenky Vianoce, vitamíny, detoxikačné čaje, lieky, zubár a cestovné poistenie spolu vo výške cca 534,-Eur mesačne. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedla, že v porovnaní s ostatnými študentmi má iný životný štýl, žije aktívnejšie. Zaujíma sa o zdravú stravu z dôvodu starostlivosti o pleť, s ktorou má problémy. Lekári jej nevedeli pomôcť, takže si pomáha sama. Asi pred mesiacom pristúpila k naozaj prísnej diéte, vylúčila mlieko a mliečne výrobky, snaží sa stravovať v zmysle informácií o zdravej výžive, ktoré by jej mohli pomôcť s problémami s pleťou. S tým sú však spojené zvýšené náklady na stravovanie. Taktiež z dôvodu svojich športových záujmov si upravuje stravu. Býva v súkromí, lebo chce mať na učenie kľud. Zariaďuje si privát, ešte nemá dozariaďovanú kuchyňu. Za privát platí 1.900,- Kč ( 70,32 Eur ) mesačne, čo je však lacnejšie ako internát, ktorý stojí od 120,-Eur mesačne. Jej koníčkom je šport. Náklady na šport predstavujú nákup športových potrieb a permanentiek. V októbri (2016) si musela kúpiť nový notebook, pretože starý nefungoval bez napájania a nemohla ho používať na prednáškach. Učebnice si kupuje väčšinou použité.

14. Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZoR"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15.Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust.§ 78 ods. 1 ZoR, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78

ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti navrhovateľa v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.

16. Súd porovnával pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči v tom čase mal. odporkyni v 2. rade upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/112/2013-121 zo dňa 28.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 59P/112/2013-124 zo dňa 24.1.2014.

17. Navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil zvýšením životných nákladov vo všeobecnosti, poklesom svojho príjmu, hrozbou straty zamestnania, nakoľko má stále problémy psychického charakteru súvisiace s nedoriešením a neschopnosťou vyrovnať sa s tým, čo sa udialo s čím súvisí aj zníženie jeho schopnosti sústrediť sa na prácu.

18. Pokiaľ ide o porovnanie príjmu a pomerov oboch rodičov súd mal preukázané, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bol navrhovateľ riadne zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 56.000 Kč mesačne netto ( čo predstavuje sumu 2.190,-Eur). Od júna 2016 priemerný mesačný príjem navrhovateľa činí 53.773,-Kč (1.990,-Eur) brutto, a 39.112,-Kč ( 1447.48 Eur) netto. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zníženie jeho príjmu odvolávajúc sa na dôvody spočívajúce v nemožnosti vykonávať prácu u predchádzajúceho zamestnávateľa - spoločnosti DME Czech Republic s.r.o., ktorá následne viedla ku zníženiu jeho príjmu, pričom dôvodí konaním odporkyne v 1. rade, ktorá mu údajne nesprístupnila byt, v rámci ktorého mal vykonávať prácu, súd uvedené argumenty navrhovateľa v zhode s rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 49P/71/2014 nemohol akceptovať. Posúdenie okolností a dôvodov zníženia príjmu navrhovateľa v porovnaní s jeho príjmom v čase rozvodu už totiž bolo predmetom vyhodnotenia súdom po skutkovej i právnej stránke tak v prvoinštančnom konaní sp. zn. 49P/71/2014 ako aj v odvolacom konaní Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/417/2015. Pokiaľ ide o výpoveď navrhovateľa z pracovného pomeru v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o., prvoinštančný ako aj odvolací súd posudzujúc dôvody výpovede a časové hľadisko podania výpovede, túto vyhodnotili v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. tak, že navrhovateľ sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, na ktorú skutočnosť pri určovaní ( zmene výživného ) nie je možné prihliadať. Aj tunajší súd v prebiehajúcom konaní nemal dôvod sa od tohto skutkového a právneho posúdenia odkloniť, preto ani aktuálnu výšku príjmu navrhovateľa nemohol zohľadniť ako dôvod relevantný na zníženie výživného. Zároveň súd konštatuje, že ani ostatné dôvody uvádzané navrhovateľom v návrhu a v priebehu tohto konania nespĺňajú kritériá na zníženie výživného uvedené v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Aby takýmto dôvodom mohlo byť napríklad zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v porovnaní s jeho zdravotným stavom v čase

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v konaní sp. zn. 59P/112/2013, muselo by mať toto zhoršenie jeho zdravotného stavu (a s tým spojená aj zmena schopností a možností poskytovať odporkyni v 2. rade výživné v pôvodne stanovenej výške) charakter podstatnej a trvalej zmeny a navyše by malo byť riadne preukázané. Navrhovateľ však v konaní v tomto smere neprodukoval žiadne presvedčivé dôkazy, ktorými mohli byť napríklad lekárske správy o zhoršení jeho psychického či fyzického zdravia. Súdu preto neostalo iné, ako jeho tvrdenia o zlom psychickom stave považovať za účelové. Navyše svoj zlý psychický stav dával do súvislosti s udalosťami zo dňa 3.2.2014, keď mal byť "vyhodený na ulicu" a malo mu tak byť zabránené plniť si pracovné povinnosti. Tieto okolností však už súd posudzoval v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. 49P/71/2014, pričom ich nepovažoval z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa za relevantné.

19. Súd tu dáva do pozornosti navrhovateľa, že ak práve pretrvávajúce zlé medziľudské vzťahy medzi ním a zvyškom jeho pôvodnej rodiny ( exmanželka a dcéry) - zhoršované ešte prebiehajúcimi súdnymi spormi - sú dôvodom jeho tvrdenej " neschopnosti sústrediť sa prácu", tak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie výživného a jej riešenie nie je v možnostiach súdu, ale výlučne v rukách účastníkov konania. Pritom svoj nemalý podiel na vzniku a trvaní neustále prebiehajúcich súdnych konaní medzi účastníkmi (vyporiadanie BSM a opakovane o zníženie výživného) má práve navrhovateľ.

20. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil svoj návrh na zníženie výživného aj zvýšením životných nákladov vo všeobecnosti, tak súd konštatuje, že ak sa tieto zvýšili, tak všetkým účastníkom konania - nielen jemu. Predovšetkým sa však životné náklady zvýšili odporkyni v 2. rade ako osobe oprávnenej výživou, ktorá od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom nastúpila na vysokoškolské štúdiu do D., s čím je určite spojené zvýšenie jej životných nákladov, a to najmä o náklady na ubytovanie a cestovanie. Hoci súdu sa rovnako ako navrhovateľovi môžu javiť ňou deklarované výdavky ( napr. 1.200,- až 1.500,-Eur ročne na oblečenie) ako nadhodnotené, táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená súdom v tomto konaní. V porovnaní s odôvodnenými potrebami odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku ( v konaní sp. zn. 59P/112/2013) totiž rozhodne nemohlo dôjsť k zníženiu rozsahu jej odôvodnených potrieb, a to práve z dôvodu jej nástupu na vysokoškolské štúdium do D.. Súd pritom nemôže, ako je už vyššie uvedené - preskúmavať primeranosť výživného, tak ako to žiadal navrhovateľ, pretože by to predstavovalo neprípustné preskúmavanie právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd by v danom prípade mohol zohľadniť len prípadnú podstatnú zmenu pomerov odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou, a to v zmysle podstatného zníženia jej odôvodnených potrieb, k čomu rozhodne nedošlo. Z obdobných dôvodov by súd v tomto konaní mohol na strane navrhovateľa zohľadniť len také okolnosti na jeho strane, ktoré neexistovali v čase pôvodného rozhodnutia v konaní sp. zn. 59P/112/2013, resp. sa odvtedy podstatne zmenili ( s výnimkou zníženia jeho príjmu z vyššie uvedených dôvodov hodnotených súdom už v konaní sp.zn. 49P/71/2014). Mohlo by teda ísť napríklad o zdokladované vážne a trvalé zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, a tým zníženie jeho možností a schopností alebo o podstatné zhoršenie jeho majetkových pomerov bez jeho pričinenia, resp. o vznik novej vyživovacej povinnosti ( napr. narodenie ďalšieho dieťaťa). Takéto dôvody na strane navrhovateľa však v konaní neboli preukázané a ani v rámci dokazovania nevyšli najavo. Dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia by prípadne mohlo byť aj podstatné zvýšenie schopností a možností odporkyne v 1. rade ako druhého rodiča- matky odporkyne v 1. rade ako osoby oprávnenej výživou. Takéto okolnosti však taktiež navrhovateľ v konaní nielenže netvrdil, ale tieto ani nevyšli najavo. Odporkyni v 1. rade sa od posledného rozhodnutia o výživnom v konaní sp. zn. 59P/112/2013 nezväčšil majetok a ani výraznejšie nezvýšil príjem, pričom svoju finančnú situáciu riešila i zabezpečením ďalšieho, i keď podstatne nižšieho a príležitostného príjmu bez výhľadu na možnosť získavania tohto príjmu v blízkej budúcnosti. Jej výdavky na bývanie sa v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím súdu zvýšili, keďže v byte býva sama s dcérou. Potom ale jediná relevantná okolnosť, ktorá predstavuje zmenu pomerov oproti pôvodnému stavu v konaní sp. zn. 59P/112/2013, a ktorá teda mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní, je zvýšenie nákladov odporkyne v 2. rade v súvislosti s jej nástupom na vysokoškolské štúdium. To by však súd mohol vyhodnotiť len v neprospech navrhovateľa a v prospech odporkyne v 2. rade v konaní o zvýšenie výživného na jej návrh, ktorý však nepodala. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že dôvody na zníženie výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade nie sú dané, a preto súd návrh v tejto časti vo výroku II. tohto rozsudku zamietol. S ohľadom na zamietnutie návrhu na zníženie výživného nevznikol ani žiadny preplatok výživného a teda ani povinnosť odporkyne v 2. rade vrátiť ho navrhovateľovi, preto súd vo výroku III. tohto rozsudku aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

21. Vo vzťahu k odporkyni v 1. rade, voči ktorej si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil určenie jej vyživovacej povinnosti voči odporkyni v 2. rade, súd vo výroku I. tohto rozsudku v tejto časti návrh rovnako zamietol. Aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni v 1. rade je totiž výlučne odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou. Odporkyňa v 1. rade nesporne má voči odporkyni v 2. rade ako svojej dcére vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká zo zákona, t.j. nie až na základe súdneho rozhodnutia. V praxi je pravidlom dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu, výnimkou je len obligatórne určenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pokiaľ z rôznych dôvodov nie je vyživovacia povinnosť plnená dobrovoľne, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu len deklaratórne. Pokiaľ teda odporkyňa v 2. rade sama nepovažovala za potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť odporkyne v 2. rade voči nej súdnym rozhodnutím, tak takýto stav vzájomných vzťahov založených na dobrovoľnom plnení vyživovacej povinnosti - či už v podobe úhrady časti životných nákladov odporkyne v 2. rade ( napr. na bývanie a stravu), v podobe starostlivosti o spoločnú domácnosť( ktorej potreba so stúpajúcim vekom potomka však klesá) alebo v podobe priamych platieb odporkyni v 2. rade - je stavom nielen spoločensky akceptovaným ale aj žiaducim.

22. Pokiaľ ide o náklady spojené s opatrovaním starnúcich rodičov, pre úplnosť k výdavkom deklarovaným navrhovateľom ako náklady na lieky, plienky, dokrmovanie, prevádzku a údržbu matkinho domu hradených spoločne s ďalšími tromi súrodencami ( vo výške 100,-Eur mesačne ako ? z týchto nákladov) a ako prepravné náklady súvisiace so starostlivosťou o matku ( vo výške 142,44 Eur mesačne ) súd konštatuje, že tieto výdavky boli rovnako ako okolnosti výpovede navrhovateľa z pracovného pomeru v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o. predmetom hodnotenia súdom už v konaní sp. zn. 49P/71/2014. Už tam súd zdôraznil, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom vyživovacia povinnosť voči dieťaťu je prednostnou pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča. Okrem toho však navrhovateľ vznik týchto nákladov jednak tvrdil už v rámci konania sp. zn. 59P/112/2013, jednak ich skutočný vznik a výšku v tomto konaní nepreukázal. V priebehu konania sp. zn. 49P/71/2014 ( čl. 439 súdneho spisu) uvádzal prepravné náklady na trase Q. N. C. v sume 10,- Eur týždenne (40 Eur mesačne) a v tunajšom konaní už uviedol sumu 142,44 Eur mesačne, pričom nie je zrejmý dôvod tak významného nárastu týchto nákladov. Do nákladov na svoju matku navyše navrhovateľ zahrnul aj náklady na prevádzku a údržbu domu, ktorého je ale podielovým spoluvlastníkom. S tým potom môžu súvisieť aj prepravné náklady do Q. N. C., kde navrhovateľ navyše vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že na zdravotné problémy svojich starnúcich rodičov a s tým spojený vznik výdavkov poukázala v priebehu konania aj odporkyňa v 1. rade ako ďalšia osoba povinná výživou voči odporkyni v 2. rade.

23. Pokiaľ ide o navrhovateľom deklarované výdavky spojené s exekúciou na výživné a s tým udávaný záväzok vo výške 2.996,99 Eur voči sestre O., na tieto okolnosti súd v žiadnom prípade nemohol prihliadnuť. Je totiž neprípustné, aby odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou znášala následky konania navrhovateľa, voči ktorému z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti na základe právoplatného súdneho rozhodnutia bolo začaté exekučné konanie. Z rovnakého dôvodu súd nemohol prihliadnuť ani na výdavky spojené s úhradou sankcie vyrubenej navrhovateľovi za dopravný priestupok, keď následok protiprávneho konania navrhovateľa, ktorý sa dopustil dopravného priestupku, nemôže byť zohľadnený na úkor práva odporkyne v 2. rade na výživné voči navrhovateľovi. Rovnako výdavky súvisiace s prebiehajúcim súdnym sporom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (navrhovateľa a odporkyne v 1. rade) vedeného tun. súdom pod sp. zn. 12C/14/2014, ktoré navyše v rovnakej miere znáša aj odporkyňa v 1. rade ako ďalšia osoba povinná výživou, nemôžu byť zohľadnené na úkor práva odporkyne v 2. rade na výživné voči navrhovateľovi. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je totiž možné realizovať aj uzavretím dohody, ktorá je nepomerne menej nákladná ako súdne spory v takýchto prípadoch. Taktiež súd nemohol prihliadať na navrhovateľom uvádzané okolnosti, ktoré by prípadne v budúcnosti mohli nastať ( strata zamestnania a pod.). Pre rozhodnutie súdu je totiž v zmysle § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o " výpomoci" v sume 7.900,-Eur, ktorú mu mala poskytnúť spoločnosť S-Instrument s.r.o., toto zostalo v konaní nepreukázané, a to napriek výzve súdu. I v prípade preukázania tejto skutočnosti však nemožno bez ďalšieho predpokladať jej zohľadnenie súdom, nakoľko navrhovateľ je 75% spoluvlastníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom jeho obchodný podiel má byť predmetom vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

24. Záverom súd konštatuje, že upustil od vykonania dôkazov navrhovaných odporkyňou v 1.rade spočívajúcich vo vyžiadaní odpovedí bankových inštitúcií za účelom zistenia finančných prostriedkov na účtoch navrhovateľa z dôvodu, že doterajšie výsledky dokazovania postačujú pre rozhodnutie vo veci a ďalšie vykonávanie dôkazov by zbytočne predlžovalo konanie. Taktiež je vysoko pravdepodobné, že rozhodujúca časť prípadných úspor navrhovateľa bude taktiež predmetom vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

25. Výrokom IV. tohto rozsudku súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.mp. na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.