Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/592/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Simona Mati v právnej veci žalobcu: N. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, D., tohto času bytom F. XX/X, D., okr. U., práv. zast.: N.. D. R., advokát, so sídlom M. R. D. XXXX/XX, U., proti žalovanému: N. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, D., okr. U., práv. zast: N.. C. Y., advokát, so sídlom T.. B. XX, I., o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v časti jeho úspechu XXX%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa X.X.XXXX domáhal proti žalovanému vrátenia daru - nehnuteľnosti evidovanej na parcele č. KN - C XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na parcele č. XX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX s rodinným domom č. XX, na parcele č. XX, záhrady o výmere X.XXXmX, zapísaných na liste vlastníctva č. XX, Katastrálneho úradu U., Obec D., katastrálne územie D., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal aj náhradu trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že žalobca spolu so svojou už nebohou manželkou R. D., rod. N., dňa XX.X.XXXX darovacou zmluvou darovali svojmu synovi, teda žalovanému nehnuteľnosti, a to rodinný dom a parcely tak ako sú špecifikované v žalobnom petite. V predmetnej darovacej zmluve bolo zriadené aj vecné bremeno - právo doživotného bývania žalobcu v rodinnom dome v jednej izbe a kuchyni, ako aj užívanie polovice záhrady. V bode 4. darovacej zmluvy sa žalovaný zaviazal k darcom slušne správať, za ich života im podľa potreby pomôcť, doopatrovať ich a po smrti ich riadne pochovať. Darovacia zmluva bola registrovaná bývalým štátnym notárstvom v U. dňa XX.XX.XXXX pod č. RI XXX/XX a týmto dňom nastali aj právne účinky registrácie. Žalobca však tvrdí, že od októbra XXXX sa žalovaný o neho ako aj o jeho už nebohú manželku nejaví žiadny záujem, sústavne a hrubým spôsobom porušuje dobré mravy, pretože aj keď mal vedomosť o ich zlom zdravotnom stave vyžadujúcom si neustálu starostlivosť a opateru, nezabezpečoval a ani nezabezpečuje pre žalobcu potrebnú zdravotnú starostlivosť, odvoz a návštevu k lekárovi, nenakupoval a nepodával žalobcovi ani jeho nebohej manželke, kým žila lieky, a ani v súčasnosti mu ich nepodáva a nenakupuje. Viackrát denne je žalobca nútený tieto lieky požívať, žalovaný pre neho nezabezpečuje, ani nezabezpečoval jedlo, nevarí, neperie, nezabezpečuje mu základnú hygienickú pomoc aj napriek tomu, že je žalobca imobilný, necháva ho doma samého, odkázaného na vlastné sily a odchádza za prácou na X až X týždňové turnusy. Vzhľadom na odkázanosť na cudziu pomoc po smrti manželky od septembra XXXX žalobca tvrdí, že bol nútený sa presťahovať k svojej vnučke R. G. do susedného domu na ulicu F. XX/X, D., ktorá sa tohto času o neho riadne stará. Žalobca súdu navrhol vykonanie dôkazu na podporu svojich tvrdení, a to výsluch žalobcu a svedkov R.

G. - vnučky žalobcu, C. G. - manžela vnučky žalobcu, ďalej I. G. - svokry vnučky žalobcu, Z. U. a I. U., susedov žalobcu, G. B. a G. B. mladšieho - vnuka a pravnuka žalobcu, ako aj výsluch I.. I., ošetrujúceho lekára žalobcu.

3.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pre neho prekvapivú a má za to, že nie je prejavom skutočnej a slobodnej vôle jeho otca. Žiadny takýto prejav vôle totiž žalobca žalovanému osobne ani len nenaznačil, nie to, aby ho o vrátenie daru osobne požiadal. Uviedol, že takáto domnienka je umocnená aj tým, že žalobca je vo vysokom veku, a ak by mali skutočne jestvovať v žalobe popisované a tvrdené správania sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi, určite by vyvstali už skôr. Žalovaný navrhol, aby súd ho súd vypočul a zároveň aby vypočul žalobcu a svedkov: svedkov, a to Bc. N. D. - vnuka žalobcu, C. D. - vnuka žalobcu, W. D. - manželku vnuka žalobcu, D. D. - manželku žalovaného. Žalovaný dodal, že si nie je vedomý žiadneho svojho správania sa voči otcovi v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nepopiera, že odchádza za prácou zo svojho trvalého pobytu. Nikdy však neodmietol pomoc svojmu otcovi, či matke, a takto ani žiaden z členov žalovaného rodiny.

4.Z opisu darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobcom a jeho nebohou manželkou R. D., rod. N. a žalovaným, teda synom žalobcu mal súd za preukázané, že jej predmetom je rodinný dom vo D. č.. s dvorom a priľahlou záhradou a všetkým príslušenstvom k týmto nehnuteľnostiam podľa evidencie nehnuteľností parcely č. XX/X - zastavaná plocha s rodinným domom o výmere XXX mX a č. XX/X - záhrada o výmere X.XXX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územia B. D.. V bode 3 uvedenej darovacej zmluvy je uvedené, že darcovia aj naďalej až do svojej smrti zostávajú bývať v zadnej časti darovaného domu, a to v jednej izbe a priľahlej kuchyni. Kúpeľňu a špajzu nachádzajúcu sa v tomto dome budú takto darcovia užívať spoločne s obdarovaným a jeho rodinou a darcovia takto, až do svojej smrti budú užívať polovicu záhrady, ktorá je predmetom tejto zmluvy. Na uvedené ich právo sa im touto zmluvou zriaďuje doživotné užívacie právo. V bode 4. sa obdarovaný zaviazal k darcom slušne správať, za ich života im podľa potreby pomôcť, doopatrovať ich a po smrti ich riadne pochovať. V bode 7. je uvedené, že táto zmluva k svojej platnosti vyžaduje, aby bola registrovaná na štátnom notárstve v U.. Zmluvné strany písomne poverili N.. B. D., advokáta v I., aby zmluvu túto spísal, vo veci tejto zmluvy ich zastupoval a v ich zastúpení podal potrebné návrhy. Bod 8. uvádza, že zmluva bola zmluvnými stranami prečítaná, nimi porozumená, za dobrú uznaná a ako taká aj podpísaná. Na zmluve sa nachádza odtlačok pečiatky štátneho notárstva v U.orý potvrdzuje, že zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve v U. dňa XX.XX.XXXX pod registračným č. XXX/XX.

5.Z výpisu lista vlastníctva č. XX, k.ú. D., okr. U. zo dňa XX.X.XXXX mal súd za preukázané, že vlastníkom nehnuteľností evidovaných pod parcelným číslom XX/X o výmere XXXmX, s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. XX/X o výmere XXXmX, s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XX o výmere X.XXX mX s druhom pozemku záhrady a zároveň nehnuteľností rodinného domu súpisného č. XX, na parc. č. XX/X, s druhom stavby rodinný dom je N. D., rod. D., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX/XX, D., titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je darovacia zmluva RI XXX/XX-X/XX. Pod položkou ťarchy list vlastníctva eviduje zriadenie záložného práva v prospech G. G. k nehnuteľnostiam: stavba rodinného domu č. XX na pozemku registra X. s parc. č. XX/ X, pozemky registra C s parc. č. XX/X, XX/X, XX v celosti - XX/XX.

6.Z potvrdenia B. úradu U., katastrálneho odboru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu a súčasne nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané a zakreslené v katastrálnej mape katastrálneho úradu správy katastra U. sú nehnuteľnosťami totožnými, nakoľko geometrickým plánom č. XX/X/XXXX overeným dňa XX.X.XXXX pod č. K správou katastra U. sa parcela reg. C KN č. XX s výmerou XXX mX zmenila na výmery parcely reg. C KN č. XX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a na parcelu reg. C KN č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.

7.Súd vo veci nariadil pojednávanie.

8.Na pojednávanie sa dostavil žalobca, ktorý je vzhľadom na svoj vek imobilný a ťažko počuje - počuje pomocou načúvacieho zariadenia strojčeka, ktorý k veci sám súvisle uviedol, že žalobu podal sám, pretože sa jeho syn o neho nestará. Nemal mu kto podať ani tabletku, keď ju žiadal, syn sa pozrel inam. Nakoniec to dospelo až tam, že ho vyhodil z domu. Žije u vnučky R. G., ktorá sa o neho stará. Posledné X roky je dom, z ktorého ho žalovaný vyhodil zamknutý. Nemôže sa tam dostať. Žena žalovaného

mu hovorí, aby sa s ním nerozprával. Ďalej žalobca uviedol, že to bol on sám, kto sa rozhodol podať žalobu na súd aj keď nikdy na súde nebol a nikdy sa nechcel hádať, ani vadiť, ale rozhodol sa sám. Pri sťaženom výsluchu žalobcu zo strany právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že nechce so žalovaným už byť. Nechce ho ani vidieť, nakoľko sa pri stretnutí pozrie radšej inam. Neposkytoval mu žiadnu starostlivosť, ani lieky, žiadnym spôsobom sa nestaral o neho, ani o jeho nebohú manželku. Predtým býval v takej malej izbe (chyžke) ešte s babkou, ktorá je nebohá a veci, ktoré tam mali potom žalovaný vyniesol do garážu. V súčasnosti sa o neho stará vnučka, predtým dcéra, po smrti dcéry vnučka R. G.. Dodal, že žalovaný by sa o neho nevedel starať, ten by mu aj ruky, nohy dolámal. Bol v nemocnici, ani vnuk, ani nevesta, ani syn tam ani raz neboli. Na otázku súdu nech upresní, kto by mu bol ruky dolámal, či N. D. žalovaný alebo jeho syn, žalobca s ťažkosťami neodpovedal, ani nereagoval. Vysvetlil, že jemu aj nebohej manželke, kým žila, prala dcéra, ktorá bývala v susednom dome cez záhradu. Po smrti dcéry už len vnučka. Syn s manželkou nič. Dokiaľ boli vnuci malí mali vzťah, potom ich mama (nevesta) naviedla, aby sa na žalobcu nepozreli, hoci by na štyroch alebo na bruchu ležal. Prešli okolo neho a nepozreli sa. V súčasnosti mu zdravotnú starostlivosť poskytuje I.. I., I.. N. v G., ktorí by dosvedčili, že ho tam vozí iba vnučka R. G.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či ho žalobca vidí a počuje, tento uviedol, aj keď s ťažkosťami vidím vás. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vidí aj svojho syna, žalobca odpovedal: Syna nemám. Ďalej dodal, že ho syn nedoopatroval, ani keď bol v nemocnici, nikdy. Žalobca opakovane uviedol, že všetko bolo lepšie, kým nebola žena žalovaného.

9.Súd vzhľadom na vysoký vek žalobcu, jeho imobilitu a ťažkosti pri počúvaní, opakovane vyzval žalobcu, či naozaj si je vedomý, že podal žalobu o vrátenie daru, žalobca na to odpovedal: Nechcem, aby mi vrátil žalovaný dom, ja ho nechcem, nech ho dajú hocikomu, ja len ho nechcem vidieť za to, že ma nedoopatroval. Súd opakovane položil totožnú otázku žalobcovi a žalobca znova odvetil, že nechce, aby mu žalovaný vrátil dom, on ho iba nechce vidieť. Vzápätí však uviedol, že chce, aby mu žalovaný vrátil dom.

10.Z výsluchu žalovaného súd zistil, že v roku XXXX sa oženil, potom bývali u svokry, ale následne sa presťahovali k rodičom do domu, ktorý je predmetom tohto sporu a v tomto dome býva až doposiaľ celý život. S manželkou bývali najprv samostatne, rodičia mali svoj vchod, oni mali svoj vchod, normálne si užívali život ako rodina. Vôbec sa nehádali, robili spolu na záhrade, všetko fungovalo. V roku XXXX potom otec navrhol, že im ten dom daruje, lebo žalovaný povedal, že potrebuje robiť prístavbu. V roku XXXX po začatí prístavby získali ňou s manželkou jednu halu a dve izby, ku ktorej ešte pridali ďalšiu izbu, ktorú dali rodičom, teda otcovi a matke ako spálňu. Rodičia boli od začiatku viac naklonení k sestre, boli bližšie k sestre ako k žalovanému. Žalovaný uviedol, že sa domnieva, že je to preto, lebo on s manželkou chodili do práce a sestra bola prakticky na invalidnom dôchodku stále doma. Po zakúpení automatickej práčky začala žalobcovi spolu s nebohou manželkou prať žalovaného manželka. Avšak po určitej dobe túto starostlivosť prevzala dcéra, ktorá začala rodičom prať. Dcéra bývala v susednom dome spolu s vnučkou. Samozrejme ako žalovaný ďalej uvádzal, upratovali buď synovia alebo on, prípadne manželka, keď boli doma. Žalovaný však stále chodil po týždňovkách, po 20dňovkách, bol aj za prácou v zahraničí. Pritom jeho rodičia podľa jeho tvrdenia vedeli, že od mladosti chodí na týždňovky aj na viac turnusov. V roku XXXX . bola mama operovaná v Y., boli ju navštíviť spolu s manželkou, keď bol doma. Manželka stále chodila navštevovať mamu, keď bol on v práci. Keď sa mama vrátila v tom období z nemocnice, bolo potrebné ju ošetrovať, z toho dôvodu zostal mesiac doma, pretože vnučka žalobcu pani R. G. prišla a povedala, že nestíhajú pri svojom vlastnom otcovi, ktorý je invalid, aby teda zostal doma a staral sa o nebohú manželku žalobcu. Bol to mesiac, počas ktorého sa s rodinou o nebohú manželku žalobcu starali, ale už v tom období im rodina, teda vnučka žalobcu podrazila nohy, keďže jedného dňa prišli domov a mama bola zbalená s tým, že sa sťahuje aj s otcom k vnučke. Bolo to presne v roku XXXX, kedy prišiel z práce domov a rodičia tam už neboli. Nevie kvôli čomu to vnučka prebrala, v ten deň ani vôbec nezavolala, nepodala žiadnu informáciu, nedala vedieť, že ich berie domov. Zobrala rodičov k sebe domov aj s nábytkom, so všetkým, zostala tam akurát jedna kuchynská linka, sporák a jedna skriňa. Nasledovalo obdobie, keď sa mame zhoršil rapídne zdravotný stav. V období, keď bol za prácou znova v zahraničí, konkrétne v Q., mu raz v nedeľu zavolal manžel vnučky pani R. G., že má prísť domov, lebo mama zomrela. Hneď nasadol na vlak, večer mal rýchlik z C. a o desiatej prišiel domov s tým, že pohreb bol v utorok, ale všetko bolo zabezpečené zo strany vnučky žalobcu. Tá sa žalovaného ani nespýtala kedy je pohreb, ako chce realizovať pohreb, nič. Následne žalovaný uviedol, že stále chodil za otcom na návštevu, keď mal čas, niekedy dvakrát za deň, niekedy každý druhý deň. Vzal ho aj na návštevu za jeho sestrou, keďže ho o to žiadal a zároveň tiež za sesternicou. Jedného dňa bol so synom za ním oznámiť mu, že mieni realizovať rekonštrukciu tých izieb, v ktorých je v dome

zlá elektrina, a ak to urobí, môže sa kľudne žalobca presťahovať späť. Ešte mu podal ruku, či súhlasí a otec povedal, že áno. To bol ten moment, kedy začala vnučka žalobcu, teda R. G. vykrikovať, ako si žalovaný dovoľuje robiť prestavbu, kým otec ešte žije a že mu tam už idem meniť izby a búrať dom. Rozpory začali presne v tomto období. Otec sa však v danom období ešte normálne rozprával, ale jeho vnučka už začala robiť komplikácie. Nepúšťala žalovaného dnu, vyžadovala si, aby bola stále prítomná pri rozhovoroch s otcom a pod. Jedného dňa žalovaný dodáva, ho nechceli k žalobcovi ani pustiť s tým, že mu iba otvorili okno, nech sa cez neho s otcom rozpráva. Dôvod, ktorý uviedli, bol vraj to, že ako starí ľudia hovoria, rozbil otcovi „obysce“. Žalovaný však uviedol, že on ho nerozbil, robil prestavbu, ktorá bola nevyhnutná a povedal otcovi, že môže prísť domov kedy len chce. Spýtal sa ho, či som ho niekedy bil alebo hrešil, otec však neodpovedal, nakoľko toto nikdy v živote nebolo, aby on na otca kričal alebo nadával, ani na mamu, ani na otca. Žalovaný upresnil, že jeho prácou je montér - živnostník, prácu vykonáva na základe zákazok, buď zo G. republiky alebo z Q. republiky. Často sa stáva, že nie je doma, nie je to pravidelne v závislosti od práce ale v mesiaci je doma iba X až XX dní. Rekonštrukcia prístavby bola podľa neho dokončená v roku XXXX z dôvodu, že tam bola zle vyhotovená elektrina, bolo zlé zateplenie, všetky izby sa zbúrali a robili sa od znova. Ďalej žalovaný objasnil, že k darovaniu domu došlo za tých okolností, že žalobca uviedol, že má jedného syna a dom daruje teda synovi, keďže sestre pomohol s výstavbou domu. Ide o dom, v ktorom doposiaľ sestra býva so svojou rodinou. Je to susedný dom s priľahlou záhradou. Dva roky dozadu začala pracovať na turnusy v zahraničí aj manželka žalovaného, to isté manželka syna žalovaného C. D.. Syn je zamestnaný, ale býva v uvedenom dome a predtým do roku XXXX manželka pracovala v G., stále však bývala v tomto dome. Žalovaný objasnil, že jedného dňa, keď sa prišiel opýtať otca, jeho syn, z akého dôvodu podal žalobu o vrátenie daru, C. G., teda manžel vnučky žalobcu chcel na neho volať políciu. O inom dôvode nevie. Vzťahy s vnučkou žalobcu sa zhoršili podľa jeho tvrdenia potom, čo zomrela mama v roku XXXX, keď mu aj na pohrebe povedala, že ak ona chce, tak mu môže zobrať dom, ktorý mu bol darovaný.

11.Z výsluchu svedka G. B., nar. XX.X.XXXX bytom G., ktorý je bratom pani R. G., sesternice žalovaného súd zistil, že svedok je zároveň vnukom žalobcu. Už asi XX rokov býva v G., ale pravidelne chodieva do D.. Svedok uviedol, že žalovaný sa o žalobcu vôbec, ale absolútne nestará. Dodal však, že žalovaný nie je zlý chlap, ale je ovplyvňovaný svojou manželkou, a to je celé. Uviedol, že za všetko môže jeho manželka, nikto iný, ktorú nazval bosorkou. Upresnil, že z izbičky, v ktorej žalobca býval v dome žalovaného ešte so svojou nebohou manželkou, po jeho odchode žalovaný vyhodil veci, nakoľko žalobcu vzala k sebe pani R. G.. Žalovaný sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, takisto aj jeho manželka a nestarali sa o žalobcu, pričom žalobca to veľmi ťažko niesol. K tejto udalosti sú aj fotky. Ďalej uviedol, že hlavným problémom bola táto vec a zároveň, že žalovaný vykonal rekonštrukciu domu, bez súhlasu žalobcu, pričom žalobca s tým nikdy nesúhlasil, nebol o tom žiadnym spôsobom informovaný a žalobca v obloku v dome pani R. povedal svojmu synovi, že ho už nechce vidieť. Doplnil, že táto vec je najpodstatnejšia, ktorá viedla žalobcu k podaniu žaloby, avšak manželka žalovaného mala tiež veľmi zlé vzťahy so žalobcom a jeho manželkou, kým ešte žila. Nemohla, teda rodina žalobcu navštevovať ich v dome, pričom manželku žalobcu označil svedok za najhoršieho človeka, ktorý celé toto zlo robí. Potvrdil, že pani R. G. sa dlhodobo stará o žalobcu, zároveň aj o svojho chorého otca, t.z. pána B., ktorý je po mŕtvici. Zároveň potvrdil, že má ukončené vzdelanie vo vzťahu k Q. Y. pričom nevie bližšie čo to obnáša. Spomenul, že je pravdou, že pani R. G. nechcela, bránila žalovanému, aby navštívil žalobcu v dome, ale pokiaľ on vie, malo to byť iba raz, a to vtedy keď prišiel žalovaný pod oblok, kde mu žalobca povedal, že už ho nechce vidieť.

12.Z výsluchu svedkyne R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, D. súd zistil, že svedkyňa je sesternicou žalovaného, vnučkou žalobcu a dcérou nebohej dcéry žalobcu. Dlhodobo býva v susedstve domu žalovaného, takpovediac cez záhradu. Uviedla, že žalovaný N. D. sa o žalobcu, ani o jeho manželku kým ešte žila, v posledných šiestich rokoch nezaujímal, ani sa o nich nestaral. Zároveň uviedla, že jej je úprimne ľúto žalovaného, ako človeka, pretože podľa nej, nie je to zlý človek. Vždy však boli tam (v rodine) nejaké sváry, nejaké pripomienky, nejaké urážky, poníženie, a všetko väčšinou zo strany manželky žalovaného a jeho detí. Svedkyňa potvrdila, že nikdy to nebolo zo strany žalovaného. Svedkyňa sama uviedla, že žalovaný žalobcu ani ju samotnú nikdy neurazil. To chcela zvýrazniť a podotknúť. Uviedla, že lieky, lekárov, upratovanie, pranie, osobnú starostlivosť o žalobcu zabezpečuje výhradne ona. Je to pre ňu veľmi ťažké, nakoľko má doma dve malé deti a zároveň sa stará o vlastného otca po mozgovej príhode, ktorý má ochrnutú nohu, nerozpráva atď. K okolnostiam, za ktorých žalobca odišiel z domu žalovaného do jej osobnej starostlivosti uvádza, že to bolo v období, keď ochorela babka, veľmi sa jej pohoršilo a jedného dňa sama požiadala svedkyňu, aby ich vzala do svojho vlastného domu.

Nie je to žiadna špinavá pivnica, ako tvrdil mnohokrát žalovaný, ale riadna izba pre babku s dedkom. Neskôr babka zomrela a dedko ostal v jej osobnej starostlivosti naďalej. Základné veci, teda postele, komodu atď. presťahovali spolu s nimi. Žalovaný sa však podľa svedkyne nikdy neprišiel opýtať, ako sa babka má, či je to s ňou dobré alebo zlé, nikdy sa bližšie nezaujímal. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaný jej ublížil raz keď bol za dedkom a chcel majetok, proste dedkovu časť, ktorú mu nedali, aby ju dal jeho synovi, ktorý si chcel založiť rodinu a zároveň namietala, že žalovaný vykonal rekonštrukciu domu bez súhlasu žalobcu. Okrem iného žalovanému vyčítala, že jeho manželka neprišla na pohreb matky žalobcu, teda na pohreb svojej svokry, neprejavila oň žiadny záujem. Dodnes neprišla dedkovi povedať úprimnú sústrasť. Vrcholom však bolo, keď vyhodili osobné veci, ktoré mal dedko vo svojej izbe, kde už nebýval, pričom všetko skončilo na parchovanskom cigánskom tábore a jeho príbytok, ktorý tam mal, v podstate skončil ako skončil. Svedkyňa navrhla, aby súd pripustil ako dôkaz obhliadku fotografií, ktoré mali zdokumentovať danú situáciu, a ktoré vyhotovila ona. Vzápätí tento dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca, keďže svedkyňa nie je oprávneným subjektom navrhovať dôkazy v spore.

13.Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14.Podľa § 185 ods. 1 súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

16.Podľa § 187 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

17.Súd v zmysle § 187 ods. 1 dôkaz obhliadkou fotografií nepripustil z dôvodu, že nebol získaný zákonným spôsobom, keďže žalovaný nikdy nedal súhlas na vyhotovovanie fotografií jeho obydlia.

18.Zároveň súd nepripustil výsluch svedka G. B. mladšieho podľa § 185 z dôvodu, že tento mal byť podľa žalobcu vypočutý k totožným skutočnostiam, k akým vypovedal jeho otec, pričom výpoveď svedka G. B. staršieho súd vyhodnotil ako založenú predovšetkým na sprostredkovaných informáciách od sestry R. G., ktorá v konaní sama svedčila.

19.Výsluch svedka I.. I., ošetrujúceho lekára žalobcu súd nepripustil z dôvodu, že mal byť podľa vyjadrenia žalobcu vypočutý ku skutočnostiam preukazujúcim, že žalovaný nevozí žalobcu nikdy k lekárovi. Žalovaný však túto skutočnosť nepovažoval za spornú, preto súd nenašiel dôvod na vykonanie dôkazu, ktorý mal objasniť skutočnosť medzi stranami nespornú.

20.Žalovaný neskôr upustil od svojo návrhu na výsluch svedkyne D. D. - manželky žalovaného a žalobca na danom výsluchu netrval.

21.Z výpovede svedka V.. I. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XX/X súd zistil, že svedok je susedom žalobcu, ale zároveň je s ním aj v príbuzenskom pomere, pretože nebohá dcéra žalobcu (matka pani R. G.) je resp. bola krstnou mamou teda jeho dcéry. Zároveň uviedol, že jeho dom sa nachádza presne o proti domu žalobcu, na ulici R. vo D., a zároveň zo svojho domu vidí aj dom žalovaného, ktorý sa tiež nachádza na ulici R. vo D.. Čo sa týka G., tí sú priami susedia svedka. Uviedol, že sa môže vyjadriť k tomu, že pani R. G., vnučka žalobcu naozaj v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o žalobcu, či už ide o nákupy, osobnú starostlivosť, návštevy k lekárom, vozenie do nemocnice a pod. Takto to bolo, aj keď ešte žila babka, t.z. nebohá manželka žalobcu. Babka sa necítila dobre po operácii, po bajpase, kedy ešte bývala s dedkom u žalovaného. Na chvíľku sa vrátila k nemu, ale potom sa už tak zle cítila, že sa presťahovala k vnučke a po jej smrti sa definitívne presťahoval aj sám žalobca. Svedok vyhlásil, že aj v súčasnosti sa R. G. stará o žalobcu. S rodinou G. sa pravidelne navštevujú, o žiadnych konfliktoch medzi G. a medzi rodinou žalovaného nevie, ani nebol osobne účastníkom takéhoto konfliktu. Dodal, že v jari XXXX, keď žalovaný vykonával rekonštrukciu domu, videl ako boli na jeho dvore umiestnené zbytky v rámci rekonštrukcie a nábytok, ktorý užíval žalobca. Napadlo ho, či si vôbec žalovaný splnil

svoju oznamovaciu povinnosť Obecnému úradu tým, že realizuje rekonštrukciu a zároveň ho napadlo, či dal na rekonštrukciu žalobca súhlas, a či dal súhlas na vyhodenie takéhoto nábytku, pretože on na ňom dosť lipol. K tomu názoru dospel tak, že aj teraz vie, že žalobca lipol na svojich starých veciach, ktoré má okolo seba. Uvedený nábytok bližšie nevidel, nakoľko pri ňom nestál, videl ho len voľne očami, ale nevie akej bol farby atď. Dodal, že bol starý, nie nový nábytok. Potvrdil, že vie o tom, že žalovaný a jeho manželka sa viac menej zdržiavajú z pracovných dôvodov v zahraničí, takisto synovia pracujú, preto sa nebol kto starať o žalobcu. Vie, že chodili pracovať na dlhšiu dobu, tak na dva, tri týždne, aj on, aj jeho manželka.

22.Z výpovede svedkyne Z. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XX/X, D., manželky V.. I. U. a zároveň susedy žalovaného a rodiny G. súd zistil, že žalovaný a jeho rodičia sa nehádali. Oni sa nehádali, len nerozprávali. Svedkyňa o tom vie, že mohlo to byť aj päť, šesť rokov, čo sa nerozprávali. Začalo to podľa nej tak, že keď si jedného dňa žalovaný vyhotovoval altánok k domu, prišiel pýtať od nebohej manželky žalobcu peniaze, asi XXX,- EUR na tento altánok. Babka mu však povedala, že si peniaze musí prepočítať a peniaze mu dá ráno. Na čo už ráno žalovaný odvetil, že peniaze nechce. Svedkyňa potvrdila, že sa dlhodobo o žalobcu stará vnučka pani R. G. a to doposiaľ. Pred tým tam boli také veci, ako napr., že manžel pani R. G. prišiel do domu žalovaného po ohrievač nech prikúri žalobcovi a nebohej manželke vo svojom dome, avšak do domu žalovaného sa už nemohol dostať, pretože tam boli vymenené zámky. Bola raz svedkom toho, ako manželka žalovaného vulgárne označila žalobcu (v jeho neprítomnosti) z dôvodu, že chodí močiť na ich trávnik. A tiež bola svedkom toho ako v jari XXXX prebiehala rekonštrukcia domu žalovaného a boli vyhodené jeho veci pred dom. Tieto veci rozobrali cigáni, dokonca vie aj ktorý cigán. Svedkyňa verí, že žalobcovi bolo ťažko a ďalej k veci nemá čo uviesť. Dodala, že vie o tom, že žalovaný pracuje na etapy v zahraničí a jeho manželka tohto času pracuje v M., dva týždne je doma a dva týždne je v M.. Žalovaný pracoval alebo pracuje v Q., videla ho tak napr., že jeden mesiac bol doma, ďalší mesiac nie. Z domu svedkyne úplne vidieť na jeho dvor, t.z. keď pracoval v záhrade, vždy to videla. Svedkyňa však dodala, bolo potrebné len prejsť cez cestu k rodičom.

23.Z výsluchu svedkyne I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., G. XXX/XX súd zistil, že svedkyňa je svokra R. G., čiže vnučky žalobcu a matka jej manžela C. G.. Navštevuje pravidelne dom R. G., ktorá je jej nevestou a potvrdzuje, že R. G. sa dlhodobo stará o žalobcu, a zároveň sa starala aj o jeho nebohú manželku, kým ešte žila. Svedkyňa však uviedla, že nemá vedomosť o tom, akú starostlivosť poskytoval žalovaný žalobcovi. Vie však, že po operácií nebohá manželka žalobcu ešte varila, bola to ešte ona, ktorá zabezpečovala varenie, ale už také veci ako upratovanie a väčšie veci, chodili robiť G.ž do roku XXXX ešte s matkou R. G., kedy táto zomrela, od toho roku už starostlivosť zabezpečovala len pani R. G.. V októbri XXXX babka zomrela, vtedy sa začala vnučka starať už len o žalobcu. K okolnostiam, za ktorých mal žalobca s nebohou manželkou prejsť, bývať do domu svedkyne R. G., svedkyňa uviedla, že sama R. G. sa ich opýtala, či by neprišli k nej, aby nemusela toľko behať, keďže ona im zabezpečovala tú starostlivosť, čo bolo dôvodom pokiaľ vie, žiadny iný dôvod tam nebol.

24.Z výpovede svedka Bc. V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, D., ktorý je vnukom žalobcu a zároveň synom žalovaného súd zistil, že podľa neho celý tento konflikt, resp. nesúlad vznikol v rodine až po podaní žaloby o vrátenie daru. Predtým nebol žiadny problém, jeho otec, celá ich rodina býva v dome, ktorý je predmetom sporu, v susedstve s rodinou G., už od roku XXXX a doposiaľ nebol absolútne žiadny problém, okrem nejakých malých medzigeneračných výmen názorov a pod. Až teraz v poslednom období odkedy začali robiť rekonštrukciu, začali sa problémy. On osobne volal babku aj dedka na svadbu, keďže to bolo tesne po smrti ich dcéry, pár mesiacov, tak neprišli. Tak mu aspoň bolo povedané. Sesternica R. G. však na svadbe prítomná bola. Dodal, že kým žalobca s nebohou manželkou ešte bývali v dome žalovaného, boli úplne samostatní. Nevyžadovali sa a ani nepotrebovali nejakú extrémnu starostlivosť, babka bola schopná aj navariť a postarať sa o deda. Navštevovali sa tiež s R. G. v období, keď tam ešte žalobca s babkou nebývali. Potom, keď sa tam aj presťahovali, tak tam chodil, so svojou vlastnou dcérou, boli pri starej mame. Až odo dňa podania žaloby sa to začalo celé nejakým spôsobom vyhrocovať. A k starostlivosti o žalobcu uviedol, že už od malička dedko s babkou viac uprednostňovali svoju dcéru, neskôr vnučku, pred manželkou žalovaného. Od nepamäti vlastne podľa svedka zabezpečovala starostlivosť o nich nebohá dcéra žalobcu, a to asi tým spôsobom, ako by sa chceli voči našej rodine nejak pretekať. Ak sme sa niečo opýtali, či nie je potrebné niečo urobiť, oni odpovedali my sme to už urobili. Ako by chceli urobiť dvakrát viac. Dodal, že pre R. G. je to iná situácia, nakoľko nepracuje, stará sa síce o žalobcu v tomto čase, ale nemusí dochádzať za prácou tak, ako jeho otec. Keď niekto jednoducho pracuje, tak nemôže tú starostlivosť poskytovať v takej intenzite, ako

je poskytovaná zo strany rodiny G., keďže sú doma. O starostlivosť o žalobcu nebol otec nikdy nikým požiadaný. Ani zo strany samotného žalobcu, ani zo strany rodiny R. G.. A zároveň nasilu dospelého, svojprávneho človeka vziať k sebe, a túto starostlivosť poskytovať podľa svedka nie je možné.

25.Z výpovede svedka C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, D., ktorý je druhým synom žalovaného a vnukom žalobcu súd zistil, že celá záležitosť, žaloba ich ako rodinu prekvapila. V čase keď ešte žalobca žil so svojou manželkou u nich, mali samostatný vstup do svojej časti domu, ale dvere k nim mali stále otvorené. Vôbec to nebol žiadny problém, podľa svedka, aj keď bližší vzťah mal žalobca s manželkou, stále k svojej dcére. Neskôr k vnučke, ako k ich rodine. V roku XXXX sa vrátil s manželkou, pred tým s priateľkou z C., v roku XXXX bola svadba, v tomto roku sa babka s dedkom presťahovali k vnučke oproti. Zadná časť domu bola neobývaná. Keďže tam boli staré okná a vyžadovala si táto časť rekonštrukciu, bolo potrebné ju uviesť k lepšiemu obrazu, tak sa rozhodli ju rekonštruovať. Predtým však šli osobne so žalovaným požiadať deda o súhlas a oznámiť mu to. Dedo súhlasil, ale zároveň sa opýtal, či sa on bude mať ešte kde vrátiť. Do toho však skočila jeho vnučka R. G. a povedala, že predsa tam má dedo doživotné právo. Svedok však povedal, že ozrejmili žalobcovi, že mu to právo neberú, má tam doživotné právo, my to chceme len prerobiť, aby sa lepšie bývalo. Neskôr po tejto udalosti už začala R. G. vykrikovať, že ich pripraví o strechu nad hlavou a stretnú sa na súde. Dodal, že jeho otec šiel po tejto udalosti za žalobcom do domu pozdraviť ho a porozprávať sa a zrazu prišla žaloba o vrátenie daru.

26.Z výsluchu svedkyne pani Z. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., R. XX/XX súd zistil, že svedkyňa je sesternica žalovaného a zároveň býva celý život na adrese vo D., teda je blízko u oboch rodín. Uviedla, že dokiaľ babka žila, chodila na návštevu k nej každý deň, ale teraz keďže chodí žalovaný do zamestnania, tak už to nie je často. Zdôraznila, že všetko, čo sa deje je jedno veľké klamstvo. Žalobca je podľa nej už starý muž, kto mu to povedal, kto mu poradil, že má podať žalobu svedkyňa nevie, ale určite to však nebol podľa nej on sám, nakoľko on už sám ťažko vníma. Svedkyňa vie od ďalšieho suseda, že pani R. G. zabezpečila, aby bola podaná táto žaloba. Svedkyňa uviedla, že nikdy od babky, t. z. od nebohej manželky žalobcu nepočula, že by chcel žalobca, alebo ona spolu s ním vrátiť od svojho syna teda žalovaného dom. C. R. G. chcela sama doopatrovať žalobcu a predtým ešte babku spolu s ním, a to preto, že babka mala peniaze, vtedy sa vlastne rozhodla zobrať babku k sebe, zároveň zobrali so sebou aj nábytok, ktorý sa babke páčil, ktorý chcela a zvyšok, ktorý nechcela tam nechali. Keď bola babka veľmi chorá, t.z. keď mala operáciu so srdcom, doopatrovával žalovaný babku počas mesiaca, po mesiaci sa to zmenilo, lebo to bude dcéra. Tak ako to povedala pani R. G.. Svedkyňa uviedla, že na vlastné oči videla, keď žalovaný doniesol dezert svojmu otcovi, teda žalobcovi, hodila ho pani R. G. do záhrady. Táto vec ležala v záhrade. Svedkyňa položila otázku súdu, či takto sa správajú kresťania.

27.Z výpovede svedkyne W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, D., ktorá je manželkou syna žalovaného C. D. súd zistil, že na adrese domu, ktorý je predmetom sporu býva od roku XXXX. Svedkyňa uviedla, že doma sa zdržiava každé dva týždne, nakoľko dva týždne v mesiaci pracuje ako opatrovateľka v M.. To sa vzťahuje na celé obdobie počnúc konca roka XXXX až doposiaľ. Domácnosť žalovaného začala navštevovať v roku XXXX, avšak už vtedy vnímala, že sa v nej nachádzajú akoby dve domácnosti, jedna žalovaného a jedna starí rodičia. Starí rodiča bývali v časti domu, z ktorej prechádzali do prednej časti, videla ich ísť do kúpeľne a pod. V roku XXXX bola svadba, v roku XXXX začala rekonštrukcia domu, ktorá bola nutná z toho dôvodu, že v zadnej časti domu bol veľký únik tepla. Bolo to už obdobie, keď babka s dedkom boli odsťahovaní, preto sa toto obdobie javilo ako nanajvýš výhodné pre rekonštrukciu. Uviedla, že pôvodné dvere pre žalobcu zostali zachované, a teda je pravdou, že žalobca sa vždy má kam vrátiť. Uviedla, že žalovaný šiel pred rekonštrukciou so svojím synom C. opýtať sa žalobcu a oznámiť mu, že bude realizovaná rekonštrukcia a už pri tomto stretnutí pani R. G. začala útočiť na svokra, teda žalovaného a povedala, že či on si je vedomý toho, že môže podať žalobu, aby vrátil žalobcovi dom.

28.Podľa § 628 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

29.Podľa § 628 ods. 2 darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

30.Podľa § 628 ods. 3 neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

31.Podľa § 629 darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.

32.Podľa § 630 darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

33.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R XX/XXXX právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

34.Ustanovenie § 630 umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Formuláciu, že obdarovaný sa správa nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých mravov musí trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však podlieha k premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz. Občiansky zákonník neupravuje, čo treba považovať za rodinu. Zo zákona o rodine by bolo možné vyvodiť, že pod pojmom rodina treba rozumieť manžela, rodičov a deti (§ 19 zákona o rodine). Ustanovením § 630 sa však skôr sledoval zámer ochrany subjektívneho vzťahu darcu k osobe, do ktorej svojím správaním obdarovaný zasiahol. Preto sa zákonodarca domnieva, že takýto zúžený výklad pod pojmom rodina nie je správny. Za členov rodiny darcu v zmysle § 630 treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú k darcovi s prihliadnutím na všetky okolnosti danej situácie v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ak darca ujmu spôsobenú niektorej z nich obdarovaným pociťuje ako ujmu vlastnú.

35.Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R XX/XXXX hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.

36.V konaní mal súd za preukázané, že samotná žaloba o vrátenie daru bola založená na skutkových dôvodoch spočívajúcich v tom, že žalovaný mal neposkytovať starostlivosť a potrebnú pomoc žalobcovi aj jeho nebohej manželke. Súd však zistil, že žalovaný sám nebol tým, ktorý by odmietol poskytnúť žalobcovi a jeho nebohej manželke, teda svojej matke pomoc, alebo ktorý by odmietol poskytnúť inú starostlivosť v čase kedy to potrebovali. Žalovaný nikdy nepopieral, že túto starostlivosť a pomoc v prevažnej miere poskytovala a poskytuje žalobcovi jeho vnučka pani R. G. za asistencie svojej rodiny a pred ňou jej matka, teda dcéra žalobcu a nebohej manželky žalobcu. V každej rodine sú však nejaké vzťahy a blízkosť s niektorými príbuznými funguje viac, niekde však menej. Svedkovia, ktorí svedčili v danom spore potvrdili skutočnosť, na ktorú poukazoval aj samotný žalovaný, že pani R. G. a takisto jej nebohá mama boli dlhodobý čas bez pracovnej aktivity v zmysle nejakého stáleho zamestnania, a teda boli bezprostredne v blízkosti žalobcu a jeho nebohej manželky a aktívne preberali a poskytovali starostlivosť žalobcovi a jeho nebohej manželke. Túto starostlivosť vykonávali bez donútenia, bez nátlaku. Všetci svedkovia totožne svedčili, že žalovaný spolu so svojou manželkou dlhodobo odchádzajú pravidelne za prácou v zahraničí. Zároveň svedkyňa R. G. potvrdila, že sama povedala žalovanému, aby len vycestoval za prácou, že ona sa o žalobcu postará, že bude v poriadku. Svedok G. B. starší rovnako potvrdil, že sťahoval žalobcu a jeho nebohú manželku bez vedomia žalovaného z ich rodinného domu, a to k pani R. G.. Súd považuje za významný fakt, že viacerí svedkovia v spore totožne uviedli, že žalovaný je dobrý chlap, že je to dobrý človek, že on jednoducho nie je zlý. Niektorí spomenuli a uviedli, že za všetko môže jeho manželka ale nikto výslovne samotného žalovaného neoznačil, aby tento urobil nejaký prejav, ktorý by vymedzili ako prejav neúcty, alebo správania sa, ktoré by porušovalo hrubé mravy voči žalobcovi, alebo jeho nebohej manželky. Je nesporné, že vzťahy v rodine sa vyostrili bezprostredne potom, čo žalovaný realizoval rekonštrukciu v dome, ktorý je predmetom sporu. Niekoľkokrát mu svedkovia vyčítali, že túto rekonštrukciu realizoval bez súhlasu žalobcu. Je však potrebné uviesť, že či už táto rekonštrukcia bola realizovaná so súhlasom alebo bez súhlasu žalobcu, dom je stále v osobnom vlastníctve žalovaného a tento nemá žiadnu zákonnú povinnosť žiadať o to, aby mu žalobca poskytol súhlas s rekonštrukciou domu, ktorý považoval za nevyhnutnú. Javí sa to iba ako otázka morálnej

slušnosti obrátiť sa na žalobcu a oznámiť mu túto vec, čo však žalovaný podľa výpovedí svedkov aj urobil. Je potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný býva v dome, ktorý je predmetom sporu takmer celý svoj život, býva tam aj celá jeho rodina, ktorá sa rozšírila a v súčasnosti po vykonanej rekonštrukcii sa samotná stavba významným rozšírila aj pôdorysne, teda už nie je stavbou, ktorá bola predmetom darovania. V konaní nebolo preukázané, aby sa žalovaný osobne správal k žalobcovi spôsobom odôvodňujúcim použitie ustanovenia § 630 OZ. Nedošlo z jeho strany k hrubému porušeniu dobrých mravov tým, že sa v kontexte celkových okolností práce v zahraničí, faktom, že je synom s manželkou, oproti vnučke (predtým dcére), ktoré aktívne prevzali starostlivosť o žalobcu, príbuzným, ku ktorému žalobca neprechováva taký blízky a dôverný vzťah, ako k vnučke (predtým dcére). Zároveň v konaní nebolo preukázané, aby žalovaný vyhodil pri rekonštrukcii domu veci po žalobcovi, ktoré by boli potrebné, resp. významné, nakoľko takéto veci si žalobca spolu s nebohou manželkou vzali k vnučke ešte pri sťahovaní. Žiadny zo svedkov nesvedčil, aby sa žalovaný správal k otcovi násilne, hrubo, urážlivo. Konanie prípadne antipatie manželky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi prípadne opačne nie sú z právneho hľadiska relevantné, keďže manželka žalovaného nie je vlastníčkou predmetu sporu.

37.V zmysle uvedeného preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

38.Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39.Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40.Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41.Nakoľko bol žalovaný v spore úspešný na XXX% a žalobca na 0% v pomere k celku, súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému.

42.V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 1 a 2 rozhodne o výške tejto náhrady vzhľadom na účelnosť trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 .