Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/115/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Zuzana Bollová, ul. Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: Árpád Turczi, Mad 69, IČO: 41 698 819, o zaplatenie 717,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/86/2015-90 zo dňa 30.04.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 245,33 eur titulom náhrady ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby a 472,- eur zmluvnú pokutu s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 20.11.2012 do zaplatenia a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 372,51 eur, ktoré predstavuje 43,- eur iných trov a 429,51 eur trovy právneho zastúpenia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvy č. A 2281096, A 5510471 a A 5774752,neoddeliteľnou súčasťou ktorých boli Všeobecné podmienky a ktorými mu umožnil využívať telekomunikačné služby. K dvom zmluvám uzatvoril aj dodatky, na základe ktorých mu predal mobilné telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu, k čomu sa žalovaný zaviazal využívať predmetné služby po určitý čas s tým, že pri nedodržaní tohto záväzku sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 472,- eur.

3. Žalovaný dôvodnosť žaloby popieral a poukazoval na to, že zmluvy o pripojení, z ktorých si žalobca nárok uplatňuje je potrebné posudzovať ako zmluvy spotrebiteľské a vznik škody, z ktorej si uplatňuje žalobca zmluvnú pokutu označil za nepreukázanú, preto je dojednanie o nej neplatné a zmluvná pokuta nemôže slúžiť na sankcionovanie využitia práva.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, preto súd o veci konal a rozhodol s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p., keď mailové podanie žalovaného zo dňa 29.04.2015, ktorým žalovaný ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal o jeho odročenie prvoinštančný súd neakceptoval a uviedol, že súčasťou žiadosti o odročenie nebolo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že žalovaný trpí vážnymi zdravotnými problémami takého charakteru,

ktoré mu bránia účasti na pojednávaní, a tak ospravedlnenie bez predloženia lekárskeho potvrdenia nepovažoval za relevantné.

5. Z dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný od 01.02.2005 vykonáva na základe živnosti viaceré podnikateľské aktivity, keď od 22.06.2012 do 30.06.2014 bolo jeho živnostenské oprávnenie pozastavené. Dňa 27.01.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o pripojení, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému účastnícky program s dohodnutými službami. Dňa 20.07.2010 uzatvorili k tejto zmluve účastníci dodatok, predmetom ktorého bola aktivácia programu „Biznis 150+deň“, predaj zľavneného telefónu Sony Ericson XPERIA X10 za 113,40 eur a záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po dohodnuté obdobie a plnenie ďalších povinností uvedených v zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach.

6. Prvoinštančný súd zmluvy v spojení s dodatkom uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.01.2006, 14.08.2011 a 20.07.2011 posúdil ako zmluvy o pripojení uzatvorené podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z., na základe ktorých v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť za poskytnutú službu podľa zmluvy o pripojení platiť dohodnutú úhradu.

7. Žalovaný uzatvorenie zmlúv o pripojení, v ktorých mal vystupovať ako podnikateľ spochybňoval, domáhal sa ochrany z hľadiska nárokov a práv spotrebiteľa s tým, že zmluvy treba posudzovať z tohto hľadiska a to bez ohľadu na to, že je podnikateľ.

8. Súd pri posudzovaní žalovaného ako spotrebiteľa poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 52 ods. 3 Obč. zák. účinnom do 31.12.2007, ktoré podstata nebola zmenená ani od 01.01.2008 ust. § 53 ods. 1,3, a 4 Obč. zák. v ktorá definuje osobu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu pri zhodnotení všetkých okolností, ktoré súviseli s uzatvorením zmlúv o pripojení medzi žalobcom a žalovaným možno dospieť k záveru, že žalovaný ich uzatváral ako podnikateľ a týkali sa jeho podnikateľskej činnosti, o čom svedčí nielen označenie žalovaného v zmluve, ale najmä skutočnosť, že žalobca ako subjekt vykonávajúci a podnikajúci v oblasti elektronických komunikácii nepoužíva nekalé praktiky niektorých dodávateľov a nevnucuje postavenie podnikateľa každému, ktorý by sa preukázal identifikačným číslom a je len na vôli žalobu, či sa bude prezentovať ako podnikateľ. Žalovaný v čase uzatvárania všetkých troch zmlúv bol podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mal v tom čase bolo aktívne a za podstatnú okolnosť z hľadiska posúdenia postavenia žalovaného súd zdôraznil, že žalovaný si vybral program označený ako „Biznis 150“, čo samo o sebe naznačuje, že ide o program služieb poskytovaný pre podnikateľov. K uvedenému vzal súd do úvahy, že žalovaný vykonával činnosť obchodného zástupcu pre oblasť poistenia, čo tiež osvedčuje potrebu komunikácie prostredníctvom mobilného telefónu a po zhodnotení zistených skutočností súd dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv a ich dodatkov konal v rámci podnikateľskej činnosti, zmluvy sa preto spravujú zák. č. 610/2003 Z.z. a subsidiárne ustanoveniami Obchodného zákonníka, keď mal za to, že služby, ktoré poskytuje žalobca žalovaný využíva predovšetkým za účelom svojej podnikateľskej činnosti a tak žalovanému neposkytol ochranu práv, aká prislúcha spotrebiteľovi. Žalovaný ako spotrebiteľ pri uzatváraní týchto zmlúv nekonal, k čomu prvoinštančný súd poukázal i na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-464/01.

9. Žalovaný v konaní súdu tiež nepreukázal, že splnil svoju povinnosť a za poskytnuté služby riadne zaplatil, preto ho súd k tejto povinnosti, ktorý dlh predstavovala žalovaná istina vo výške 245,33 eur zaviazal. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach a ktorá zabezpečovala žalobcove právo odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania s platením fakturovanej ceny za služby v dĺžke aspoň 45 dní. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou viac ako 45 dní, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s dohodou, ktorá bola konkrétne obsiahnutá v dodatkoch k zmluvám o pripojení. K námietke žalovaného, podľa ktorej je žalobca povinný preukázať vznik škody súd uviedol, že zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 300 a nasl. Obchod. zák. je povinný zaplatiť účastník i v prípade, ak oprávnenému škoda nevznikne, preto žiaden vznik škody nemusí preukazovať. K námietke žalovaného o neprimeranosti zmluvnej pokuty prvoinštančný súd uviedol, že túto posúdil ako návrh na moderáciu podľa § 301 Obchod. zák., a zdôraznil, že zmluvná pokuta spočíva má i prevenčnú funkciu, preto ak tento nárok vznikne porušením záväzku, ku ktorému sa dlžník zaviazal, neznamená, že nemôže byť vyššia ako samotný záväzok a výšku zmluvnej pokuty nehodnotil ako neprimeranú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, keď vzal do úvahy, že ak sa žalovaný rozhodol využiť zľavu z bežnej maloobchodnej ceny mobilného telefónu, čím si ako podnikateľ znížil svoje náklady,

žalobca, ktorý je tiež podnikateľom, ktorý má rovnako záujem na dosahovaní zisku, ak poskytol zľavu z ceny kupovaného komunikačného zariadenia v spojení s tým, že sa žalovaný ako klient zaviazal po určitú dobu na určitý minimálny paušál, ziskom z neho si tak žalobca vykrýval výpadok z ceny, za ktorú by realizoval bez poskytnutia zľavy predmetný mobilný telefón. Žalovaný naopak ako účastník zmluvy získal výhodu zľavy, ale dobu, počas ktorej sa zaviazal dosahovať stanovený minimálny paušál nedodržal, čím teda spôsobil, že žalobcovi vznikol dôvodne nárok na zmluvnú pokutu vo výške rozdielu medzi cenou telekomunikačného zariadenia bez zľavy a po zľave, ktorú mu súd priznal. Neuhradením faktúr zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda, preto neboli dôvody na to, aby zmluvnú pokutu moderoval. Žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania, z toho dôvodu mu súd uložil i povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania za obdobie od 20.11.2012 do zaplatenia, keď záväzok bol splatný dňom 19.11.2012 a to s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania, ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie podrobne vyčíslil.

11. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolacích dôvodoch vzniesol námietku voči vo veci konajúcemu zákonnému sudcovi s poukazom na to, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu je známe, že v rokoch 2007-2008 vykonával činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť AXA a UNIQA poisťovne, ktorá činnosť ale nesúvisí s predmetným sporom a žalobca nemá mať o tejto skutočnosti vedomosť, čo označil za dôvody pre vznesenie námietky zaujatosti.

12. Tiež namietol, že súd vo veci konal v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že požadoval o odročenie pojednávania.

13. K samotnému nároku na zaplatenie žalovanej istiny uviedol, že voči sume 245,33 eur uplatňuje námietku premlčania a zároveň zdôraznil, že pohľadávky z neuhradených faktúr č. 08/2011, 09/2011 a 10/2011 je ochotný zaplatiť, ak mu budú zo strany žalobcu zaslané kópie, avšak má za to, že tieto uhradil, inak by bol žalobca svoje služby do 30 dní od neuhradenia faktúry obmedzil. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty namietal, že dohoda o zmluvnej pokute a z nej odvíjajúci sa žalobcov nárok je neplatnou pohľadávkou, pretože zmluvná pokuta sa dojednáva pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ako vyplýva z judikatúru súdov, podľa ktorej zmluvná pokuta je inštitútom sankčnej povahy, ktorá môže byť dojednaná len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorá skutočnosť nenastala, k porušeniu povinnosti nedošlo, preto jej dojednanie je v rozpore s ust. § 544 ods. 1 Obč. zák., k čomu poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 32Cdo/815/2017 a sp. zn. 25Cdo/182/2001 z ktorých vyplýva, že ak zmluvná pokuta nezabezpečuje porušenie zmluvnej povinnosti, ale slúži na sankcionovanie využitia práva, je v rozpore so zákonom. Ustanovenia o poskytovaní služieb sú v rozpore so zákonom, preto je v tejto časti zmluva neplatná a keďže žalobcovi nevznikla žiadna škoda, nemôže zmluvná pokuta ani slúžiť ako paušalizovaná náhrada škody. Zotrval na názore, že zmluva o poskytovaní verejných elektronických služieb, ktorú uzatvoril so žalobcom je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá obsahuje značnú nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou, zmluva, ktorú podpisoval bola vyhotovená na štandardizovanom formulári, obsah ktorého nemohol ovplyvniť, podmienky v zmluve uvedené neboli individuálne dojednané, čo má tiež za následok neplatnosť takéhoto dojednania vo vzťahu k spotrebiteľovi.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zdôraznil, že odvolanie podané žalovaným je zmätočné, nepresné a nepravdivé, pretože faktúry, ktoré žiada preukázať tvorili prílohu žaloby a boli poskytnuté aj žalovanému, má ich k dispozícií, napriek tomu ich stále neuhradil. Námietka premlčania vznesená odvolateľom neobstojí, pretože návrh bol podaný v rámci premlčacej lehoty uvedenej v § 397 Obchod. zák.. Žalovanému neprislúcha ani status spotrebiteľa, keď v danom vzťahu vystupuje jednoznačne ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia. Zmluvná pokuta je jednou z foriem zabezpečenia záväzku, ktorú je povinný zaplatiť v prípade, že si nesplní svoju zmluvnú povinnosť, čo sa stalo i v tomto súdenom prípade.

15. Súd prvej inštancie doručil žalobcom podané vyjadrenie k odvolaniu odvolateľovi, ktorý sa k nemu už nevyjadril.

16. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

17. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

18. Vzhľadom na povinnosť odvolacieho súdu vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( §387 ods.3 C.s.p.) odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou zaujatosti, ktorú odvolateľ vzniesol v rámci odvolania proti zákonnému sudcovi. Právo účastníka vzniesť námietku zaujatosti a uplatniť ju voči sudcovi, ktorý vo veci rozhoduje bola v čase podaného odvolania upravená § 15a O.s.p., ktoré právo je v súčasnosti upravené ust. § 52 a nasl. C.s.p. Oba procesné právne predpisy zdôraznili, že na námietku zaujatosti, ktorá sa týka len okolnosti spočívajúcich v postupe sudcu pri jeho rozhodovacej činnosti sa neprihliada (§ 15a ods. 5 O.s.p. a § 53 ods. 3 C.s.p.), samotná námietka nespĺňa náležitosti vyžadované zákonom k tomu, aby bola kvalifikované vznesená, z uvedeného dôvodu túto námietku nemožno považovať za kvalifikovane vznesenú námietku zaujatosti, preto sa ňou odvolací súd v rozhodnutí ani osobitne nezaoberal.

19. Ďalším odvolacím dôvodom poukazoval odvolateľ na to, že nárok na zaplatenie čiastky 245,33 eur titulom neuhradených služieb, ktoré boli žalobcom vyúčtované faktúrami za zúčtovacie obdobie august - október 2011, ku ktorým v rámci odvolacieho konania vzniesol odvolateľ námietku premlčania, nemožno označiť za premlčaný nárok s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 397 Obchod. zák., podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky, nárok si žalobca uplatňuje z faktúr, ktoré boli splatné v období od 14.09.2011 do 13.11.2011, žaloba bola podaná na súd dňa 27.04.2014, teda námietka odvolateľa o premlčaní neobstojí.

20. K uloženiu povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu odvolateľ namieta, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná, pretože ju možno dohodnúť len pre prípad porušenia právnej povinnosti, ale nemôže ňou byť sankcionované využitie práva, ktoré odvolateľovi prislúcha, k čomu poukázal na viaceré rozhodnutia NS ČR, ktoré sa zaoberajú práve účelom inštitútu zmluvnej pokuty, ktorou ak je sankcionované využitie práva, je tento právny úkon podľa § 39 Obč. zák. neplatný.

21. Odvolací súd k tomu názoru odvolateľa zdôrazňuje, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá ako sankcia za využitie práva, ktoré by žalovanému ako zmluvnej strane prislúchalo a za takéto právo sa

považuje napr. právo na odstúpenie od zmluvy, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za realizáciu takéhoto práva, čo nie je porušením povinnosti. Odvolateľ sa ale zaviazal k plneniu, ktorá povinnosť je v dodatkoch uzatvorených v zmluvám uvedená v článku 2.5. zmlúv o pripojení a podľa ktorých nezruší zmluvu pred uplynutím doby viazanosti ktorú akceptoval, k čomu je zdôraznené, že za porušenie zmluvy sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy. Odvolateľ sa podľa v zák. č. 610/2003 Z.z. dohodol, že počas doby viazanosti bude mať žalobcom aktivované služby, ktoré bude užívať a za ktorých užívanie zaplatí. Nedodržanie tohto záväzku je sankcionované zmluvnou pokutou. Zistením pre posúdenie žalobou uplatňovaného nároku podstatných skutočností sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a na uvedené zistenia v odôvodnení poukázal, skutkový stav správne právne vyhodnotil a so závermi, ku ktorým dospel sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolateľ nepreukázal, že by uhradil platby v dohodnutej lehote splatnosti za žalobcom uvádzané obdobie, čo založilo žalobcovi nárok na priznanie zmluvnej pokuty, ku ktorej súd prvej inštancie poukázal na ust. § 544 Obč. zák v spojení s § 300 Obchod. zák., keď právny vzťah medzi stranami sporu nepovažoval za spotrebiteľský, napriek obrane žalovaného, ktorý uvádzal, že do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako spotrebiteľa, preto mu musí byť súdom poskytnutá ochrana spotrebiteľa, ako predpokladá právna úprava uvedená v § 53 Obč. zák.

22. Priznaním statusu spotrebiteľa a k nemu sa viažucej ochrane sa v rozhodnutí súd prvej inštancie rovnako dôsledne zaoberal a podrobne skutkovo i právne zistené skutočnosti vyhodnotil. Z dokazovania mal preukázané, že žalovaný do vzťahu nevstupoval ako spotrebiteľ. Rozhodnutie o neposúdení odvolateľa ako spotrebiteľa nie je založené iba na zistení, že v čase uzatvorenia zmlúv bol podnikateľom, ktorú skutočnosť nepovažuje odvolací súd, rovnako ako ani súd prvej inštancie, za tak podstatnú, aby bol považovaný za podnikateľa a na základe ktorej by použitie práv na ochranu spotrebiteľa bolo vylúčené. V spojení s ostatnými zistenými skutočnosťami ale súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný zmluvy uzatváral ako podnikateľ, keď si zvolil službu označenú ako program Biznis 150, v rozhodnom období vykonával činnosť obchodného zástupcu, ktorá si vyžaduje, aby bol dostupný a zastihnuteľný najmä mobilným telefónom s pripojením na internet. Aby bol vzťah účastníkov hodnotený ako podnikateľský, nemusí i u žalovaného predmet podnikania v súvislosti s využívaním mobilných telefónov byť konkrétne zapísaný v obchodnom registri, ale postačuje, že ak je služba využívaná v súvislosti s daným podnikaním a na podporu podnikateľskej činnosti a hoci by uvedená služba bola prípadne používaná aj ako spotrebiteľská. Zo zvoleného programu je zrejmé, že cieľom bolo použiť ho vo väčšej miere za účelom podnikania. K uvedenému konštatovaniu odvolací súd vychádzal i z bod 17 Preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EU o právach spotrebiteľov, v ktorej vyplýva, že „definícia spotrebiteľa by mala zahrňovať fyzické osoby, ktoré jednajú mimo rámec svojej obchodnej činnosti, podnikania, remesla, alebo povolania. Ak je však v prípade zmlúv majúcich dvojaký účel zmluva uzatvorená za účelom čiastočne spadajúcim do rámca a čiastočne mimo rámec obchodnej činnosti danej osoby a obchodný účel tejto činnosti je natoľko okrajový, že neprevažuje v celom kontexte dotknutej transakcie, táto osoba by tiež mala byť považovaná za spotrebiteľa“.

23. Odvolací súd vykonané dôkazy súdom prvej inštancie hodnotí ako podstatné pre rozhodnutie, ktorými bolo bezpochyby preukázané, a to najmä s odkazom na typ programu Paušál Biznis 150, ktorý si žalovaný v rámci žalobcom ponúkaných zvolil, charakter a rozsah jeho podnikateľských aktivít, že predmetné služby používal v rámci a za účelom svojho podnikania, čím nie je vylúčené, aby ich nepoužíval i mimo podnikania. Využívanie služieb nielen za účelom podnikania ale i na ostatné účely nepodnikateľského charakteru, ktorých rozsah by musel prevážiť nad používaním pre podnikanie ale žalovaný ničím, okrem domáhania sa ochrany práv spotrebiteľa nepreukázal, preto mu nie je možné automaticky iba na základe jeho tvrdenia bez ďalšieho priznať postavenie spotrebiteľa a s tým spojenú ochranu jeho práv a to v súvislosti s povinnosťou uhradiť cenu za nezaplatené, ale využívane služby a zmluvnú pokutu. V závere odvolania sám odvolateľ zdôrazňuje, že v danom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ a nie ako právnická osoba, čo v konaní ani nebolo sporné a že mobilný telefón používal aj na súkromné účely. O tom, že u neho nepodnikateľské aktivity prevažovali ale nepredložil žiaden dôkaz, ako napr. že by disponoval i s inými telefónmi, ktoré používal práve za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, že si náklady súvisiace s využívaním služieb neodpisoval v celom rozsahu z daní a pod.

24. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil, keď sa v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal i s tvrdeniami, na ktoré poukázal odvolateľ v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.).

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p., podľa ktorých o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením. Odvolací súd priznal pritom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v konaní úspešnému žalobcovi.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).