Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-18-2017.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. opatrovníkom, M. práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, X. O., bydliskom T., U. XXXX/XX, t.č. T., K. D. XX a otca, K. D., trvale bydliskom K. Q. XXX, t.č. T., R.. sv. O. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. januára 2017, č.k. 30P/38/2016-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q..
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že matka mal. Q. návrhom podaným na súde dňa 16.03.2016 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Q. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Kolízny opatrovník odporučil súdu výživné zo strany otca pre mal. Q. zvýšiť na sumu 90 eur mesačne, s poukazom na to, že v schopnostiach a možnostiach otca je zabezpečiť si riadne zamestnanie.
3. Maloletá Q. sa narodila zo vzťahu mimo manželstva svojich rodičov. Rozsudkom súdu spis.zn. 34P/419/2012-30 zo dňa 10.07.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej Q. sumou 70 eur mesačne. Maloletá Q. mala v tom čase 2 roky a bola v starostlivosti matky. Mala veku primerané potreby a v súvislosti s jej zdravotným stavom mala matka bežné výdavky. Matka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,10 Eur mesačne. Otec maloletej bol rozvedený. Býval sám v prenajatom byte s nákladmi na bývanie 120 eur mesačne. Okrem mal. Q. mal otec vyživovaciu povinnosť k jeho ďalším trom maloletým deťom D., pochádzajúcim z jeho rozvedeného manželstva, k 12-ročnej I., k 8-ročnej A. a k 6-ročnému K., na ktorých výživu prispieval spolu sumou 240 eur mesačne. Otec maloletej bol vedený na ÚPSVaR Humenné ako uchádzač o zamestnanie a brigádnicky si privyrábal v oblasti stavebných prác.
4. V súčasnosti má mal. Q. 5,5 roka, navštevuje materskú školu s poplatkom 15 eur polročne (2,5 eur mesačne), za fotografie platí matka 10 eur kvartálne, (3,33) eur mesačne a jednorazové výdavky, za kurz plávania 27 eur a pripravovaný kurz korčuľovania bude stáť 25 eur. Podľa vyjadrenia matky má mal. Q. trochu problém s ľadvinami, a preto navštevujú nefrológa. S jej ochorením má zvýšené výdavky na
výmenu nočného oblečenia a posteľnej matrace. Ďalšie výdavky má maloletá bežné, na oblečenie, obuv. Matka pracuje v súčasnosti (od 15.12.2016) ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti s ručením obmedzeným, Adistan s.r.o. so sídlo v Trenčíne, ktorá vznikla 15.12.2016, zatiaľ bez príjmu. Otec je v súčasnosti nezamestnaný. Posledný pracovný pomer v spoločnosti Suzanne SK s.r.o. so sídlom v Žiline skončil otec dohodou dňa 12.12.2016. Súdom určené výživné maloletej Q. dlhodobo neplatí. Právoplatným trestným rozkaz Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/142/2015-43 zo dňa 30.11.2015 bol preto odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na jeden rok. Otec má stále vyživovaciu povinnosť aj ku svojim trom mal. deťom D., pochádzajúcim z jeho rozvedeného manželstva, k I., A. a K.. 5. V danom prípade mal súd za preukázané, že návrh matky nebol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo 3 a pol roka. Na strane matky a maloletej Q. došlo k určitým zmenám pomerov, ale nie k takým, ktoré by bolo možné označiť za podstatné. Mal. Q. je vekovo síce staršia a jej potreby prirodzeným spôsobom vzrástli, ale matka preukázala, výdavky maloletej, ktoré sú bežné primerané jej veku a potrebám a doteraz určené výživné v sume 70 eur mesačne by malo byť s finančným prispením matky aspoň sumou 30 eur mesačne podľa názoru súdu dostatočne primerané potrebám maloletej, ktorá je iba vo veku 5,5 roka. Matka pracuje od 15.12.2016 ako konateľka spoločnosti, zatiaľ bez príjmu. Pred založením spoločnosti sa zaúčala v realitnej kancelárii B10 bez uvedenia príjmu s tým, že finančne jej pomáhal jej nadriadený a jej matka. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pracoval brigádnickým spôsobom v stavebnej oblasti bez uvedenia príjmu a mal tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom D., I., A. a K.. V súčasnosti je otec opäť nezamestnaný, posledný pracovný pomer skončil dohodou a stále má tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom D., I. XX r., A. 11 r. a K. 9 r., spolu, sumou 240 eur mesačne. Jedná sa o deti, ktoré sú všetky vekovo staršie ako je maloletá Q.. Zásadným problémom danej veci je skutočnosť, že otec doteraz určené výživné pre mal. Q. v sume 70 Eur mesačne neplatí dlhodobo vôbec a dopúšťa sa tak opäť prečinu zanedbania povinnej výživy k maloletej, za ktorý prečin bol už v januári 2016 aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na jeden rok, ktorý trest však do dnešného dňa nebol premenený. Súd mal za to, že aj keď je otec v súčasnosti nezamestnaný, je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať, mať príjem a teda jeho nezamestnanosť nie je dôvodom pre nezvýšenie výživného pre maloletú. Zároveň má však súd zato, že doteraz určená výška výživného 70 eur mesačne pre mal. Q. je primeraná jej veku a preukázaným potrebám, a preto návrh matky ako neodôvodnený zamietol. Až nástupom mal. Q. do 1. ročníka ZŠ v septembri 2016 cca za 8 mesiacov dôjde na jej strane k výraznej zmene pomerov, a teda nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Súd mal za preukázané, že otec hrubým spôsobom zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť, a to nielen k maloletej Q., (s dlhom cca 1600 eur), ale aj ku svojim ďalším trom deťom, (s dlhom cca 3500 eur) a s hroziacim trestom odňatia slobody výživné neplatí, pričom výživné pre jeho ďalšie tri deti platí ich stará matka zo strany otca, ktorá je dôchodkyňou. 6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka mal., ktorá v odvolaní uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu za nesprávne, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň má za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S tvrdeniami súdu uvádzanými v odôvodnení sa nestotožňuje. Od doby určenia výživného uplynulo cca. 3,5 roka a v tomto období začala maloletá navštevovať materskú škôlku, s návštevou ktorej sú v spojení so zvýšeným vekom nepochybne späté väčšie náklady, ako tomu bolo v čase, keď došlo k určeniu výživného. Súd otázku zmeny pomerov vyhodnotil len vo vzťahu k samotnej maloletej, pričom veľmi rigidne a iba značne zúženou optikou prihliadol na nevyhnutné potreby maloletej primerané jej veku, pričom zohľadňoval výlučne otázku materiálnych potrieb dieťaťa. Vôbec pritom nebral do úvahy napríklad tú skutočnosť, že pre zdravý vývoj a socializáciu maloletej nepostačuje len zabezpečenie bývania, nevyhnutnej výživy a ošatenia, ale je viac ako žiaduce, aby sa maloletá pravidelne zapájala aj do rôznych voľno časových aktivít s iným deťmi, na ktorých by sa mal formou výživného podieľať aj otec maloletej. Tieto aktivity, napriek tomu, že sa nejedná o nič nadštandardné, si však ona pre svoju dcéru môže dovoliť iba v minimálnej, často jednorazovej miere (kurz plávania, kurz korčuľovania). Treba tiež doplniť, že odôvodnené potreby maloletej a ich zmena, by tiež mali odzrkadľovať objektívne možnosti otca na dosiahnutie zárobku, ktorý by mohol byť na jej potreby použitý. Na ťarchu maloletej pritom nemožno za žiadnych okolnosti vykladať tú skutočnosť, že jej otec svojim zavinením nedosahuje zárobok primeraný svojim možnostiam a schopnostiam, neplatí výživné na svoje ďalšie deti a sú na neho vedené exekučné konania. Nesúhlasí so závermi súdu, že by u maloletého dieťaťa veku 2 roky (ako tomu bolo v čase rozsudku o určení výživného) a u maloletého dieťaťa vo veku 5,5 roka, nemalo dôjsť k takej zmene pomerov, ktorá si vyžaduje zvýšené náklady na starostlivosť dieťaťa. Má tiež za to, že sa súd nesprávne vysporiadal s ďalšou už spomenutou skutočnosťou dôležitou pre toto konanie, a to
s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca maloletej. Rovnako sa mal súd zaoberať aj tým či k zmene pomerov odôvodňujúcim zvýšenie výživného nedošlo aj na strane otca. V tejto súvislosti mal súd upriamiť svoju pozornosť na tú skutočnosť, že ešte krátko pred vynesením napadnutého rozsudku otec poberal príjem vo výške 1.200 eur, no tesne pred ukončením konaniam došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza, z akého dôvodu došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou a nie je teda zrejmé či sa otec dieťaťa nevzdal tejto práce sám, z dôvodu, aby sa vyhol plateniu vyššieho výživného. Taktiež súd vôbec neberie do úvahy tú skutočnosť, že aj vzhľadom na poslednú výšku mesačného zárobku otca, nepochybne došlo k zmene pomerov na jeho strane, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného. V odôvodnení napadnutého rozsudku je totiž uvedené, že v čase určenia vyživovacej povinnosti otca, bol tento evidovaný na ÚPSVaR Humenné ako uchádzač o zamestnanie a zároveň si brigádnicky privyrábal v oblasti stavebných prác. Jeho príjem tak bol vtedy nepomerne nižší, ako jeho posledný príjem, ktorý už síce nepoberá, no matke nie sú zrejmé príčiny tohto stavu a toho či sa tak stalo bez zavinenia otca. Príjem v uvedenej výške by totiž otcovi umožňoval hradiť výživné aj vo vyššej výške ako 70 eur mesačne. Zároveň má zato, že vzhľadom na vek otca, jeho zdravotný stav a predchádzajúce pracovné skúsenosti a stav na trhu práce, od neho možno spravodlivo požadovať, aby si našiel zodpovedajúce zamestnanie. Výživné je určené pre potreby maloletej, a skutočnosti ktoré si otec privodil vlastným zavinením, ho nezbavujú povinnosti hradiť ho vo výške adekvátnej aktuálnym potrebám maloletej, s prihliadnutím na jeho objektívne možnosti a schopnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že podanému návrhu matky vyhovie a zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q.. 7. Otec mal. dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili. 8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 9. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. 10. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. 11. Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
12. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 13. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol. 14. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane oboch rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Správne potom v konečnom dôsledku dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. 15. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal i odvolací súd za preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo 3 a pol roka. Na strane matky a maloletej Q. došlo aj podľa odvolacieho súdu k určitým zmenám pomerov, ale nie k takým, ktoré by bolo možné označiť za podstatné. Mal. Q. je vekovo síce staršia a jej potreby prirodzeným spôsobom vzrástli, ale matka preukázala výdavky maloletej, ktoré sú bežné primerané jej veku a potrebám a doteraz určené výživné v sume 70 eur mesačne by malo byť s finančným prispením matky aspoň sumou 30 eur mesačne aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne primerané potrebám maloletej, ktorá je iba vo veku 5,5 roka. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že matka mal. pracuje od 15.12.2016 ako konateľka spoločnosti, zatiaľ bez príjmu. Pred založením spoločnosti sa zaúčala v realitnej kancelárii B10 bez uvedenia príjmu s tým, že finančne jej pomáhal jej nadriadený a jej matka. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a pracoval brigádnickým spôsobom v stavebnej oblasti bez uvedenia príjmu a mal tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom D., I., A. a K.. V súčasnosti je otec opäť nezamestnaný, posledný pracovný
pomer skončil dohodou a stále má tri vyživovacie povinnosti k mal. deťom D., I. XX r., A. XX r. a K. 9 r., spolu, sumou 240 eur mesačne. Jedná sa o deti, ktoré sú všetky vekovo staršie ako je maloletá Q.. Súd prvej inštancie mal správne za to, že aj keď je otec v súčasnosti nezamestnaný, je v jeho možnostiach a schopnostiach pracovať, mať príjem a teda jeho nezamestnanosť nebola dôvodom pre nezvýšenie výživného pre maloletú. Čo sa týka námietky matky mal. uvádzanej v odvolaní, že súd mal upriamiť svoju pozornosť na tú skutočnosť, že ešte krátko pred vynesením napadnutého rozsudku otec poberal príjem vo výške 1.200 eur, no tesne pred ukončením konaniam došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, odvolací súd uvádza, že mzda 1.200 eur bola vyplatená otcovi mal. za obdobie od augusta 2016 do októbra 2016, teda v priemere za jeden mesiac vo výške 400 eur, tak ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, a nie teda za jeden mesiac. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že nezamestnanosť otca mal. nebola dôvodom pre nezvýšenie výživného pre maloletú, preto nepovažoval túto námietku matky za opodstatnenú. Vzhľadom na vyššie uvedené mal teda aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zato, že doteraz určená výška výživného 70 eur mesačne pre mal. Q. je primeraná jej veku a preukázaným potrebám, a preto súd prvej inštancie správne návrh matky ako neodôvodnený zamietol. Rovnako súd prvej inštancie správne konštatoval, že až nástupom mal. Q. do 1. ročníka ZŠ v septembri 2017 dôjde na jej strane k výraznej zmene pomerov, a teda nároku na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. 16. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd námietky matky mal. uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.