Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34C-180-2016.pdf
PDF · 190.11 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: T., nar. 17.3.1969, bytom R., XXX XX Košice, zastúpený JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v spore o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015 je neplatná.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovaný je povinný uhradiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 24.6.2016 domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej dňa 30.1.2015 so žalovaným. Zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť mu trovy konania spočívajúce v trovách jeho právneho zastúpenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že dňa 30.1.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 903400355. Na základe zmluvy mu žalovaný poskytol úver vo výške 500,- Eur. Žalovanému sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku vo výške 984,- Eur, v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur. Dňa 30.1.2015 súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere podpísal samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 66,80 %, pričom úrokové miery ( stanovené Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka, v januári 2015 boli vo výške 7,25 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako 9 krát vyšší. Poukazuje na to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 1/2009). Považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Podľa výpočtu, by pri údajoch
uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru v sume 500,- Eur a 12 dohodnutých splátkach vo výške 82,- Eur predstavovala 304,09 % a nie v zmluve uvedených 30 %. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 500,- Eur. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom, a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný listom zo dňa 1.6.2015 požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť. Jeho zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Jeho zamestnávateľom je Loomis SK, a.s., so sídlom Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO: 36 394 238. Jeho zamestnávateľ vykoná mesačné zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 10.6.2016, sp. zn. 37C/130/2016 bolo nariadené predbežné opatrenie. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný ( § 39 Občianskeho zákonníka). Ide tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovala sporný právny vzťah. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutia. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR ( rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutia zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „ Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah", (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98. Zb. s. 1-941, bod 25),(rozsudok C-168/05, Elisa Maria Mostaza Claro). „Cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok", (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol „ V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu". (C-429/05 Godard, bod 61). „ 1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Reál Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consamidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky". (rozsudok
C-618/10, Banco Espanol). „ Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom " (rozsudok C-106/77, Simmenhal). Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „ Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ". Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „ cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok". Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL bod 25 „systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah", (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98 až C244/98, 2b. s. 14941, bod 25). Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL bod 26 „tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy", (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27). Podľa rozsudku Súdneho dvor (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 „ na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedky vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k s plneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C473/00,Zb, s. 110875, bod 32). Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku ( bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa ( zákon na ochranu spotrebiteľa) (spol. zák. č. 140/1979) naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. I. Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromná osoba a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Súladnosť inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ už bola predmetom prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom EÚ vo veci C-30/12 Marcinová / POHOTOVOSŤ. Žalobca Valéria Marcinová však po intervencii spoločnosť POHOTOVOSŤ stiahla žalobu späť a pre vnútroštátny súd tým odpadol dôvod prejudiciálneho konania. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej
únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EU. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a to spôsobuje hrabú nerovnováha v právach a povinnostiach spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým aj neplatná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ. Má podľa § 80 písm. c) OSP naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo i 92/2010, 1Cdo 91/2006). Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná a teda neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľná zmluvná podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujem za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5Co/544/2015-67 zo dňa 26.04.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4C/78/2015-42 zo dňa 30.04.2015, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaného určená za neplatnú. Zároveň dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. llCo/251/2015-59 zo dňa 30.03.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4C/32/2015-32 zo dňa 16.03.201S, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaného určená za neplatnú.
3. Žalovaný podaním zo dňa 14.9.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je toho názoru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na tom, aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za neplatnú. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996).“ Žalobca bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľa ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde je taktiež zakotvená možnosť o uplatnení si dohody. V rámci VPPÚ za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ požaduje poskytnutie zabezpečenia vo forme dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, kde bol navrhovateľ informovaný nielen o zmluve, ale i o jej
zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpil a kde si mohol jednotlivé dojednania dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že vplýva na text dohody, a preto zmluvné podmienky považuje za individuálne dojednané. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. V zmysle ustanovenia § 551 Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ods. 1 „Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.“ Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa tri základné náležitosti, a to 1. písomnú formu, 2. súhlas spotrebiteľa s dohodou, 3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. Výška zrážok sa rovná výške stanovenej platnými právnymi predpismi a spotrebiteľ svojim podpisom s ňou výslovne súhlasil. Čo znamená, že budú vykonávané len do takej miery ako je prípustné pri výkone rozhodnutia.
V prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 79). Je toho názoru, že žalobca na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. V zmysle ust. 137 písm. c) CSP žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Obdobne bola posudzovaná otázka bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy Okresným súdom Bratislava II, ktorý zamietol návrh na začatie konania v konaní vedenom pod sp. zn. 52C/135/2014 rozhodnutím zo dňa 25.05.2016, ktorým sa žalobca domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Vo svojom odôvodnení uviedol nasledovné „Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej príslušnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996).“ So žalobcom uzatvoril dňa 30.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa žalobca zaviazal uhradiť istinu vo výške 500,- Eur so zvýšeným poplatkom 484,- Eur. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 na prednej strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 984,- EUR, ak nie je dohodnuté inak do 30.01.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 30.01.2016.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 984,- Eur s termínom splatnosti dňa 30.01.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 30.01.2015 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12. pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,- Eur, vždy k 10. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.03.2015 do
30.01.2016. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 vo výške 30,00 %. K uvedenému uvádza, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere č. 903400355. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla klientovi pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 zo dňa 30.01.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 150,- Eur čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie”) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Sme toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 zo dňa 30.01.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 150,00 Eur čo predstavuje RPMN vo výške 30,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.10.2016 uviedol, že naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať. Aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa teda použijú ustanovenia (o neprimeraných podmienkach) zakotvené v Občianskom zákonníku. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba,
ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Podľa §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, sa výslovne uvádza, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa teda použijú ustanovenia (o neprimeraných podmienkach) zakotvené v Občianskom zákonníku. Podľa čl. 2. písm. a) smernice 93/13/EHS, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3“. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS „zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa“. Podľa čl. 6 odsek 1 Smernice rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Súdny dvor judikoval, že existuje ,,nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami. Poukazujem na rozsudky v spojených prípadoch Oceano grupo editoriale, Godard čl. 61, Mostaza Claro čl.25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10, čl.49- 51. Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobca naliehavý právny záujem, pretože si mieni uplatniť aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní. Naliehavý právny záujem predpokladá výslovne aj § 153 ods.4 OZ. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva priamo zo zákona (§ 3 zákona č. 250/2007 Z.z.) oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa určovacou žalobou neprijateľnosti zmluvných podmienok bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Je to dôsledok zákonom stanovenej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, a to administratívny poplatok. Dáva súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.01.2016, č.k. 9Co/379/2015-80, ktorým bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 09.04.2015, č.k.: 9C/37/2015-44 v obdobnej veci ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.04.2016, č.k. 5Co/479/2015-69, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.04.2015, č.k. 11C/37/2015-38 v obdobnej veci ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.05.2016, č.k. 5Co/556/2015-74, ktorým bol potvrdený Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 04.06.2015, č.k. 4C/158/2015-37 v ktorých bol administratívny poplatok žalovaného vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienky, a teda za neplatnú. Dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 5Co/544/2015-67 zo dňa 26.04.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4C/78/2015-42 zo dňa 30.04.2015, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaného určená za neplatnú. Zároveň dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11Co/251/2015-59 zo dňa 30.03.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 4C/32/2015-32 zo dňa 16.03.2015, ktorým bola Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaného určená za neplatnú. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej úprava je stanovená zákonom č.129/2010 Z.z. . Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto je ho potrebné v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa. On ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dlžník teda spotrebiteľ tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Podľa §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa výpočtu , by pri údajoch uvedených v predmetnej zmluve - výška poskytnutého úveru vyplatená žalobcovi v sume 500,- Eur a 12. dohodnutých splátkach vo výške 82,- Eur predstavovala 304,09 % a nie v zmluve uvedených 30 %. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 500,- Eur. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
5. Na pojednávanie konané dňa 24.3.2017 bol žalovaný riadne predvolaný, na pojednávanie sa neustanovil a svoju neúčasť na ňom ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 21.3.2017.
6. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku spor rozhodol dňa 24.3.2017 v neprítomnosti žalovaného.
7. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa ust. § 470 ods. 3 Civilného sporového poriadku na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa ust. § 470 ods. 4 Civilného sporového poriadku konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
11. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to uznesením Okresného súdu Košice I vydaným pod č.k. 37C/130/2016-11 zo dňa 10.6.2016, Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenou dňa 30.1.2015, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 zo dňa 30.1.2015, žiadosťou žalovaného o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu zo dňa 1.6.2015 a zistil tento skutkový stav:
13. Sporové strany uzavreli dňa 30.1.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 ( čl. 11 spisu ). Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobcovi poskytnutý žalovaným úver vo výške 500,- Eur a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 484,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 984,- Eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov účastníkmi zmluvy bola dojednaná vo výške 150,- Eur, čo predstavovalo ročnú percentuálnu mieru nákladov ( RPMN) vo výške 30 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ zobral na vedomie. Účastníci zmluvy si dojednali úrok vo výške 66,80 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 334,- Eur. Žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 984,- Eur, ak nie je dohodnuté inak do 30.1.2016 v 12. mesačných splátkach po 82,- Eur. Účastníci konania dojednali dobu trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dňom 30.1.2016. Zmluvou žalobca ako spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 15,89 %.
14. Spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.1.2015, bola sporovými stranami uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy aj z iných príjmov ( čl. 9, čl. 52 spisu). Táto Dohoda nebola súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nenachádza sa na tej istej listine. Na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy aj z iných príjmov zo dňa 30.1.2015 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu Loomis SK, a.s. so sídlom Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO: 36 394 238 o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu mali byť zaslané na jeho účet až do úplného uhradenia dlhu.
15. Na návrh žalobcu súd nariadil uznesením vydaným pod č.k. 37C/130/2016-11 dňa 10.6.2016 predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a súčasne uložil zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti Loomis SK, a.s. so sídlom Vajnorská 140, 831 04 Bratislava, IČO: 36 394 238 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalobcovi, aby v lehote do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podal na súd žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ( čl. 6 spisu).
16. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením vydaným pod č.k. 9Co/461/2016-39 dňa 26.10.2016 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 10.6.2016, č.k. 37C/130/2016-11 a priznal žalobcovi právo na náhradu odvolacieho konania v plnej výške.
17. Uznesenie Okresného súdu Košice I vo veci nariadenia predbežného opatrenia vydané dňa 10.6.2016 pod č.k. 37C/130/2016 - 11 sa tak stalo právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 11.11.2016.
18. Podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
19. Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
20. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Smernica Rady 93/2013 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok ( čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu bežných ľudí ( pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
25. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku, záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ sa ocitá vo faktický nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za
ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nemá zmluvné dojednania pripravené, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
26. Podľa ust. § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
27. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
28. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neoplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
29. Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
30. Zmluva o úvere aj Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dňa 30.1.2015, teda v čase účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
31. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
34. Podľa ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
35. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
36. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
37. Podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
38. Žalovaný namietal naliehavosť právnemu záujmu žalobcu s tvrdením, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe (čl. 29 spisu). Súd má za to, že v danom prípade naliehavý právny záujem žalobcu je preukázaný tým, že žalovaný realizoval zabezpečovací prostriedok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu ( akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu takto bezdôvodne obohacovať. Žalovanému sa poskytuje priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním aj nad rámec dlžnej istiny úveru a zákonných nárokov t.j. príslušenstva, teda aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sú založené na neprijateľných zmluvných podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve, čím dochádza fakticky k nerovnováhe, a to v neprospech žalobcu. Žalobca tak iným spôsobom ako žalobou na súde sa nemôže domôcť zmeny tohto stavu. Vychádzajúc z ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, teda súd zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právo je alebo nie je. Naliehavosť právneho záujmu však žalobca v danom prípade ani nemusí preukazovať, nakoľko vyplýva priamo z osobitného predpisu, ktorým je ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
39. Súd poukazuje na skutočnosť, že v deň podpisu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca taktiež podpísal na osobitnej zvláštnej listine aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere, t.j. vo výške 82,- Eur. Predmetnou dohodou tiež žalobca súhlasil, že žalovaný ako veriteľ je oprávnený požiadať zamestnávateľa o zrážanie mesačne z jeho mzdy aj vyššej čiastky ako je uvedená v tejto dohode, až do zákonnom stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy ( čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ).
40. Z dokazovania mal súd preukázané, že Zmluva o úvere je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení vecí zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení tohto zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku ako aj príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
41. Z obsahu tejto zmluvy súd zistil, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere bol v rozpore v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka dohodnutý úrok z úveru vo výške 66,80 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere pri splatnosti do jedného roka, boli vo výške 7,25 %. Je zrejmé, že úrok dohodnutý účastníkmi zmluvy bol viac ako 9 krát vyšší. S poukazom na skutočnosť, že predmetná zmluva o poskytnutí úveru neobsahuje potrebné náležitosti sa tak považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a z uvedeného dôvodu žalovanému vznikol nárok iba na zaplatenie čerpaných úverových prostriedkov.
42. Úver bol zabezpečený Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol nútený uzavrieť so žalovaným predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú jeden podpis žalobcu. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú bol žalobca ako spotrebiteľ, nútený uzatvoriť ako zabezpečovací inštitút hlavného záväzku v danom prípade zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa nedobrovoľne podrobil možnosti vykonávania zrážok na úhradu pohľadávky žalovaného ako veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi, pričom tieto môžu byť uplatnené ( v danom prípade súd konštatuje ich uplatnenie ) aj na základe neprijateľných klauzúl.
43. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobená poškodiť spotrebiteľa.
44. Súd poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktik predávajúcich pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodou o zrážkach zo mzdy.
45. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nejakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
46. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.1.2015, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 903400355 zo dňa 30.1.2015, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že táto Dohoda a Zmluva o úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobcu. Podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
47. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu tú Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrad trov konania, pričom konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
52. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
53. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
54. Súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby v súlade s ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov z dôvodu, že
žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. za) citovaného zákona a z uvedeného dôvodu tak poplatková povinnosť za podanú žalobu vo výške 99,50 Eur prešla na žalovaného, ktorý bol rozsudkom zaviazaný k povinnosti zaplatiť poplatok na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( výrok III. rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).