Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-92-2016.pdf
PDF · 164.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu G. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. A. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Ján Buroci, advokát, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.847,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.847,36 Eur odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.04.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.847,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 1.847,36 Eur odo dňa 01.06.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výše 850,- Eur. Zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva a teda nemožno mať pochýb o tom, že ide o predtlač pripraveného dodávateľa - žalovaného. Po pravidelných úhradách následne v septembri 2013 bol žalobcovi vyplatený revolving vo výške 461,69 Eur. Celkovo teda žalobca od žalovaného prijal sumu 1.311,69 Eur. Žalobca na základe tohto zmluvného vzťahu zaplatil žalovanému sumu 3.159,05 Eur (41 splátok x 77,05 Eur). Úrok z úveru bol až 70,01 % ročne a tak dojednanie výšky „dohodnutých“ úrokov aj napriek tomu, že má ísť o prejav zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, je priečiaci sa dobrým mravom. V takomto prípade je podľa § 39 Občianskeho zákonníka zmluvné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, teda neplatné. Dojednanie úrokov z úverov pre občana - fyzickú osobu v miere viac ako 70 % ročne významne prevyšuje priemernú mieru úrokov. Dôsledkom toho je, že dojednanie o zmluvnej odmene za úver je neplatné a žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi plnenie prevyšujúce poskytnutý úver. Rovnaký záver odôvodňuje posúdenie zmluvy aj s odkazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože v obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon v ust. § 9 ods. 2 pod písm. k/ vyžaduje, aby v zmluve bolo presne špecifikované, aká je výška, počet a termín splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tento nedostatok zákon sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozdiel medzi žalovaným poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 1.311,69 Eur a žalobcovým plnením žalovanému vo výške 3.159,05 Eur činí 1.847,36 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.11.2016, v ktorom uviedol, že úverová zmluva kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v r. 2011 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Aj podľa stanoviska útvaru Dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015 sa použije osobitná úprava Obchodného zákonníka obsiahnutá v § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Súčasne sa uplatní aj úprava Občianskeho zákonníka pre všeobecnú úpravu záväzkov. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta, je prípustné len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Pokiaľ zákonodarca chce, aby norma pôsobila aj na vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, musí tak učiniť dostatočne jasným spôsobom ideálne zavedením nového režimu a mechanizmu uplatnenia týchto práv. Pokiaľ pre dotknuté ustanovenia chýba takáto úprava časovej pôsobnosti, má žalovaný za to, že uvedené ustanovenie sa použije iba na právne vzťahy, ktoré vznikli najskôr 01.04.2015. Právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa preto majú a budú naďalej posudzovať podľa dovtedy platných predpisov, v tomto prípade podľa predpisov z roku 2007. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že argument žalobcu zneplatňujúci dojednanie o zmluvnej odmene ako celku je nielen nedôvodný, ale aj v rozpore s ustanoveniami zákona. Jeho prijatím by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity zákona č. 102/2014 Z.z. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tomto ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne motivované inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí“ (Sidak, M., Ďuračinská, M. a kol. Finančné právo I. vydanie Bratislava. C.H. BECK. 2012). V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemerne hodnotu, ktorá vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná odplata na úrovni 46,56 %. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu teda podstatným spôsobom neprevyšovala (maximálna bola 45,11 % + 25 %, hodnota odplaty podľa zmluvy 70,01 %). Záver žalobcu preto nie je správny a nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celého dojednania o úrokoch, nakoľko takýto postup by odporoval právnej úprave účinnej v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný popiera aj druhý dôvod, ktorým žalobca odôvodňuje podanú žalobu - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluva uzavretá obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok, zmluva obsahuje zákonom stanovenú výšku splátky (77,05 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 31-ty prvý deň v mesiaci) a počet splátok (48 splátok), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010. Nad rámec tohto zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluva). Pri výklade označeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pri výpočte RPMN sa podľa Prílohy č. 1 k zákonu č. 129/2010 vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „v splátkach“, teda napríklad, že má ísť o súčet splátky istiny alebo splátku úrokov a podobne. Pri tom je zrejmé, že musí ísť o celú splátky, pretože inak daný výpočet by bol nesprávny a mylný. Ak by platilo samostatné uvádzanie splátky istiny, splátky úroku, potom zo žiadneho zákonného ustanovenia ani nevyplýva, žeby zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Ustanovenia zákona č. 129/2010 sú výsledkom implementácie smernice Rady 2008/48 a je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ zákona aj z jej ustanovení. Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie, členské štáty preto nie sú oprávnené, či už legislatívne alebo aplikačne prijímať odchýlne ustanovenia. Výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010, ako to prezentuje žalobca predstavuje v podstate požiadavku, aby sa do zmluvy uvádzala amortizačná tabuľka. Žalovaný zároveň si uplatnil voči nároku námietku premlčania, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 26.04.2016, pričom platby vo výške spolu (vykonané pred 26.04.2016) 462,21 Eur a tvoriace časť z požadovaného nároku sú premlčaným nárokom pre uplynutie premlčacej lehoty.
4. Žalobca sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 13.12.2016, v ktorom uviedol, že naďalej trvá na svojich vyjadreniach v časti, že odplata za poskytnutý úver odporuje
dobrým mravom. Žalovaný v zmysle prehľadu (karta klienta) uviedol, že poskytol žalovanému celkovo sumu 1.206,43 Eur (kolónka „vyplatené vrátane revolvingu“)/ správne malo byť uvedené 1.266,43 Eur- poznámka súdu/, pričom v zmysle nadiktovanej odmeny (ktorá nebola predmetom vyjednania) má žalobca zaplatiť žalovanému sumu 3.698,40 Eur, čo je percentuálne 306,20 % z poskytnutých finančných prostriedkov. Z uvedeného prehľadu teda vyplýva i zhodné skutkové tvrdenie oboch strán sporu a teda k výške poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 1.206,43 Eur/ správne malo byť uvedené 1.266,43 Eur- poznámka súdu/, a žalobcom zaplatenej sumy žalovanému vo výške 3.159,05 Eur. Podľa zaslaného prehľadu NBS k priemerným úrokových mieram bola k júlu 2011 priemerná úroková miera k úverom pre spotrebiteľov od jedného do piatich rokov 10,98 %. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje priemernú ročnú úrokovú sadzbu 70,01 %. Pre posúdenie, či je nárok žalobcu premlčaný je nutné vychádzať z právnej úpravy objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade 10- ročná, nakoľko na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Žalovaného možno jednoznačne označiť za pripraveného a skúseného dodávateľa, poskytovateľa spotrebiteľských úverov. Zneužívanie svojho postavenia voči spotrebiteľom je tak dlhoročné a z nadiktovanej odmeny za poskytnutý úver je jasné, že jediným cieľom je zvyšovanie zisku. Toto vykreslené pozadie tak preukazuje, že minimálne v rovine nepriameho úmyslu sa bezdôvodne obohatil, chcel a bral na seba riziko súdnych konaní, napriek tomu, že v jeho neprospech bolo vydané už veľké množstvo rozsudkov v obdobných veciach. Úmyselné bezdôvodné obohatenie obdobne posudzovali aj iné súdy, napr. Krajský súd v Prešove číslo 7Co/84/2011 z 12.12.2011, rozsudok Krajského súdu Prešov číslo 3Co/89/2012 z 08.02.2012 a rozsudok Krajského súdu Prešov číslo 3Co/178/2013 z 06.11.2013.
5. Žalovaný na uvedenú repliku žalobcu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 02.02.2017 (duplikou), v ktorej uviedol, že žalobca rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCDo/14/2014 nesprávne interpretoval a prijatím stanoviska žalobcu by došlo k prekročeniu princípu tzv. nepravej retroaktivity a teda k porušeniu zákazu spätných účinkov zákona. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR vykladal ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v kontexte toho, či od účinnosti tohto ustanovenia sa majú na právne vzťahy, ktoré vznikli pred tým vždy použiť normy Občianskeho práva. Uvedený výklad však prijala situácia, ktoré vznikli po účinnosti § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Teda predmetné ustanovenie a jeho dôsledky sa majú síce použiť aj pre právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, ale len pre otázky, ktoré vznikli po účinnosti tohto ustanovenia. Právny názor prijatý v rozhodnutí uvedeného súdu je vyjadrením princípu tzv. nepravej retroaktivity, otázka výšky úrokov bola v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu regulovaná a to pokiaľ ide o vyjadrenie konkrétnej hodnoty, ako obvyklej odplaty za požičanie peňažných prostriedkov a súčasne aj pokiaľ ide o reguláciu právnych dôsledkov prekročenia tejto právnej úpravy. K tvrdeniam žalobcu smerujúcim k použitiu priemernej úrokovej sadzby žalovaný uvádza, že takýto postup je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na to, že by sa mali použiť normy občianskeho práva pri posudzovaní, ale sám toto svoje tvrdenie nerešpektuje, hoci predmetné ustanovenie je nesporne normou lex specialis. Žalobca nepreukázal, žeby mu akákoľvek banka predložila záväznú ponuku čerpania úveru s priemernou úrokovou sadzbou. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný mal úmyselne bezdôvodne obohatiť. Žalobca neoznačil žiadnu skutkovú okolnosť a ani dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť existenciu tvrdeného úmyslu. Úmyselné bezdôvodné obohatenie je dané vtedy, ak konajúce strany, jedna z nich úmyselne koná (uzatvára zmluvu) s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Už zo žalobcom opísaných skutkových okolností je zrejmé, že takéto skutočnosti v prípade žalovaného absentujú, nakoľko podľa zmluvy o revolvingovom úvere plnil, pričom v čase jej uzavretia a ani pri vyplatení úveru nejestvovala skutočnosť a istota, že bude úver splatený. Jeho úmysel pri uzavretí zmluvy získať bezdôvodné obohatenie teda jestvovať nemohol. Na základe rovnakej zmluvy poskytoval aj revolving. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé, v čom by úmysel získať bezdôvodné obohatenie mal existovať. Žalovaný vychádzal z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri stanovení výšky odplaty, kde obvyklú hodnotu tejto odplaty stanovil štát konajúci prostredníctvom Ministerstva financií SR. Prijatie plnenia vo výške, v akej nie je porušené uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka, nie je ani bezdôvodným obohatením a ani úmyslom ho získať.
6. V doplňujúcom podaní žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o predloženú kartu klienta, „nominálna výška pôžičky“ predstavuje celkovú čiastku, ktorú sa dlžník zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných podmienok zaplatiť za poskytnutý úver, „súčet nominálnych revolvingov“ predstavuje čiastku, ktorú sa dlžník zaviazal zaplatiť za poskytnutie každého revolvingu, „poskytnutá čiastka“ predstavuje sumu, ktorá bola dlžníkovi poskytnutá z úverového vzťahu, termín „poskytnuté celkom“ predstavuje poskytnutú čiastku úveru plus poskytnutú čiastku revolvingu, „vyplatená čiastka“ predstavuje sumu úveru, ktorá
bola zaslaná žalobcovi na jeho bankový účet po odpočítaní odplaty vo výške 367,49 Eur v zmysle bodu 8 ods. 4 Dohody o poskytnutí služby a započítaní sumy 327,77 Eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru), termín „vyplatené vrátane revolvingov“ celková suma, ktorá bola žalobcovi zaslaná na účet t.j. vyplatená čiastka úveru (804,74 Eur) plus vyplatená čiastka revolvingu 461,69 Eur, termín „splatené“ žalobcom splatená suma zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Úver žalobcovi bol poskytnutý tak, že časť vo výške 367,49 Eur bola poskytnutá v rámci započítania zo záväzkom povinného podľa článku 8 ods. 4 Zmluvy o revolvingovom úvere (uzatvorenie dohody o poskytnutí služby) a časť vo výške 327,77 Eur bola poskytnutá v rámci započítania s nesplatenými záväzkami žalobcu zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a časť vo výške 804,74 Eur bola poskytnutá vyplatením v prospech účtu žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na ich základe zistil tento skutkový stav:
8. Sporové strany uzavreli dňa 12.7.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi schválený úver (úverový limit) vo výške 1 500,- Eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v 48 mesačných splátkach, kedy splatnosť úveru v príslušnom mesiaci bola stanovená na 31. deň. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na sumu 77,05 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov v hodnote 66,65 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy 46,56 %. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve je 70,01 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 3 698,40 Eur.
9. V skutočnosti však žalovaný žalobcovi uvedenú sumu úveru nevyplatil v plnej výške nakoľko si z tejto sumy úveru na základe bodu 8 uvedenej zmluvy okamžite stiahol čiastku 367,49 Eur.
10. Podľa bodu 8 uvedenej Zmluvy o revolvingovom úvere , táto totiž obsahovala aj Dohodu o poskytnutí služby, ktorej predmetom zmysle bodu 8.1. bol záväzok žalovaného. ako veriteľa, žalobcovi, ako dlžníkovi, na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok poskytnúť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a./ poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti plátok úveru vo výške 367,49 Eur a b./ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 167,04 Eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Podľa bodu 8.2. je dlžník oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok po splatení prvých troch splátok úveru/ revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne, alebo pokiaľ s ním bol ukončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukáže dobu trvania jeho práceneschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo výpoveďou, resp. dohodou o skončení pracovného pomeru alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety , ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je vyššie uvedené, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Žiadosť musí byť písomná, podľa bodu 8.4. odplata za poskytnutie odkladu splatnosti je splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby, pričom žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm.a/ tejto dohody.
11. Zároveň podľa uvedenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná čiastka revolvingu v sume 628,73 Eur, pričom celková čiastka pri revolvingu , ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola stanovená na sumu 1.849,20 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola stanovená na 60,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25 %.
12. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.X.XXXX, ktoré nie je podpísané dlžníkom, sú uvedené ďalšie údaje úveru a to dátum prvej splátky 31.8.2011, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 31.7.2015 a navyše, ako schválená výška revolvingu je uvedený údaj 795,77 Eur.
13. Aj v prípade v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, schváleného revolvingu vo výške 628,73 Eur nebol žalobcovi, ako dlžníkovi, vyplatený v plnej výške, nakoľko táto suma bola v zmysle bodu 8 uvedenej zmluvy krátená o čiastku 167,04 Eur ako odmeny za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu. V skutočnosti takto žalobcovi z uvedeného revolvingu bola vyplatená čiastka 461,69 Eur.
14. Podľa karty Klienta predloženej žalovaným, žalovaný v skutočnosti vyplatil žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z dňa XX.XX.XXXX reálne len čiastku 1.266,43 Eur (kolónka „vyplatené vrátane revolvingu“), kedy uvedená čiastka pozostávala z čiastky 804,74 Eur (kolónka „vyplatená čiastka“), pričom podľa písomného podania žalovaného táto suma predstavuje sumu úveru, ktorá bola zaslaná žalobcovi na jeho bankový účet po odpočítaní odplaty vo výške 367,49 Eur v zmysle bodu 8 ods. 4 Dohody o poskytnutí služby a započítaní sumy 327,77 Eur zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru) a z už vyššie uvedenej čiastky revolvingu v sume 461,69 Eur. Žalobca podľa uvedenej Karty klienta uhradil žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy sumu 3.604,35 Eur (kolónka „splatené“).
15. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov za 1. štvrťrok 2011 u novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur vrátane predstavovala 46,56 %.
16. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných v roku 2011, priemerná úroková miera v mesiaci júl 2011 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od jedného do piatich rokov predstavovala 10,98 %.
17. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 12.07.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 12.07.2011, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 12.07.2011, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom 12.07.2011, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
22. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
23. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a./ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), b./ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
24. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
25. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
26. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
28. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 12.07.2011, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
29. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa § 262 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
31. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
36. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobca pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
37. Zmluvný vzťah je aj tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Ako však bolo uvedené, medzi sporovými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a preto nemožno opomenúť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie aj v znení účinnom do 1.4.2015 treba vykladať tak, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije Obchodný zákonník, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
38. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka druhá veta , v zmysle ktorého pokiaľ niektoré otázky a to aj v rámci obchodnoprávnych vzťahov nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka majú sa riešiť podľa predpisov občianskeho práva. Teda skrz túto právnu úpravu, ktorá je v Obchodnom zákonníku zakomponovaná prakticky od jeho počiatku a s prihliadnutím na to , že v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným Obchodný zákonník nemal osobitnú úpravu spotrebiteľskoprávnych vzťahov v rámci obchodnoprávnych vzťahov bolo možné a zároveň nevyhnutné aplikovať spotrebiteľskoprávnu úpravu ochrany spotrebiteľa zakomponovanú v Občianskom zákonník a nadväzujúcich predpisoch.
39. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
40. Podľa ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA (tretia komora) vo veci C-42/15 (Home Credit Slovakia, a.s., c/a U. Y.) z 9. novembra 2016, a to bodu 3 „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Rovnakým spôsobom je preto potrebné vykladať aj ustanovenie § 9 ods. 2 pod písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktoré predstavuje implementovanie vyššie uvedeného článku 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48.
41. Vzhľadom na uvedené preto sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že spotrebiteľský úver je pre skutočnosť, že v zmluve nebolo presne špecifikované, aká je výška, počet a termín splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, z toho dôvodu bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
42. Na druhej strane dokazovaním bolo preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX mal byť žalovaným žalobcovi poskytnutý úver spolu vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur, avšak v skutočnosti z karty klienta a výpisu z účtu je zrejme, že žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1 132,51 Eur (t.j. 1.500,- Eur, ako dohodnutý úver - 367,49 ako okamžitá odplata, ktorú si žalovaný stiahol bez ohľadu na to, či by si žalobca predmetnú službu uplatnil alebo nie).
43. Inými slovami , žalobca v skutočnosti za tento poskytnutý úver mal zaplatiť viac, ako len deklarovaných 48 mesačných splátok po 77,05 Eur, ktoré spolu mali predstavovať sumu 3 698,40 Eur. Žalobca totiž musel za tento úver zaplatiť ešte navyše sumu 367,49 Eur, ktorú mal dojednanú v bode 8 uvedenej zmluvy a to bez toho, či by bol uvedenú službu v priebehu tohto vzťahu využil alebo nie.
44. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 písm. h./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré definuje pojem celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
45. Podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady v podobe odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur, na ktorom sa zmluvné strany vyplnením príslušného polička dohodli, sa nemajú považovať
za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je síce pravdou , že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby , u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poplatky v podobe odplaty za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN, tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalobca ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere , tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade sa tieto poplatky musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalovanému ako veriteľovi známe, keďže nejde o dojednania mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje , že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto poplatky výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v časti upravujúcej poskytnutie úveru vo výške 1.500,- EUR, neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
47. Navyše pri úhrade celkovej čiastky 3.698,40 Eur tak odplata žalovaného predstavuje sumu 2.565,89 Eur (3.698,40 Eur mínus 1.132,51 Eur).
48. Takto dohodnutú odplatu za úver t.j. odplatu vo výške 2.565,89 Eur pri poskytnutí úveru vo výške 1.132,51 Eur súd považuje za absolútne neplatnú a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým súd poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy, ktorá činí 70,01 % ročne a v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS je niekoľkonásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným žiadaný úrok z úveru ročne 70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka) nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená, ale nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný.
49. Žalovaný pokiaľ sa týka výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, na základe predmetnej úverovej zmluvy poukázal na to, že výšku odplaty nemožno porovnávať len s odplatami bánk a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o odplate na finančnom trhu. Súd má za to, že porovnávanie odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré sú poskytované inými nebankovými subjektmi je nereálne. Uvedené nie je možné z dôvodu že takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa.
50. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300039766 súd považuje za úver bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy. Tento termín nie je ani možné zo zmluvy určiť, keďže je v nej uvedený len počet splátok. V zmluve nie je uvedená splatnosť splátok resp. splatnosť aspoň prvej z nich, z ktorej podľa počtu splátok by bolo možné termín konečnej splatnosti úveru určiť. Pokiaľ vyššie uvedené údaje sú uvedené v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníka, súd poukazuje na to, že toto oznámenie nie je podpísané žalobcom a v zmysle platných právnych predpisov tieto údaje musia byť uvedené už v spotrebiteľskej zmluve.
51. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.847,36 Eur. Uvedená suma spadá do sumy 2.799,61 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 1.266,43 Eur, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na základe predmetnej úverovej zmluvy a sumou, ktorú žalobca na základe zmluvy žalovanému uhradil 3.604,35 Eur. Nakoľko si žalobca žalobou uplatňoval len časť tejto sumy a síce vo výške 1.847,36 Eur, súd žalobcovi priznal len túto čiastku.
52. Žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to čo do výšky 462,21 Eur. Nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe v rámci trojročnej objektívnej premlčacej dobe.
53. Žalobca začal splácať úver poskytnutý mu vo výške 1.132,51 Eur a revolvingový úver vo výške 461,69 Eur dňa 28.7.2011. Reálne poskytnutú čiastku úverov v sume 1.266,43 Eur splatil až úhradou 21 splátky, realizovanou dňa 29.1.2013 a teda až následne úhradou ďalšej splátky u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žaloba z jeho strany bola podaná na súde dňa 26.4.2016. Po dátume 26.4.2014 (t.j. dva roky spätne pred podaním žaloby) podľa Karty klienta bolo zo strany žalobcu ku dňu podania žaloby zrealizovaná úhrada celkovej sumy 1.385,15 Eur (súčet súm úhrad za obdobie od 29.4.2014 do 18.2.2016 vyplývajúcich z stĺpca „Splatené“ z Karty klienta). V prípade týchto úhrad nemohla uplynúť ani dvojročná subjektívna a ani trojročná objektívna premlčacia doba.
54. V prípade zvyšnej žalovanej sumy 462,21 Eur, t.j. rozdiel medzi žalobou uplatnenou sumou 1.847,36 Eur a sumou za uvedené obdobie od 29.4.2014 do 18.2.2016 vo výške 1.385,15 Eur, v žiadnom prípade nemohla uplynúť trojročná objektívna premlčacia doba, keďže táto mohla začať plynúť len u splátok predchádzajúcich dátumu 26.4.2013, nie však u splátok realizovaných žalobcom v čase po uvedenom dátume, teda v danom prípade v rozmedzí od 26.4.2013 do 29.4.2014. Za to obdobie žalobca zrealizoval podľa Karty klienta úhrady v celkovej výške 827,55 Eur (platby začínajúce dňa 29.04.2013 v sume 72,30 Eur a končiace dňa 28.03.2014 sumou 61,80 Eur).
55. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, u tej treba uviesť, že žalovaný nepreukázal jej uplynutie u žalobcu.
56. V tejto súvislosti súd uvádza že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel.
57. Kedy sa teda žalobca mal dozvedieť o tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohacuje, resp. že skutočnosť, že sa to mal dozvedieť v dvojročnej premlčacej lehote pred podaním jeho žaloby žalovaný nepreukázal. V tomto smere vzhľadom na jeho povinnosť tvrdenia dôkazné bremeno zaťažovalo práve jeho. Preto súd nepovažoval žalobcom uplatnený nárok, ani čo do sumy 462,21 Eur za premlčaný.
58. Súd sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade by sa mala uplatňovať desaťročná objektívna premlčacia doba, nakoľko nepreukázal úmysle žalovaného neoznačil žiadnu skutkovú okolnosť a ani dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť existenciu tvrdeného úmyslu.
59. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom po 1.2.2013, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
60. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
61. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
62. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
63. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
64. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
65. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení v žalobcom uplatnenej výške, ktorá neprekračuje rámec zákonných úrokov z omeškania vyplývajúcich z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vládnym nariadením a teda sa neodchyľuje od právnej, ktorá je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia. Uvedený úrok bol priznaný počnúc od 1.1.2016, nakoľko v tom čase bol žalovaný už v omeškaní s vrátením bezdôvodného obohatenia.
66. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
72. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.