Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-351-2016.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/351/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobkyne U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. A. XX/XX, XXX XX Y., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 460, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/323/2015-81 z 24. februára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na základe ktorého sa žalovaný proti žalobkyni v exekučnom konaní domáha vykonania exekúcie súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ustanovenú v § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „zákon č. 244/2002 Z. z.“) na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Za bezvýznamné považoval súd prvej inštancie, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie z 29. 07. 2015 nepoučil žalobkyňu v zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože poučenie súdneho exekútora podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku by neprivodilo žalobkyni novú lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 335/2014 Z. z.“) v § 73 ods. 2 výslovne ustanovuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 a ak rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 13. augusta 2014, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku uplynula pred dátumom 25. 08. 2015, kedy bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku doručená súdu prvej inštancie. 1.1 V čase konania účinný procesný predpis zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) v § 142 ods. 1 O. s. p. zakotvoval právo úspešného účastníka konania na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný však náhradu trov konania nežiadal priznať, preto mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala dňa 7. apríla 2016 odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že neaplikoval celé znenie ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z.. V § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. je výslovne ustanovené, že súd musí aplikovať aj ustanovenie § 46 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok
podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Exekučný poriadok v § 48 ods. 2 ukladal súdnemu exekútorovi poučiť povinného - spotrebiteľa o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu a toto poučenie malo obsahovať aj vzor žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobkyni doručené 11. augusta 2015. V lehote 14 dní na podanie námietok dňa 25. 08. 2015 doručila žalobkyňa Okresnému súdu Žiar nad Hronom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. K podaniu žaloby síce došlo po uplynutí 30 dňovej lehoty na jej podanie od doručenia samotného rozhodcovského rozsudku tak, ako to predpokladal zákon č. 244/2002 Z. z., avšak v lehote na podanie žaloby v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami Exekučného poriadku. Ak ustanovenie zákona o osobitnej lehote na podanie žaloby v lehote na podanie námietok v zmysle Exekučného poriadku nie je dotknuté prechodným ustanovením § 73 ods. 2 veta pred podkočiarkou, žalobkyňa podala žalobu včas. Zo samotného účelu prijatej zmeny právnej úpravy ako aj logického a gramatického výkladu uvedených v právnych predpisov vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle prijatou právnou úpravou umožniť spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote, ktorá im márne uplynula podľa zákona č. 244/2002 Z. z.. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.
3. Vyjadrenie k žalobe podané nebolo.
4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v § 470 ustanovuje, že sa tento zákon použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
5. Odvolateľka uplatnila v odvolaní odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. totožný s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.. Na prejednanie odvolania žalobkyne nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie z dôvodu, že pre správne rozhodnutie vo veci postačovali skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. nebolo potrebné ani zopakovať z dôvodu, že sa odvolací súd od nich neodchýlil. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke, či je žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná včas a keď ju zamietol pre zmeškanie lehoty, nezaoberal sa vôbec dôvodmi, pre ktoré sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku. Práve v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne včasnosti podanej žaloby nevykonal súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy. Doplniť dokazovanie odvolacím súdom z hľadiska tvrdení žalobkyne, prečo rozhodcovský rozsudok neobstojí, nepovažoval odvolací súd za účelné, z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. V spise založené listinné dôkazy potvrdzujú tvrdenia žalobkyne, že POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave podala proti žalobkyni S. D. návrh na začatie rozhodcovského konania Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom v Bratislave a rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 02206/14 z 30. júla 2014 doručeným žalobkyni 13. augusta 2014 uložil žalovanej, v rozhodcovskom konaní totožnej so žalobkyňou v tomto konaní, povinnosť zaplatiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní totožným so žalovaným v prejednávanej civilnej veci istinu vo výške 248,- € spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Na základe tohto rozhodcovského rozsudku sa žalovaný prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. domáha vymoženia pohľadávky priznanej žalovanému v rozhodcovskom konaní v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 12Er/180/2015. Exekučné konanie začalo 27. januára 2015 spísaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom v tento deň. Poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5613*090303 vydal Okresný súd Žiar nad Hronom 10. 07. 2015. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobkyni doručené 11. augusta 2015, v ktorom súdny exekútor žalobkyňu v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 nepoučil o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
7. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. dospel k názoru, že povinnosť poučiť žalobkyňu o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 súdnemu exekútorovi nevznikla z dôvodu, že ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. výslovne upravuje, že na plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015 sa majú použiť predpisy účinné do 31. 12. 2014 a že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014 žalobkyni márne uplynula. Úlohou odvolacieho súdu na základe odvolania žalobkyne bolo posúdiť, či je dôvodná námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. tým, že súd prvej inštancie na vetu za bodkočiarkou v znení „ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté“ neaplikoval.
8. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
9. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.
10. Osobitným predpisom, na ktorý § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. odkazuje, je Exekučný poriadok.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
12. Súd prvej inštancie správne skúmal, či bola exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha začatá v lehote od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 z dôvodu, že po 1. apríli 2015 nebolo možné podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky spotrebiteľského rozhodcovského konania vydaného pred 1. januárom 2015, pretože takéto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V konaní bolo preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie v lehote ustanovenej v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený podal. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie neaplikoval znenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. v celom znení, keď úplne odignoroval vetu za bodkočiarkou v znení „ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté“. Práve týmto odkazom za bodkočiarkou je poskytnutá možnosť účastníkom rozhodcovského konania spĺňajúceho charakter spotrebiteľského rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku aj v prípade, ak už lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z. z. ubehla. V exekučných konaniach začatých po 01. 04. 2015 poskytol takýmto účastníkom exekučného konania ochranu priamo štát tým, že zákonom vylúčil účinky rozhodcovského rozsudku definovaného v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 a nedovolil vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobkyne, že bolo povinnosťou súdneho exekútora poučiť ju podľa § 48 ods. 2 v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a pripojiť aj vzor takejto žaloby. Bez ohľadu na opomenutie súdneho exekútora žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, keď upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené 11. augusta 2015, žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na Okresný súd Žiar nad Hronom podľa listiny na č. l. 19 spisu dňa 25. augusta 2015.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis na právne posúdenie veci, ale ho nesprávne interpretoval.
15. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť žalobkyňou uvádzané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a vo veci znovu rozhodnúť. O trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).