Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4T-27-2016.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/27/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Ján Golian, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 27. 03. 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovanej D. U., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a ) Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaná
D. U.Š. nar. XX. XX. XXXX, bytom Bratislava, J. X prechodne bytom Bratislava, D. XX
sa
uznáva za vinnú, že
napriek predchádzajúcej výzve a bez závažného dôvodu nenastúpila na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej ulici č. 5, a to aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 5T/20/2015 zo dňa 07.05.2015, právoplatného dňa 07.05.2015, odsúdená k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, pričom dňa 17.06.2015 si prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu v termíne do 05.06.2015, pričom bola dodaná do výkonu trestu až dňa 24.08.2015,
teda
marila výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
čím spáchala
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m), §38 ods. 2, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaraďuje páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na Okresný súd Bratislava I. bola dňa 05. 12. 2016 podaná obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 4 Pv 313/15/1101 - 17 zo dňa 17. 06. 2016. Súd po preskúmaní obžaloby a priloženého spisového materiálu vydal vo veci dňa 21. 06. 2016 Trestný rozkaz sp. zn. 4T/27/2016 - 44, ktorým uznal obžalovanú za vinnú na skutkovom a právnom základe tak ako je uvedené v obžalobe, pričom v rámci rozhodnutí o treste v trestnom rozkaze súd vymeral páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor. Súd následne nariadil vo veci hlavné pojednávanie a vykonal dokazovanie v zmysle podanej obžaloby a to výsluchom obžalované a oboznámením sa so spisovým materiálom a to v rozsahu odpis z registra trestov obžalovaného (č.l. 65), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 62), lustrácia v STA (č.l. 63),
Obžalovaná D. U. po svojom zákonnom poučení, ako aj osobitnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. o možnosti vykonať jedno z vyhlásení predpokladané týmto ustanovením zákona a zároveň bol poučený o skutočnosti, že súdom prijaté vyhlásenie o vine alebo, že nepopiera spáchanie skutku je nedovolateľné a v tomto rozsahu nie je napadnuteľné odvolaním ani dovolaním. Obžalovaný následne vykonal vyhlásenie a to, že sa cíti byť vinná zo skutku, ktorý sa jej obžalobou kladie za vinu. Následne súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a kládol obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. na ktoré obžalovaný odpovedal
c) Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa Vám kladie za vinu? Odpoveď obžalovaného: Áno
d) Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola Vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste sa radiť o spôsobe obhajoby? Odpoveď obžalovaného: Áno
f) Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu? Odpoveď obžalovaného: Áno
g) Boli ste oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy Vám kladené za vinu? Odpoveď obžalovaného: Áno
h) Dobrovoľne ste sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin? Odpoveď obžalovaného: Áno
Po vyššie uvedených odpovediach obžalované súd postupom podľa § 257 ods. 7 ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie ku skutočnostiam podstatných pre rozhodnutie o treste.
Z listinného dôkazu odpis z registra trestov obžalovaného (č.l. 65), obžalovaného vyplynulo, že obžalovaná bol doposiaľ tri krát súdne trestaná, pričom do spáchania tohto skutku nebola vo výkone trestu odňatia slobody.
Z listinného dôkazu výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 62), obžalovaného vyplynulo, že bol doposiaľ 4 - krát priestupkovo riešený a to prevažne za priestupky na úseku cestnej dopravy.
Z listinného dôkazu výpis z lustrácie STA (č.l. 63), obžalovaného vyplynulo, že voči obžalovanej nevedie žiadne ďalšie trestné konanie.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel okresný súd Bratislava I k nasledovným záverom. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že otázka viny bola vyriešená prijatím vyhlásenia obžalovanej a súd sa teda rozhodovaním o vine zaoberať nemusel. Následné dokazovanie bolo teda
zamerané výlučne na otázky smerujúce k potrestaniu páchateľa, ktorý si svoju vinu uvedomuje a svoj skutok aj ľutuje.
Vykonaným dokazovaním smerom k uloženiu trestu súd poukazuje na skutočnosť, že skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu je na hranici splnenia doktríny „ultima ratio“, ako jednu zo základných zásad trestného práva. Koncept, či doktrína o trestnom práve ako ultima ratio vychádza z princípu právneho štátu. Princíp ultima ratio je teda obsiahnutý v pojme právny štát (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a vyvodzuje sa z neho výkladom. Právny poriadok SR je založený na právnom pozitivizme a nie na právnom formalizme, t. j. záväznosť zákona nespočíva v záväznosti jeho slovnej formulácie, ale v záväznosti záujmov, kvôli ktorým bol prijatý a ktoré má chrániť. Záväzným je preto obsah právnych pravidiel a nie slová použité na vyjadrenie právnych pravidiel. Je potrebné konštatovať, že nie je možné od súdu očakávať, že sa súd ako orgán aplikácie práva bude len slepo držať slov zákona a ich gramatického výkladu. Princíp ultima ratio sa preto bežne považuje za súčasť obsahu právneho štátu a nevyžaduje sa, aby bol vyslovene slovne vymedzený v niektorej z právnych noriem. Ak by sme pripustili, že existovať môžu len zásady, princípy, či pravidlá, ktoré sú vyslovene slovne vyjadrené v zákone, museli by sme dospieť k záveru, že neexistuje ani napríklad zásada in dubio pro reo, či zákaz sebaobvinenia (ani tieto zásady nie sú vyslovene slovne a jasne vyjadrené
v zákone). Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že sa síce jedná o opakovanú trestnú činnosť páchateľa a to v relatívne krátkom časovom období, teda súd musel obligatórne pristúpiť k vymeraniu nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak z hľadiska dĺžky výmery trestu by bolo v prípade obžalovanej neprimerane prísne vzhľadom na závažnosť skutku, ktorého sa dopustila, ak by súd vymeriaval nepodmienečný trest odňatia slobody v dlhšom trvaní, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z hľadiska zaradenia páchateľky do ústavu na výkon trestu odňatia slobody súd poznamenáva, že obžalovaná pred spáchaním skutku nebola vo výkone trestu odňatia slobody a teda ju bolo potrebné zaradiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.
rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.