Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu vo L. nad B., na ul. B. V. č. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, za účasti matky R.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo L. nad B., na ul. B. V. č. XXXX, právne zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, na ul. Štúrovej č. 20 a otca R.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho vo L. nad B., na ul. E. č. XXXX, právne zast. JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, na ul. Š. Kukuru č. 14, o zmenu úpravy styku a zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.10. 2016 č. k. 6P 138/2015 - 164 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zmene úpravy styku , vo výroku o uložení povinnosti mal. dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení návrhu matky na zvýšenie výživného na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.05.2011 č. k. 8P/152/2010-111 tak, že otcovi umožnil stretávať sa s mal. T. K., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. v zariadení Psychosociálne centrum, s. r. o. Y., L. XX pod vedením psychológa a za prítomnosti matky mal. dieťaťa. Dieťaťu a jeho rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v zariadení Y. centrum, s. r. o. Y., L. XX. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 16.05.2011 č. k. 8P/152/2010-111 bola schválená dohoda rodičov, pričom na jej základe bol otec oprávnený sa stretávať s mal. T. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky. Mal. T. sa na stretnutí s kolíznou opatrovníčkou vyjadrila, že sa na otca neteší, stretávať sa s ním odmieta. O otcovi sa vyjadruje negatívne a stretnutie s ním bez matky si nevie predstaviť. U otca nikdy nebola a vylučuje, žeby v jeho domácnosti trávila čas. U maloletej boli vo vzťahu k otcovi zaznamenané pocity hnevu, zlosti až averzie.

3. Zo znaleckého posudku znalkyne R.. Q. D. bolo zistené, že vzťah mal. T. k jej biologickému otcovi je v súčasnej dobe výrazne narušený. Aj vzťahy medzi biologickými rodičmi sú nepriateľské. Matka pôsobí

na dcéru tak, že prehlbuje odcudzenie maloletej k nemu. Matka interpretuje nechuť dieťaťa stretávať sa so svojim otcom ako rozhodnutie dcéry. Dieťa sa o otcovi vyjadruje hanlivo, odmieta ho nazývať otcom. Mal. T. potláča prirodzené pozitívne emócie voči svojmu otcovi a tým je v psychickej nepohode. Počas návštevy otca dáva voľný priebeh svojim negatívnym emóciám. Maloletá si k matke vytvorila pozitívny vzťah. Matka má výraznú potrebu ochraňovať dcéru pred jej biologickým otcom. Dieťa je pod výrazným vplyvom matky, ktorá nespolupracuje s otcom. Vzhľadom na uvedené znalkyňa doporučila účasť oboch rodičov na psychoterapeutických sedeniach u odborníka na porozvodovú starostlivosť o deti. Navrhla, aby styk mal. T. s jej biologickým otcom zo začiatku prebiehal pod vedením skúseného psychoterapeuta v jeho ambulancii za prítomnosti matky.

4. Podľa správy R.. B. I. bola mal. T. vyšetrená na odbornej ambulancii. Po rozchode rodičov žije vo výlučnej starostlivosti matky, styk s otcom bol sporadický a v poslednom období o styk nemá záujem. U dieťaťa bol zistený výrazne negatívny postoj voči otcovi. Ako ošetrujúca lekárka odporúča ukončenie bojov s tým, že dieťa má rásť v prostredí, ktoré sýti jeho emocionálne potreby. Toho času je vzťah dieťaťa k otcovi patologický a zaťažujúci.

5. Dňa 30.09.2016 sa uskutočnilo stretnutie otca s mal. T. za účasti psychológa v psychosociálnom centre. Psychológ centra súdu oznámil, že maloletá bola od začiatku stretnutia negatívne naladená voči otcovi a tiež aj matka. Odmietala s ním komunikovať, prípadne zvyšovala hlas. Počas komunikácie so psychológom sa maloletá pozerala pri odpovediach na matku, ktorá jej neverbálnou komunikáciou potvrdzovala odpovede. Podľa ich názoru sú mimoškolské aktivity dieťaťa dôležitejšie, ako stretnutie s otcom. Rodičia sa často dostávali do konfliktu, čo zvyšovalo u dieťaťa napätie. Otec sa snažil o priateľskú komunikáciu. Postupne bolo uňho badať nárast frustrácie a situáciu vníma ako bezvýchodiskovú. Mal. T. sa o otcovi vyjadruje negatívne, tvrdí, že ho nepotrebuje. S matkou má vytvorený blízky vzťah a mamu rešpektuje. Negatívny postoj maloletej voči otcovi je imitáciou postoja matky voči otcovi dieťaťa. V kontakte s otcom nebolo badať u maloletej prejavy strachu alebo úzkosti. Svojim správaním sa snaží vyhovovať pravidlám, ktoré určuje jej matka. Otec javí úprimný záujem vytvoriť si k dcére uspokojivý vzťah. Vzhľadom k uvedenému odporúčajú pokračovať v stretávaní sa otca s mal. T.. Je dôležité spoločné zúčastňovanie sa oboch rodičov na terapeutických stretnutiach, za účelom nastavenia vhodnej komunikácie, aby svoje postoje a názory oddelili od postojov a potrieb svojho dieťaťa.

6. Berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi rodičmi mal. T. sú konfliktné. Matka či už vedome alebo nevedome prenáša svoj negatívny postoj k otcovi aj na dcéru, ktorá postoj matky kopíruje. Vzhľadom na uvedené nie je za daného stavu možné vyhovieť návrhu otca na rozšírenie úpravy styku. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi znaleckého posudku R.. D., ako aj zo závermi správy psychosociálneho centra, na ktoré odkazuje.

7. Z vykonaných dôkazov a to z prednesov účastníkov konania, zo záverov znaleckého posudku, správy kolízneho opatrovníka a psychosociálneho centra je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, komunikácia obmedzená a nekonštruktívna. Je potrebné, aby rodičia zmenili vzájomnú komunikáciu, naučili sa konštruktívne komunikovať v záujme dieťaťa. Navyše bolo zistené, že dieťa je úzkostné, potrebuje posilniť pocit stability, bezpečia. Z týchto dôvodov v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine bola dieťaťu a rodičom uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Y. centre, s. r. o. Y. s tým, že aj styk otca s mal. dcérou sa bude uskutočňovať v uvedenom zariadení každý nepárny piatok v čase od 14.00 hod. do 15.00 hod. pod vedením psychológa a za prítomnosti matky. Takto určená úprava styku sa toho času považovala za primeranú berúc do úvahy vek, citové potreby a zdravotný stav mal. T.. V prevyšujúcej časti bol návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnutý.

8. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného tento bol v zmysle ust. § 166 ods. 2 vylúčený na samostatné konanie.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby návrh otca na zmenu styku bol zamietnutý bez uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v zariadení Y. centrum, s.r.o. Y.. Zároveň požiadala naďalej konať o zvýšenie výživného na mal. T.. Alternatívne žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že mal. T. má v súčasnosti 11 rokov a preto v prvom rade je potrebné vychádzať z názoru a vôle maloletého dieťaťa, ktoré má prednosť pred psychologicko-odborným poradenstvom aj ostanými skutočnosťami. V prvom rade mal súd prvej inštancie zistiť stanovisko dieťaťa a to jeho výsluchom

čo bolo z jej strany navrhované a až v druhom rade pristúpiť k iným riešeniam, pokiaľ by to bolo v záujme maloletého dieťaťa. Maloletú T. na styk pripravovala a bolo výlučne na rozhodnutí mal. T., akým spôsobom so stykom naloží. Je samozrejmé, že záležalo aj na správaní sa otca ako ju dokáže presvedčiť a správať sa k nej, aby styk prebiehal ako styk otca s dieťaťom. Má preto obavy, že pokiaľ by sa malo realizovať odborné poradenstvo, tak ako to bolo určené, vzťah maloletej k otcovi sa ešte zhorší a bude to chápať ako nie svoje právo, ale svoju povinnosť a situácia medzi otcom a dcérou sa ešte zhorší, keďže dieťa ide do puberty a momentálne styk s otcom odmieta. Pred maloletou sa o otcovi vyjadruje buď pozitívne alebo neutrálne, keďže je si vedomá toho, že každé dieťa pre svoj zdravý psychický a fyzický vývoj potrebuje blízky citový vzťah a starostlivosť oboch rodičov. Táto skutočnosť už závisí len od otca, aký citový vzťah si k dieťaťu vytvorí a od toho sa odvíja aj ich pravidelné stretávanie sa. U dieťaťa podľa správy R.. I. bol zistený výrazne negatívny postoj voči otcovi a vzťah dieťaťa voči otcovi popisuje ako patologický a zaťažujúci, čo v súčasnej dobe pri dospievaní dieťaťa sa môže ešte zhoršiť, pokiaľ otec nenadviaže správnu citovú väzbu s dieťaťom. Taktiež nesúhlasí s tým, aby jej návrh na zvýšenie výživného bol vylúčený na samostatné konanie, nakoľko nevidí dôvod, aby sa v tomto konaní nerozhodlo aj o tomto nároku.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie matky proti výrokom o zmene úpravy styku, o uložení povinnosti maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a o trovách konania nie je opodstatnené.

11. Vo veci úpravy styku sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého rozhodnutia postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo výroku o zmene úpravy styku, vo výroku o uložení povinnosti maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

12. Zároveň odmietol odvolanie matky smerujúce proti výroku o vylúčení jej návrhu na zvýšenie výživného na samostatné konanie ( § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 386 písm. c/ Civilného sporového poriadku). Civilný sporový poriadok v ustanovení § 357 formou taxatívneho výpočtu ustanovil okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je. Ustanovenie § 59 Civilného mimosporového poriadku rozširuje výpočet uznesení proti ktorým je prípustné odvolanie, o uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f/ a proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstva, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho. Uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie ( § 166 ods. 2 medzi uzneseniami, proti ktorým je možné podať odvolanie, uvedené nie je.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .