Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/33/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanému Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v X., V. F. č. XXXX/XX, do XX.XX.XXXX za účasti Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 3, o zaplatenie 6.060,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/117/2014-140 zo dňa 30.06.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

III. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Odvolací súd z r u š u j e uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 17C/117/2014-44 zo dňa 04.08.2014.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v sume 656,55 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, pretože sporná pohľadávka proti žalovanému nebola na neho platne postúpená; vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka na strane žalovaného uviedol, že „vedľajší účastník si pri obrane žalovaného splnil svoje poslanie; úspešnému žalovanému by prináležala náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník“, preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych služieb po 210,81 € (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie vo veci samej; vyjadrenie k odvolaniu) spolu s tromi režijnými paušálmi po 8,04 €.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania vedľajšieho účastníka podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 02.08.2016 (č.l. 152-155 spisu v spojení s č.l. 156-159 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že pôvodný vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomosti o jeho stave, keď len na základe skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ bez vedomosti

o predmete a stave konania, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie a naplniť podstatu úkonu právnej služby spočívajúcu v prevzatí a príprave zastúpenia; paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania iba zbytočne zvyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia; vyjadril názor, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pretože dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy o náhrade trov konania, preto v danom prípade je namieste aplikácia ustanovení o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania; poukázal na to, že vedľajší účastník musí byť sám zo svojej podstaty schopný poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v súdnych konaniach; vedľajší účastník má možnosť využívať aj určenú pomoc ministerstva; na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie zákonných podmienok, medzi ktoré patrí najmä účelnosť vynaložených trov konania; v tejto súvislosti tiež odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014, ktorý sa vyjadril k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia pôvodného vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania formulárového podania v každom konaní, do ktorého vstúpi; pôvodný vedľajší účastník má byť odborne pripravený na poskytovanie právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle nepriznania náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi.

2.1 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

2.2 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vo vyjadrení zo dňa 19.08.2016 (č.l. 164-169 spisu) k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie s argumentáciou o vzniku jeho práva na náhradu trov konania; zdôraznil, že jedine on poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore; súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

2.3 Vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného k odvolaniu doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 14.10.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 177 spisu); dňa 21.10.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie zo dňa 18.10.2016 (č.l. 182-183 spisu), v ktorom predniesol argumentáciu o zániku účasti pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v spore od 01.07.2016 a o nemožnosti prihliadať na jeho podania; vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie dňa 05.12.2016 právnemu zástupcovi pôvodného vedľajšieho účastníka na vedomie (č.l. 186 spisu).

3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Žalobca v podanom odvolaní namietal priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.

5.1 Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na strane žalovaného vedľajší účastník) ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.

5.2 Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

5.3 V prejednávanom spore je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016 vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5.4 Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe do konania doručil pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného súdu prvej inštancie dňa 23.09.2014 (č.l. 45 spisu).

5.5 Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje

procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam. 5.6 Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

5.7 Nakoľko v prejednávanom spore došlo k zamietnutiu žaloby a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. plne úspešnému žalovanému, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplývala nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku zamietnutá na základe námietky vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 22.01.2015 (čo vyplýva z porovnania obsahu vyjadrenia vedľajšieho účastníka a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), považoval odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, náklady vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne.

5.8 V prejednávanom spore vzniklo pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnych

služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 210,81 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 €, 2. vyjadrenie zo dňa 10.11.2014 v sume 210,81 € spolu s režijným paušálom v sume 8,04 € a 3. vyjadrenie zo dňa 22.01.2015 v sume 210,81 € spolu s uplatneným režijným paušálom v sume 8,04 €, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 656,55 €, ktoré je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného; proti samotnej výške prisúdenej náhrady trov konania žalobca v podanom odvolaní osobitne nenamietal.

5.9 Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.

5.10 Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania bez vedomosti o merite veci ani ohľadne formulárového charakteru jeho podania, pretože z jeho vyjadrení, vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej pohľadávky a ďalšie relevantné údaje potrebné na posúdenie dôvodnosti žaloby; podanie vedľajšieho účastníka preto pre účely rozhodnutia o trovách konania nepovažuje odvolací súd za formulárové podanie ani jeho vstup do konania za paušálny; obsah vyjadrení pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného svedčia aj o dôvodnosti uplatneného úkonu právnej služby spočívajúceho v prevzatí a príprave zastúpenia. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách pôvodného vedľajšieho účastníka je vecne správne.

6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016); pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania vzniknutých do 30.06.2016 pôvodného vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. V priebehu konania súd prvej inštancie uznesením č.k. 17C/117/2014-44 zo dňa 04.08.2014 ustanovil žalovanému procesného opatrovníka ako účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy (§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); za opatrovníka bola žalovanému ustanovená Eva Pivarčová, pracovníčka Okresného súdu Zvolen; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý v prípade, že je pobyt strany v konaní pre súd neznámy, upravuje postup pri doručovaní písomnosti takejto strane civilného sporového konania, avšak neumožňuje pre tento prípad ustanoviť strane v konaní procesného opatrovníka; ak odpadnú dôvody, pre ktorý bol procesný opatrovník ustanovený, zruší súd v zmysle § 70 ods. 2 C.s.p. (obdobne § 29 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016) uznesenie, ktorým bol opatrovník ustanovený; odvolací súd dospel k záveru, že zmenou právnej úpravy, ktorá nastala prijatím a nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, nie je potrebné strane, ktorej skutočné miesto bydliska nie je známe, ustanoviť procesného opatrovníka; dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalovanému ustanoviť procesného opatrovníka, odpadli a preto bolo potrebné uznesenie o ustanovení opatrovníka žalovanému zrušiť.

8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).