Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa 27.3.2017 v trestnej veci obžalovaného U. P. takto

rozhodol:

obžalovaný

U. P., A.. XX.X.XXXX Q. X. A. Q., W. X. A. Q., F.Á. Č.. XXXX/X,

j e v i n n ý

z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,

p r e t o ž e

v období od 1. decembra 2015 do 30. júna 2016 v X. A. Q., ako otec mal. Q. P., A.. X.X.XXXX, žiačky X. Š. A. J. C. Č.. X Q. X. A. Q., aj napriek viacerým opatreniam zo strany školy, nedbal o to, aby jeho dcéra riadne chodila do školy, umožnil jej viesť záhaľčivý život, následkom čoho v uvedenom období školského roka 2015/2016 mal. Q. P. vymeškala 286 neospravedlnených vyučovacích hodín, čím ju takto vystavil nebezpečenstvu spustnutia,

t e d a

vydal z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný U. P. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a potom využil svoje právo nevypovedať. Jeho výpoveď z prípravného konania bola prečítaná a počas výsluchu sa priznal ku spáchaniu skutku. Na svoju obhajobu uviedol, že dcéra Q. ich ako rodičov

nepočúva a nechce chodiť do školy. Priznal, že so školou nespolupracoval, nechodil na rodičovské združenia a neustanovil sa do školy ani po predvolaní školou. Takto konal napriek tomu, že aj od mesta X. A. Q. mal uložené pokarhanie.

Z triedneho výkazu Q. P. v školskom roku 2015/2016 vyplýva, že v období od 1.12.2015 do 30.6.2016 vymeškala 286 neospravedlnených vyučovacích hodín. V tomto období vymeškala ďalších 313 vyučovacích hodín, ktoré má ospravedlnené.

Z výpovede svedkyne P.. U. D., triednej učiteľky maloletej Q. P. vyplýva, že sa stala triednou učiteľkou v triede, ktorú maloletá Q. P. navštevuje od 1.2.2016. Do konca školského roku, teda do 30.6.2016 maloletá bola iba štyrikrát na vyučovaní, a to počas troch dní vo februári 2016 a raz v marci 2016. Dvakrát do školy prišla v sprievode svojej matky. Rodičia so školou prestali spolupracovať a s obžalovaným ako otcom sa stretla iba raz v máji 2016, keď priniesol ospravedlnenie od lekára za marec 2016. Na predvolanie školy sa neustanovili a žiadnym spôsobom sa neangažovali na riešení zlej školskej dochádzky svojej dcéry. V priebehu druhého polroka školského roka 2015/2016 ich päťkrát predvolala na pohovor, a to ústne, ako aj prostredníctvom iných žiakov. Dokonca záškoláctvo riešili aj cez mimoriadne rodičovské združenie, na ktoré sa však rodičia neustanovili.

Výpoveď tejto svedkyne je v súlade s obsahom listín vyhotovených X. Š. Q. X. A. Q. v žalovanom období, najmä s prehľadom opatrení školy na č.l. 3. Rozkazom mesta X. A. Q. zo dňa X.XX.XXXX Č.. XX/VIII/XX/ XXXX-XXXX bol U. P. uznaný za vinného z priestupku podľa § 37 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve z dôvodov, že ako zákonný zástupca zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku maloletej Q. P., v dôsledku čoho maloletá neospravedlnene vynechala 85 vyučovacích hodín v priebehu mesiacov september až november 2015. Bolo mu uložené pokarhanie.

Rodičovské práva a povinnosti sú upravené aj v Zákone o rodine, a to v ustanovení § 28. V tomto ustanovení sa uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Obžalovaný U. P. napriek viacerým opatreniam školy a sankcií uloženej mestom X. A. Q. v období od 1.12.2015 do 30.6.2016 svoje rodičovské povinnosti hrubo zanedbal a svojim ľahostajným prístupom k plneniu rodičovských povinností umožnil svojej dcére Q. P. vyhýbať sa povinnej školskej dochádzke, pričom v uvedenom období vymeškala 286 neospravedlnených vyučovacích hodín. Svojim konaním obžalovaný U. P. vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život. Túto starostlivosť zanedbával po dlhší čas, teda čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Svojim konaním obžalovaný U. P. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný U. P. bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, z toho 6-krát pre trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 217 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, resp. podľa § 211 Trestného zákona účinného od 1.1.2006. V poradí pri ôsmom odsúdení bol uznaný za vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona trestným rozkazom E. X. X. A. Q. N. T. XX.XX.XXXX X.. N.. XT XX/XXXX a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 25.11.2014. Uznesením E. X. X. A.Á. Q. N. T. XX.X.XXXX X.. N.. XT XX/XXXX bolo podmienečné odsúdenie ponechané v platnosti a bola predlžená skúšobná doba o 15 mesiacov, do 26.2.2018. Obžalovaný U. P. bol odsúdený pre zanedbania starostlivosti o výchovu a povinnú školskú dochádzku aj v súvislosti s dcérou Q. P. v období od septembra 2013 do júna 2014, kedy bezdôvodne vymeškala 286 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom E. X. X. A. Q. N. T. X.XX.XXXX X.. N.. XT XXX/XXXX opäť pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 22.12.2015. Aj v tomto prípade objektom trestného činu bolo záškoláctvo maloletej Q. P., ktorá v školskom roku 2014/2015 vymeškala 259 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Ako vyplýva aj z vyššie uvedeného rozkazu mesta X. A. Q. stav školskej dochádzky u maloletej Q. P. sa nezmenil ani v školskom roku 2015/2016 a pre jej záškoláctvo od septembra 2015 do novembra 2015 bolo obžalovanému U. P. uložené pokarhanie.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného U. P. súd prihliadal na jeho osobu, na dlhodobé zanedbávanie rodičovských povinností, napriek tomu, že bol viacnásobne za to potrestaný, na spáchanie činu počas plynutia skúšobnej doby v súvislosti s predchádzajúcimi dvoma odsúdeniami, osobné pomery, spôsob spáchania skutku, jeho následok a na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti.

Poľahčujúcou okolnosťou u obžalovaného podľa § 36 písm. l) Trestného zákona je priznanie a úprimná ľútosť. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je jeho predchádzajúce odsúdenie za trestný čin. Je tu rovnovážny stav medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami.

Súd prihliadajúc na vyššie uvedené okolnosti uložil obžalovanému U. P. už nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, pretože účel trestu pri predchádzajúcich odsúdeniach sa nedosiahol a obžalovaný páchal trestnú činnosť v skúšobnej dobe. Trestná sadzba u trestu odňatia slobody v § 211 ods. 3 Trestného zákona je 6 mesiacov a horná hranica trestnej sadzby je 5 rokov.

Obžalovaný U. P. v minulosti vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody pre úmyselný trestný čin dňa 26.2.2005. V posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody a preto na výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.