Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/150/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 1 479,93 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 880,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne

- zo sumy 315 € od 19.05.2015 do 25.05.2015 a

- zo sumy 287,47 € od 26.05.2015 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Suma uvedená vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom sa povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 20 € splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

IV. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 07.11.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1 479,93 € spolu s príslušenstvom spočívajúcom v úrokoch ako aj úrokoch z omeškania. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že dňa 27.11.2012 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 €. 1.1. Podľa bodu 3.1 časti II. úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb alebo výberom finančných prostriedkov v hotovosti. 1.2. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1 736,76 € tak, že sumu 1 609,61 € čerpal výbermi hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach, platbami na úhradu poistenia platieb a na úhradu doplnkového zdravotného poistenia a sumu 127,15 € predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. 1.3. Žalovaný sa svoj záväzok zaviazal splácať riadne a včas formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Do dňa podania žaloby však žalovaný vrátil iba časť dlžnej sumy, a to sumu vo

výške 811,37 €. V potvrdení o prijatých splátkach, ktoré je prílohou žaloby, nie je zahrnutá úhrada zo dňa 25.05.2015 vo výške 27,53 €. 1.4. Keďže žalovaný svoj záväzok platiť splátky neplnil riadne a včas, žalobca postupom podľa bodu 4.1 časti III. úverovej zmluvy pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný má voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1 479,93 € pozostávajúce z dlžnej úverovej istiny vo výške 1 310,06 €, dlžných úrokov z úveru vo výške 148,17 €, dlžného poistného z úveru vo výške 21,70 €. Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi z dlžnej úverovej istiny úroky vo výške 22,68 % ročne, a zároveň z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávaní konanom dňa 27.03.2017 uviedol, že úver prestal splácať z dôvodu, že sa dostal do zlej finančnej situácie.

3. Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2017 súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil nasledujúce: 3.1. Dňa 27.11.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zároveň v časti II. aj zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Podľa zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere parametre poskytnutého úveru boli nasledujúce:

- výška úverového rámca 5 000 €,

- aktuálna výška úverového rámca 600 €,

- výška mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €,

- splatnosť mesačnej splátky 10-ty deň v mesiaci,

- poplatok za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov,

- výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne,

- RPMN 45,94 %,

- splatnosť prvej mesačnej splátky 10-ty deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru,

- zvolený súbor poistenia - základný súbor poistenia,

- poplatok za poistenie 3,33 €,

- priemernú hodnotu RPMN vo výške 26,70 %,

- dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.

3.2. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 25.05.2015 (č. l. 14) prevzatého žalovaným dňa 27.05.2015 vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ku dňu 18.05.2015 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu a tento pozostáva z úverovej istiny vo výške 1 310,06 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 177,50 €, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 €. 3.3. Žalobca súdu ďalej predložil platobnú históriu revolvingového úveru (č. l. 15-19), z ktorej vyplýva, že dlžná čiastka k 18.05.2015 predstavuje výšku 1 507,46 € a je zložená z istiny vo výške 1 310,06 €, úrokov poistného a ostatných 177,50 € a nákladov 19,90 €. Zároveň je z tejto listiny zrejmé, že celkom uhradená suma zo strany žalovaného predstavovala výšku 756,31 €. 3.4. Žalobca tiež súdu predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č. l. 20-21) v celkovej výške 1 609,61 € ako aj potvrdenie o prijatých splátkach (č. l. 22) v celkovej výške 783,84 €.

4. Listom zo dňa 01.12.2016 (č. l. 27) vyzval súd žalobcu, aby tento

- špecifikoval, na základe čoho má úver za zosplatnený dňom 18.05.2015, keď príslušný list o zosplatnení bol vyhotovený až dňa 25.05.2015 a žalovanému doručený dňa 27.05.2015,

- preukázal, že pred zosplatnením úveru sa postupovalo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda že žalovanému bola doručená tzv. upozorňujúca výzva,

- súdu zaslal všetky doklady, ktorými sa overovala bonita žalovaného.

5. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 (č. l. 29), ktorým však požiadavky súdu nesplnil. Žalobca opätovne uviedol, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom ako žalovaným a zároveň uviedol výšku celkom dlžnej sumy 1 736,76 € pozostávajúcej jednak z čerpanej sumy 1 609,61 € a jednak z poplatkov vo výške 127,15 €. Ďalej poukázal na zmluvné ustanovenia týkajúce sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a citoval §

502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň v súvislosti s overením bonity žalovaného poukázal na to, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzuje na základe informácii o žiadateľovi a finančnej situácii uvádzaných pri žiadosti o úver. Ohľadne ostatných úverov dlžníka sa veriteľ dotazuje do úverového registra SOLUS. Už v tejto časti odôvodnenia súd zdôrazňuje, že žiadne doklady skúmanie bonity žalovaného preukazujúce mu ani na základe výzvy žalobcom predložené neboli. Žalobca zároveň v prílohe predložil upozorňujúce výzvy žalovanému, ktoré mal zasielať v súlade s § 53 ods. 9 OZ. 5.1. Súd konštatuje, že skutočne mu boli predložené zo strany žalobcu:

- výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá mala byť podaná dňa 02.01.2015,

- výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá mala byť podaná dňa 15.01.2015,

- výzva na splatenie dlžnej čiastky úveru, ktorá mala byť podaná dňa 02.02.2015,

- výzva pred podaním súdnej žaloby podaná dňa 13.02.2015. Súd však zdôrazňuje, že doručenie týchto výziev podľa § 45 ods. 1 súdu preukázané nebolo, teda ich zaslanie súdu nemá právnu relevanciu, naviac ich súd považuje za nedôveryhodné, pretože všetky majú dátum vyhotovenia 08.12.2016, pričom mali byť zasielané v roku 2015. To len dokazuje to, že takúto výzvu nie je problémom vyrobiť aj dodatočne, a preto je potrebné trvať na preukazovaní doručenia takýchto výziev klientom za účelom preukázania ich pravdivosti.

6. Výzvou zo dňa 22.02.2017 (č. l. 39) súd žiadal žalobcu, aby tento uviedol aká časť platieb žalovaného bola započítaná na poistenie a uviedol druhy poistenia a ďalej, aby uviedol dlžné poistné, ktoré požaduje zaplatiť. 6.1. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.03.2017 (č. l. 41), v ktorom uviedol jednotlivé poistenia, ktoré boli súčasťou úverového vzťahu. Žalobca súdu ďalej oznámil, že na poistenie bola započítaná suma vo výške 60,30 € a že žalobou žiada o doplatenie poistného vo výške 21,70 €.

7. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 ods.2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 7.1. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo

efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. 7.2. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 7.3. Na výzvu súdu, ktorou tento požadoval zaslanie dokladov, na základe ktorých sa overovala bonita žalovaného, žalobca nereagoval. 7.4. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 7.5. KS v PO vo veci sp. zn. 6Co/171/2016 uviedol: „Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej)

Žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala bonita a stav núdze žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti žalovaného, odvolací súd považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbal možnosti a schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať úver a prvostupňový súd veľmi správne odmietol priznať aj akékoľvek trovy, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať primerané, ale pre človeka v núdzi potenciálne spôsobilé prispieť k nezvládnuteľnému zadlženiu. Je dôležité, aby žalovaný ako spotrebiteľ finančnej služby žalobcu nezanevrel na služby a aby mohol s prehľadom zvládnuť úverový vzťah bez jeho extrémneho navýšenia (čl. 38 Charty základných práv EÚ) (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/151/2013 z dňa 25.09.2013). V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/134/2012 zo dňa 24.01.2013). Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. To, že žalovaná za stavu finančnej tiesne prijala peňažné prostriedky, je pochopiteľné a prirodzené. Ide o veľmi častý prípad, kedy sú osoby z dôvodu značne nepriaznivej finančnej situácie dotlačené vstúpiť do úverových vzťahov. Prístup spotrebiteľa je prirodzený, čo sa ale nedá povedať o veriteľovi, ktorý je podnikateľom v oblasti sledovanej centrálnou bankou. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia. V celoštátnom meradle vysoko participujú obdobné úverové vzťahy na vzniku nadmerného počtu exekúcií (https://www.noviny.sk/ekonomika/123468-na-slovensku- prebiehaju-viac-ako-3-miliony-exekucii). Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej. Odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru ohľadom možnosti použitia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že slovenská právna úprava explicitne neupravuje efektívnu a odradzujúcu sankciu za porušenie vážnej povinnosti na finančnom trhu. Povolenie splátok (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) nepredstavuje žiadnu sankciu ale len spôsob splatenia dlhu a je oprávnené skonštatovať, že slovenská právna úprava nenapĺňa cieľ smernice odradiť veriteľa od porušovania povinnosti na finančnom trhu. 7.6. Je teda zrejmé, že žalobca spôsobom vyššie uvedeným nepostupoval, preto súd dospel k záveru, že žalovaný

- bol ďalej povinný splácať úver v splátkach,

- bol povinný vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky,

- k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo.

8. Čo sa týka priznaného plnenia, z predložených listín je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 1 609,61 € a vrátená bola suma 783,84 €. Keďže dňa 25.05.2015 zaplatil žalovaný sumu 27,53 €, celkom

zaplatená suma z jeho strany predstavuje výšku 811,37 €. Z tejto sumy 60,30 € tvorilo poistné. Je teda zrejmé, vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, že na istinu bola zaplatená suma 751,07 € (811,37 € - 60,30 €). Dlžná suma tak je zložená z istiny, ktorá doteraz zaplatená nebola a predstavuje výšku 858,54 € a poistného vo výške 21,70 €. Dlžná suma tak predstavuje výšku 880,24 €. 8.1. Pri určení dlžnej sumy vychádzal súd z toho, že v rámci zmluvných podmienok mali byť platené splátky vo výške 45 € v čase od novembra do decembra 2014 v počte 2, čo je spolu 90 €. Následne počas roka 2015 mali byť platené splátky vo výške 45 €, čo predstavuje výšku 540 € (12 x 45 €) a následne v januári až máji 2016 splátky vo výške 45 €, čo je spolu 225 €. V júni 2016 bol splatný zvyšok dlžnej istiny vo výške 25,24 €. 8.2. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.) ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.). 8.3. Žalobca požadoval úroky z omeškania odo dňa 19.05.2015, pričom v tomto čase boli dlžné splátky 11-12/2014 a 1-5/2015 spolu v sume 315 €, čiže z tejto sumy boli priznané úroky z omeškania od 19.05.2015 do 25.05.2015. Následne boli úroky z omeškania priznané zo sumy 287,47 €, pričom výška úrokovej sadzby je 8,05 %.

9. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2585/2015 - Úspěch ve věci při rozhodování o náhradě nákladů potřebných k účelnému uplatňování nebo bránění práva proti účastníku, který ve věci úspěch neměl, se poměřuje ve smyslu § 142 o. s. ř. Úspěch účastníka podle § 142 odst. 1 o. s. ř. v řízení o zaplacení peněžité pohledávky se poměřuje i co do úspěchu ohledně uplatněného úroku z prodlení. Nejvyšší soud přijal uvedený právní názor ve shodě s nálezem Ústavního soudu sp. zn. I. ÚS 2717/08, v němž Ústavní soud dospěl k závěru, že pokud je předmětem civilního řízení vedle pohledávky též její příslušenství (např. úroky z prodlení), je nutno při rozhodování o náhradě nákladů dle míry úspěchu ve věci zvážit míru úspěchu v celém sporu, tj. nejen ohledně pohledávky, ale též stran jejího příslušenství. 9.1. Žalobca celkom požadoval zaplatenie sumy 1 479,93 € + 623,48 € (22,68 % ročne zo sumy 1 310,06 € od 19.05.2015 do dňa rozhodnutia súdu 27.03.2017) + 1,97 € (úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 487,56 € od 19.05.2015 od 25.05.2015) + 219,01 € (úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 497,93 € od 26.05.2015 až do dňa rozhodnutia súdu 27.03.2017). 9.2. Žalobca celkovo požadoval zaplatenie sumy 2 324,39 €, pričom mu bola priznaná suma 880,24 € spolu s príslušenstvom. Je teda zrejmé, že žalobca ako v konaní prevažne neúspešný nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému, ktorý bol v konaní prevažne úspešný súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože tento nárok nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.