Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-200-2016.pdf
PDF · 95.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/200/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpenej S.. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, právne zastúpenému Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, v konaní o zaplatenie 1 081,04 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.5.2016 č.k. 25C/384/2014 - 125 takto
rozhodol:
V konaní sa p o k r a č u j e s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1. 081,04 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 888,35 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 27.11.2001 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 165,81 Eur. Poskytnuté finančné prostriedky mala splácať v mesačných splátkach, pričom tento svoj záväzok riadne a včas splnila. Súčasťou formulára o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola v časti C aj žiadosť o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca. Na základe tohto jej bola zaslaná úverová karta a bol jej poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000 Sk, teda 663,87 Eur. Výška mesačnej splátky bola 33,19 Eur.
3. Podľa listinných dôkazov predložených žalovaným žalobkyňa prostredníctvom úverovej karty vyčerpala sumu 2.851,37 Eur. Následne žalobkyňa zaplatila žalovanému v splátkach sumu 3.932,41 Eur. Rozdiel medzi týmito sumami je 1.081,04 Eur. Splátky žalobkyňa splácala mesačne od 10.12.2003 do 27.04.2011.
4. Vo veci 17C 148/2013 prebiehalo na Okresnom súde Prešov konanie, v ktorom sa žalovaný domáhal od žalobkyne zaplatenia sumy 1.128,06 Eur s príslušenstvom z titulu nesplatenia záväzku z úverovej zmluvy uzatvorenej v časti C zmluvy riadne a včas. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná písomná forma a pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobkyni vnútený aj ďalší právny úkon, a to žiadosť o úverovú kartu, pričom skutočná vôľa
žalobkyne smerovala iba k zakúpeniu tovaru. Ak teda žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky a nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, tento právny vzťah medzi účastníkmi je len v režime bezdôvodného obohatenia. Proti rozhodnutiu vo veci samej odvolanie podané nebolo a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2014.
5. Už v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere osobitný právny predpis a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti písomnú formu pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto zákonom vyžadovaná písomná forma zmluvy zo strany žalovaného vôbec dodržaná nebola. Žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodržal predpísanú písomnú formu zmluvy, preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného úkonu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzatvorením absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak vychádzalo z 10-ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže u žalobkyne bola zachovaná subjektívna lehota a s poukazom na nutnosť aplikácie 10-ročnej objektívnej lehoty, ktorá ešte neuplynula, žaloba bola podaná včas. Námietka premlčania vznesená žalovaným je tak nedôvodná. Súd prvej inštancie preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
6. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že dňa 27.11.2001 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Proces uzatvorenia tejto zmluvy bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi proces uzatvárania zmlúv, vrátane zmlúv spotrebiteľských. K uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo v písomnej forme, a to na základe písomnej žiadosti žalobkyne zo dňa 27.11.2001 a akceptácie tejto žiadosti žalovaným písomným oznámením zo dňa 20.03.2002. Konštatovanie absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere pre nedodržanie písomnej formy právneho úkonu nie je správne. Ak už súd posúdil úverovú zmluvu ako neplatný právny úkon z dôvodu absencie jej písomnej formy, bol povinný aplikovať ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Ak zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sa posúdila ako neplatný právny úkon pre nedostatok písomnej formy, je nepochybné, že plnenie žalobkyne žalovanému nie je bezdôvodným obohatením. Žalobkyňa sa preto nemôže domáhať voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, a to preto, lebo plnenie poskytnuté žalobkyňou sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje. Súd predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Odôvodnenie rozsudku nedáva účastníkom konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na relevantnú otázku - prečo na daný prípad nebolo aplikované ustanovenie § 455 ods. 1 OZ. Úmyselné zavinenie obsahuje zložku vedomostnú, ako aj vôľovú a môže mať podobu priameho úmyslu alebo nepriameho úmyslu. V priamom úmysle je akcent na vôľovej zložke, ale nepopiera sa tým vedomostná zložka. Vôľu nemožno izolovať od vedomia, pretože je vždy spojená so sledovaným cieľom či zámerom, a preto jej musí predchádzať uvedomenie si tohto cieľu či zámeru. Pri nepriamom úmysle je zoslabená vôľová zložka. Ide najmä o prípady, keď osoba chce spôsobiť určitý následok, uvedomujúc si, že popri ňom alebo namiesto neho môže spôsobiť iný následok. Uzrozumenie osoby vyjadruje aktívny vôľový vzťah osoby k spôsobenému následku, čím je mienená vôľa, ktorá sa prejavila navonok správaním tejto osoby. Žalovaný ako poskytovateľ úverov je dlhodobo etablovaný na trhu, koná vždy s odbornou starostlivosťou, na základe zákonov platných v čase uzatvárania úverových zmlúv a z tohto dôvodu nemá ani potrebu bezdôvodne sa obohacovať. Žiadnym spôsobom ani dôkazným prostriedkom nebol preukázaný úmysel sa bezdôvodne obohatiť. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa je dôležitý znak naplnenia úmyslu, ktorý v tejto veci je jasne absentujúcim. Táto podstatná náležitosť k aplikácii ustanovenia o 10-ročnej premlčacej dobe z úmyselného bezdôvodného obohatenia nebola preukázaná, práve naopak, žalovaný preukázal, že nemal tento úmysel. Navyše zodpovednosť k získaniu bezdôvodného obohatenia je objektívneho charakteru. Jej predpokladom nemôže byť právny úkon, ale samotný stav momentu vzniku bezdôvodného obohatenia.
8. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. V priebehu odvolacieho konania pôvodne označený žalovaný CETELEM Slovensko a. s. zanikol zlúčením so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 64 CSP rozhodol , že v konaní bude pokračovať s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.
12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na vec 17C/148/2013 Okresného súdu Prešov, v ktorej došlo k zamietnutiu žaloby žalovaného na zaplatenie finančného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto zmluvy pre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Aj keď Občiansky zákonník v ustanovení § 455 ods. 1 za bezdôvodné obohatenie, nepovažuje prijatie plnenia dlhu neplatného len pre nedostatok formy, uvedené zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci nemá. Dôvodom zamietnutia žaloby žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17C/148/2013 totiž nebolo iba nedodržanie zákonom predpísanej formy. Ďalším dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby vyplývajúcim z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.11.2011 č.k. 17/148/2013 - 112 bolo aj to, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere chýbala vôľa žalobkyne takúto zmluvu uzatvoriť.
13. V súvislosti s nedostatkom vôle žalobkyne je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.11.2001 ( č.l. 7 spisu). Podľa tohto obsahu úver poskytnutý žalobkyni mal slúžiť na nákup presne označeného tovaru a to videa. Je teda zrejmé, že úmyslom žalobkyne bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy nemala a teda nebolo jej cieľom uzatvoriť i ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere. Dôkazom toho je i to, že k prvému čerpaniu peňažných prostriedkov žalobkyňou došlo až dňa 24.11.2003, teda skoro po dvoch rokoch od uzatvorenia zmluvy. Uvedené je zrejmé z potvrdenia zo dňa 20.11.2014 ( č.l. 28 spisu).
14. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je to, aby právny úkon sa urobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný.
15. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
16. Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver na nákup tovaru. Touto zmluvou však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to získanie úveru na nákup tovaru. Ako vyplýva z predtlače úverovej zmluvy žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, pričom tento mal vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcela žalobkyňa získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jeho záujmu.
17. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy žalobkyňa inú vôľu než tú, ktorá smerovala k získaniu úveru na nákup konkrétneho spotrebného tovaru nemala. Nedostatok vôle žalobkyne uzatvoriť zmluvu o
revolvingovom úvere spôsobuje teda absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa ustanovenia § 6 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
22. Úverová zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia uvedeného výrazným tmavým písmom na bielom podklade. Až na pravej strane pretlačeného formulára zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C je na desiatich riadkoch drobným písmenom spomenutá ďalšia zmluva a to zmluva o revolvingovom úvere. V prípade dvoch alebo viacerých úverov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu úverov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu poskytnutých úverov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby žalobkyni mal byť poskytnutý iba úver jeden. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
23. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2015 ( č.l. 55 až 58 spisu) poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2011 č.k. 14C/86/2011 - 77 bolo okrem iného určené, že zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C , ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle len podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty na jeho meno je neprijateľná. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.5.2012 vo veci 9Co/37/2012.
24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o nemožnosti aplikácie 10 - ročnej premlčacej objektívnej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní žalobou uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Už v čase, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu tohto právneho úkonu osobitný právny predpis a to zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 4 ods. 1 vyžadoval pod sankciou neplatnosti písomnú formu pri zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rovnako ďalší osobitný právny predpis a to zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 6 zakazoval konať v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za nedodržanie písomnej formy zmluvy a za konanie odporujúce dobrým mravom nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom
trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov v rozpore so zákonom nedodrží predpísanú písomnú formu zmluvy a nerešpektuje predpisy na ochranu spotrebiteľa jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť poskytnutím finančných prostriedkov žalobkyni na základe absolútne neplatnej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Pri posudzovaní uplatneného nároku sa tak správne vychádzalo z 10 - ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ustanovení § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
25. V prípade poskytnutia finančných prostriedkov z neplatnej zmluvy povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 2.851,37 Eur. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 3.932,41 Eur a rozdiel vo výške 1.081,04 Eur je bezdôvodným obohatením získaným žalovaným plnením z neplatného právneho úkonu. Toto bezdôvodné obohatenie sa musí vydať v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa v odvolacom konaní mala plný úspech.
28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).