Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/354/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne E. U., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom H. W. XXXX/XX, T. - C., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom so sídlom Tomášikova 50/D, Bratislava, proti žalovanému I. E., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XXX/X, Q. - P., štátnemu občanovi SR, zastúpenému JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 15/25, Trenčín, o zaplatenie 11.007,77 eur takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 11.007,77 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ako záujemkyňa o kúpu bytu prejavila záujem o odkúpenie X-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí domu súp. č. XXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným formou notárskej zápisnice kúpnu zmluvu o prevode vyššie uvedeného bytu. Žalovaný v postavení predávajúceho v čl. VII ods. 1) kúpnej zmluvy vyhlásil, že nemá vedomosť o žiadnych vadách bytu. V čl VII ods. 6) kúpnej zmluvy tiež vyhlásil, že ak sa v budúcnosti preukážu jeho vyhlásenia ako nepravdivé, zaväzuje sa uhradiť žalobkyni celú vzniknutú škodu. Vlastnícke právo žalobkyne k dotknutému bytu bolo povolené rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky č. vkladu V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX. Poznamenala, že písomným podaním odoslaným -2- 18C/354/2015

žalovanému dňa 08.10.2012 sa domáhala odstránenia vád v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX. vypracovaného znalcom O.. H. I., ktorým namietala aj vady spočívajúce v prasklinách a mikrotrhlinách v omietkach. Žalovaný listom zo dňa 12.11.3,23 reklamáciu neakceptoval, uviedol, že na predmetnom byte nie sú žiadne skryté vady a neakceptoval ani návrh na zľavu z kúpnej ceny. Z dôvodu rozporov medzi stranami uskutočnila sa dňa 03.04.2014 ohliadka bytu, ktorej predmetom bolo zistenie skrytých vád, ktorej sa zúčastnila žalobkyňa a žalovaný v zastúpení E. E.. Z ohliadky bola vyhotovená zápisnica, v ktorej sa žalovaný cestou zástupcu zaviazal po zaslaní podkladov vyjadriť a navrhnúť peňažné vyrovnanie za zrealizovanie prác na odstránení vád - výmena nosníkov. Podľa záverov zo zápisnice zaslala žalovanému mailom znalecký posudok a rozpočet na odstránenie vád. Žalovaný na zaslané podklady nereagoval. Dodala, že na základe ohliadky statika Ing. D. J., ktorá sa uskutočnila v máji 2014 boli zistené podstatné skryté vady bytu spočívajúce v zlom technickom stave jestvujúceho stropu, ktorý bol tvorený drevenými guľatinami, kde bola poškodená nosnosť týchto trámov v dôsledku zatekania vody z balkóna do stropnej konštrukcie, čím sa porušili drevené trámy a je nutné ich podchytiť. Rovnako znalec konštatoval, že je potrebné podchytiť strop v obývacej izbe, do ktorého je vytvorený otvor pre schodisko. Tieto vady neboli vadami zjavnými, zistiteľnými pri kúpe bytu, ale sa jednalo o vady skryté,

ktoré pri novostavbe nemali čo robiť. Predmetné skryté vady z dôvodu nečinnosti žalovaného odstránila a práce vykonala stavebná spoločnosť S.. Dňa 01.09.2014 došlo k odovzdaniu diela spočívajúceho v odstránení závad bytu - statika podhľadu v zmysle statického posudku a projektu, dodávka a montáž oceľových nosníkov U XX. Spoločnosti S. za odstránenie vád uhradil v 7/2014 odmenu, čím jej vznikla škoda vo výške 11.007,77 eur.

2. Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2016 žalobkyňa uviedla, že vady vytknuté v liste zo dňa 08.10.2012 nie sú predmetom tohto konania, a preto stanoviská na túto tému sú po vecnej stránke bezpredmetné. Predmetom žaloby je náhrada nákladov súvisiacich s odstránením vád na predmetom byte, ktoré vyšli najavo, ktoré existovali už v čase uzavretia kúpnej zmluvy a na ktoré nebola žalovaným pri uzavieraní kúpnej zmluvy upozornená. Nárok si uplatňuje podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s prísľubom O.. I.. E. E. uvedenom v zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX o uhradení nákladov súvisiacich s odstránením tejto vady. Nesúhlasila s právnym posúdením žalovaného, ktorý sa odvolával na ustanovenie § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka a s tým spojenou námietkou premlčania. Zdôraznila, že podstatou uplatneného nároku sú vady, ktoré existovali na byte v čase uzavretia kúpnej zmluvy a vyšli najavo dodatočne. Podľa § 597 bola oprávnená žiadať zľavu z kúpnej ceny. Nakoľko žalovaný ani po urgencii na výzvu nereagoval, odstránila vady, pričom v žalobe si uplatňuje nárok na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré jej vznikli (§ 600 Občianskeho zákonníka). Uplatnené nároky sú nárokmi z titulu náhrady škody súvisiace s odstránením vád, ktoré vyšli najavo dodatočne, pričom to boli vady, ktoré existovali už v čase uzavierania kúpnej zmluvy a žalovaný vedel o tom, ako sú nosníky urobené a kupujúcu o tom neupovedomil. Dodala, že v danom prípade by sa na túto vadu vzťahovala záručná doba len, ak by si ju účastníci dojednali podľa § 502 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom takáto záruka nie je v predloženej kúpnej zmluve dojednaná, a preto ju nemožno sanovať odkazom žalovaného na záručnú dobu uvedenú v § 619 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že -3- 18C/354/2015

nedostatky stropu u predávajúceho nereklamovala. Má nahrávku, v ktorej jej pán Ďurík prisľúbil, že jej náklady uhradí. Následne sa komunikácia vytratila a bola nútená podať žalobu na súd. Stále si myslela, že sa dohodnú a súdiť sa nebudú musieť.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa pri uplatnení práv zo zodpovednosti za vady nepostupovala v súlade s ustanoveniami §§ 619 - 627 Občianskeho zákonníka, §§ 595 - 600 Občianskeho zákonníka a §§ 499 - 510 Občianskeho zákonníka a nárok zo zodpovednosti za vady neuplatnila riadne a včas. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že sama žalobkyňa tvrdí, že takéto podstatné vady bytu boli zistené na základe obhliadky v máji 2014, pričom tieto vady neboli zjavnými, zistiteľnými pri kúpe bytu, ale jednalo sa o vady skryté. Poznamenal, že záručná doba je 24 mesiacov a začína plynúť od prevzatia veci kupujúcim, pričom práva zo zodpovednosti za vady zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe. Prevádzané nehnuteľnosti boli žalobkyni odovzdané v zmysle preberacieho protokolu dňa 24.01.2011. Záručná doba teda začala plynúť dňa 25.01.2011 a uplynula dňa 24.01.2013. Zo skutočností uvedených samotnou žalobkyňou je tak zrejmé, že ňou tvrdené vady, na odstránenie ktorých mala vynaložiť náklady vo výške uplatnenej škody, zistila až v máji 2014, teda zjavne po uplynutí záručnej doby. Navyše žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia o tom, akým spôsobom po zistení týchto vád v máji 2014 mala svoje právo zo zodpovednosti za takéto vady voči nemu uplatniť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že ňou uplatnený nárok predstavuje škodu, ktorá jej mala vzniknúť vynaložením nákladov na realizáciu diela, takýto nárok na náhradu škody je nemohol vzniknúť aj z dôvodu nesplnenia základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, ktorými sú škoda, protiprávne konanie, príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním a zavinenie. Žalobkyňa neuviedla v žalobe žiadne skutkové tvrdenia o takom konaní žalovaného, ktorým by mohlo dôjsť k naplneniu týchto zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody vo vzťahu k uplatnenému nároku. Naopak, sama žalobkyňa uviedla, že vady zistené pri obhliadke v máji 2014 neboli vadami zjavnými, ale išlo o vady skryté, z čoho je zrejmé, že sama žalobkyňa takýmto vyjadrením uznala, že ani žalovaný by nemal možnosť o takýchto vadách v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedieť. A preto nemohol žalobkyňu o týchto vadách informovať. Z toho je zrejmé, že zo strany žalovaného nemoholo dôjsť k žiadnemu zavinenému protiprávnemu konaniu ako jednému zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škodu. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by žalobkyňa voči žalovanému riadne a včas práva zo zodpovednosti za vady uplatnila a išlo o odstrániteľné vady, mala by s poukazom na ustanovenie § 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo, aby bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená. Pri riadnom uplatnení takéhoto zodpovedajúceho práva zo zodpovednosti za vady by bol žalovaný vadu

bez zbytočného odkladu odstrániť a pokiaľ by tak neurobil, žalobkyňa by mala právo uplatniť nárpk na splnenie tejto povinnosti na súde. Až v prípade, že by žalovaný bol právoplatným rozhodnutím súdu na splnenie tejto povinnosti zaviazaný a teda existencia takejto povinnosti žalovaného by bola tak objektívne zistená a žalovaný by túto povinnosť nesplnil, mohla by žalobkyňa úspešne uplatňovať náhradu nákladov, ktoré by namiesto žalovaného na odstránenie zistených vád vynaložila. Žalobkyňa takto nepostupovala a preto aj z tohto dôvodu sumu, ktorú vynaložila podľa jej tvrdenia na odstránenie vád, nemožno vôbec považovať za škodu, za ktorú by žalovaný skutočne zodpovedal. Poukázal tiež na ust. § 510 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nie je možné titulom náhrady škody uplatniť kompenzáciu -4- 18C/354/2015

majetkovej ujmy, na ktorej kompenzáciu slúžia nároky zo zodpovednosti za vady a nárokom na náhradu škody je možné uplatniť majetkovú ujmu, ktorá nespočíva vo vade veci, teda ujmu na ostatnom majetku poškodenej. Dodal, že celkový postup žalobkyne pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady bol od začiatku nesprávny a nesúladný s príslušnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi takýto postup. V liste zo dňa 27.12.2011, ktorým vytkla vadu - zatekanie, nie celkom zrozumiteľným spôsobom oznámila, aké právo zo zodpovednosti za vady si uplatňuje, keď navrhla stretnutie za účelom ohliadky a dohodnutia podmienok odstúpenia od zmluvy a vrátenia peňazí. Z toho vyplýva, že žalobkyňa od zmluvy neodstúpila, len navrhla takýto možný spôsob riešenia veci. Od okamihu vytknutia konkrétnej vady zo strany žalobkyne začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti na súde. Keďže predmetný list bol žalovanému doručený dňa 05.01.2012, začala premlčacia lehota plynúť dňom 06.01.2012 a uplynula dňom 05.01.2015. Pretože žalobkyňa podala žalobu na súde až dňa 08.10.2015, išlo by bez ohľadu na nedôvodnosť uplatneného nároku aj o jeho uplatnenie po uplynutí premlčacej doby. K listu žalobkyne zo dňa 05.10.2012 uviedol, že tento obsahuje vytknutie aj ďalších vád, pričom u mnohých sa jedná o také nedostatky, ktoré bolo možné bez problémov zistiť bežnou ohliadkou už pri uzavretí kúpnej zmluvy. Listom si tiež žalobkyňa uplatnila právo na zľavu z kúpnej ceny vo výške 50.000 eur, čím si uplatnila jej nenáležiace právo, keďže u vytýkaných vád, bez ohľadu na ich existenciu, či neexistenciu, išlo o odstrániteľné vady. Žalovaný nebol o vykonaní akéhokoľvek znaleckého posúdenia vopred informovaný a k tomuto prizvaný, a preto ani znalecký posudok uvedený v tomto liste nepovažuje za riadny a objektívny podklad na preukázanie akýchkoľvek skutočností týkajúcich sa stavu dotknutých nehnuteľností. Poprel tvrdenia, že by sa žalobkyňa v tomto liste domáhala od neho odstránenia vád, pretože listom žiadala zľavu z kúpnej ceny. Bez ohľadu na to žalobkyňa následne nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny v takejto ani v žiadnej inej výške voči nemu neuplatnila a neuplatnila ani nárok na odstránenie vád, a teda ani právo zo zodpovednosti za vady vytýkané v tomto liste neuplatnila na súde v rámci premlčacej doby, keď podanou žalobou uplatnila celkom iný nárok. Čo sa týka obhliadky zo dňa 03.04.2014, uviedol, že vytknutie akýchkoľvek vád pri tomto stretnutí bez ohľadu na ich skutočnú existenciu alebo neexistenciu by bolo uskutočnené až po uplynutí záručnej doby, a teda po zániku práva zo zodpovednosti za vady. Žalovaný upresnil, že ust. § 599 Občianskeho zákonníka stanovuje lehotu na uplatnenie si vás zo zodpovednosti. Vada uplatnená v tomto konaní bola zistená až v máji 2014, čiže ak k prevzatiu bytu došlo dňa 24.01.2011, záručná doba uplynula dňa 24.01.2013, a teda predmetná vada bola uplatnená touto žalobou po uplynutí prekluzívnej lehoty. Pokiaľ si žalobkyňa neuplatnila riadne a včas vadu, nemôže požadovať ani náhradu škody, ktorá jej v tej súvislosti vznikla.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zápisnice z obhliadky bytu zo dňa XX.XX.XXXX, projektu pre stavebné povolenie z mája 2014, prehľadu rozpočtových nákladov, výpisu z účtu žalobkyne, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca O.. H. I. a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zápisnice z ohliadky bytu zo dňa 03.04.2014 vyplýva, že zástupca predávajúceho požiadal o doručenie znaleckého posudku, k vypracovaniu ktorého nebol prizvaný, pričom sa k nemu a k vadám v ňom uvedených vyjadrí do 7 dní. Strany sa dohodli, že -5- 18C/354/2015

na základe tohto stretnutia sa budú snažiť dospieť k dohode o urovnaní, kde si navrhnú na základe prác a vád peňažné vyrovnanie.

6. Z projektu pre stavebné povolenie z mája 2014 vypracovaného O.. D. J. vyplýva, že sa vykonáva rekonštrukcia bytu č. XX, ktorá pozostáva z podchytenia stropu. Podchytenie stropu je nutné pre zlý stav jestvujúceho stropu, ktorý je tvorený drevenými pol guľatinami. Zlý stav je zapríčinený zatekaním

vody z balkóna do stropnej konštrukcie, čím sa porušili drevené trámy a je nutné ich podchytiť. Tiež sa podchytáva strop v obývacej izbe, do ktorého je vytvorený otvor pre schodisko.

7. Z prehľadu rozpočtových nákladov zo dňa 23.06.2014 vyplýva, že náklady na rekonštrukciu predstavujú sumu 1.024,21 eur za práce a dodávky PSV a HSV a za materiál a práce sumu 9.983,56 eur. Z výpisu z účtu žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa spoločnosti S. poukázala dňa XX.XX.XXXX sumu 12.000 eur, dňa XX.XX.XXXX sumu 12.000 eur, dňa XX.XX.XXXX. sumu 5.665 eur a dňa XX.XX.XXXX sumu 1.768 eur.

8. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca O.. H. I. vyplýva, že na dotknutom byte boli zistená nasledovné vady: závada starých omietok a zakrytých konštrukcií, závada zatekania zrážkovej vody do stavby, závada - nevyspravené otvory pre odvod spalín, závadavlhnutia stien pod žľabom, závada nedokončeného zateplenia fasády, závada nevyspravenej škáry nad dverami, závada nedokončených vonkajších špaliet, závada nedokončených parapetov okien a dverí a závada prasklín a mikrotrhlín na omietkach a sadrokartóne.

9. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

10. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

11. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobkyňou nie je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako predávajúci previedol na žalobkyňu ako kupujúcu kúpnou zmluvou vlastnícke právo k bytu č. XX, pričom k jeho odovzdaniu žalobkyni došlo dňa 24.01.2011. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bolo povolený dňa 13.01.2011. Po prevode vlastníckeho práva sa na predmete kúpy vyskytli vady, ktoré taktiež neboli stranami rozporované. Tieto vady -6- 18C/354/2015

boli presne špecifikované v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca O.. H. I.. Jednalo sa o nasledovné vady: závada starých omietok a zakrytých konštrukcií, závada zatekania zrážkovej vody do stavby, závada - nevyspravené otvory pre odvod spalín, závadavlhnutia stien pod žľabom, závada nedokončeného zateplenia fasády, závada nevyspravenej škáry nad dverami, závada nedokončených vonkajších špaliet, závada nedokončených parapetov okien a dverí a závada prasklín a mikrotrhlín na omietkach a sadrokartóne. Z tvrdení žalobkyne, ktoré neboli žalovaným rozporované, vyplynulo, že vady vymedzené vo vyššie uvedenom znaleckom posudku reklamovala u žalovaného listom zo dňa 05.10.2012 (doručený žalovanému dňa 08.10.2012). Podľa jej vlastných tvrdení však tieto vady nie sú predmetom žaloby a neuplatňuje si na ich základe žiaden nárok. Predmetom žaloby žalobkyňa učinila skryté vady stropnej konštrukcie spočívajúce v zlom technickom stave zapríčinenom zatekaním vody z balkóna, o ktorých sa dozvedela v máji 2014. Podľa názoru súdu zlý technický stav stropu nie je vadou bytu. Za vadu súd považuje zatekanie do bytu (tak, ako to bolo určené v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca O.. H. I.) a zlý technický stav je následkom tejto vady tak, ako to vyplýva z projektu pre stavebné povolenie Ing. D. J.. Nároky zo zodpovednosti za vady si teda žalobkyňa mohla uplatňovať len vo vzťahu k vade, ktorou je zatekanie do bytu. Tú síce u žalovaného uplatnila listom zo dňa XX.XX.XXXX., avšak nárok z nej už v súdnom konaní nepožaduje. Vo vzťahu k zlému technickému stavu stropu, a teda k nákladom, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s jeho rekonštrukciou, možno potom hovoriť o nároku na náhradu škody. V zmysle ustanovenia § 600 Občianskeho zákonníka je možné popri nároku zo zodpovednosti za vady uplatňovať aj nárok na náhradu škody, pričom tieto nároky je potrebné od seba striktne odčleniť. Nie je možné domáhať sa nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady,

titulom náhrady škody a nárokov vyplývajúcich z náhrady škody titulom zodpovednosti za vady. Právo na náhradu škody nie je dotknuté uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Pre vznik nároku na náhradu škody nie je ani rozhodujúce, či kupujúci vady včas uplatnil, resp. či ich vôbec uplatnil. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa si nárok zo zodpovednosti za vady bytu v súdnom konaní neuplatnila, avšak uplatnila nárok na náhradu škody. Aj v tomto prípade však musia byť splnené základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie toho, kto škodu spôsobil, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne (súčasne). V tomto smere súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené všetky podmienky vzniku nároku na náhradu škody tak, ako to predpokladá zákon, keď žalobkyňa nie len že nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaného, ale toto ani netvrdila. Rovnako tak potom nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody, keďže porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného žalobkyňou nebolo tvrdené ani preukázané. Žalobkyňa teda v tomto smere neuniesla jednak bremeno tvrdenia a jednak dôkazné bremeno, a preto nemožno uzavrieť inak ako, že žaloba žalobkyne je práve z tohto dôvodu neopodstatnená, v dôsledku čoho ju súd v celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd ešte dodáva, že ak by zlý technický stav stropu vyhodnotil ako vadu bytu, ktorá sa vyskytla v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka dodatočne, bolo povinnosťou žalobkyne túto vytknúť žalovanému najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Uvedená lehota je zakotvená v ustanovení § 599 ods. 1 -7- 18C/354/2015

Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o lehotu prekluzívnu. Znamená to teda, že ak kupujúci v tejto zákonom stanovenej lehote vady predmetu kúpy u predávajúceho nevytkne, jeho právo zo zodpovednosti za vady zanikne a toto si nebude môcť uplatniť na súde. V danom prípade k prevzatiu bytu došlo dňa 24.01.2011 a od nasledujúceho dňa začala plynúť 24 mesačná prekluzívna lehota, v ktorej žalobkyňa mohla reklamovať vady vyskytujúce sa na predmete kúpy. Lehota uplynula dňa 24.01.2013. Z tvrdení žalobkyne mal však súd preukázané, že o skrytých vadách sa dozvedela až v máji 2014, t. j. viac ako rok po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Navyše, ako uviedla sama žalobkyňa, tieto vady ani nijakým spôsobom u žalovaného nereklamovala. Z uvedeného teda vyplýva, že nebol splnený ani základný predpoklad uplatnenia si práva zo zodpovednosti za vady na súde, keďže nedošlo k ich predbežnému uplatneniu u žalovaného. Vzhľadom na uvedené by nebolo možné žalobe vyhovieť ani z tohto pohľadu.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.