Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/45/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu B.. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XX, D., právne zastúpeného Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovaným 1/ W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, A., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom Turistická 11, Košice, 2/ Prvá prešovská dražobná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO: 36 497 240, právne zastúpená JUDr. Martou Maruniakovou, advokátkou, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, 3/ D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U. H., T. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, 4/ Y.., 5/ B.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., H. X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/34/2011-670 zo dňa 15.6.2015, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 1 , § 2 písm. a), § 3 ods. 2 a 6, § 11 ods. 4, § 12 ods. 1 až 4, § 13b, § 16 ods. 1 až 7, § 17 ods. 2 až 5, § 21 ods. 2 a 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom v čase konania dražby (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.2.2011 domáhal určenia neplatnosti dražby nehnuteľnosti zapísaných pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX, toho času č. XXXX Katastrálnym úradom D., Správou katastra D. pre okres D., obec D., katastrálne územie E. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, č. parcely XXXX/X, zastavané plochy m nádvoria o výmere XXXX m2, číslo parcely XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. parcely XXXX/X a stavba skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX/X, dražených v prvom kole dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hodine v D.. Dospel k záveru, že žaloba je podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu, nakoľko príklep bol udelený na dražbe dňa XX.XX.XXXX a žaloba bola na súde podaná dňa XX.X.XXXX. Pokiaľ išlo o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 4 a 5. rade poukázal na to, že E. L. a znalkyňa nie sú v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách účastníkmi konania, nie je preto daná ich pasívna vecná legitimácia. Z uvedeného dôvodu žalobu voči nim zamietol. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní mal súd preukázané, že dražba konaná dňa XX.XX.XXXX, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca domáhal, bola vykonaná dražobníkom - žalovanou v 2. rade Prvou prešovskou dražobnou spoločnosťou, s.r.o. na návrh navrhovateľa dražby a záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Vydražiteľovi - žalovanému v 3. rade bol udelený na dražbe príklep, pričom v zmysle § 26

ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách v 15- dňovej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením, čím sa stal výlučným vlastníkom predmetu dražby ku dňu konania dražby na základe udelenia príklepu licitátorom. Keďže ide o uvedenú právnu skutočnosť, príslušná správa katastra v takomto prípade zapíše vydražiteľa ako vlastníka ku dňu konania dražby záznamom. Právnym titulom vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi sumu 4.500.000,- Sk s úrokmi. Táto zmluva bola zabezpečená záložným právom žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX. V súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, poskytol žalovaný v 1. rade písomné vyhlásenie o pravosti a výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného práva a toto vyhlásenie je prílohou Zmluvy o vykonaní dražby uzatvorenej so žalovanou v 2. rade. Cenu na účely dražby určil súdny znalec B.. M. U., ktorá je zapísaná v zozname znalcov vedenom MS SR a ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom určila všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 303.000,- eur.

4. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že dobrovoľná dražba nemohla prebehnúť, pretože uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, sp. zn. 1Cob/79/2008 - 374 v spojení s opravnými uzneseniami mu bolo zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. E., ako stavba skladu na parcele č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 uviedol, že záložné právo slúži na zaistenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenie je záložný veriteľ oprávnený sa domáhať uspokojenia zo založenej veci. Záložné právo tak umožňuje záložnému veriteľovi aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky, ak ho riadne a včas neuspokojí dlžník, a to z výťažku predaja zálohy. Predbežné opatrenie nemá spätné účinky, nemá vplyv na existenciu záložnej zmluvy, ktorá vznikla pred vydaním predbežného opatrenia a nemôže zasiahnuť ani do práv tretích osôb. Predbežným opatrením bola uložená povinnosť iba žalobcovi a nie záložnému veriteľovi a to aj napriek tomu, že zákon umožňuje uložiť povinnosť aj tretej osobe, ak to môže od nej spravodlivo očakávať. V danom prípade sa tak nestalo, rozhodnutie sa záložnému veriteľovi nedoručovalo a teda nič nebránilo záložnému veriteľovi dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo založenej veci. Tento k tomu nepotreboval ani súhlas súdu, tak ako sa žalobca domnieva. Navrhovateľ dražby a ani dražobník nemali zákaz nakladať s predmetom dražby a konanie dražby nevylučoval ani osobitný predpis. Taktiež na predmet dražby nebolo uplatnené zádržné právo.

5. Pokiaľ išlo o ďalšiu námietku, že znalkyňou došlo k nesprávnemu stanoveniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, uviedol, že žalovaná v 2. rade ako dražobník zabezpečila ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby v súlade s § 12 zák. č. 527/2002 Z.z. znaleckým posudkom č. XX/XXXX. V danej veci však nebol o predmet dražby prejavený záujem za cenu určenú znaleckým posudkom č. XX/XXXX, a teda ani prípadné vyššie ohodnotenie predmetu dražby by nemalo za následok vydraženie predmetu dražby za cenu, ktorú si žalobca vymienil, t.j. 434.000,- eur. Predmet dražby bol vydražený až za zníženú cenu 181.800,- eur čo predstavuje 60% z všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Taktiež uviedol, že určenie nízkej ceny predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby, pričom rovnaký záver vyslovil aj Najvyšší súd SR č.k. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013. V konaní nebolo ani preukázane, že by stanovená cena bola neprimerane nízka, keďže žalobca sám v zmluve o záložnom práve vyhlásil, že záložný veriteľ môže predať nehnuteľnosť za cenu nie nižšiu ako 5.350.000,- Sk (177.587,47 eura). Znalec B.. G. G. ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 6.900.000,- Sk (229.038,04 eura). Nakoniec mal za to, že ak znalec podá nesprávny znalecký posudok a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ, nie je však dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 7 Cdo 222/2012). Vzhľadom na uvedené súd návrh na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom zamietol.

6. K ďalším námietkam žalobcu, že licitátorka nebola oprávnená znížiť najnižšie podanie, bol toho názoru, že zo znenia dodatku č. 1 je nepochybné oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie. V uvedenom dodatku sa uviedla aj suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť a to 60 % z všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. To, že sa v dodatku uviedla cena a nie najnižšie podanie nič nemení na zmysle tohto dodatku. Súd má za to, že zmluva aj dodatok č. 1 obsahovali všetky náležitosti ustanovené zákonom, a preto je táto dohoda platná. Je však potrebné uviesť, že na vyhlásenie dražby za neplatnú je potrebné, aby boli kumulatívne splnené dve podmienky a to porušené ustanovenia zákona o dražbách a taktiež, aby osoba bola dotknutá na svojich právach. V danom prípade však nie je zrejmé v čom bol žalobca dotknutý na svojich právach, keďže najnižšie podanie bolo viac ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Súd je toho názoru, že ak by nebola licitátorka

oprávnená znížiť najvyššie podanie, tak by bol dotknutý na svojich právach navrhovateľ a nie záložca, ktorý je chránený tým, že najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento zákon. Sám navrhovateľ dražby nespochybnil, aby sa dohodli na oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie a že v priebehu dražby takáto situácia nastala.

7. Vo vzťahu k námietke, že navrhovateľ dražby porušil ustanovenie § 7 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, uviedol, že nie je možné každé porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách považovať za také porušenie, ktoré spôsobuje neplatnosť dražby, musí ísť o také porušenie konkrétnych ustanovení zákona, v dôsledku ktorých boli dotknuté oprávnené záujmy a práva žalobcu. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom boli dotknuté jeho oprávnené záujmy a práva porušením tohto ustanovenia. Uviedol, že zákon nevylučuje, aby bol použitý list vlastníctva z katastrálneho portálu, čo sa stalo aj v tejto veci. Pokiaľ ide o porušenie ustanovenia §13b ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, je toho názoru, že ak žalovaná v 2. rade porušila povinnosť zachovávať mlčanlivosť, môže sa domáhať náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy, nie je to však dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú. Pri ďalšej námietke, že žalovaná v 2. rade neskorým doručením oznámenia o dražbe a termínoch obhliadky predmetu dražby žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby znemožnila sprístupniť nehnuteľnosť v termíne verejne určenom na obhliadku nehnuteľností, sa stotožnil s vyjadrením žalovanej v 2. rade, že zákon nestanoví lehotu pre doručenie, ale pre zaslanie. Oznámenie o dražbe žalobcovi a všetkým osobám, ktoré určuje zákon, zaslala dňa XX.XX.XXXX. Dražba sa konala dňa XX.XX.XXXX. Oznámenie o dražbe zaslala 32 dní pred dražbou. V súlade s ustanovením § 12 Zákona bolo vlastníkovi zaslané oznámenie o vykonaní znaleckej obhliadky, kde bol určený termín obhliadky v súlade so zákonom. Nakoniec k námietke, že nehnuteľnosti sa mali dražiť jednotlivo a nie ako celok, čím by sa dosiahol vyšší zisk, mal za to, že jedná iba o domnienky žalobcu, nakoľko v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby takýmto spôsobom bolo viac záujemcov o nehnuteľnosti a tým sa dosiahol vyšší výnos. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že neboli porušené žiadne ustanovenia, ktorými by bol žalobca dotknutý na svojich právach, a preto žalobcu zamietol. O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na jeho zistenie, na základe už vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, z existujúcich dôkazov vyvodil nesprávne právne závery. Mal za to, že k vyhotoveniu znaleckého posudku B.. U. a tým aj k stanoveniu hodnoty dražených nehnuteľností došlo nie na základe objektívneho a vlastného skúmania súdneho znalca, ale na základe využitia nesprávnych informácií a záverov inej osoby, a to zo súkromného zdroja. Použitie posudku vyhotoveného B.. G. pri stanovení odhadu hodnoty nehnuteľností znalkyňou B.. U. je neadekvátne a spôsobujúce ujmu vlastníkovi hodnotených nehnuteľností. Uviedol, že znalkyňa nesprávne určila východiskové hodnoty rozsahu spevnených plôch na nehnuteľnostiach, neocenila dokázateľne existujúcu elektrickú prípojku, redukovala hrúbku spevnenej plochy, čím došlo k skresleniu skutočnej všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností. Na základe iných znaleckých posudkov predložených v konaní, ako aj na základe tvrdenia žalovaného v 3. rade, ktorý v súčasnosti inzeruje nehnuteľnosti o celkovej výmere spevnenej plochy X . XXX m2 má za to, že preukázal redukovanie spevnenej plochy znalkyňou B.. U. na X XXX,XX m2. Samotné kontrolné stanovisko poukázalo na to, že táto skutočnosť má vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Namietal, že napriek časovo i finančne náročnému vykonávaniu dokazovania sa súd nezaoberal spochybnením objektivity predmetného znaleckého posudku. Na základe nesprávneho chápania rozdielov medzi pojmami cena vs. všeobecné hodnota nehnuteľnosti a dobrovoľná dražba vs. priamy predaj nesprávne aplikoval súd prvej inštancie tvrdenia z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a nesprávne vyvodil záver, že stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností nie je dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 237/2011. Napokon aj v Zákone o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 6, kde sa presne vymenúvajú dôvody, pre ktoré nemožno vysloviť neplatnosť dražby, absentujú dôvody, o ktorých súd prvej inštancie vyslovil záver, že nemôžu byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby. Nesprávne stanovený znalecký odhad mohol spôsobiť ujmu na majetku a právach záložcu, ako aj na procese dobrovoľnej dražby. Stanovenie výšky najnižšieho podania sa odvíjalo predovšetkým od skreslenej skutočnej hodnoty nehnuteľností a umožnilo tak nadobudnúť vydražiteľovi nehnuteľnosti za cenu, ktorá by v porovnaní s reálne a správne stanoveným znaleckým odhadom nedosiahla ani zákonom ustanovených 50 % reálne stanoveného znaleckého odhadu všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností, čo je spodná hranica zákonom určeného limitu pre stanovenie výšky najnižšieho podania. Ohodnotenie predmetu dražby by nemuselo mať za následok vydraženie predmetu dražby za cenu

rovnajúcu sa takto stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností, avšak určite by malo za následok stanovenie najnižšieho podania podľa zákona v odlišnej výške než bola dokonca konečná cena, za ktorú bol záloh napokon na dražbe predaný. Ďalej mu nie je zrejmé, z ktorého reálne zisteného skutkového stavu a z ktorého pojmu v listinnom dôkaze prvoinštančný súd vyvodil záver, že dodatok č. 1 umožňuje licitátorovi znížiť najnižšie podanie. Predmetný dodatok je podľa neho uzatvorený v rozpore s § 16 ods. 7 a § 20 ods. 10 Zákona o dobrovoľných dražbách, keďže tento stanovuje presné určenie sumy, o ktorú sa najnižšie podanie má znížiť, a nie na ktorú sa má znížiť. Následkom svojvoľného uplatnenia znenia dodatku č. 1 bolo svojvoľné zníženie najnižšieho podania licitátorom v priebehu prvého kola dražby, a to napriek skutočnosti, že zmluva ani dodatok neuvádzajú dohodu o znížení najnižšieho podania, ale iba dohodu o znížení ceny. Dodatok č. 1 je potrebné považovať za neplatný. Keďže záložný veriteľ nebol a ani sa titulom záložnej zmluvy nestal nositeľom vlastníckych práv k zálohu, nemohol nakladať s predbežným opatrením obmedzenými vlastníckymi právami záložcu. Z titulu záložnej zmluvy totiž mohol konať jedine zaňho a v jeho mene, a preto bol v danom momente povinný strpieť obmedzenie uložené záložcovi. Namietal nesplnenie povinnosti dražobnej spoločnosti zaslať oznámenie o dražbe súdu, ktorý nechal vyznačiť vykonateľné a právoplatné predbežné opatrenie v katastri nehnuteľností ako ťarchu. Z uvedeného dôvodu malo byť od dražby upustené. Pripomenul, že právny úkon prevodu a prechodu vlastníckych práv zo zákona vyžaduje predloženie listu vlastníctva spôsobilého na právne účely. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že žalovaná v 2. rade doručila originál notárskej zápisnice žalobcovi až v deň odovzdania dražených nehnuteľností, ako ani nesplnením jej povinnosti oznámiť záložcovi, ako bolo naložené s výťažkom dražby. So zreteľom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu uznať za dôvodnú.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

10. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na jeho zistenie, v dôsledku čoho z existujúcich dôkazov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie malo spočívať predovšetkým v prijatí záveru, že stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností nie je dôvodom na vyhlásenie dražby za neplatnú. Nesprávne stanovený znalecký odhad mohol podľa jeho názoru spôsobiť ujmu na jeho majetku a právach.

11. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

12. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

13. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že pri výklade všetkých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku) v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o podanej žalobe musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t.j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje.

14. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, pričom jedným z prijatých záverov bolo, že určenie nízkej ceny predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. Zároveň konštatoval, že ak znalec podá nesprávny znalecký posudok a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ, nie je to však dôvod na vyhlásenie dražby za neplatnú. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2013, sp. zn. 7 Cdo 222/2012.

15. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nemôže stotožniť. Práve možnosť domáhať sa nápravy pochybení pri stanovení všeobecnej ceny zálohu, resp. pri znaleckom posudku vypracovanom pre účely dobrovoľnej dražby, je konanie o neplatnosť dražby, ktoré vytvára priestor pre tieto otázky. Ohodnotenie predmetu dražby vypracované v rozpore so zákonom môže totiž zásadne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby. V prípade preukázania uvedenej skutočnosti by sa podľa názoru odvolacieho súdu jednalo o porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách takej intenzity, ktoré by samo o sebe bolo dôvodom pre určenie neplatnosti tejto dražby.

16. V predmetnej veci mal odvolací súd za preukázané, že záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade) odvodil svoje právo na podanie návrhu na realizáciu dobrovoľnej dražby z uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva z XX.XX.XXXX zavkladovanej Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. H Podľa obsahu tejto zmluvy záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložnému dlžníkovi (žalobca) na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, pričom výška dlhu predstavuje sumu 4 500 000,- Sk s 9 % úrokom. Podľa čl. VII môže záložný veriteľ predať záloh za cenu, ktorá nesmie byť nižšia ako suma 5 350 000,- Sk.

17. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že dňa XX.X.XXXX upovedomil žalovaný v 1. rade žalobcu o realizácii výkonu záložného práva cestou dobrovoľnej dražby. Dňa XX.X.XXXX upovedomil žalovaný v 1. rade Správu katastra D. o začatí výkonu záložného práva. Žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa XX.X.XXXX so žalovanou v 2. rade zmluvu na vykonanie dražby nehnuteľností, podľa ktorej celková výška pohľadávok predstavovala 186 020,13 eur. Dodatok č. 1 k zmluve na vykonanie dražby nehnuteľností uzatvorenej XX.X.XXXX bol podpísaný dňa X.XX.XXXX. Jeho predmetom bolo doplnenie článku 2 ods. a/ zmluvy o vetu „V prípade ak sa nenájde záujemca o cenu podľa predchádzajúcej vety, je licitátor oprávnený znížiť cenu až na úroveň 60% ceny, na ktorú je oprávnený na dražbe záloh predať“. Dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Katastrálnym úradom D., Správou katastra D. pre okres D., obec D., katastrálne územie E. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, č. parcely XXXX/X, zastavané plochy m nádvoria o výmere XXXX m2, číslo parcely XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. parcely XXXX/X a stavba skladu bez súpisného čísla stojaceho na parcele XXXX/X, sa konala dňa XX.XX.XXXX. Vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Cena dosiahnutá vydražením je 181 800 eur.

18. Dražobník mal pre realizáciu dražby k dispozícii znalecký posudok znalca B.. F. U. č. XX/XXXX z XX.X.XXXX. Týmto posudkom bola určená všeobecná hodnota predmetu zálohu na sumu 303 000 eur.

19. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca podal proti predmetnému znaleckému posudku námietku dôvodiac obavami, že znalecký posudok nie je vypracovaný správne a nezohľadňuje skutočnú hodnotu nehnuteľností. V nadväznosti na to zadal žalobca dňa X.XX.XXXX objednávku na vypracovanie nového znaleckého posudku B.. G. I.. Týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom dražby, na sumu 434 000 eur. Oproti posudku vypracovaným B.. U., ktorý mal byť podkladom dobrovoľnej dražby, ide o zmenu s nárastom o 131 000 eur.

20. S ohľadom na rozpory v predložených znaleckých úkonoch nariadil súd prvej inštancie preskúmať správnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného B.. F. U. a preskúmať rozdielnosť záverov, ku ktorým dospeli znalci B.. F. U. a B.. G. I. vo svojich znaleckých posudkoch, bez potreby vykonať vlastné znalecké závery za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností ku dňu vykonania dražby.

21. F.. vo svojom odbornom stanovisku č. XX/XXXX poukázala na rozdiely v predložených znaleckých posudkoch týkajúce sa najmä životnosti haly, výmery zastavanej plochy, výmery spevnenej plochy, metódy polohovej diferenciácie, ktoré mali bezpochyby vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Prijala záver, že z hľadiska rozdielu hodnoty nehnuteľností - jej jednotlivých častí nie je možné zaujať relevantné stanovisko bez obhliadky, zamerania a vyhotovenia kontrolného posudku.(č.l. 539)

22. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že znalecký posudok ako odhad ceny nehnuteľnosti nemôže byť pri výklade § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách vykladaný tak, že by išlo len o formálne naplnenie litery zákona. Právna relevancia odhadu ceny v čase a mieste obvyklej nachádza výraz v povinnosti takto zistenú cenu publikovať v dražobnej vyhláške adresovanej potencionálnym záujemcom, pre ktorých je táto informácia jednou z určujúcich pre ich rozhodnutie sa dražby zúčastniť. Aj toto je relevantné z pohľadu rešpektovania práv vlastníka draženej nehnuteľností.

23. Je potrebné pripomenúť, že záložný veriteľ má nielen právo na uspokojenie svojej pohľadávky, ale súčasne aj tomuto právu rovnocennú povinnosť konať tak, aby bola nehnuteľnosť predaná za maximálne možnú cenu. Reálne stanovený znalecký odhad všeobecne hodnoty dražených nehnuteľností má nepochybne vplyv i na stanovenie najnižšieho podania, ktoré nemôže byť v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (§ 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách).

24. Odvolací súd sa preto nemá dôvod nestotožniť s názorom odvolateľa poukazujúceho na to, že ohodnotenie predmetu dražby nie podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby by nemuselo mať za následok vydraženie predmetu dražby za cenu rovnajúcu sa takto stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností, avšak nepochybne by mohlo mať za následok stanovenie najnižšieho podania nezodpovedajúceho zákonnému limitu, ktorý by mal nesporne relevanciu vo vzťahu ku konečnej cene, za ktorú by bol záloh napokon na dražbe predaný. S ohľadom na uvedené nie je možné prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že určenie nízkej ceny predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby.

25. V súvislosti s tým poukazuje odvolací súd aj na nález II. ÚS 237/2011, kde Ústavný súd SR konštatoval „Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nie iba svojím tvrdením, ale aj dôkaznými prostriedkami (popri znaleckom posudku, ktorý dal spracovať dražobník, predložil aj dva ďalšie znalecké posudky spracované odlišnými znalcami týkajúce sa určenia ceny draženej nehnuteľnosti) preukázal, resp. osvedčil existenciu hrozby vzniku škody na svojom majetku v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie mu dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia. Nebezpečenstvo predmetnej škody spočívalo v tom, že sťažovateľ, aj keď uzrozumený s predajom svojho majetku z dôvodu úhrady svojho záväzku voči žalovanému v 2. rade, ktorému sa preto sťažovateľ nebránil, mohol predajom svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jeho záväzku. Uvedené mohlo v konečnom dôsledku znamenať, že majetok sťažovateľa by sa zmenšil natoľko, že výťažok z predaja draženého majetku nemusel postačovať na úhradu jeho záväzkov a sťažovateľ by na ich úhradu musel vynakladať ďalší svoj majetok, k čomu by však nemusel pristúpiť, keby sa reálne stanovila vyvolávacia cena draženého majetku. V uvedenej súvislosti ústavný súd konštatuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva.“

26. Každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. aj nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Z uvedených dôvodov je preto v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia Zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).

27. Pokračujúc vo vyššie uvedenom závere má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak s ohľadom na nesprávny právny záver zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom. Bez doplnenia potrebného dokazovania nie je totiž možné s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie konštatovať, že cena v znaleckom posudku B.. U. č. XX/XXXX zodpovedala cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. Intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva na dobrovoľnej dražbe by nemala byť vo výraznom nepomere

k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene toho predmetu vlastníctva, ako to už odvolací súd vyššie konštatoval.

28. Vo vzťahu k poukazu súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.9.2016, sp. zn. 7Cdo 222/2012 odvolací súd uvádza, že spomínané rozhodnutie bolo prijaté v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, teda sa týkalo realizácie výkonu záložného práva priamym predajom, nie dobrovoľnou dražbou, preto ho nie je možné na prejednávanú vec aplikovať.

29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa oprávnenia znížiť najnižšie podanie, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zo znenia dodatku č. 1 je zrejmá vôľa zmluvných strán (ktoré uvedené ani nespochybnili), aby licitátor za splnenia podmienky uvedenej v predmetnom dodatku znížil najnižšie podanie, a to až na úroveň 60 % ceny. To, že sa v dodatku uviedla cena a nie najnižšie podanie nič nemení na zmysle tohto dodatku. Uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu korešponduje s požiadavkou uvedenou v § 16 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách a jeho významu neodporuje.

30. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nemožnosti vykonania dobrovoľnej dražby z dôvodu, že žalobcovi bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.12.2008, sp. zn. 1Cob/79/2008 - 374 v spojení s opravnými uzneseniami zakázané nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. E., dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu relevantne sa uvedenou argumentáciou žalobcu zaoberať, a to predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že záložný veriteľ koná pri výkone záložného práva v mene záložcu.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci pri rozhodovaní o podanej žalobe síce použil správne právne ustanovenie, avšak toto nesprávne vyložil a v tejto súvislosti nedostatočne zistil skutkový stav, keďže sa nezaoberal tým, či ohodnotenie predmetu dražby nebolo vypracované v rozpore so zákonom, čo mohlo zásadne ovplyvniť cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby, a teda byť aj dôvodom pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

32. So zreteľom na to, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je účelné, zrušil odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. c) rozsudok a vec vrátil v súlade s § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

33. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v uvedených intenciách, a teda vykonať dokazovanie v naznačenom smere v rozsahu potrebnom na odstránenie rozporov v predložených znaleckých posudkoch a po takto vykonanom dokazovaní vo veci zákonne rozhodnúť.

34. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 .

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .