Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/62/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Zuzana Magurová, bytom Rajecká 8693/13, Bratislava, zastúpeného: HUTTA & PARTNERS, so sídlom Bezekova 3225/13, Bratislava, IČO: 51 284 871, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Číslo: /OK/S zo dňa 29.10.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť žalobkyne o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku. Žiadateľka je pozostalá manželka po JUDr. B. Q., bývalom sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Menovanému zanikla funkcia sudcu smrťou 25.02.2015. 2. Žiadateľka žiadala o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi počnúc dňom 25.02.2015 odkedy jej bol priznaný vdovský dôchodok podľa , 3. Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR č. zo dňa 11.08.2015 orgán verejnej správy nepriznal žalobkyni príplatok k vdovskému dôchodku s odôvodnením, že pozostalým po sudcoch vzniká nárok na príplatok k dôchodkom pozostalých len v prípade, ak zosnulý sudca, sudkyňa boli ku dňu smrti poberateľmi príplatku za výkon funkcie sudcu, spĺňali podmienky na priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo pri zániku funkcie sudcu smrťou resp. vyhlásením za mŕtveho mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Keďže JUDr. B. Q. nebol poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani nepožiadal o jeho priznanie pričom funkcia sudcu zanikla smrťou Ministerstvo spravodlivosti SR ako správny orgán bol povinný v konaní o priznaní príplatkom k vdovskému dôchodku jednoznačne vyriešiť v súlade so základnými pravidlami správneho konania otázku nároku zosnulého sudcu na výplatu dôchodkovej dávky. 4. Žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok z titulu, že zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. JUDr. B. Q. nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, t.j. nespĺňal základnú podmienku priznania príplatku za výkon funkcie sudcu. Vzhľadom na skutočnosť, že JUDr. B. Q. zanikla funkcia sudcu smrťou a ku dňu smrti nemal nárok na výplatu

dôchodkovej dávky Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodlo vo veci priznania benefitu zosnulej manželky tak, že ho nepriznalo. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, v ktorom uviedla, že má zato, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že správny orgán nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia Poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 595 407 6458 zo dňa 04.05.2015, kedy jej bol priznaný vdovský dôchodok s účinnosťou odo dňa 25.02.2015 titulom, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Poukázala na ust. a , zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. uvedeného zákona, kde sa uvádza na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/, ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Žiadateľka má zato, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov. Poukázala nato, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky na vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa ust. Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie jednoznačne nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. O rozklade rozhodol Minister spravodlivosti SR (ďalej Minister) rozhodnutím zo dňa 29.10.2015 č. /OK/S, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietol rozklad žiadateľky. 7. V odôvodnení rozhodnutia Minister uviedol, že zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2001 zvýšil základné hmotné zabezpečenie sudcov v starobe alebo invalidite prostredníctvom príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu, resp. od 01.01.2005 prostredníctvom príplatku za výkon funkcie sudcu. Nárok na príplatok mali len tí sudcovia, ktorí skončili výkon funkcie sudcu po 01.01.2001 a mali nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Funkcia sudcu JUDr. B. Q. zanikla v zmysle § 17 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich jeho smrťou a menovaný nebol v čase smrti poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu a ani o príplatok za výkon funkcie sudcu nepožiadal. Vo veci posúdenia nároku na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku žalobkyni teda podľa Ministra ministerstvo v prvom stupni správne právne vec posúdilo, keď v súlade s § 95 zákona o sudcoch a prísediacich za nevyhnutné považovalo zaoberať sa existenciou či neexistenciou nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku jej zosnulého manžela. Podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení vdovský dôchodok z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. 8. Nárok na invalidný dôchodok ako taký však nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade príplatku k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a konečným podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Je nepochybné, že aj keď zosnulému manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok nesplnil kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok k vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Z uvedených dôvodov Minister potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

9. Žalobkyňa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 04.12.2015 sa domáhala zrušenia rozhodnutia Ministra Číslo: /OK/S zo dňa 29.10.2019, ktorým tento zamietol rozklad

žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Číslo: zo dňa 11.08.2015, ktorým nepriznal nárok príplatku k vdovskému dôchodku z dôvodu, že jej manžel nemal ku dňu smrti nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného dôchodku a ani invalidného dôchodku, čo podľa správneho orgánu prvého stupňa je okrem priznania vdovského dôchodku pozostalej manželke druhou podmienkou na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku. Žalobkyňa má zato, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný síce aplikoval správne právne normy, avšak nesprávne ich interpretoval keď zo správne zistených rozhodujúcich skutočností vyvodil nesprávny právny záver, že nemá nárok na príplatok k vdovskému dôchodku. 10. Žalobkyňa poukázala na ust. § 95 ods. 1 a 95 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich a na ust. § 95 ods. 3 uvedeného zákona, z ktorých vyplýva, že na priznanie príplatku k vdovskému dôchodku manželke sa vyžaduje priznanie vdovského dôchodku po zostalej manželke a vznik nároku sudcu na starobný dôchodok, predčasne starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Poukazuje na rozhodnutie sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že jej bol priznaný vdovský dôchodok, pretože získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Ak by manželovi nárok na invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa ani nepriznala vdovský dôchodok. 11. Argumentáciu žalovaného o rozdiele medzi nárokom na invalidný dôchodok a nárokom na výplatu invalidného dôchodku považuje žalobkyňa za nesprávnu, pretože je výsledkom jeho formalistického prístupu pri interpretácii a aplikácii legislatívne nedokonalých ust. § 95 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Legislatívna nedokonalosť týchto ustanovení spočíva v tom, že obsahujú nejednotnú a nejednoznačnú terminológiu pripúšťajúcu aj iný výklad, aký ponúkol žalovaný vo svojich rozhodnutiach. V prvej časti ust. § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich sa používa pojem právo na príplatok, ktoré sa následne podmieňuje nárokom na výplatu príplatku. Avšak ust. § 95 ods. 2 zákona o sudcoch s prísediacich, ktoré sa vzťahuje na jej prípad nepoužíva ani jeden z týchto pojmov a namiesto toho používa pojem nárok. Rozdiel medzi pojmom právo v zmysle subjektívneho práva a pojmom nárok je zrejmý. Pojem nárok znamená, že právo už je vymáhateľné a žalovateľné v dôsledku splnenia všetkých podmienok na realizáciu práva, ktoré sú ustanovené v príslušnej právnej norme. Rozdiel vo význame medzi pojmom nárok a pojmom nárok na výplatu už celkom zrejmé nie je, čo ani žalovaný nevedel bližšie vysvetliť vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný k tomuto vo svojom rozhodnutí uviedol len jednu nezrozumiteľnú vetu "nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu, v tomto prípade príplatku k vdovského dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok, ale aj splneným podmienok nároku na jeho výplatu, konečne podaním žiadosti o jeho priznaní alebo vyplácaní". Čiže uviedol, že "nárok na výplatu invalidného dôchodku vzniká vznikom nároku na invalidný dôchodok, vznikom nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. Žalovaný teda túto legislatívnu nedokonalosť využil keď interpretoval a následne aplikoval ust. až 3 zákona o sudcoch a prísediacich v jej neprospech. Ústavný súd Slovenskej republiky viac krát vo svojej rozhodovacej činnosti skonštatoval, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z SR a je založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné, neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy (napr. Nález z ústavného súdu SR zo dňa 06.02.2008, sp. zn. ). Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodnutia Ministra ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. IV. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.02.2016 uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou, ktorá bola uvedená v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v jeho druhostupňovom rozhodnutí. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že JUDr. B. Q. zastával funkciu sudcu až do svojej smrti dňa 25.02.2015. K tomuto dátumu však menovaný nemal nárok na výplatu starobného, predčasného starobného ani invalidného dôchodku. Nebol poberateľom takéhoto dôchodku a zároveň ani poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu. Ako žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí podľa príslušných ustanovení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z takejto zákonnej formulácii je podľa žalovaného zjavné, že sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok. 13. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015, z ktorého podľa neho vyplýva, že žalobkyni bol priznaný v súlade so vdovský

dôchodok nie z dôvodu, že by boli splnené podmienky vzniku invalidity, získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nesplnenia podmienok nároku na iný dôchodok ale výlučne z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok. Podľa žalovaného splnil teda len jednu z podmienok zákonom vyžadovaných na priznanie nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že ak by si žiadosť o priznanie invalidného dôchodku podal zosnulý manžel žalobkyne, nebol by mu priznaný minimálne z dôvodu nepreukázania vzniku invalidity. Nárok na invalidný dôchodok teda zosnulému manželovi žalobkyne nikdy nepatril, čo znamená nesplnenie podmienky podľa , v zmysle ktorého príplatok k dôchodku pozostalých patrí manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Žalobkyni síce vznikol nárok na vdovský dôchodok v zmysle , v zmysle ktorého vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý: a/ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b/ ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo c/ zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, nevznikol jej však podľa písm. a) tohto ustanovenia, nakoľko zosnulý manžel žalobkyne nebol poberateľom žiadneho dôchodku a teda nárok na dôchodok ani na jeho výplatu nemal. 14. K námietke žalobkyne ohľadne pojmov "nárok na dávku" a "nárok na výplatu dávky" žalovaný uviedol, že nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky ničím výnimočný. Ide o bežne zaužívanú terminológiu právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie a dal do pozornosti práve ust. , v zmysle ktorého "vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi", ust. uvedeného zákona "vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela", ust. zákona, ktorý upravuje základné právo každého poistenca uplatniť si nárok na dávku a uplatniť si nárok na jeho výplatu. Obsah týchto právnych pojmov rozpracovaných ani právne následky spojené s ich aplikáciou nie sú totožné, teda argumentácia žalobkyne vo vzťahu k nedokonalosti k legislatívnej úpravy je podľa žalovaného z tohto pohľadu bezpredmetná. 15. Na základe všetkých týchto uvedených skutočností žalovaný bol toho názoru, že všetky napadnuté rozhodnutia, ktoré boli vydané vo veci žalobkyne o priznanie príplatku k vdovskému dôchodku sú v súlade so zákonom tak po materiálnej ako aj formálnej stránke a nie je dôvod na jej zrušenie a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 16. V administratívnom spise sa okrem iného nachádzal anonymizovaný list Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.4.2015, adresovaný žalovanému, v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila žalovanému, že vdovecký dôchodok bol osobe xxx (meno anonymizované) priznaný z dôvodu preukázania skutočnosti, že manželka ku dňu smrti získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, z čoho vyplýva, že manželka nebola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie v liste ďalej uviedla, že xxx (meno anonymizované, avšak podľa obsahu ženského pohlavia) nemala v súlade s ku dňu smrti nárok na výplatu invalidného dôchodku a ani nárok na výplatu žiadnej z vyššie uvedených dôchodkových dávok.

V.

Ďalšie vyjadrenia a priebeh konania na súde

17. O podanej správnej žalobe rozhodol správny súd prvý krát rozsudkom č.k. - 38 zo dňa 22.11.2016 tak, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odôvodnené nasledovne: „Orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali z ust. § 95 ods. 1, 2 zákona o sudcoch prísediacich a z ust. § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a svoj právny názor zdôvodnil najmä tým, že nárok na invalidný dôchodok ako taký nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku za výkon funkcie sudcu v tomto prípade k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením zákonov a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok ale aj splnením podmienky nároku na jeho výplatu a podaním žiadosti o jeho priznanie

alebo vyplácanie. Podľa žalovaného žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok ale neboli splnené kumulatívne všetky podmienky, ktorými zákon o sociálnom poistení podmieňuje nárok na výplatu dávky, ktorý je predpokladom vzniku nároku na príplatok vdovskému dôchodku pozostalej podľa zákona o sudcoch a prísediacich. S týmto názorom konajúci súd nesúhlasí. Je pravdou, že v znení zmien a doplnkov a o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov používajú pojmy „nárok na invalidný dôchodok“, „nárok na výplatu invalidného dôchodku,“ „nárok na dávku,“ „nárok na jeho výplatu,“ „právo na príplatok,“ „nárok na výplatu,“ ale súd dal za pravdu žalobkyni, že sa jedná o nejednotnú a nejednoznačnú terminológiu, ktorá nemôže byť v neprospech žalobkyne. Súd tak ako je žalobkyňa poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti poukázal na SR a to, že Slovenská republika je právnym štátom a je založený na princípe právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy (sp. zn. zo dňa 06.02.2008). Z rozhodnutia sociálnej poisťovni č. 595 407 6458 0 zo dňa 04.05.2015 vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok v sume 613,30 eur mesačne podľa a o sociálnom poistení preto lebo jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal 14.787 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia nároku na invalidný dôchodok. Súd má zato, že ak by manželovi žalobkyne invalidný dôchodok nevznikol, tak by sociálna poisťovňa nepriznala ani vdovský dôchodok. Sociálna poisťovňa žalobkyne priznala vdovský dôchodok a aj nárok na jeho vyplácanie, nakoľko ho žalobkyňa pravidelne aj dostáva Podľa ust. uvedeného zákona, príplatok dôchodku pozostalých patrí: a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Ak by aj súd nezohľadnil argumentáciu žalobkyne uvedenú v žalobe ohľadne výkladu pojmov tak ako to bolo vyššie rozpísané, ustanovenie jasne formuluje, že čo sa týka príplatku k vdovskému dôchodku podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/ ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Podľa ods. 2 príplatok k dôchodku pozostalých patrí a/ manželke k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi, ktorý bol sudcom vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti (nie nárok na výplatu). A nárok na výplatu bol v danom prípade preukázaný. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne danú vec posúdili a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa súd zrušil podľa ust. , nakoľko rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 18. Voči rozsudku č.k. - 38 zo dňa 22.11.2016 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci tunajším súdom, nevysporiadanie sa so stanoviskom Sociálnej poisťovne, týkajúcim sa pojmov nárok a nárok na výplatu, nesprávny výklad ustanovenie , porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a neuvedenia toho, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. 19. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol NS SR rozsudkom č. k. -80 zo dňa 28.8.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu - 38 zo dňa 22.11.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „15. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva kasačný súd poznamenáva, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, pričom argumenty súdu musia byt' jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvoinštančného orgánu krajský súd zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k dôvodu zrušenia sa skutková a právna časť odôvodnenia napadnutého rozsudku obmedzuje len na konštatovanie zistení z administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných ustanovení, pričom však súd dostatočne a zrozumiteľne neuviedol vzťah medzi citovanými právnymi predpismi a skutkovými zisteniami ako ani vlastnú právnu úvahu vo vzťahu k tomuto dôvodu. 16. V bode 29 odôvodnenia krajský súd dospel k záveru o nejednoznačnej a nejednotnej terminológii zakotvenej v zákone o sudcoch a v zákone o sociálnom poistení, ktorú nemožno vykladať na

ťarchu žalobkyne, avšak vo vzťahu k uvedenému absentuje odôvodnenie súdu založené na logických argumentoch. Nepostačuje iba vymenovanie, podľa krajského súdu, nejednoznačných pojmov, a záver o potrebe odchýlenia sa od jednoznačného znenia zákona, ale je nevyhnutné, aby rozhodnutie obsahovalo právne úvahy a myšlienkové kroky, ktoré súd k prijatiu rozhodnutia viedli. Zároveň krajský súd poukazoval na nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 06.02.2008, ktorého citovaná časť súdom zjavne nekorešponduje s odôvodnením v predmetnom náleze, netýka sa výkladu neurčitých či nejasných právnych noriem a preto je neaplikovateľný na predmetnú vec. Následne v bodoch 30. a 34. odôvodnenia súd zhrnul svoju právnu úvahu iba v dvoch vetách, čo nepostačuje na prijatie záveru o dostatočnom odôvodnení rozsudku súdu, aj vzhľadom na to, že krajský súd sa nevysporiadal s dôkazom, ktorý sťažovateľ predložil, ako ani s tvrdeniami sťažovateľa, ktoré boli rozporné s námietkami žalobkyne v žalobe. 17. V ďalšom kasačný súd dáva do pozornosti, že ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať (§ 139 ods. 2 veta druhá). To znamená, že má jasne formulovať aké procesné úkony má orgán verejnej správy vykonať na odstránenie vád, ktoré boli dôvodom zrušenie rozhodnutia. Okrem toho správny súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia má uviesť svoj jasný a zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace so zrušujúcim rozhodnutím. Pokyny súdu majú za cieľ nasmerovať priebeh ďalšieho konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi to-ktoré administratívne konanie (Baricová J. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018, s. 718-719). Správny súd musí dbať na to. aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Kasačný súd má za to, že v napadnutom rozsudku absentuje vlastná právna úvaha vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré považoval krajský súd za nesprávne právne posúdené a teda súd nedal záväzný pokyn správnym orgánom na ich ďalší procesný postup. 18. Záverom súd poznamenáva, že nie je úlohou kasačného súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu krajského súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Preto krajský súd pochybil, keď preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvoinštančného orgánu zrušil bez toho, aby uviedol zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace so zrušujúcim rozhodnutím. Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu ktorá je garantovaná každému .“ 20. V ďalšom konaní tunajší súd o veci rozhodol rozsudkom č.k. -91 zo dňa 27.11.2018 tak, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odôvodnené nasledovne: „32. Stanovisko sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2015, ktoré na vyžiadanie žalovaného zaslala poisťovňa žalovanému je uvedené, že vdovecký dôchodok žiadateľovi o príplatok k vdoveckému dôchodku JUDr. Q. bol priznaný z dôvodu preukázania skutočnosti, že manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok z čoho vyplýva, že manželka nebola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku s poukazom na ust. , Ďalej sa uvádza, že „JUDr. Q. nemala v súlade s ust. ku dňu smrti nárok na výplatu invalidného dôchodku ani nárok na výplatu žiadnej z vyššie uvedených dôchodkových dávok. Horeuvedený list sociálnej poisťovne zo dňa 16.04.2015 deklaruje priznanie vdovského dôchodku žalobkyni podľa ust. , čo ani tento súd nepopiera a vyplýva to z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2015, č. 59540764580. 40. Inštitút príplatku k dôchodku pozostalých v zmysle ust. zákona o sudcoch a prísediacich predstavuje zákonnú formu zvýhodnenia pozostalých po sudcoch, ktorá sa odvíja a vychádza z koncepcie príplatkov za výkon funkcie sudcu. 41. Práve odsek 3 je ten, ktorý uvádza, že na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v ods. 1 písm. a/, b/, ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, to znamená, že sa nevyžaduje splnenie podmienky ods. 1 písm. a/, písm. b/ mať právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu. 42. Podľa názoru súdu zákonodarca práve týmto odsekom 3 zdôraznil, že ak má právo a sociálna poisťovňa priznala po zomrelom sudcovi (sudkyni) nárok na invalidný dôchodok a je mu aj vyplácaný, má nárok aj na výplatu príplatku v zmysle zákona. V opačnom prípade by ust. nemalo zmysel a význam. 43. Žalobkyni bol priznaný v súlade so zákonom o sociálnom poistení vdovský dôchodok z dôvodu, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

44. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nárok na invalidný dôchodok ako taký však nemožno stotožniť s nárokom na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na výplatu invalidného dôchodku, ktorý je predpokladom priznania príplatku na výkon funkcie sudcu, v tomto prípade príplatku k vdovskému dôchodku manželky zosnulého sudcu podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom a to nielen vznikom nároku na invalidný dôchodok, ale aj splnením podmienok nároku na jeho výplatu, a konečne, podaním žiadosti o jeho priznanie alebo vyplácanie. 45. Z citovaných ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich a zákona o sociálnom poistení v spojení s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 595 407 64 58 zo dňa 04.05.2015, ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a zosnulému manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok, podľa názoru súdu vznikol jej nárok na výplatu príplatku k vdovskému dôchodku v zmysle § 95 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v a , tak ako to bolo vyššie opísané. 46. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec a preto v zmysle súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).“ 21. Voči rozsudku č.k. -91 zo dňa 27.11.2018 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal

- nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k splneniu podmienok na vznik nároku žalobkyne na príplatok po zosnulom manželovi- sudcovi, t.j. nesprávny výklad ustanovenia

- porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodov nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, neuvedenia, ako má žalovaný vo veci ďalej postupovať a nevysporiadania sa s predloženým listinným dôkazom. 22. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 29.1.2020 tak, že rozsudok tunajšieho súdu č.k. -91 zo dňa 27.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „22. Ako vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, príplatok k dôchodku pozostalých patrí manželke, ktorá je poberateľkou vdovského dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, a to vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Z formulácie „na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti“ jednoznačne vyplýva, že príplatok k dôchodku pozostalých (teda aj príplatok k vdovskému dôchodku) je nárok odvodený od primárneho nároku sudcu na príplatok za výkon funkcie sudcu, ktorého podmienky vzniku sú ustanovené v § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich. 23. Ako vyplýva zo znenia § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu zákonodarca podmienil splnením kumulatívnych podmienok, z ktorých tou základnou a neopomenuteľnou je podmienka, že sudca má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. Po splnení uvedenej podmienky možno sudcovi priznať nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak sudca o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu požiadal ministerstvo, a to v situáciách, ak sudca požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4 alebo ak sudcovi zanikla funkcia z dôvodu odvolania z funkcie podľa § 18 ods. 2 alebo vzdania sa funkcie sudcu podľa § 19. Podmienka existencie nároku na výplatu dôchodku u sudcu (starobného, predčasného starobného alebo invalidného) je ustanovená v návetí (úvodnom texte) ustanovenia § 95 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich. Ďalšie kumulatívne podmienky, a to požiadanie ministerstva o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu za súčasného nastania niektorej z vymenovaných skutočností (požiadanie o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods. 4, odvolanie z funkcie sudcu podľa § 18 ods. 2, vzdanie sa funkcie sudcu podľa § 19) sú ustanovené v písmenách a) a b) odseku 1. 24. Následne v odseku 2 ustanovenia § 95 zákona o sudcoch a prísediacich zákonodarca upravil podmienky vzniku nárokov na príplatky k dôchodku pozostalých, medzi nimi aj príplatku k vdovskému dôchodku, tak ako to už najvyšší súd uviedol vyššie, v bode 22 tohto rozsudku. V odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia zákonodarca stanovil pravidlo, že v prípade, ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, na účely príplatkov k dôchodku pozostalých (odsek 2) sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) a b). 25. Podľa názoru najvyššieho súdu ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich je potrebné vykladať tak, že v prípade zániku funkcie sudcu smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vznikne

pozostalým nárok na príplatok k dôchodku podľa odseku 2 bez toho, aby sudca splnil podmienku požiadania o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, avšak za splnenia podmienky, že sudcovi vznikol nárok na výplatu jedného z dôchodkov vymenovaných v odseku 1. Takýto záver vyplýva z logického a systematického výkladu zákona, keď nároky k dôchodkom pozostalých po sudcovi sú nárokom odvodeným od primárneho nároku sudcu na príplatok za výkon funkcie sudcu (ako to vyplýva z odseku 2). Rovnako aj z gramatického výkladu samotného odseku 3 možno vyvodiť záver, že v prípade zániku funkcie sudcu smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho nie je potrebné pre účely príplatkov k dôchodkom pozostalých splniť podmienku, že sudca musel o príplatok za výkon funkcie sudcu požiadať ministerstvo. Uvedený záver vyplýva z formulácie textu odseku 3, kde zákonodarca uvádza odkaz na podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) a b), nie na podmienky uvedené v odseku 1. Ak by mal zákonodarca v úmysle vylúčiť splnenie všetkých podmienok uvedených v odseku 1, potom by do formulácie textu odseku 3 neuvádzal odkaz na podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) a b), ale len všeobecný odkaz na odsek 1 ako celok. Pre ilustráciu možno poukázať znovu na text odseku 3, v ktorom zákonodarca odkazuje na odsek 2 bez toho, aby v texte uviedol formuláciu „odsek 2 písm. a) až c)“, aj keď odsek 2 obsahuje písmená a) až c). Z uvedeného možno vyvodiť len ten záver, že pokiaľ v odseku 3 zákonodarca poukázal na „odsek 2“, mal na mysli celé znenie odseku 2, a pokiaľ následne odkázal na podmienku v „odseku 1 písm. a) a b)“, mal na mysli len podmienku v samotných písmenách a) a b), nie všetky podmienky uvedené v odseku 1 (pretože v takom prípade by odkázal na „odsek 1“). Základná podmienka, ktorá je uvedená v úvodnom texte odseku 1, pred podmienkami uvedenými v písmenách a) a b), teda nárok na výplatu dôchodkovej dávky, musí byť pre účely príplatkov k dôchodkom pozostalých splnená aj v prípade zániku funkcie sudcu smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 26. Keďže manžel žalobkyne, ktorého funkcia sudcu zanikla smrťou, nebol poberateľom príplatku za výkon funkcie sudcu, ani mu nevznikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky (starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku), v dôsledku čoho nespĺňal základnú podmienku priznania príplatku za výkon funkcie sudcu, v takom prípade ani žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na príplatok k vdovskému dôchodku pozostalej po sudcovi. 27. Rozdiel medzi nárokom na dôchodok a nárokom na výplatu dôchodku nie je podľa názoru najvyššieho súdu ani potrebné zdôrazňovať, tento rozdiel vyplýva priamo z ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom predpokladom vzniku nároku na výplatu dôchodku je existencia rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní dôchodkovej dávky. Tento predpoklad však v prejednávanej veci nebol splnený, nakoľko žalobkyňa nepreukázala (ani netvrdila), že jej zosnulému manželovi bola pred smrťou priznaná dôchodková dávka. Pre úplnosť poukazuje najvyšší súd aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 4. mája 2015, ktorým bol žalobkyni priznaný vdovský dôchodok, a to aj na základe splnenia podmienky, že jej zosnulý manžel ku dňu smrti získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok (§ 74 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení), nie však na základe splnenia podmienky, že bol ku dňu smrti poberateľom invalidného dôchodku (§ 74 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení). 28. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle . Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu ( ).“ 23. V ďalšom konaní žalovaný doplnil svoje argumenty podaním zo dňa 11.3.2022, v ktorom zosumarizoval priebeh tohto súdneho konania a poukázal na existujúci záväzný právny názor kasačného súdu. Žalovaný ďalej poukázal na viazanosť správneho súdu žalobou a žalobnými dôvodmi. Na výzvu súdu žalovaný predložil súdu administratívny spis JUDr. J., Doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť k a informáciu o počte sudcov, ktorí zomreli počas výkonu funkcie sudcu za posledných 10 rokov a neboli poberateľmi príplatku za výkon funkcie sudcu. 24. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.3.2022 elektronickým podaním zo dňa 14.4.2022 tak, že sa nestotožnila s názorom žalovaného o viazanosti správneho súdu správnou žalobou keďže s poukazom na , , a jej správna žaloba je správnou žalobou v sociálnych veciach, v ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi a môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným orgánom verejnej správy. VI. Relevantná právna úprava

25. Podľa o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, sudca má za každý rok výkonu funkcie sudcu právo na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu 20a) a a) súčasne požiadal ministra o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa a ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu alebo b) súčasne požiadal ministerstvo o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu, ak mu zanikla funkcia sudcu z dôvodu 1. odvolania z funkcie sudcu podľa , . vzdania sa funkcie sudcu podľa .

26. Podľa , príplatok k dôchodku pozostalých patrí a) manželke k vdovskému dôchodku po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti, b) manželovi k vdoveckému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo výške 60% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti, c) nezaopatrenému dieťaťu k sirotskému dôchodku po zomretom rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol sudcom, vo výške 30% z príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorý mal sudca nárok ku dňu svojej smrti. Ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku je 60% zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu, na ktorú mal zomretý sudca nárok ku dňu svojej smrti. 27. Podľa , na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), ak funkcia sudcu zanikla smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 28. Podľa , o príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých rozhodne ministerstvo do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom. 29. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní vdovského dôchodku žalobkyne zo dňa 4.mája 2015, vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. 30. Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 31. Podľa o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 32. Podľa o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 33. Podľa o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 34. Podľa o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 35. Podľa o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 36. Podľa o sociálnom poistení, ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. 37. Podľa bodu 22.7. Legislatívnych pravidiel vlády SR, ak sa normatívne odkazuje len na príslušný paragraf, v rámci paragrafu len na príslušný odsek, alebo v rámci paragrafu alebo odseku na príslušný pododsek alebo bod, použije sa výraz napríklad: „podľa “, „podľa odseku 7“, „podľa odseku 1, odseku 8 písm. a), alebo písm. d) a odseku 10“, „podľa odseku 5 písm. a) a a odseku 6 písm. a) až g), i), j), písm. l) prvého bodu až tretieho bodu, piateho bodu a šiesteho bodu a písm. m) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu alebo siedmeho bodu“ alebo „podľa odseku 1 písm. a), odseku 2 písm. a), odseku 3 písm. a) alebo podľa odseku 4 písm. a)“. 38. Podľa o správnom konaní (správny poriadok), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 39. Podľa správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 40. Podľa správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 41. Podľa správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 42. Podľa správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 44. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 45. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho

prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 46. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 47. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. VII. Skutkové a právne závery správneho súdu

48. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo v záhlaví tohto rozhodnutia špecifikované rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní príplatku k vdovskému dôchodku žalobkyne ako pozostalej po sudcovi. 49. Správna žaloba bola podaná za účinnosti , avšak v súlade s správny súd po nadobudnutí účinnosti postupoval podľa tohto procesného predpisu. 50. Medzi účastníkmi konania bolo sporné najmä právne posúdenie veci, osobitne výklad ustanovenia -3 51. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že manžel žalobkyne JUDr. B. Q. zomrel dňa XX.X.XXXX a ku dňu svojej smrti vykonával funkciu sudcu na Najvyššom súde SR. 52. Žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.5.2015 Číslo XXX XXX XXXX 0, priznaný od 25.2.2015 vdovský dôchodok vo výške XXX,XX €/mesačne. Z dotknutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni bol priznaný vdovský dôchodok z dôvodu, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu svojej smrti získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 53. Z rozhodnutia v predchádzajúcom bode ani zo žiadnych iných dôkazov alebo skutkových tvrdení nevyplýva, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu svojej smrti splnil podmienky na vznik nároku na invalidný, starobný, prípadne iný relevantný dôchodok ( ) ani to, že by bol poberateľom takéhoto dôchodku. 54. Žalobkyňa sa domnievala, že jej zomrelý manžel splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok (posledný riadok prvej strany žaloby). Toto tvrdenie žalobkyne nemá podľa správneho súdu žiaden skutkový ani právny základ. Zo skutočnosti, že zomrelý manžel žalobkyne ku dňu svojej smrti získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, prípadne zo skutočnosti, že žalobkyni vznikol nárok na vdovský dôchodok, nemožno urobiť bez ďalšieho záver, že zároveň splnil podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok. 55. Podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok sú vymedzené v ustanovení o sociálnom poistení v spojení s označeného zákona (ktorý ustanovuje podmienky vzniku invalidity). Na vznik tohto nároku zákon vyžaduje, aby poistenec na sociálne poistenie:

- získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72

- stal sa invalidný

- nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, pričom všetky vyššie uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. T.j. na vznik nároku na invalidný dôchodok nepostačuje získať ustanovený počet rokov dôchodkového poistenia, ale zákon vyžaduje aj splnenie ďalších podmienok.

56. Podmienky vzniku nároku na vdovský dôchodok sú vymedzené v ustanovení o sociálnom poistení. Na vznik tohto nároku zákon vyžaduje, aby išlo o vdovu po manželovi, ktorý

- ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok,

- ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

- zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pričom na vznik nároku na vdovský dôchodok sa vyžaduje splnenie jednej z vyššie uvedených podmienok. Z vyššie uvedených podmienok, vymedzených v je zrejmé, že na vznik nároku na vdovský dôchodok zákon neustanovil podmienku, aby zomrelému manželovi žiadateľky vznikol nárok na invalidný dôchodok, ale iba to, že získal ustanovený počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, čo je iba jedna z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok. 57. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že napriek skutočnosti, že je rozdiel medzi pojmami nárok na dávku a nárok na výplatu dávky sociálneho poistenia, v prípade nároku na invalidný dôchodok je tento rozdiel v pojmoch právne nevýznamný s ohľadom na skutočnosť, že posudzovanie vzniku invalidity vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne a to výlučne na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku ( zákona o sociálnom poistení). Na posúdenie existencie invalidity nie je príslušný žiaden iný orgán ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Konanie o priznanie invalidného dôchodku sa uskutočňuje na základe žiadosti osoby, ktorá si tento nárok uplatňuje. Výlučne v tomto konaní posudkový lekár sociálnej poisťovne posúdi, či žiadateľ spĺňa podmienku invalidity. Výsledkom konania o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je buď zamietnutie tejto žiadosti alebo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, ktoré rozhodnutie zároveň zakladá nárok na výplatu dávky invalidného poistenia. 58. Podmienky vzniku nároku na príplatok k vdovskému dôchodku po zomrelom manželovi - sudcovi vymedzuje ustanovenie , (ďalej iba „Príplatok“). Podrobný výklad týchto zákonných ustanovení poskytol vo svojom poslednom rozhodnutí v prejednávanej veci kasačný súd najmä vo vyššie citovaných odsekoch odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré správny súd v celom rozsahu odkazuje. K tomuto výkladu správny súd dopĺňa, že legislatívna forma odkazu na iné zákonné ustanovenie rovnakého právneho predpisu (ako je obsiahnutá aj v ) vychádza z Legislatívnych pravidiel vlády, z bodu 22.7, ktorý vymedzuje, že ak zákon odkazuje na len na príslušný odsek, pododsek alebo bod zákonného ustanovenia, použije sa legislatívna forma v tvare „podľa odseku 1, odseku 8 písm. a), b) alebo písm. d) a odseku 10“. Uvedené vo vzťahu k prejednávanej veci znamená, že ak ustanovenie obsahuje normatívny odkaz na odsek 1 písm. a) a b) rovnakého zákonného ustanovenia, tento normatívny odkaz sa vzťahuje iba legislatívny text, obsiahnutý v bodoch a) a b) ustanovenia Tento odkaz, obsiahnutý v ustanovení v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR nemožno vztiahnuť na celé ustanovenie , pretože na účely príplatkov k dôchodku pozostalých podľa odseku 2 by príplatok k dôchodku pozostalých vôbec nebolo možné určiť, pretože by absentoval základ, z ktorého sa tento príplatok určuje, a ktorý je rovnako vymedzený v návetí ustanovenia 59. Správny súd teda sumarizuje, že podmienky na vznik nároku na príplatok pozostalej manželky po zomrelom sudcovi sú aj s prihliadnutím na vyššie citovaný názor kasačného súdu nasledovné: 1. žiadateľka je poberateľkou vdovského dôchodku a súčasne 2. a) nebohý manžel žiadateľky bol poberateľom príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu alebo 2. b) nebohý manžel žiadateľky mal nárok na výplatu starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku alebo 2. c) nebohý manžel žiadateľky mal nárok na výplatu výsluhového, invalidného výsluhového dôchodku alebo výsluhového dôchodku pozostalých.

60. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keďže obe vyššie uvedené podmienky (podmienku 1. a podmienku 2.b) splnila. Splnenie podmienky 1. vymedzenej vyššie v konaní sporné nebolo a žalobkyňa splnenie tejto podmienky preukázala príslušným rozhodnutím sociálnej poisťovne. 61. Ako už bolo odôvodnené vyššie, v preskúmavanom administratívnom konaní nebolo preukázané, že zomrelý manžel žalobkyne splnil podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, tým pádom nemohol splniť ani podmienku vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku. Správny súd sa preto nemohol stotožniť s názorom žalobkyne, že splnila obe zákonom ustanovené podmienky na vznik nároku na Príplatok. 62. Žalobkyňa v správnej žalobe uplatnila aj ďalšie žalobné námietky (na tretej strane správnej žaloby), a to, že:

- žalovaný svojim postupom porušil ustanovenie § 32 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku (zásadu materiálnej pravdy)

- žalovaný svojim postupom porušil ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku (právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom)

- rozhodnutie žalovaného svojim odôvodnením nespĺňa všetky požiadavky presvedčivosti, vyžadované § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 63. K námietke o porušení ustanovenia § 32 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku správny súd uvádza, že takéto porušenie v administratívnom konaní nezistil s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa ani nešpecifikovala, v čom konkrétne je skutočný stav veci, zistený orgánmi verejnej správy, neúplný resp. nedostatočný a zároveň správny súd nezistil, že by niektorý z navrhnutých dôkazov v administratívnom konaní nebol vykonaný a ani to, že mohol byť vykonaný ďalší potrebný dôkaz a nestalo sa tak. Preto súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 64. V súvislosti s námietkou porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. zo 16.06.2010, podľa ktorého „Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. .....Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.“ 65. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že orgány verejnej správy nepostupovali podľa Správneho poriadku, hoci tak urobiť mali v súlade s Správneho poriadku, keďže v konaní o nároku, ktorý je predmetom tohto konania, pôsobnosť Správneho poriadku nevylúčil. S prihliadnutím na vyššie citovaný rozsudok NS SR sa preto správny súd zaoberal otázkou, či toto procesné pochybenie orgánov verejnej správy mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. 66. Ustanovenie Správneho poriadku vymedzuje pre správny orgán povinnosť, aby dal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Teda je nepochybné, že oprávnenie účastníka správneho konania na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia sa vzťahuje primárne na skutkovú stránku veci, ktorá vyplýva z dôkazov, zhromaždených správnym orgánom, v priebehu administratívneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že skutočný stav veci, zistený v administratívnom konaní nebol sporný resp. nebolo preukázané, že by bol neúplný a vyplýval výlučne z listín, predložených žalobkyňou, a jedinou spornou otázkou bola právna stránka veci, pričom právny názor na vec orgán verejnej správy prvého stupňa vyslovil až v prvostupňovom rozhodnutí a ani nemal žiadnu povinnosť alebo možnosť tento právny názor vysloviť pre vydaním prvostupňového rozhodnutia, správny súd dospel k záveru, že porušenie ustanovenia Správneho poriadku nemalo žiadny právne relevantný vplyv na prvostupňové a následne ani na druhostupňové rozhodnutie a teda ani na ich zákonnosť. 67. Čo sa týka poslednej námietky žalobkyne, a to, že rozhodnutie žalovaného svojim odôvodnením nespĺňa všetky požiadavky presvedčivosti, vyžadované Správneho poriadku, správny súd dospel k záveru, že ani táto námietka žalobkyne nie je dôvodná, keďže v nej úplne absentuje špecifikácia, v čom rozhodnutie žalovaného požiadavky presvedčivosti nespĺňa. 68. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd vyhodnotil žalobkyňou uplatnené žalobné námietky ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie ako vecne správe a správnu žalobu na základe toho rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú a podľa ju zamietol. 69. Neušlo pozornosti správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z toho, že zosnulému manželovi žalobkyne vznikol nárok na invalidný dôchodok (bez toho, aby z tohto rozhodnutia alebo z administratívneho spisu bolo zrejmé, ako Minister k tomuto záveru prišiel), avšak nevznikol mu nárok na výplatu invalidného dôchodku (čo je vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie vylúčené). Avšak s prihliadnutím na záväznosť vysloveného názoru kasačného súdu ( ) v najmä v bodoch 26 a

27 posledného rozhodnutia kasačného súdu v prejednávanej veci, správny súd vychádzal z toho, že zosnulému manželovi žalobkyne nevznikol nárok na výplatu tejto dôchodkovej dávky. 70. K dôkazu, ktorý predložil žalovaný- List Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.4.2015, ktorého obsah je zosumarizovaný vyššie, správny súd uvádza, že táto listina nemá pre prejednávanú vec žiaden relevantný význam, keďže skutkové okolnosti tam obsiahnuté sa netýkajú prejednávanej veci a prípadný právny názor tam vyslovený nie je pre konajúci súd záväzný, pretože Sociálna poisťovňa, ústredie nie je oprávnená podávať právne záväzné výklady právnych predpisov. 71. Doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť k a informáciu o počte sudcov, ktorí zomreli počas výkonu funkcie sudcu za posledných 10 rokov a neboli poberateľmi príplatku za výkon funkcie sudcu si súd vyžiadal s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.01.2017 (čl. 46) za účelom komplexného posúdenia jeho tvrdení, avšak dospel k záveru, že z týchto dokumentov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv pre skutkové alebo právne posúdenie prejednávanej veci. 72. Vzhľadom na námietku žalobkyne, ktorú uplatnila v rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu, vydanému v preskúmavanom administratívnom konaní, o rozdielnej rozhodovacej praxi vo vzťahu k rozhodnutiu v prípade JUDr. J., si správny súd vyžiadal príslušný administratívny spis a dospel k záveru, že aj táto námietka žalobkyne je nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že v označenom prípade sa jednalo o úplne odlišnú skutkovú situáciu. Z príslušného administratívneho spisu vyplýva, že nebohému JUDr. J. bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 7.2.2006 priznaný od 1.12.2005 invalidný dôchodok, čo sa v prípade manžela žalobkyne nestalo. 73. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd poukazuje na to, že príplatok k dôchodku (ako kompenzáciu za obmedzenia pri výkone verejnej funkcie) náš právny poriadok upravuje aj vo vzťahu k iným verejným činiteľom, a to vo vzťahu k prokurátorom, ktorí rovnako ako sudcovia vykonávajú funkciu bez časového obmedzenia, resp. do dovŕšenia zákonom ustanoveného veku. Príslušná právna úprava je obsiahnutá v nasledovných zákonných ustanoveniach: 74. Podľa /Príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku/ ods. 1 o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry v aktuálnom znení, prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak sú splnené tieto podmienky: a) jeho služobný pomer zanikne alebo sa mu preruší výkon funkcie prokurátora podľa a b) má nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. 75. Podľa o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, ak prokurátor zomrie, právo na príplatok a) k vdovskému dôchodku alebo vdovskému výsluhovému dôchodku má manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok alebo vdovský výsluhový dôchodok po zomretom manželovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len ""), b) k vdoveckému dôchodku alebo vdoveckému výsluhovému dôchodku má manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok po zomretej manželke, ktorá bola prokurátorkou (ďalej len "príplatok k vdoveckému dôchodku"), c) k sirotskému dôchodku alebo sirotskému výsluhovému dôchodku má nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po zomretom rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len "príplatok k sirotskému dôchodku"). 76. Podľa o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, na účely príplatku k dôchodku podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky ustanovenej v odseku 1 písm. b), ak služobný pomer prokurátora zanikol smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 77. Podľa o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry v znení účinnom do 31.8.2019, prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu a a) súčasne požiadal generálneho prokurátora o prerušenie výkonu funkcie prokurátora podľa a o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora alebo b) súčasne požiadal o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora, ak mu zanikol služobný pomer prokurátora z dôvodu odvolania z funkcie prokurátora podľa alebo vzdaním sa funkcie prokurátora podľa . 78. Podľa bodu 21 čl. II dôvodovej správy k : „Navrhovaná právna úprava odstraňuje nedostatky právnej úpravy ustanovenej , ktorá sa po prijatí uvedeného zákona dostala do rozporu s odsekom 3 a v aplikačnej praxi vyvolala zbytočné interpretačné problémy.

Z vecného hľadiska nová právna úprava je len formulačnou zmenou a nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet.“ 79. Zákonná úprava príplatkov k dôchodku pozostalých, týkajúca sa prokurátorov, bola do 31.8.2019 obdobná ako je tomu u sudcov, t.j. vyžadovala splnenie podmienky, aby zomrelý prokurátor mal nárok na výplatu niektorého zo došlo k vypusteniu tejto podmienky z návetia ustanovenia a presunu tejto podmienky do písmena b) tohto zákonného ustanovenia s tým, že podľa sa na účely vzniku nároku na príplatok k dôchodku pozostalého po zomrelom prokurátorovi splnenie tejto podmienky nevyžaduje. Dôvodová správa k potrebe novelizácie tohto zákonného ustanovenia uvádza, že táto nová právna úprava odstraňuje nedostatky existujúcej právnej úpravy , ktorá je v rozpore s odsekom 3 rovnakého zákonného ustanovenia, vzťahujúcim sa na nároky pozostalých po zomrelom prokurátorovi. Zároveň podľa tejto dôvodovej správy bola novela potrebná pre zbytočné interpretačné problémy v aplikačnej praxi a je bez akéhokoľvek dosahu na štátny rozpočet. Totožnosťou právnej úpravy ustanovenia , , účinnej do 31.8.2019, s ustanovením , vo vzťahu k správnosti napadnutého rozhodnutia napokon argumentoval aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2017 (čl. 46, druhá strana, posledný odsek). Správny súd si v tejto súvislosti dovolí poznamenať, že nie je žiaden rozumný dôvod, aby pri porovnateľnej právnej úprave rovnakého inštitútu (príplatku k dôchodku pozostalých) rôznych verejných činiteľov prišlo u jednej kategórie verejných činiteľov k vyššie popísanej zmene, a tým aj k rozšíreniu okruhu oprávnených osôb, kým u inej kategórie verejných činiteľov - sudcov- zostala príslušná právna úprava nezmenená. 80. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.