Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-188-2016.pdf
PDF · 125.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/188/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu X. W., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v O. č. XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zmlúv, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 14.4.2016 č.k. 7C/164/2015 - 80 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2012, dohoda o výške ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % a revolvingu 76,21 % uvedená v čl. 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, dohoda o výške ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % a revolvingu 76,21 % uvedená v čl. 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, dohoda o výške ročnej úrokovej sadzby úveru 70,01 % a revolvingu 76,21 % uvedená v čl. 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2012, ustanovenie čl. 14 bod 14.1. zmluvných dojednaní revolvingových zmlúv upravujúce zmluvnú pokutu podľa verzie platnej k 1.10.2011, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012, rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.8.2012 a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2012 sú neplatné. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí.
3. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
4. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
5. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
6. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskými zmluvami. Žalobca bol od uzavretia zmlúv v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto vzniknutý právny vzťah sa nachádza v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
7. Právny vzťah účastníkov konania bol posúdený podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon o spotrebiteľských úveroch, všeobecného právneho predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS.
8. Zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú tzv. štandardné alebo formulárové zmluvy a ide o spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri podpise jednotlivých zmlúv o revolvingovom úvere žalobca a žalovaný uzavreli aj dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, z ktorých je zrejmé, že podpisom týchto dohôd zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka a rozhodcovské zmluvy, na základe, ktorých akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o zrážkach zo mzdy vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy naviac žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to získanie úveru. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Výpoveďou žalobcu bolo preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobca ako osoba neznalá zákona, bez podrobnejšieho, jednoduchého, pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Žalovaný pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie aj rizík vyplývajúcich z úverového vzťahu. S poukazom na uvedené je tento právny úkon neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.
10. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
11. Úverové zmluvy obsahujú iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v čl. 5 ako údaje o požadovanom revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v čl. 6 ako údaje o schválenom revolvingovom úvere. Zmluvu najprv podpísal žalobca po vyplnení čl. 5 a žalovaný ich podpísal po vyplnení čl. 6 s niekoľko dňovým časovým oneskorením. Vyplnenie čl. 6 žalobcom je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však druhá strana neakceptovala, preto nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu a teda k vzniku úverovej zmluvy.
12. Uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú absolútne neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ročná úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluvách o úvere zo dňa 3.8.2012 je uvedená ročná úroková sadzba 70,01 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci august 2012 na úrovni 12,12 % ročne. Ročná úroková sadzba 70,01 % je uvedená i v zmluve o úvere zo dňa 22.3.2012. V mesiaci marec 2012 priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v zmysle údajov Národnej banky Slovenska predstavovala 11,76 % ročne. Dohodnutá výška úrokov viac ako päťnásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v uvedenom období. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža vo výške úroku. Výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov aj keď vyššia ako pri bankách musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % ročne ako podstatná zložka právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi a preto zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom priečia dobrým mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené uzatvorené úverové zmluvy sa považovali za absolútne neplatné. Okrem toho tieto neobsahovali osobitú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Za naplnenie tejto náležitosti zmluvy nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov.
13. Hoci uzatvorené revolvingové zmluvy sa považovali za absolútne neplatné, pri rozhodovaní bol súd viazaný žalobou žalobcu, ktorý požadoval určenie neplatnosti len jednotlivých zmluvných podmienok.
14. Za neprijateľné sa považovalo v čl. 14 bod 14.1. zmluvných dojednaní revolvingových zmlúv dojednanie upravujúce zmluvnú pokutu podľa verzie platnej k 1.10.2011. Je neprijateľné pre spotrebiteľa, aby mu dodávateľ duplicitne navyšoval sankcie za omeškanie, keď popri zákonnom úroku z omeškania požaduje aj zmluvnú pokutu za každý deň omeškania. Taktiež nie je prijateľné pre spotrebiteľa, aby bol sankcionovaný zmluvnou pokutou za to, že dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie úveru. Sankciou pre spotrebiteľa za jeho omeškanie je úrok z omeškania.
15. Neprijateľné sú podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka i rozhodcovské zmluvy bez ohľadu na to, že boli uzatvorené vo forme samostatných zmlúv. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby rozhodcovské zmluvy boli individuálne dojednané a žalobcovi ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou poskytnuté všetky potrebné informácie o ich obsahu. Žalobca si podpisom zmlúv, ktoré mu boli na formulári predložené na podpis zhoršil svoje postavenie, pričom sám nemal žiaden dosah na obsah zmlúv. Ako spotrebiteľ mohol podpísať len celý formulár, bez toho, aby porozumel jeho obsahu, zrejme s dôverou, že žalovaný voči nemu postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje listiny nevyhnutné k získaniu úveru. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy prináša. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V danom prípade si žalobca osobitne rozhodcu nevyjednal. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom. Zákonodarca od 1.1.2008 výslovne zaradil medzi neprijateľné podmienky ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. S prihliadnutím na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel.
17. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere je úverovou zmluvou, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach neupravených Obchodným zákonníkom, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.04. 2015. Na uzavretú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Pri posudzovaní úroku sa malo vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka. Úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platil úroky v najvyššie prípustnej výške. Výrok zneplatňujúci dohodu je v rozpore s ustanoveniami zákona. V zmysle uvedeného nie je neplatné dojednanie o úroku, ale zákon výslovne určuje, že žalobca má platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Z rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe akého zákonného ustanovenia sa za porovnávacie kritérium používa priemerná úroková sadzba bánk. Už z pojmu priemerná je zrejmé, že ide o strednú hodnotu, pričom nie každý klient banky dostane úver za takúto úrokovú sadzbu. Z rozsudku taktiež nevyplýva ani to prečo súd pri posudzovaní úrokovej sadzby nepoužil ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, keďže dané ustanovenie predstavuje zákonom upravený spôsob určovania odplaty. V tomto ustanovení sa neuvádza, že by porovnávanie sa malo uskutočniť podľa priemerných úrokových sadzieb bánk, ale podľa obvyklej odplaty na finančnom trhu s prihliadnutím na výšku úveru, zabezpečenie, osobu spotrebiteľa, rizikovosť a pod. Z rozsudku nevyplýva označenie žiadnej právnej normy únijného práva, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy porušuje. V kontexte takéhoto záveru súdu o uvedenom rozpore sa potom zdá ako nepochopiteľný aj postup zákonodarcu, že napriek uvedenému rozporu zaviedol pre dohody o zrážkach zo mzdy od 1.5.2014 osobitné podmienky na ich uzatváranie a od 23.12.2015 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z troch prípustných spôsobov zabezpečenia pohľadávky z úverového vzťahu. Skutočnosť, že veriteľ v roku 2012 vyžadoval zabezpečenie úveru formou zrážok zo mzdy neznamená, že ide o protiprávny stav alebo porušenie zákona. Žalobca vedel, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvára
a v konaní to ani nespochybnil. Závery súdu sú absurdné, pretože spotrebiteľ nemá právo na poskytnutie úveru bez zabezpečenia, či so zabezpečením, aké si sám zvolí. Žalovaný nikdy nevykonal žiadne psychické a ani fyzické násilie voči žalobcovi v súvislosti s uzavretím jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy. Rovnako záver o tom, že žalobca nevedel čo znamená dohoda o zrážkach zo mzdy je nevierohodný a porušujúci rovnosť účastníkov. Z rozsudku nie je zrejmé, ako súd vykonal dokazovanie obsahom dohody o zrážkach zo mzdy a ako sa s ňou vyporiadal. Text dohody je všeobecne zrozumiteľný, neobsahuje výrazy či slová vymykajúce sa bežnej reči, pojmy tam uvádzané musia byť známe každému zamestnancovi. Nesprávnym je i tvrdenie, že spotrebiteľ nie je povinný platiť zmluvnú pokutu, ale len úrok z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku. Tento záver súdu odporuje § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že sa zavádza obmedzenie maximálnej sankcie za to isté porušenie povinnosti, pričom sankciou sa rozumejú úrok z omeškania, zmluvná pokuta. Nie je zrejmé, na čo vlastne by takáto úprava mala slúžiť, ak spotrebiteľ by mal pri omeškaní platiť len úrok z omeškania, ten je predsa už regulovaný zákonom. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti rozhodcovských zmlúv uvádzané v rozhodnutí tieto nemajú oporu v žiadnej právnej norme, vychádzajú z domnienky nespôsobilosti spotrebiteľa čomukoľvek rozumieť a vo svojej podstate popierajú aj význam prijatia zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 01.01. 2015 platí nová úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorá okrem iného expressis verbis predpokladá, že rozhodcovské konanie s účasťou spotrebiteľa môže začať a bude aj začínať na základe žaloby dodávateľa. V zmysle záverov súdu potom tento
zákon je obsolétny, pretože žalobcom nemôže byť dodávateľ bez toho, aby neznemožnil žalovanému spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Rozhodcovské zmluvy, ktoré boli určené za neplatné, obsahujú pritom poučenie o rozhodcovskom konaní a o tom, že nemusia byť prijaté.
19. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
21. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah troch zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi v dňoch 03.08.2012 a 22.03.2012 ( č.l. 12 , 15 a 18 spisu). Z predložených zmlúv je možné ustáliť , že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikované zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi úvery na presne definovaný účel.
22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
25. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv. Podľa tohto ustanovenia ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.
26. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
27. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
28. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluvách dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % viac ako 5 násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti zmlúv v celom rozsahu pre rozpor dojednania o úrokoch s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní.
29. Za neplatnú z dôvodu rozporu dojednaných úrokov s dobrými mravmi nemohla byť považovaná iba časť dojednania podstatne prevyšujúca obvyklú úrokovú mieru. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je
ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.
30. Hoci vo veci nebola vyslovená absolútna neplatnosť všetkých troch zmlúv stalo sa tak len preto, lebo žalobca sa podanou žalobou, ktorou bol súd viazaný, domáhal iba určenia neplatnosti jednotlivých zmluvných podmienok.
31. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Osud absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon s akcesorickou povahou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
32. Ak je zmluva ako celok neplatná, nemôže byť platným ani zmluvné dojednanie vzťahujúce sa na zmluvnú pokutu a na dohodu o zrážkach zo mzdy. Záväzky z dohody o zmluvnej pokute uzatvorenej v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka a z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka sú záväzkami akcesorickými a preto ich existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde napr. z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy, nemôžu nastať účinky akcesorických záväzkov, ktoré mali zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.
33. Vo vzťahu k rozhodcovským zmluvám uzatvoreným medzi účastníkmi je potrebné dodať, že v súlade s týmito zmluvami sa všetky spory so zmlúv o úvere mohli riešiť buď pred všeobecným súdom alebo pred jedným z dvoch rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobu.
34. S prihliadnutím na uvedené ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia rozhodcovských zmlúv. Rozhodcovská zmluva hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmlúv o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
35. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
36. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
37. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
38. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste.
39. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorených rozhodcovským zmlúv žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Dôkazom opaku nie sú ani čl. 2 a 3 rozhodcovských zmlúv. V čl. 2 sa nachádza len vyhlásenie veriteľa o tom, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dlžník nemá povinnosť prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Čl. 3 obsahuje jedine poučenie dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Zároveň v tomto článku je spomenutá aj možnosť riešenia sporov v súdnom konaní s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Aké sú aspoň základné rozdielnosti súdneho a rozhodcovského konania z týchto článkov vôbec nevyplýva. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
40. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).