Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-179-2016.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/179/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: AUTOCENTRUM MARS s.r.o. so sídlom Vajnorská 91, 831 04 Bratislava, IČO: 36 294 616, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 536,98 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 536,98 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 536,98 EUR od 15.02.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2016 voči žalovanému vydania rozhodnutia, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 536,98 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia celkového, resp. zníženia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávky pána X. K., zákazníka žalobcu, uskutočnil žalobca opravu motorového vozidla v dôsledku poistnej/ škodovej udalosti č. 9560790670, dátum škodovej udalosti 14.12.2014, poškodené motorové vozidlo O. XXX/XXXX, EČV X Zákazník žalobcu bol zároveň poškodeným s priamym zákonným nárokom voči žalovanému (ako poisťovni škodcu) v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o PZP“). Po vykonaní opravy vozidla bola žalobcom dňa 23.01.2015 vystavená faktúra č. 20150055, znejúca na sumu opravy vozidla 1.193,82 EUR s DPH, splatná dňa 30.01.2015, adresátom ktorej bol zákazník žalobcu, pán K.. Zákazník žalobcu si následne prostredníctvom žalobcu uplatnil sumu opravy vozidla v rámci svojho nároku na náhradu škody v zmysle zákona o PZP voči žalovanému.
3. Po prešetrení danej škodovej udalosti oznámil žalovaný výsledok likvidácie poistnej/škodovej udalosti listom zo dňa 02.02.2015, že dňa 30.01.2015 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom je z neho zrejmé, že vo výsledku znížil výsledné plnenie (náhradu škody). Dôvod však žalovaný neuviedol žiaden, len strohé konštatovanie: ,,Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou.“
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným dňa 20.01.2017, v ktorom namietal skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo bolo opravované neautorizovaným servisom, v ktorom by ceny mali byť nižšie ako cena normohodiny, cena náhradných dielov, nakoľko sa vyznačujú aj horšou kvalitou. Taktiež namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky nie je uzavretá podľa ustanovenia § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ale ide o nepriame zastúpenie pôvodného veriteľa, a teda je potrebné uvedený právny úkon posudzovať podľa jeho skutočnej povahy v zmysle ustanovenia § 41a OZ.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.02.2017 namietal tvrdenie žalovaného ohľadne porovnávania a z toho plynúcich dôsledkov na výšku ceny normohodiny a náhradných dielov. Uvádza, že nie je možné vyvodiť, že by existoval reálny rozdiel medzi kvantitou a kvalitou práce tzv. zmluvných a nezmluvných servisov. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že ide o tzv. zmluvný alebo nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie plnenia (t.j. nepreukazuje účelnosť a dôvodnosť krátenia plnenia). Ohľadne námietky nedostatku aktívnej legitimácie žalobca uvádza, že Zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý vyvoláva právne následky. O nedôvodnosti a neopodstatnenosti námietky žalovaného svedčí aj fakt, že žalovaný platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky či iné jej vady v doterajších súdnych konaniach, ktoré voči nemu v skutkovo i právne obdobných prípadoch v ostatnom čase iniciovala naša spoločnosť nenamietal a postúpenie pohľadávky považoval za preukázané - bolo tomu tak vo viacerých súdnych sporoch vedených na tunajšom súde, napr. pod spisovou značkou: 28Cb/4/2016, 33Cb/93/2015, 37Cb/93/2015, 34Cb/201/2015. Uvedený výpočet sporov je len indikatívny a každý jeden z týchto sporov bol právoplatne skončený v nadväznosti na úplnú úhradu žalovanej istiny a prísl. zo strany žalovaného v priebehu konania (po doručení žalôb žalovaný žalované sumy s prísl. bezo zvyšku a akýchkoľvek námietok doplatil). K téme náhradných dielov a údajnej povinnosti poškodeného predkladať doklady o náhradných dielov uvádza, že zákazník našej spoločnosti (t.j. poškodený ako pôvodný vlastník pohľadávky voči žalovanému) predložil žalovanému na preukázanie nároku riadny účtovný a daňový doklad, vyhotovený a vystavený v súlade so zákonom poškodenému ako zákazníkovi našou spoločnosťou po vykonaní opravy vozidla, a to faktúru, ktorá je sprevádzaná kalkuláciou (rozpoložkovaním a nacenením) opravy, ktorá slúži zároveň ako dodací list. Zákazník autoopravovne (poškodený) totiž iný doklad nevlastní a objektívne ani nevie obstarať - relevantným dokladom preukazujúcim nárok na náhradu škody je opravovňou vystavená faktúra za opravu vozidla (daňový a účtovný doklad) spolu s kalkuláciou opravy, kde je detailne uvedený rozpis náhradných dielov, cien, hodín práce, použitého materiálu, atď... Ostáva tak žalovaným nezodpovedanou otázkou, ak by žalovaného žaloval v tomto prípade samotný poškodený (t.j. naša spoločnosť by od neho pohľadávku neodkúpila a neiniciovala spor s poisťovňou), ktorý má k dispozícii len faktúru a kalkuláciu a iný doklad mu opravovňa nie je povinná vydať a ani odhaľovať svoje vlastné obchodné, interné doklady s vlastnými subdodávateľmi, skutočne by nemohol byť taký poškodený v takomto súdnom konaní úspešný? Je v súlade s dobrými mravmi, ak žalovaný vyžaduje od poškodených také doklady, ktoré reálne nedokážu obstarať, a ak nedodanie takých dokladov navyše sankcionuje krátením náhrady škody (navyše ak také oprávnenie žalovanému zo zákona o PZP rozhodne nevyplýva)? V prípade skutočného záujmu o kontrolu reálnej opravy vozidla žalovaný mohol využiť možnosť prizvania vozidla na obhliadku po oprave (iba obhliadkou vozidla je možné určiť, či fakturované náhradné diely boli skutočne namontované, nie dodatočným predkladaním dokladov).
6. Súd na pojednávaniach dňa 13.03.2017 a 27.03.2017 vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, právneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi tak, že najskôr strany sporu sa snažili spor vyriešiť mimosúdne, pričom dospeli k dohode o nespornosti nároku žalobcu na sumu istiny vo výške 536,98 EUR, ktorá však ku dňu pojednávania zaplatená nebola, avšak žalovaný trval na tom, že žalobcovi neprináleží nárok na úrok z omeškania a náhradu trov konania. Uvedené odôvodnil v podaní doručenom súdu na pojednávaní dňa 27.03.2017. Uviedol, že žalovaná je toho názoru, že žalobcovi neprináleží požadovaný úrok z omeškania, a to z dôvodu, že žalovaný splnil všetky povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Ako vyplýva z už predloženého oznámenia o poistnom plnení, predmetná nehoda bola nahlásená dňa 22.12.2014, pričom právnemu predchodcovi žalobcu bolo dňa 02.02.2015 zaslané oznámenie o poistnom plnení a poskytnuté plnenie v čiastočnom (preukázanom) nároku. Vzhľadom na to, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia právneho predchodcu žalobcu o škodovej udalosti splnil podmienku v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8 citovaného zákona a jej povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaná mohla dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Žalovaný zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov omeškania upravená v § 11 ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná. Vyššie uvedený názor zastáva v obdobnom prípade aj Krajský súd v Bratislave, ktorý je zároveň odvolacím súdom voči napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie a v súlade so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí si žalovaná dovoľuje poukázať na predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave: „Sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.“ „Navrhovateľ ako poškodený, bol na jednej strane v právnom vzťahu so škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka a na druhej strane bol navrhovateľ, ako poškodený, aj v právnom vzťahu s odporcom, ktorý bol poisťovateľom škodcu, tým že si u neho uplatnil nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú navrhovateľovi na základe ust. § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či si škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie odporcu ako poisťovateľa s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Navrhovateľovi tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania proti škodcovi.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.06.2016). Zároveň namieta žalobcom požadované trovy právneho zastúpenia za neúčelné, nakoľko v prípade predloženia dokladu o nadobudnutí predmetného náhradného dielu bolo možné vyhnúť sa súdnemu sporu. Avšak aj bez ohľadu na uvedené medzi žalobcom a žalovanou v minulosti prebiehalo a aj v súčasnosti prebieha viacero súdnych konaní, ktoré sú skutkovo a právne takmer totožné, taktiež vyjadrenia žalobcu sa vo svojej podstate obmieňajú v skutkových označeniach, a preto vynaložené trovy právneho zastúpenia nemožno považovať za účelne vynaložené na riadne bránenie práva. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa necháva zastúpiť vo všetkých konaniach tou istou advokátskou kanceláriou, ktorá používa v konaniach takmer identickú argumentáciu, a teda opätovné zastupovanie v skutkovo a právne totožných veciach nepovažuje za účelne vynaložené na bránenie práva na súde. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná na rozhodnutie súdu vyššej inštancie - Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.03.2014, sp.zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom bol zaujatý názor, že: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Opätovné zastupovanie žalobcu tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje, lebo žalobca sa tým snaží získať výhodu, ktoré procesné právo nepredpokladá.“
Právny zástupca žalobcu trval na uplatnenom nároku, potvrdil, že ho strany sporu považujú za nesporný, avšak ku dňu rozhodovania súdu za neuhradený. K úroku z omeškania podľa ustanovenia § 11 PZP uvádza, že popísaný výklad sa nevzťahuje na predmetnú právnu vec z dôvodu, že žalovaný vedome krátil poistné plnenie, teda nedošlo k splneniu povinnosti ako argumentuje žalovaný vyššie. Ohľadne nároku na náhradu trov konania odmieta argumentáciu žalovaného, že ide o identické podania ako pri hromadných žalobách.
Listinné dôkazy: Faktúra č. 20150055 s kalkuláciou opravy, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 02.02.2015, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2015, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.01.2017, 27.03.2017, Záznam o dopravnej nehode, Kalkulácia opravy, Zápis o poškodení, vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.02.2017, Odborné vyjadrenie č. 22/2017, informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
7. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že pôvodný poškodený pri škodovej udalosti (postupca pohľadávky) a žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému z titulu uzavretého povinného zmluvného poistenia, keď došlo ku škodovej udalosti poškodeného. Žalovaný riadne zaregistroval poistné udalosti a po likvidácii čiastočne plnil poistné plnenie, vo zvyšku poistné plnenie krátil z dôvodu neprimeranej ceny náhradných dielov pri oprave v neautorizovanom servise. V priebehu konania strany sporu dospeli k dohode, neformálnej, avšak priznanej obidvomi stranami sporu, kde odpadla námietka aktívnej legitimácie žalobcu, spornosť sumy krátenie vo výške 536,98 EUR, uvedené uviedli do zápisnice na pojednávaní dňa 27.03.2017. Sporným bol nárok žalobcu na úroky z omeškania a náhradu trov konania. Súd sa nespornými nárokmi vo svojom odôvodnení nezaoberal, skúmal sporné nároky. Z vykonaných dôkazov s ohľadom na dospenie ku konzensu strán sporu, súd neriešil spornosť sumy opravy.
8. Súd posudzoval predmetný právny spor na základe týchto ustanovení:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako "OZ") „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“
Podľa ustanovenia § 797 OZ „(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“ Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“ Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 ObZ „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“
Podľa ustanovenia § 369 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti (ďalej aj ako „PZP“) „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.“
Podľa ustanovenia § 4 ods. 4 PZP „Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.”
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 PZP „Ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený a) bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona, b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.“
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 PZP „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) PZP „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“
Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 PZP „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.“
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 OZ „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“
Podľa ustanovenia § 797 ods. 3 prvá veta OZ „Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.“
9. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového vzťahu založeného na poistnom plnení a riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku a osobitnom zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Súd v prvom rade skúmal vecnú legitimáciu strán sporu v konaní. Dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca oprávneným z pohľadávky voči žalovanému. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo. Žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie poškodenému aj čiastočne uhradil. Žalovaný neuznal časť nákladov súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla, ktoré nespĺňali kritéria primeranosti a účelného vynaloženia s ohľadom na charakter servisu ako neautorizovaného. Namietal najmä výšku normohodiny s ohľadom na skutočnosť, že opravu vykonal neautorizovaný nezmluvný servis. V priebehu konania žalovaný prehodnotil svoj názor na spornú časť poistného plnenia a nenamietal nárok žalobcu v sume istiny.
10. Sporným bol nárok na úroky z omeškania. Súd daný skutkový stav vyhodnotil aplikáciou ustanovenia § 11 PZP a § 369 OZ a zákonnými ustanoveniami o zániku záväzku, vychádzajúc z teórie práva. Žalovaný uhradil nárok žalobcu na poistné plnenie, zistený v súlade s postupom podľa ustanovenia § 11 PZP len v časti priznaného plnenia, pričom zvyšnú časť, ako neskôr bolo stranami sporu konštatované, krátil neoprávnene. Povinnosťou dlžníka je plniť riadne a včas v zmysle ustanovenia § 324 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.“ a v tomto smere žalovaný pochybil, resp. svoju povinnosť si riadne čo do výšky oprávneného nároku a včas v lehote podľa ustanovenia § 11 PZP nesplnil, teda žalovaný bez zmeny okolností a skutočností nevyplatil oprávnený nárok žalobcovi. Súdu nebola predložená žiadna argumentácia žalovaného ohľadne dôvodov, prekážok neplnenia. Z týchto dôvodov súd má za to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením svojej povinnosti riadne a včas vyplatiť žalobcovi nárok a z dôvodu porušenia jeho zákonnej povinnosti prislúcha žalobcovi nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Keďže úrok z omeškania pre prípad oneskoreného plnenia nebol zmluvnými stranami dohodnutý, súd priznal úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, dňom podania žaloby. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, teda žaloba je dôvodná.
11. V tejto súvislosti má súd za to, že s ohľadom na povahu subjektov ako účastníkov záväzkového vzťahu ide o obchodnoprávny vzťah upravený ustanoveniami ObZ. Z tohto dôvodu má súd za to, že aj úprava omeškania a úrok z omeškania ako sankcie sa spravuje ustanoveniami ObZ, pričom súd priznal výšku úrokovej sadzby určenú žalobcom v dôsledku aplikácie ustanovenia § 216 CSP.
12. V závere má súd za to, že v danom prípade je aplikovateľný aj názor uvedený v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. II ÚS 2221/2007 „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráněného příslušnou normou.“ V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s uplatnením svojho práva voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný. Súd má za to, že v tomto konaní nejde o konanie o hromadných žalobách ani o neefektívne zastupovania zo strany právneho zástupcu žalobcu ako argumentoval žalovaný. Vzhľadom k rozmanitosti subjektov na strane žalovaných
- rôzne poisťovne s rôznymi zmluvnými dojednaniami ako aj rozmanitosť uplatňovaných nárokov (krátenie normohodín čo do množstva, čo do sadzby, cena náhradných dielov, cena lakovníckych prác...) vyžaduje osobitnú právnu argumentáciu aktualizovanú od právneho vývoja v danej problematike, aj s
ohľadom na aktualizovanú judikatúru, sa nejedná o zneužitie ústavného práva na súdnu ochranu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).