Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/664/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému : S. D. U., T.. X.X.XXXX, U. H. S. XXX/XX, Y., B. G., o zaplatenie 314,33 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 93,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy : 14,71 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia, 19,70 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia 19,70 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, 39,50 Eur od 18.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e . Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 23.11.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 314,33 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne zo sumy 14,71 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 19,70 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 19,70 eur od 19.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 39,50 Eur od 18.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 220,72 Eur od 19.9.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 18,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 79,90 Eur. V žalobe uviedol, že predmetnú pohľadávku voči žalovanej mu postúpil postupca Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 31.8.2012 č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy jeho právny predchodca poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok uvedených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s jeho platnými cenovými podmienkami. Vystavil mu faktúry za služby v sume 14,71 Eur, 19,70 Eur, 19,70 Eur a 39,50 Eur a pre včasné neuhradenie faktúr zmluvnú pokutu vo výške 220,72 Eur. Pre neuhradenie faktúr v lehote splatnosti si uplatňuje voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania. Prípisom zo dňa 29.3.2016 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť, a to v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,72 Eur spolu s príslušenstvom a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

2/ Podľa § 177 ods.2 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

3/ Podľa § 219 ods.1,3 (1) Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. (3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4/ Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Žalovaný vyjadrenie k žalobe a k čiastočnému späťvzatiu žaloby i napriek písomnej výzve súdu nepodal.

5/ Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

6/ Podľa § 145 ods. 1-3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

7/ Podľa § 146 ods. 1, 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 220,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 19.9.2013 do zaplatenia zastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.

9/ Platobným rozkazom zo dňa 5.4.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko žalovaný sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiava súd mu nevedel doručiť platobný rozkaz, ktorý uznesením zo dňa 29.7.2016 zrušil podľa § 266 ods. 3 a pokračoval v konaní.

10/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o pripojení, Dodatkami k nej, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VTS), Cenníkom právneho predchodcu žalobcu a jeho faktúrami, Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom zo dňa 20.11.2014, Prílohami k tejto zmluve a pokusom o zmier zo dňa 22.9.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 31.8.2012 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb pre žalovaného v rozsahu dohodnutom v Zmluve. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VTS a Tarifa. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytované telekomunikačné služby nasledovne :

- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 sumu 19,70 Eur splatnú 18.6.2013,

- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.6.2013 do 30.6.2013 sumu 19,70 Eur splatnú 18.7.2013,

- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.7.2013 do 31.7.2013 sumu 39,50 Eur splatnú 17.8.2013,

- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013 sumu 14,71 Eur splatnú 18.5.2013, t.j. spolu 93,61 Eur.

12/ Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumy fakturované za služby ST nezaplatil, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo. Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

13/ Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14/ Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

15/ Podľa § 43 ods.13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

16/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

17/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 18/ S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o pripojení posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o elektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení, z ktorej obom zmluvným stranám vyplývajú práva a povinnosti. Slovak Telekom a.s. poskytovať dohodnuté služby žalovanému a žalovanému predovšetkým povinnosť platiť dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených služieb medzi stranami sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 93,61 Eur považoval za dôvodný a preto žalobe vyhovel.

19/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.

20/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania zo sumy 93,61 Eur vo výške 8,50% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

21/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

22/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%).

23/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Pretože žalovaný v lehote splatnosti faktúry ST neuhradil, od nasledujúceho dňa po ich splatnosti sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.( keďže ide o právo zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred 1.2.2013).

24/ Podľa § 255 ods. 1,2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 29,78 %-ný úspech, žalovaný 70,22%-ný. To znamená, že žalobca v konaní nedosiahol 10%-ný pomerný úspech. Zo spisu nevyplýva, že žalovanému v súvislosti s týmto konaním vznikli trovy, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).