Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Csp-12-2016.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4Csp/12/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému F. P., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, F., o zaplatenie 3 152,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 157,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 157,96 Eur od 29.07.2013 do zaplatenia, všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36,88 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 15.07.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 3 152,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 152,80 Eur od 29.07.2013 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.
2. V žalobe v podstate uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 5 613,60 Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 93,56 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 20.07.2013 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3 152,80 Eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú sumu ani sčasti neuhradil. Právny predchodca žalobcu ďalej uviedol, že v predmetnom konaní si neuplatňuje zmluvnú pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok.
3. Právny predchodca žalobcu pripojil k žalobe listinné doklady, a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu, žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), oznámenie právneho predchodcu žalobcu, predžalobnú upomienku, prehľad splátok a úhrad a osvedčenie o registrácii právneho zástupcu žalobcu pre DPH.
4. Na výzvu súdu zaplatil právny predchodca žalobcu súdny poplatok za žalobu vo výške 189,- Eur.
5. Dňa 19.12.2016 bol súdu doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, a to zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k prevodu práv uplatňovaných v tomto konaní. Spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zároveň predložila súdu súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu a oznámenie o postúpení pohľadávky.
6. Uznesením č.k. 4Csp/12/2016-36 zo dňa 16.01.2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, aby na miesto žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.
7. Žalovaný sa k žalobe aj napriek výzve súdu nijako nevyjadril.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2017 doplnil odôvodnenie žaloby, keď poukázal na skutočnosť, že zmluvu o úvere spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku súdneho dvora EÚ z dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti O. W..
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak, ako sú uvedené vyššie, a to žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX, VOP, oznámenia právneho predchodcu žalobcu, predžalobnej upomienky, prehľadu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky, ako aj vyjadrení účastníkov konania.
10. Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :
11. Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
12. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
13. Podľa § 497 Obch.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 506 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
18. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
19. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
20. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
21. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný na základe žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky (zmluvný typ - zmluva o úvere v zmysle Obch.z.) č. XXXXXXX, ktorú podpísal dňa XX.XX.XXXX v Brezne, požiadal o poskytnutie úveru vo výške 4 000,- Eur, ktorý chcel splácať v 60 mesačných splátkach splatných k 20.-temu dňu v mesiaci vo výške 124,75 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť mala byť vo výške 7 485,- Eur, predpokladaná RPMN 32 % a ročná úroková sadzba 32 %. Neoddeliteľnou súčasťou budúcej zmluvy sú VOP. V bode 9 predmetnej žiadosti je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti všetkými zúčastnenými stranami sa veriteľ -právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť za podmienok stanovených v zmluve spotrebiteľský úver a klient - žalovaný tento úver uhradiť. V rámci bodu 9 ods. 1 mal žalovaný dať právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na základe vyhodnotenia predložených dokladov znížiť žalovaným požadovanú výšku pôžičky, ktorá sa nemá považovať za protinávrh právneho predchodcu žalobcu.
25. Z oznámenia - potvrdenia právneho predchodcu žalobcu o schválení úveru žalovanému - zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj zmluve o úvere) vyplýva, že právny predchodca žalobcu schválil žalovanému úver vo výške 3 000,- Eur splatnou v 60 mesačných splátkach, výškou mesačnej splátky 93,56 Eur, splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2012, RPMN 32 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 32 % a s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 5613,60 Eur.
26. Žalovaný svoj záväzok riadne a včas neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dohodnutých splátok, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu poskytnutý úver v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver „zosplatnil“ ku dňu 20.07.2013, čo vyplýva z doloženej predžalobnej upomienky. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavovala v zmysle doloženého prehľadu splátok a úhrad sumu 3 645,80 Eur, z čoho si žalobca v predmetnom konaní uplatnil len istinu vo výške 3 152,80 Eur bez zmluvnej pokuty vo výške 492,90 Eur. Žalovaný túto dlžnú sumu ani sčasti neuhradil.
27. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na žalobcu.
28. Súd preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, menovite ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. a zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, žalobca, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015, sp.zn. 3 MCdo/14/2014).
30. V súlade s ustanovením § 52 ods. 2 tretej vety O.z., ako aj s poukazom na závery uvedené v citovanom rozsudku NS SR, sa na úpravu predmetného právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
31. Na rozdiel od úpravy úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku však pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. kogentne požaduje písomnú formu (§ 9 ods. 1 predmetného zákona) s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní, pričom toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka o forme úverovej zmluvy (nevyžadujúcich obligatórne písomnú formu zmluvy) špeciálne, s prednostnou aplikáciou. Je teda zrejmé, že na rozdiel od nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 písm. k), r) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sa konvalidujú plnením zmluvy, nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovaný ust. § 9 ods. 1 zákona konvalidovať nemožno. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona následkom v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru podľa § 11 ods. 1 zákona, avšak v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný“) a § 272 ods.1 Obchodného zákonníka („Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“) má nedodržanie písomnej formy zmluvy o úvere za následok jej neplatnosť. V zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka s poukazom na žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 7107212 a zmluvné dojednania žalobcu možno konštatovať, že žalobca, ako aj žalovaný prejavili vôľu, aby sa zmluva o úvere uzavrela v písomnej forme.
32. Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu, pričom však nie je nevyhnutné, aby boli na jednej listine. Súd uznáva, že súčasťou zmluvy môžu byť aj Obchodné podmienky, ak sú súčasťou zmluvy, alebo je na nich v zmluve odkázané. Pri počiatočnom skúmaní by zo zmluvy a z dokladov k nej doložených vyplývalo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená v písomnej forme tak, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a to podpisom návrhu/ žiadosti o poskytnutie úveru dňa 12.04.2012 žalovaným v Brezne a následným podpísaním žiadosti/ návrhu žalobcom dňa XX.XX.XXXX v Bratislave, následne na čo žalobca vyhotovil toho istého dňa listinu
- potvrdenie o uzatvorení zmluvy a zaslal ju žalovanému. Predmetné oznámenie možno posudzovať ako akceptáciu návrhu žalovaného v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka.
33. V bode 9 žiadosti o uzavretie úveru je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VOP. Žalobcovi následne v zmysle § 43c ods. 1 O.z. vznikla povinnosť zaslať oznámenie veriteľa o schválení úveru (čo by v prípade jeho totožnosti s ofertou mohlo predstavovať písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Avšak prijatie návrhu tak, ako to vyplýva z oznámenia žalobcu, nezodpovedá oferte uvedenej v bode 4 žiadosti o poskytnutie najľahšieho úveru, keď žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3 000,- Eur oproti požadovanej sume uvedenej v návrhu vo výške 4 000,- Eur. V danom prípade sa teda v skutočnosti jedná v zmysle § 44 ods. 2 O.z. o nový návrh alebo protinávrh, ku ktorého akceptácii zo strany žalovaného v priebehu konania nedošlo,
resp. žalobca v priebehu celého konania nijako nepreukázal, že došlo k akceptácii jeho protinávrhu zo strany žalovaného v písomnej forme. Súd k tomu dodáva, že judikatúra nepripúšťa v prípade zákonom požadovanej písomnej formy právneho úkonu - zmluvy, mix písomnej, ústnej a prípadne konkludentnej formy takéhoto úkonu (napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 32 Odo/1412/2005, podľa ktorého vznik zmluvy akousi zmiešanou, či kombinovanou formou zmluvy písomnej, ústnej a konkludentnej v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka nie je možný). Súd teda konštatuje, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je v zmysle § 39, 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatná pre rozpor s ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy.
34. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je predmetom tohto konania, nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a naňho nadväzujúcich predpisov, ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods. 2 O. z. aj plnenie z neplatného právneho úkonu, pričom ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 O. z.). Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného predloženého žalobcom, ako aj z doloženého potvrdenia o uzatvorení zmluvy vyplýva, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 3 000,- Eur, z čoho žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu (hoc neplatného) uhradil sumu 842,04 Eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak predstavuje sumu 2 157,96 Eur na úhradu ktorého zaviazal súd žalobcu. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
35. Žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaný mu dlžnú čiastku neuhradil v lehotách stanovených v zmluve o úvere a vo VOP a v súlade s § 506 Obch. z. poskytnutý úver „zosplatnil“ ku dňu 20.07.2013. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, t. j. do 20.07.2013, sa dostal žalovaný s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj v ustanovení § 517 ods. 2 O.z.. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy 2 157,96 Eur, ktorá bola žalobcovi priznaná tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
36. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. S ohľadom na finančnú hodnotu povinností uložených žalovanému vo výroku I. predmetného rozhodnutia, súd v zmysle § 232 ods. 1 C.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia žalovanému uložených povinností z 3 dní na 60 dní, počas ktorých bude mať žalovaný dostatok času na to, aby si obstaral rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, príp. sa so žalobcom dohodol na vyporiadaní svojich finančných záväzkov.
38.V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému.
39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. V danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
42. Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu ku dňu podania žaloby, t.j. dňa 15.07.2016. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 3 152,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 152,80 Eur od 29.07.2013 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavuje 795,15 Eur.
43. Žalobcovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči žalovanému nárok spočívajúci vo 2 157,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2 157,96 Eur od 29.07.2013 do zaplatenia, ktorý po vyčíslení ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 544,24 Eur.
44. Z uplatnenej celkovej sumy 3 947,95 Eur (do podania žaloby) bolo žalobcovi priznaných 2 157,96 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Žalobcov úspech tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 68,44 % a neúspech 31,56 %. Žalobca bol teda v predmetnej veci úspešnejším účastníkom konania. Po odrátaní úspechu žalobcu v konaní od jeho neúspechu (68,44 % - 31,56 %), tento účastník má právo na náhradu 36,88 % trov konania.
45. Úspech žalovaného v predmetnom konaní predstavoval 31,56 %. Po odrátaní úspechu žalovaného od jeho neúspechu (31,56 % - 68,44 %) by tento účastník nemal právo na náhradu trov konania. S ohľadom na úspech žalobcu len v časti uplatneného nároku a neúspech žalovaného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36,88 %, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.