Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1T-142-2016.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/142/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci obžalovaného O. M., D.. XX.XX.XXXX S. H., trestne stíhaného na slobode pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") dňa 27. marca 2017 na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: O. M. X. F. Z. V., D.. XX.XX.XXXX S. H., H. N. C. Z.Č., H. XXX, A.W.D. N. O. U. XXX, stíhaného na slobode, j e v i n n ý, ž e dňa 17.07.2015 v čase o 14.40 h viedol v katastri obce O. U. po ceste III/1241 smerom od obce N. A. M. G. P. O. U. diaľkový autobus G. U., I.. Č.. O., kde v rozpore s § 9 ods. 1 a § 137 ods. 1, ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v ľavotočivej zákrute v klesaní v rozpore s povinnosťou, že ako vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu prešiel do protismernej časti vozovky pri prejazde ľavotočivým smerovým oblúkom, spôsobom, kedy autobus s väčšinou svojho objemu prešiel do protismeru a narazil do oproti jazdiaceho osobného motorového vozidla Š. P. combi, ev. č. D., ktoré viedol vodič poškodený O. W., čím mu spôsobil zranenie, a to otras mozgu bez poúrazových zmien, sériovú zlomeninu rebier /1. až 5. rebro vľavo/ - CT verifikované známky pomliaždenia pľúc, diskrétny pneumothorax, tiež hemothorax-zakrvácanie do hrudnej dutiny, bez dychovej nedostatočnosti, tržnozmliaždenú ranu ľavého predlaktia a pomliaždenie ľavého ramena s kompletnou ruptúrou podhrebeňového svalu, ktoré si objektívne vyžiadalo liečenie, počas ktorého mal po dobu 4 - 6 týždňov sťažený obvyklý spôsob života, z toho po dobu cca 7 dní závažne, t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Miroslav Drška, nar. 10.01.1980 v Myjave, trvale bytom Stará Turá, SNP 263/149, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom podala na tunajší súd obžalobu Pv 617/15/3304 - 29 zo dňa 10.10.2016, doručená súdu dňa 14.10.2016 na obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Súd vo veci vydal dňa 20.10.2016, trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného v zmysle obžaloby a uložil mu trest. Trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže obžalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Následne vo veci súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného, poškodeného O. W. a upovedomil o termíne hlavného pojednávania prokurátora a poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a.s. Po vykonanom dokazovaní dňa 27.03.2017 súd vo veci vyhlásil rozsudok. Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k zhode v otázke konania o dohode dohodu o vine a treste. Po prednesení obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného o jeho právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásil obžalovaný, že je vinný. Následne súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný zhodne áno. Následne samosudca zistil stanovisko prokurátora a prítomného poškodeného O. W.. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Poškodený sa k vyhláseniu obžalovaného nevyjadril. Nakoľko boli splnené procesné podmienky na prijatie vyhlásenia obžalovaného a jeho vyhlásenie nebolo v rozpore s doteraz zhromaždenými dôkazmi, súd prijal jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie o skutku v rozsahu v akom sa priznal nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Súd na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine (pravdivosti vyhlásenia korešpondujú aj ostatné usvedčujúce dôkazy z prípravného konania, najmä výpovede obžalovaného, poškodeného, znalecké posudky z odboru dopravy a zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody) uznal obžalovaného za vinného po skutkovej ako aj právnej stránke v zmysle podanej obžaloby. Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví § 158 Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd posúdil konanie obžalovaného podľa 16 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný z nedbanlivosti. Svojím konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia a ochrane majetku. Následne bolo vykonané dokazovanie k výroku o treste a náhrade škody. Z prečítaného znaleckého posudku O.. A. O., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, č. 5/2015, ktorý bol prečítaný na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátora, vyplynulo, že výška bolestného za utrpené zranenia bola vyčíslená podľa zákona č. 437/2004 Z. z. vo výške vo výške 4 719,- Eur pri počte bodov 275 a hodnote 1 bodu vo výške 17,16 Eur. Podľa evidenčnej karty vodiča O. M. Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.06.2016 je obžalovaný držiteľom vodičského oprávnenia skupín A, A<25, A>25, B, B1, B, C, C1, D, D1, BE, C1E, CE, D1E, DE, AM, T, prvé vodičské oprávnenie získal 20.11.1992 a má doposiaľ evidované dva dopravné priestupky zo dňa 29.07.2007 a 28.04.2012. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 5 krát súdne trestaný (naposledy v roku), avšak všetky odsúdenia má osvedčené a hľadí sa ne neho, akoby nebol odsúdený. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.06.2016 nemá obžalovaný v ich evidencii priestupkov od roku 2007 do podania správy žiadny záznam. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 09.06.2016 má obžalovaný evidovaný jeden dopravný priestupok zo dňa 28.04.2012, za ktorý mu bola uložená pokuta 20,- Eur. Z miesta trvalého bydliska nie je obcou C. Z. bližšie hodnotený, nakoľko v obci nebýva a nevedia preto posúdiť jeho správanie. Podľa správy obce O. U. zo dňa 24.06.2016 nemá obžalovaný v obci evidovaný žiadny pobyt, jeho rodinné a majetkové pomery nie sú obci známe. Doposiaľ nebol riešený za žiadny priestupok komisiami zriadenými pri obecnom zastupiteľstve. Podľa správy Poľnohospodárskeho družstva Č. zo dňa 15.06.2016 obžalovaný nastúpil do zamestnania 01.08.2015 ako vodič nákladného motorového vozidla, pracovný pomere je uzatvorený na dobu neurčitú. Je nekonfliktný svoje pracovné povinnosti si plní vzorne. Do práce chodí riadne, nevyžaduje absenciu ani dlhodobé pn-ky, či dovolenky. Počas trvania pracovného pomeru nebo disciplinárne riešený ani nedostal napomenutie pre porušenie pracovnej disciplíny. V kolektíve je obľúbený. Podľa správy Union zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 23.01.2017 pohľadávka poisťovne z titulu vynaložených liečebných nákladov na poistenca bola v plnej suma uhradená dňa 23.12.2015.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ďalšie dôkazy ako to vyplýva z jednotlivých zápisníc z hlavného pojednávania. * * * * * Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd identifikoval tri poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona], čo vyplýva z kladných správ o povesti obžalovaného - registra trestov (všetky predchádzajúce odsúdenia má osvedčené s právnou fikciou neodsúdenia a išlo o trestnú činnosť druhovom odlišnú), registra priestupkov a správy Sociálnej poisťovne. Obžalovaný má síce podľa evidenčnej karty vodiča a registra priestupkov evidované pred spáchaním skutku dva dopravné priestupky zo dňa 29.07.2007 a 28.04.2012, no vzhľadom na pomerne nízke sankcie išlo o menej závažné priestupky. Obžalovaný podľa evidenčnej karty vodiča nemal v minulosti žiadny zákaz činnosti a ani nemal zadržaný vodičský preukaz. V registri priestupkov nemá žiadny záznam za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Preto súd uvedenú poľahčujúcu okolnosť obžalovanému priznal. Ďalej súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že sa ku skutku priznal, keď vyhlásil vinu za spáchaný skutok a svoje konanie oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Súčasne súd v dôsledku prijatého vyhlásenia o vine priznal obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom [§ 36 písm. n) Trestného zákona]. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúce okolnosti teda prevažujú. Zo súdneho spisu ako aj z listu poškodeného Union zdravotná poisťovňa, a.s. vyplýva, že poškodený uhradil tomuto poškodenému náhradu škody dňa 23.12.2015 v plnej výške. Preto súd pri úvahách o druhu a výmere trestu súčasne berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti ako, aj to, že obžalovaný je trestne stíhaný pre nedbanlivostný trestný čin, ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Prvostupňový súd sa s návrhom prokuratúry na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu nestotožnil a vyslovuje k problematike uloženia trestu zákazu činnosti v tomto konkrétnom prípade nasledovný názor. Uloženie trestu zákazu činnosti je fakultatívne a žiadne ustanovenie Trestného zákona neukladá súdom automaticky povinnosť pri dopravných nehodách ukladať vinníkovi dopravnej nehody trest zákazu činnosti. Trest zákazu činnosti je možné ukladať aj ako samostatný trest a nie je viazaný na iný druh trestu. Nie každé protiprávne konanie vodiča v trestnoprávnej rovine je potrebné sankcionovať trestom zákazu činnosti. Trestom zákazu činnosti je možné sankcionovať takého vodiča, u ktorého sú prítomné také okolnosti (ich jednoduchý súhrn alebo vzájomná kombinácia), ktoré svedčia pre záver o jeho nespoľahlivosti alebo nespôsobilosti viesť motorové vozidlo. Obžalovaný sa podľa evidenčnej karty vodiča počas 23-ročnej vodičskej kariéry pred vznikom dopravnej nehody dopusti len dvoch dopravných priestupkov. Išlo o osvetlenie motorového vozidla a o porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. za čo bol sankcionovaný pokutami 2 krát po 20,- Eur. Vzhľadom na výšku uložených sankcií, časový odstup takmer 5 rokov od ich spáchania, možno konštatovať, že v osobe obžalovaného nejde o nedisciplinovaného a nespoľahlivého vodiča. Obžalovanému nebolo dostupnými a vykonanými dôkazmi preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody jazdil po vplyvom alkoholu. Z vykonaných dôkazov teda nevyplýva pochybnosť o jeho schopnosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Súd je presvedčený, že podmienečným trestom odňatia slobody bez uloženia trestu zákazu činnosti bude naplnený účel trestu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, kedy na premenu trestu postačí niekoľko priestupkov na úseku dopravy, je trestom dostatočným a hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný je postačujúca na nápravu páchateľa bez toho, aby bol na tohto potrebné vplývať ešte aj trestom zákazu činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trest zákazu činnosti obžalovanému neukladal. Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie všetkým uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. Poškodený Miroslav Drška si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody. Z vyjadrenia poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že mu poisťovňou bola vyplatená náhrada škody vo výške 3 795,88 Eur a požadoval by rozdiel medzi uplatnenou náhradou škody 4 719,- Eur a vyplatenou náhradou. Na rozhodnutie o povinnosti na náhradu tejto škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho a keďže nároky na náhradu škody vznikajúce pri dopravných nehodách sa prednostne uspokojujú prostredníctvom poisťovne, v ktorej je povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. O nároku na náhradu škody poškodenej poisťovne Union zdravotná poisťovňa, a.s. súd nerozhodoval, keďže z dokazovania vyplynul jednoznačný záver uhradení spôsobenej škody obžalovaným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.