Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/62/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. júna 2022 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného:

C. U. I. S., rod. R.,

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., R. XXXX/XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 04.04.2022 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnuté uznesenie vo výrokoch o určení skúšobnej doby, nariadení probačného dohľadu a uložení obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa odsúdenému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky a súčasne sa nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje aj primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu.

Výrok o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v uznesení súdu prvého stupňa zostáva týmto zrušením nedotknutý.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 07.01.2019 bol C. U. I. S., rod. R., odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 5 rokov a 3 mesiace (uložený mu bol podľa prísnejšej trestnej sadzby, t.j. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák.), na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bol pri uložení tohto súhrnného trestu zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 13.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 09.10.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený C. U. I. S., rod. R. podľa s použitím , Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Podľa ods.

1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky a súčasne bol nad ním nariadený probačný dohľad na 1 rok. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu bol uložený aj zákaz požívania návykových látok.

Toto uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení. V jej písomných dôvodoch uviedol, že dôvodom jeho sťažnosti je najmä absencia materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je nevyhnutné dôsledne prihliadať na charakterové vlastnosti, motívy a spôsoby vykonania činu, pretože len tak možno posúdiť, či odsúdený dosiahol taký stupeň nápravy, aby sa zbavil tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Odsúdený vykonáva trest síce za menej závažný trestný čin, ale vzhľadom na jeho doterajší život, keď bol 7-krát súdne trestaný, nie je dôvodné u neho predpokladať riadne vedenie života po vykonaní pomernej časti aktuálneho trestu. V tejto súvislosti poukázal na to, že odsúdený už bol raz podmienečne prepustený z výkonu iného trestu odňatia slobody, avšak v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil protiprávnej činnosti a tak mu bol nariadený výkon zvyšku tohto trestu. Uvedené pokladá za podstatné v tom smere, že to nedáva žiadnu záruku, že odsúdený bude po prepustení viesť riadny život. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a aby uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril odsúdený. Uviedol, že sociálne pomery, prechod do normálneho života v podobe trvalého bývania spoločne so svojou matkou i záruky práce spolu s pozitívnym hodnotením ústavu na výkon trestu sú dostatočnou zárukou pre splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie. Svoje tresty z minulosti a vedenie života pred výkonom trestu odňatia slobody si plne uvedomuje, ale v súčasnosti má životné hodnoty a priority nastavené už inak. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou osobou ( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ), na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná, avšak na jej podklade je potrebné „sprísniť“ odsúdenému „podmienky“ jeho podmienečného prepustenia.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Možno ďalej prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (2/3).

V zhode s názorom súdu prvého stupňa napokon aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu vyplýva najmä to, že odsúdený prejavuje snahu o zmenu hodnotovej orientácie a k spáchanej trestnej činnosti zaujíma kritický postoj, čo ostatne (podľa názoru krajského súdu aj úprimne) deklaroval aj pred súdom prvého stupňa. V súčasnej dobe je jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, dodržiava ústavný poriadok a vo voľnom čase je aktívny a trávi ho zmysluplne. Taktiež bol už aj disciplinárne odmenený.

Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.

Z tohto pohľadu krajský súd poukazuje najmä na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorý poukázal na podstatné skutočnosti vyplynuvšie z vykonaného dokazovania a svedčiace o splnení aj tejto poslednej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa najmä zohľadnil vybudované pracovné návyky odsúdeného, zabezpečené zamestnanie po prepustení na slobodu a vhodné sociálne zázemie, keď ústav na výkon trestu uviedol aj to, že rodina odsúdeného mu bola oporou počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako dôležitým faktorom je aj to, že odsúdený už vo výkone trestu odňatia slobody absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, v ktorom bude pokračovať aj po svojom prepustení na slobodu (na podklade uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 15.04.2020). Z hľadiska možností resocializácie odsúdeného ide o veľmi významné skutočnosti, ktoré je potrebné vyhodnotiť v jeho prospech.

Čiastočne síce je možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že vzhľadom na doterajšiu súdnu trestnosť odsúdeného a už jedno jeho podmienečné prepustenie z minulosti sa môžu javiť možnosti nápravy odsúdeného ako sťažené, ale pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený nemusí byť po prepustení na slobodu odkázaný na páchanie trestnej činnosti. Práve naopak pracovné návyky odsúdeného, zabezpečené zamestnanie po prepustení na slobodu, vhodné sociálne zázemie a tiež prezentované odhodlanie odsúdeného viesť už len riadny život sú tými faktormi, ktoré mu môžu výrazne napomôcť vo vedení riadneho života. Krajský súd má za to, že odsúdený doterajší čas strávený vo výkone trestu odňatia slobody plne využil na to, aby si upovedomil škodlivosť svojho konania, pre ktoré sa „ocitol“ vo výkone trestu odňatia slobody. Napokon aj riaditeľ ústavu na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, a to v spojení s (probačným) dohľadom.

Prokurátorovi je síce možné dať za pravdu, že neexistuje „záruka“, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život, no takúto istotu súdy rozhodujúce o podmienečnom prepustení prakticky nemajú ani nemôžu mať nikdy. Súčasne ale nebolo možné prisvedčiť prokurátorovi v tom, že pre takýto záver nebolo možné mať ani len dôvodný predpoklad. Z písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, vrátane vyššie uvedených dôvodov rozhodnutia krajského súdu, práve naopak takýto dôvodný predpoklad jednoznačne vyplýva.

Krajský súd preto ustálil, že je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.

Avšak z pohľadu vyššie uvedených skutočností zistených o osobe odsúdeného, ako aj tej skutočnosti, že bol v minulosti závislý na marihuane, proti ktorej závislosti bude aj naďalej pokračovať na slobode v ochrannom protitoxikomanickom liečení, považoval krajský súd za potrebné „sprísniť“ mu „podmienky“ podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody oproti tomu, ako ich určil v napadnutom uznesení súd prvého stupňa. Preto postupom podľa , zrušil napadnuté uznesenie vo výrokoch o určení skúšobnej doby, nariadení probačného dohľadu a uložení obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok, pričom odsúdenému sám určil dlhšiu skúšobnú dobu (v trvaní 3 roky) a súčasne nad ním nariadil probačný dohľad v dlhšej výmere (na 3 roky). Ako súčasť probačného dohľadu mu uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok okrem alkoholu.

Takto určené podmienky podmienečného prepustenia budú podľa názoru krajského súdu spôsobilé u odsúdeného „eliminovať“ rizikové faktory jeho možnej recidívy a dovŕšiť jeho nápravu na slobode, keď dostatočne zohľadňujú aj povahu spáchanej trestnej činnosti. V prípade, ak odsúdený nesplní vyššie uvedené podmienky podmienečného prepustenia, t.j. nebude viesť riadny život, nebude sa podrobovať probačnému dohľadu či nebude dodržiavať uložený zákaz, bude možné rozhodnúť o nariadení výkonu zvyšku trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.