Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Csp-68-2020.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Subarea
8Csp/68/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobkyne: G.. E. D., R. N. XXX/XX, M., proti žalovanému: Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, o obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu na povolenie obnovy konania o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 12.06.2020, doplneným podaním doručeným súdu dňa 04.09.2020, sa žalobkyňa domáhala obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8Csp/68/2020.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom zo dňa 25.06.2018, sp. zn. 26Csp/97/2017 súd rozhodol, že z dôvodu nedostatočného preukázania oprávnenosti vystupovať v spore žalobkyne ako spotrebiteľ, súd žalobu zamietol. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s uvedenými rozsudkami z dôvodu, že okresný ako aj krajský súd opomenuli vykonať a zákonne posúdiť dôkazy, ktoré boli predložené. Uviedla, že Zmluva o pripojení č. K. medzi sporovými stranami a dodatok k tejto zmluve zo dňa 13.03.2011 nebol podrobený súdnej kontrole, a to hlavne posúdenie, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo obchodný vzťah. Záver ako aj odôvodnenie rozsudku oboch súdov vyvracia práve listinný dôkaz, že žalobkyňa v uvedenom čase podania reklamácie za služby podnikateľkou nebola. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v súdnom konaní nebol vykonaný najdôležitejší dôkaz, ktorý jednoznačne preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa v čase podania reklamácie ako aj po nej mala prerušenú a neskôr skončenú podnikateľskú činnosť.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že o skutočnosti, že uvedený dôkaz, ktorý predložila, nebol vykonaný, pričom je najpodstatnejším pre posúdenie a uznanie jej práv ako spotrebiteľa, sa dozvedela až dňa 02.06.2020 po podrobnej analýze dotknutých dokumentov, ktoré sa týkali uvedeného konania.
4. Podľa § 397 C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
5. Podľa § 400 C.s.p., žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Podľa § 403 ods. 1 C.s.p., žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
7. Podľa § 406 C.s.p,. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
8. Podľa § 410 C.s.p., žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
9. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
10. Podľa § 413 ods. 2 C.s.p., ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
11. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26Csp/97/2017 zistil, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 25.06.2018, právoplatným dňa 15.01.2019, č. k. 26Csp/97/2017 - 126 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13.12.2018. č. k. 10Co/111/2018 -166 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v uvedenej právnej veci nie je skutkovo naplnený žiadny z dôvodov prípustnosti obnovy konania. Žalobu na obnovu konania je možné podať iba z dôvodov taxatívne vymenovaných, nakoľko iba všeobecným pripustením žaloby na obnovu konania by prakticky stratila právna moc rozsudku, prípadne platobného rozkazu význam, keďže nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Týmto dôvodom je aj existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, a to za predpokladu, že môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nové dôkazy sú pritom spôsobilým dôvodom obnovy konania iba vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu podáva, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená iba nemožnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho stranou konania súdu. Dôvodom obnovy môžu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené pred rozhodnutím súdu.
13. Žalobkyňa ako dôvod obnovy konania uviedla, že okresný ako aj krajský súd opomenuli vykonať dôkazy, ktorí boli, prípadne mali byť predložené. Je síce faktom, že žalobkyňa v predmetnom podaní neopísala rozhodujúce skutočnosti v tom zmysle, že jednoznačne neuviedla dôvody obnovy konania. Žalobkyňa však k žalobe na obnovu konania pripojila dôkaz "Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti" (č.l. 4). Je preto pravdepodobné, že práve túto skutočnosť považuje žalobkyňa za dôvod obnovy konania vedeného pod sp. zn. 26Csp/97/2017.
14. V tejto súvislosti má súd za preukázané, že predmetný dôkaz (uvedený na č.l. 4, pričom žalobkyňa ich k žalobe nepriložila) nebol žalobkyňou založený so spisu sp. zn. 26Csp/97/2017. Zo žaloby žalobkyne vyplýva, že sa tá domáha obnovy konania z dôvodu, že okresný a krajský súd nesprávne vyhodnotili postavenie žalobkyne, keď jej nepriznali postavenie spotrebiteľky. Súd má zároveň za preukázané, že súd v rozsudku č. k. 26Csp/97/2017 - 126 uviedol, že "Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani skutočnosť, že by zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným mal aj po uzatvorení dodatku k zmluve o pripojení charakter vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pojem spotrebiteľ je primárne definovaný v ust. 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a samotná zákonná definícia spotrebiteľa nevylučuje zo skupiny osôb podnikateľské subjekty. Stanovuje však podmienku, že osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Definícia spotrebiteľských zmlúv, slúži k pochopeniu výkladu pojmu spotrebiteľ, kedy účelom ochrany spotrebiteľa je v zásade ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na chode trhového hospodárstva, avšak tento chod hospodárstva nekreujú svojou priamou podnikateľskou činnosťou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodovaciu prax Súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí Costea C110/14 uviedol, že jedna a tá istá osoba sa môže považovať za spotrebiteľa v rámci niektorých plnení a za predajcu alebo dodávateľa v rámci iných plnení. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalobkyňou. Táto skutočnosť vyplýva nielen z toho, že žalobkyňa sa sama ako podnikateľka v samotnej zmluve označila, ale aj z reklamácie, v ktorej reklamovala kvalitu služieb poskytovaných žalovaným. V tejto jednoznačne uviedla, že nemožnosť využívať služby žalovaného narušilo jej obchodné vzťahy. Z uvedeného je zrejmé, že telekomunikačné služby poskytované žalovaným, žalobkyňa využívala na výkon svojej podnikateľskej činnosti a definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka nenapĺňa. Nakoľko žalobkyňu nie je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možné považovať za spotrebiteľku, nemôže sa domáhať ochrany spotrebiteľa v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka." Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd sa zaoberal argumentáciou žalobkyne o jej spotrebiteľskom postavení avšak tie vyhodnotil ako nedostatočné. Navyše žalobkyňa nepreukázala (keďže to ani netvrdila) také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že bez svojej viny nemohla použiť predmetný dôkaz v pôvodnom konaní . Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je zjavne bezdôvodná.
15. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 406 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Zo žaloby na obnovu konania bez ďalšieho nevyplýva, že sa žalobkyňa o dôkaze, ktorý predložila spolu so žalobou obnovu konania dozvedala až v roku 2020, resp. že vykonanie dôkazu nemohla bez svojej viny použiť (t.j. označiť tento dôkaz a navrhnúť jeho vykonanie) už v pôvodnom konaní. Preukázanie skutočnosti, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania bola zachovaná, pritom zaťažuje toho, kto obnovu navrhuje. Žalobkyňa však nielenže nepreukázala, že sa o skutočnosti, ktorá má byť dôvodom obnovy konania, dozvedela v lehote 3 mesiacov pred podaním žaloby na obnovu konania, ale toto ani netvrdila. Uviedla len, že sa o tomto dôkaze dozvedela dňa 02.06.2020 po podrobnej analýze dotknutých dokumentov. Z priloženého dôkazu (oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti v období od 15.07.2011 - 14.07.2014) vyplýva, že žalobkyňa oznámila v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa o predmetnom dôkaze zjavne vedela už v roku 2011, keďže živnosť jej bola pozastavená na základe jej oznámenia. Žalobkyňa žalobu na obnovu konania doručila súdu dňa 12.06.2020, pričom o skutočnosti (dôkaze na č.l. 4) musela mať vedomosť už v roku 2011. Návrh na obnovu konania bol preto podaný nielen zjavne nedôvodne, ale tiež oneskorene.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.