Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/167/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu: E.. H. F., bytom K. Č.. XXX, proti žalovanej: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2012 sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody v sume 100.909,51 eur spolu s náhradou trov konania. Podanie žaloby zdôvodňoval tým, že dňa 10.01.2007 podal trestné oznámenie na OR PZ v Pezinku vo veci podozrenia podvodu, ktorého sa mal dopustiť Ing. Ján Sarkocy. Polícia trestné oznámenie odmietla. Generálna prokuratúra vec preskúmala a zistila, že OR PZ Pezinok malo konať a vo veci pokračovať. Vec bola následne delimitovaná na OR PZ v Senci, kde je vedená pod ČVS: ORP-346/OJP-SC-2010 a doposiaľ nie je vo veci rozhodnuté. Žalobca požiadal o prejednanie náhrady škody s tým, že mu žalovaná oznámila, že prokurátor je orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a správnosť úradného postupu. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí. Postupom žalovanej dochádza k úmyselným prieťahom v konaní a porušovaniu práva na spravodlivý proces. Týmto postupom bola sťažená možnosť žalobcu získať späť nehnuteľnosť, ktorú A.. R. získal podvodom, bez zaplatenia sumy 100.909,51 eur, čo je i výška škody, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2014 sa k žalobe vyjadrila žalovaná. Uviedla, že si vyžiadala celý spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, z ktorého vyplýva, že dňa 05.11.2007 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. V roku 2008 došlo k zmene súdneho obvodu a vec bola vedená v roku 2008,2009 na OR PZ Pezinok. Ďalšia zmena nasledovala v máji 2010 a konanie v rokoch 2010-2012 bolo vedené na OR PZ v Senci. Od marca 2012 viedlo vec Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III. Trestné konanie bolo zastavené dňa 01.07.2014. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III listom zo dňa 30.05.2013 konštatovala neopodstatnené prieťahy v konaní v obdobiach od mája 2010 do septembra 2010, od decembra 2010 do mája 2011, od júla 2011 do júna 2012. Neboli vyvodené žiadne dôsledky, nakoľko vec už mal v tom čase iný vyšetrovateľ. Dňa 07.02.2012 doručil žalobca žalovanej návrh na prejednanie náhrady škody. Žalovaná zaslala žalobcovi odpoveď dňa 17.05.2012 v ktorej uviedla, že trestné konanie ešte nebolo ukončené a návrh na prerokovanie náhrady škody je predčasný. Ďalej žalovaná v liste uviedla, že dozor nad zachovaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a počas prípravného konania vykonáva prokurátor, ktorý je oprávnený zasahovať do postupu vyšetrovateľa a zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie vyšetrovateľa. Žalovaná vo svojom vyjadrení konštatuje, že predpokladom existencie nároku na náhradu škody spôsobenej

orgánom verejnej moci je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Žalobca uvádza, že prieťahmi v konaní mu vznikla škoda tým, že A.. E. R., s ktorým uzatvoril kúpnu zmluvu, mu nezaplatil kúpnu cenu v sume 100.909,51 eur. Samotné konštatovanie prieťahov v konaní preto nezakladá právo žalobcu na náhradu škody, nakoľko tu chýba príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom škody. Vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní postupoval správne a všetky svoje rozhodnutia vydal v súlade so zákonom a pod dozorom prokurátora. Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené dňa 01.07.2014 uznesením č. ČVS: ORP-501/OEK-B3.2012, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. " Žalobcovi teda škoda nemohla vzniknúť. S poukazom na tieto skutočnosti, navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Prejednanie náhrady škody, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - zaslanie odpovede, opakovaný podnet z 28.05.2007- upovedomenie, vyrozumenie o vybavení podnetu, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, ČVS: ORP-501/OEK-B3-2012 zo dňa 01.07.2014, vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, sp.zn. ČVS: ORP -983/1-OEK-BH-2007. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

4. Trestné oznámenie vo veci podozrenia z podvodu podal dňa 10.01.2007 žalobca, ako osoba poškodená. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V., uznesením zo dňa 27.02.2007, ČVS: ORP-207/ OEK-B5-2007 TF vec odmietlo, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe podnetu žalobcu Generálna prokuratúra SR , dňa 11.07.2007 postup vyšetrovateľa preskúmala a konštatovala, že šetrenie vo veci trestného oznámenia bolo nedostatočné a neodôvodňovalo odmietnutie veci . V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že žalobca mal minimálne od 06.10.2005 vedomosť o skutočnosti, že kupujúci stále nemajú finančné prostriedky na doplatenie kúpnej ceny a že ho ohľadom okolností brániacich úhrade kúpnej ceny neuvádzali do omylu. Zo zápisnice o trestnom oznámení a ostatných podaní žalobcu vyplýva, že medzi ním a osobou A.. E. R. malo dôjsť k podpisu o prijatí doplatku kúpnej ceny a o pôžičke a v tejto súvislosti nariadil prokurátor ďalej vo veci konať. Vec bola postúpená z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, dňa 17.09.2007 na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V. Uznesením ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007 zo dňa 05.11.2007 Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu, § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b/ trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ, ktorý bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti ( žalobcu ) podal katastrálnemu úradu v Nitre, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, spolu s pokladničným príjmovým dokladom o fiktívnom zaplatení pôžičky 3.040.000,-Sk, na základe čoho príslušný katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva pre kupujúcich manželov A.. E. R. C. L. R.. Týmto vnikla žalobcovi škoda vo výške 3.040.000,-Sk, ktorá sa rovná nedoplatku kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorý nebol podľa slov žalobcu nikdy doplatený. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave - okolie, dňa 04.08.2008, uznesením č. ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007Hu zastavilo trestné stíhanie, lebo bolo nepochybné, že nenastal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Žalobca podal proti uzneseniu sťažnosť. Uznesením zo dňa 12.09.2009 Okresná prokuratúra Pezinok, č. 2Pv 502/08-12 sťažnosť zamietla, nakoľko nebola dôvodná. Krajská prokuratúra v Bratislave dňa 27.01.2009 vrátila vec na konanie Okresnej prokuratúre v Pezinku a nariadila jej vo veci ďalej konať. Vyšetrovací spis bol podrobený previerke, výsledkom ktorej bol záväzný pokyn Okresnej prokuratúry Bratislava III, zo dňa 29.05.2013 na dopočutie svedkov.

5. Dňa 08.02.2012 bola žalovanej doručená žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom, resp. nekonaním orgánov činných v trestnom konaní vo veci trestného oznámenia o údajnom predaji nehnuteľnosti. Nekonaním vznikla škoda v príčinnej súvislosti s prešetrovaním doplatku kúpnej ceny v sume 100.909,51 eur, s tým, že skutok sa stal v roku 2005. Žalovaná odpovedala na žiadosť žalobcu listom datovaným dňa 17.05.2012. Žalovaná poukázala, že vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní v danom prípade postupoval správne a všetky svoje rozhodnutia vydal v súlade so zákonom a pod dozorom prokurátora, pričom vyšetrovanie ešte nebolo právoplatne skončené a v trestnom stíhaní sa pokračuje. Nároku na náhrady škody preto nie je možné vyhovieť.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa 3 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a). a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

11. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

12. Právne posúdenie veci: úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá splnenie zákonných predpokladov a to neprávny úradný postup orgánu verejnej moci, za ktorý je možné považovať i nečinnosť orgánu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

13. Ad1/nesprávny úradný postup: Žalobca doručil žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva v Senci. Žiadosť bola vyhodnotená ako predčasne podaná s tým, že jej nie je možné vyhovieť. Generálna prokuratúra dňa 11.07.2007 zaslala žalobcovi upovedomenie, v ktorom je konštatované, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a kupujúcimi A.. E. R. C. E. H. L., došlo ku kúpe nehnuteľností špecifikovaných v čl. I a II zmluvy. Kupujúci boli povinní zaplatiť kúpnu cenu formou zálohy 5% a do 30.11.2005 doplatiť zvyšok kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18.04.2005, v ten istý deň bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 06.10.2005 žalobca potvrdil doklad o prevzatí zvyšku kúpnej ceny. Z vyjadrení žalobcu však vyplýva, že k reálnemu odovzdaniu zvyšku kúpnej ceny nedošlo. V oznámení sa ďalej konštatuje, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že kupujúci nemajú zvyšok kúpnej ceny k dispozícii, nie sú schopný ju reálne doplatiť a že hovorili o možnosti financovať predmet kúpy prostredníctvom úveru. Je tiež zrejmé, že medzi žalobcom a A.. E. R. došlo k vzniku nového záväzku založeného disimulovaným právnym úkonom, nakoľko žalobca podpísal prevzatie kúpnej ceny, ktorá vyplatená nebola. To znamená, že osoba kupujúceno konala v možnom úmysle peniaze nevrátiť a v tejto časti prokurátor uložil povinnosť vo veci ďalej konať. Dňa 30.5.2013 Okresná prokuratúra v Pezinku, na základe previerky vyšetrovacieho spisu zistila neopodstatnené prieťahy v konaní od mája do septembra 2010, od decembra 2010 do mája 2011, od júla 2011 do júna 2012. Z uvedeného vyplýva, že v trestnom konaní týkajúcom sa trestného stíhania pre trestný čin podvodu, začatom na základe podnetu žalobcu, boli konštatované prieťahy v konaní.

14. Ad 2/ Vznik škody: Žalobca odvodzoval vznik škody a jej výšku od tvrdenia, že kúpna cena, resp. jej zvyšok 100.909,51 eur, ktorá bola dohodnutá medzi žalobcom ako predávajúcim a manželmi E. C. L. R. ako kupujúcimi, nebola nikdy doplatená. Žalobca dal podnet na začatie trestného stíhania pre trestný čin podvodu, ktorý mal byť voči nemu spáchaný tým, že ohľadom doplatenia kúpnej ceny bol uvedený do omylu. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní nekonali, resp. v konaní došlo k prieťahom, vznikla žalobcovi škoda rovnajúca sa nedoplatku kúpnej ceny. Na margo uvedeného je potrebné uviesť, že dňa 06.10.2005 žalobca potvrdil prevzatie zvyšku kúpnej ceny od kupujúcich. Súd má za to, že výšku škody, ktorá mala žalobcovi nekonaním orgánov činných v trestnom konaní vzniknúť, nie je možné odvodzovať od výšky nedoplatku kúpnej ceny. Medzi zmluvnými stranami bolo zmluvne dohodnuté, že zvyšok kúpnej ceny mal byť kupujúcimi doplatený dňa 30.11.2005. Žalobca podal podnet na začatie trestného stíhania pre trestný čin podvodu dňa 10.01.2007. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku škody jednoznačne malo dôjsť už pred začatím trestného stíhania.

15. Ad 3/ Príčinná súvislosť: medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom neexistuje súvislosť, resp. žalobca ju nepreukázal. Ak žalobcovi vznikla škoda tým, že mu nebola zaplatená kúpna cena, potom táto škoda exituje nezávisle od konania orgánov verejnej moci. Vznik tejto škody orgány verejnej moci nijako nespôsobili, nakoľko táto škoda existovala ešte pred začatím trestného stíhania. Navyše nie je možné nevidieť, že žalobca svojím potvrdením, že mu bola uhradená kúpna cena, sám spôsobil, že bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich, pričom mal vedomosť o tom, že kupujúci aktuálne peniaze na doplatenie kúpnej ceny nemajú.

16. Vzhľadom na záver súdu, že medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom neexistuje príčinná súvislosť, súd žalobu zamietol.

17. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná a súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %, podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.