Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-156-2016.pdf
PDF · 124.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6T/156/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Skalica dňa 27. marca 2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný W. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. F., t.č. ÚVV Leopoldov s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
najmenej od roku 2012 až do 25.4.2016 v rodinnom dome č. XXX v U. F. a na iných miestach v Slovenskej republike spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej matke T. F., nar. X.X.XXXX, trv. bytom U. F. Č.. XXX, a to bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje T. F. fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania, napríklad :
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju veľa krát urážal a nadával, najmä keď užil lieky v kombinácií s alkoholom a to slovami: ty psychopatka, piča, kurva, satane, špina a podobne,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju viacej krát rôzne fyzicky napadol, napríklad jej vykrúcal ruky, ťahal za vlasy, alebo ju silno sotil, zhodil na zem, udieral ju päsťami,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia jej viac krát odopieral oddych a spánok a to takým spôsobom, že ju v spánku ťahal za nohu až kým nespadla z postele, alebo sa jej vymočil do postele, prípadne stál celú noc nad jej posteľou a zo zapálenej cigarety jej odlepoval popol na hlavu, len aby mu išla kúpiť nejaký alkohol, z čoho bývala často unavená, nevyspaná a zdeptaná, z čoho tiež niekoľko krát zo strachu prespávala na lavičke v parku, alebo u susedy,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia po tom, čo musela zo strachu odísť z domu č. XXX v U. F., jej neustále vyvolával, vypisoval výhražné a vydieračné SMS-ky napríklad s textom „tento krát si to prekopla to už bolo moc, si ťa nájdem alebo dojdi s kamarátmi, tento krát to inak dopadne každému rozjebem hlavu s tyčkou, tebe nikto nepomôže“, „aj tebe prajem pomalú a bolestivú smrť ty si nič iné nezaslúžiš bezdomovkyňa, lebo doháňaš svojho syna k samovražde ty špina falošná klamárska vavrkovska skap, skap“, „teraz si ma donútila, aby som rozbil aj tie posledné okná ty žumpa namyslená“, „ja ho nepodpálim neboj žumpa keď je poistený, ja ho len zdemolujem aby nebol predajný“,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania,
č í m s p á ch a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa mu ukladá ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Skalica podal dňa 3.10.2016 Okresnému súdu Skalica obžalobu č. Pv 257/16/2206-46 na obž. W. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že najmenej od roku 2012 až doposiaľ v rodinnom dome č. XXX v U. F. a na iných miestach v Slovenskej republike opakovane psychicky a fyzicky týral T. F., nar. X.X.XXXX, trv. bytom U. F. Č.. XXX, bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, ktoré ohrozuje T. F. fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť napríklad:
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju veľa krát urážal a nadával, najmä keď užil lieky v kombinácii s alkoholom a to slovami: ty psychopatka, piča, kurva, satane, špina a podobne,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia ju viacej krát rôzne fyzicky napadol, napríklad jej vykrúcal ruky, ťahal za vlasy, alebo ju silno sotil, následkom čoho mala zlomené dve rebrá na ľavej strane podľa jej vyjadrenia, pričom lekára z obavy o ďalšie útoky nevyhľadala,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia jej viac krát odopieral oddych a spánok a to takým spôsobom, že ju v spánku ťahal za nohu až kým nespadla z postele, alebo sa jej vymočil do postele, prípadne stál celú noc nad jej posteľou a zo zapálenej cigarety jej odlepoval popol na hlavu, len aby mu išla kúpiť nejaký alkohol, z čoho bývala často unavená, nevyspaná a zdeptaná, z čoho tiež niekoľko krát zo strachu prespávala na lavičke v parku, alebo u susedy,
- v presne nezistenom čase a presne nezistený deň uvedeného obdobia po tom, čo musela zo strachu odísť z domu č. 104 v Petrovej Vsi, jej neustále vyvolával, vypisoval výhražné a vydieračné SMS-ky napríklad s textom „tento krát si to prekopla to už bolo moc, si ťa nájdem alebo dojdi s kamarátmi, tento krát to inak dopadne každému rozjebem hlavu s tyčkou, tebe nikto nepomôže“, „aj tebe prajem pomalú a bolestivú smrť ty si nič iné nezaslúžiš bezdomovkyňa, lebo doháňaš svojho syna k samovražde ty špina falošná klamárska vavrkovska skap, skap“, „teraz si ma donútila, aby som rozbil aj tie posledné okná ty žumpa namyslená“, „ja ho nepodpálim neboj žumpa keď je poistený, ja ho len zdemolujem aby nebol predajný“.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne - poškodenej T. F., ďalej výsluchom svedkov L. F., C. G., W. K., výsluchom znalcov MUDr. Ivana Andrého, PhD., MHA a Mgr. Oľgy Tomišovej, ďalej listinnými dôkazmi ako výpisom SMS správ, správou o povesti poškodenej, potvrdením o zdravotnom stave, rozsudkami Okresného súdu Bratislava V, správou o povesti obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov, odpisom z registra trestov a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný W. P. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný uviedol, že tak ako je skutok uvedený v obžalobe, to nie je pravda. Pravdivé sú tam len dve veci. Pravda je, že sa poškodenej vymočil do postele, za čo sa hanbí a je mu to veľmi ľúto. Ale matka v posteli nebola. Vypil si, keď užil lieky, a preto sa jej vymočil do postele. Druhá vec, ktorá je zo skutku pravdivá, sú výhražné SMS správy, ktoré jej posielal, čo mu je tiež veľmi ľúto. Vie, že sa jednalo o urážlivé a výhražné SMS správy, presné znenie si už nepamätá. Mohlo tam byť napísané tak, ako je uvedené v skutku v obžalobe. Takisto nie je pravdou, že by matka spávala vonku alebo u susedov. U susedov spala asi dvakrát, keď sa pohádali. Pokiaľ ide o fyzické napadnutie tak, ako je uvedené v skutku, toto nie je pravda. Nevykrúcal jej ruky, neťahal ju
za vlasy. Častejšie ju nebudil, stalo sa to len jedenkrát, keď mal úzkostné stavy. Podľa obžalovaného si matka týranie na neho vymyslela z dôvodu, že jej posielal výhražné SMS-ky a ona sa bála týchto SMS správ. Kamarátka advokátka jej poradila, aby ho udala za týranie, nie len za SMS-ky. Poradila jej čo má hovoriť. Hlavný dôvod prečo si to matka vymyslela je, že sa mu chce pomstiť za to, že jej vyhorel byt v Q., keďže matka je presvedčená, že tento byt podpálil obžalovaný. Byt pritom podpálila jeho bývalá priateľka. Obžalovaný tiež podotkol, že pred tým než ho matka udala, už pol roka býval sám. V minulosti užíval drogy. V predmetnom období 2012-2016 užíval pervitín, asi jedenkrát za 4 mesiace. Marihuanu asi v roku 2009. Alkohol pil asi každý druhý deň. Ráno bral lieky a na to potom pil. Obžalovaný bol nezamestnaný, sociálne dávky poberal 100 eur mesačne a 100 eur mu posielal otec, toto mu stačilo na tieto veci. Náklady na bývanie hradila matka. Keď sa odsťahovala, tak mu náklady na bývanie hradil otec. Matka sa odťahovala z toho dôvodu, že boli veľké hádky medzi nimi. Obžalovaný matku nenútil nijakým spôsobom, aby mu kúpila alkohol. Poprosil ju, keď išla do obchodu, aby mu alkohol kúpila. Niekedy ju poprosil, aby išla do obchodu mu kúpiť len alkohol. Obžalovaný sa nasťahoval do rodinného domu v U. F. k matke v priebehu roku 2011. V tom čase býval v spoločnej domácnosti s matkou a mladším bratom L. F., ktorý sa za pár mesiacov odtiaľ odsťahoval. Naďalej tu býval už len sám s matkou. Predtým než sa nasťahoval k matke, býval u otca v U.. Keď sa nasťahoval k matke, prišla tam s ním bývať aj jeho priateľka R. G.. Táto tu však bývala len dva týždne. Potom sa odsťahovala. Priateľka bola narkomanka.
Svedkyňa - poškodená T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Poškodená uviedla, že obžalovaný k nej prišiel bývať do obce U. F. v roku 2012 aj s priateľkou. Priateľka tam bývala asi týždeň, spoločne aj s jej maloletým synom. Potom sa odsťahovala, nakoľko už tam nechcela bývať. Keď obžalovaného jeho priateľka opustila a on sa dozvedel na ňu rôzne veci, zle to znášal. Začal piť, brať lieky na depresie. Nenechával poškodenú spávať, stále jej dookola o nej hovoril. Postupne sa to stupňovalo, viacej a viacej pil a bral lieky. Nenechával poškodenú celé noci spávať, bral a vyhadzoval jej rôzne veci, telefóny. Začal jej škaredo nadávať, že je všetkému na vine. Obžalovaný sa pokúsil aj o samovraždu. Aj z toho začal obviňovať poškodenú, že to je kvôli nej. Nútil ju, aby mu kupovala alkohol. Keď ju vyhodil z domu, nepustil ju dovnútra. Robil rôzne schválnosti. Vypil víno, rozbil fľašu. Volal na poškodenú policajtov, sanitku. Aj ju fyzicky napadol, napríklad jej vykrúcal ruky, ťahal za vlasy, sotil ju, udieral ju päsťami do ramena, do nohy. Stávali sa aj také situácie, že ju zamkol v kúpeľni a sprchoval studenou vodou. Keď niečo navarila, vylial jej to na hlavu. Odopieral jej spánok tým, že ju v spánku ťahal za nohu, odhadzoval jej perinu a podobne. Veľakrát poškodená prespávala mimo domu, aj vonku na lavičke, aj u susedy. Tieto útoky na ňu boli asi každý druhý až tretí deň. Poškodená odišla z domu v novembri 2015, potom začali výhražné správy. Predtým z domu už odišla po útokoch viackrát. Išla na podnikovú ubytovňu, k dcére alebo k mame. Vždy sa však za krátky čas k nemu domov vrátila. Taktiež v čase, keď bývala spolu s obžalovaným, tohto aj vyhodila z domu. Trvalo to však len tri dni, čo ho vykázala polícia. Poškodenej sa ťažko vyjadruje, prečo netrvala na dlhšom období. Dávala mu stále šancu, dúfala, že sa to zmení. Sama odišla až po troch rokoch z toho dôvodu, že sa to postupne celé stupňovalo. Poškodená konanie obžalovaného vnímala veľmi zle, je to jej syn, má ho veľmi rada. Zanechalo to na nej následky. V noci nemôže spávať, schudla 15 kíl, bojí sa aj vlastného tieňa.
Svedok L. F. (syn poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, čo sa dialo v dome u jeho matky, čiže poškodenej. Matka veľakrát prespávala vonku alebo u susedy. Bola veľakrát volaná polícia. Bol svedkom aj fyzického napadnutia na Vianoce. Obžalovaný matku sotil. Tiež bol svedkom, ako jej obžalovaný nadával na Vianoce. Matka mu toho veľa nechcela hovoriť, zopárkrát mu povedala, že sa hádali, že zasa spí vonku. Niekedy to bolo dva až trikrát do týždňa, niekedy aj viac ráz za deň, niekedy bol aj týždeň pokoj. Po tom, čo sa obžalovaný nasťahoval k mame, svedok s nimi v spoločnej domácnosti býval cca 4 mesiace. Následne sa odsťahoval do Q. za prácou a do domácnosti k matke chodil už len na návštevy, asi raz za šesť týždňov. Neskôr tam prestal chodiť, lebo tam boli hádky. Bol svedkom toho, ako obžalovaný mamu fyzicky napadol, sotil ju na zem. Bolo to po hádke a obžalovaný bol agresívny aj na svedka. Tiež videl na mame modriny - na rukách, nohách, rebrách. Od mamy počul, že to bolo celé kvôli tomu, že mu nechcela chodiť kupovať alkohol, cigarety a podobne.
Svedok C. G. (sused obžalovaného a poškodenej) na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že obžalovaný sa nasťahoval do domu v U. F. cca pred tromi rokmi. Dom predali matke obžalovaného, alebo jeho babke, to už presne nevie. Spočiatku bolo všetko v poriadku, ale ako potom prišiel bývať obžalovaný do domácnosti k matke, začali problémy. Ostatní odtiaľ museli odísť, obžalovaný tam zostal bývať sám s matkou. Boli tam dennodenne hádky, čo svedok počul cez plot. Viackrát musela zasahovať polícia. Hádky boli kvôli alkoholu. Keď mu nepriniesla alkohol, tak ju
vyhodil von. Poškodená spávala rôzne po dedine. Svedok nerozumel presne, čo konkrétne sa hádali, bolo to u nich vnútri v dome. Bol to krik, bolo toho veľa. Vždy sa to tak vyostrovalo, že musela prísť hliadka polície a sanitka. Keď bol obžalovaný niekde preč, napríklad na liečení, tak bol v dome pokoj. Nejaké zranenia na poškodenej si nevšimol. Jeden večer svedok videl obžalovaného ako z domu na ulicu vyhadzuje poháre, na ceste bolo porozbíjané sklo, vtedy volal aj starostovi.
Svedkyňa W. K. (suseda obžalovaného a poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že osobne nevidela, že by obžalovaný nejako napádal svoju mamu, teda nevie presne uviesť, čo sa dialo u nich doma za oknami. Ale poškodená niekedy prišla k nim domov aj prespať s tým, že sa bojí, aby jej obžalovaný niečo neurobil. Keď k nim poškodená prišla, bolo vidieť, že má strach. Keď poškodená prišla bývať do obce U. F., bola úplne normálna žena a po tom, čo sa k nej nasťahoval obžalovaný, začala z nej byť úplná troska. Svedkyňa vie, že poškodená prespávala nielen u nej, ale aj inde. Nevie sa bližšie vyjadriť, v čom spočívali ich hádky. Myslí si, že to bolo kvôli alkoholu. Svedkyňa pracuje v obchode a mama aj otec obžalovaného tam chodili pre neho kupovať alkohol.
Znalec MUDr. Ivan André, PhD., MHA, znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie Psychiatria, na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov písomne podaného znaleckého posudku. Obžalovaný bol vyšetrený ambulantným spôsobom vo výkone väzby v Leopoldove. Čo sa týka diagnostického hodnotenia, ide o abnormne štruktúrovaného jedinca v polymorfnom zmysle. V minulosti sa u neho objavili aj prechodné stavy v zmysle psychotických stavov podmienených drogami. Okrem toho trpí kombinovanou látkovou závislosťou, je závislý na alkohole a psychostimulanciách. Z hľadiska rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase spáchania trestného činu znalec pripúšťa podstatné zníženie ovládacích schopností, rozpoznávacie boli znížené len nepodstatne, teda forenzne nevýznamne, o vymiznutí týchto schopností znalec neuvažuje. Na podstatné zníženie ovládacích schopností malo vplyv jednak osobnostná zložka obžalovaného, teda ťažká porucha osobnosti aj s tzv. organickými činiteľmi (poškodenie v minulosti), potom prekonané psychotické stavy, a tiež zložka priamo konzumovania nielen alkoholu ale aj pervitínu, čo je veľmi agresívna droga, mení správanie jedinca. Z hľadiska ochrany spoločnosti, pretože obžalovaný môže byť z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, znalec navrhuje uložiť ochranné protialkoholické ako aj protitoxikomanické liečenie, obe ústavným spôsobom.
Znalkyňa Mgr. Oľga Tomišová, znalkyňa v odbore psychológia, ktorá podávala znalecký posudok na osobu poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je schopná v rámci svojich intelektových schopností správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Boli to pre ňu emočne významné zážitky so synom. Bola schopná si ich zapamätať, aj keď intelektové schopnosti sú podpriemerné. Keďže opakovane prichádzalo k negatívnemu správaniu zo strany jej syna voči nej, zvyknú sa také zážitky akoby do jedného celku zliať. Potom pre ňu bolo ťažké konkrétne popísať jednu situáciu, situácie boli veľmi podobné. Nezistila u nej sklony, že by konfabulovala, vymýšľala si. U poškodenej sa jedná o jednoduchšiu štruktúru osobnosti. Zistila u nej sklony k impulzívnemu, inštinktívnemu konaniu. Čo sa týka následkov konania jej syna, prejavili sa u nej strach, obavy, desivé sny. Opakovane sa jej snívalo o tom, čo sa jej stalo vo forme tzv. flashbackov (opakované prehrávanie zážitkov). V čase vyšetrenia u nej pretrvávala mierna depresia. Preukázala sa u nej prítomnosť niektorých znakov týraných žien, ktoré sú pre ne charakteristické, napríklad to, že opakovane odišla z domu a vracala sa k agresorovi. Cítila to tak, že na jednej strane je mama, že by chcela svojmu synovi pomôcť, ale na druhej strane ju jeho správanie ničilo. Snažila sa ho aj obhajovať, vedela, že je to pod vplyvom alkoholu a možno nejakých psychických problémov. Prejavilo sa u nej vyhýbavé správanie. Čo sa u poškodenej neprejavilo bolo sebaobviňovanie sa za to. Toto sa však viac vyskytuje u týraných žien v partnerskom vzťahu. Pri vyšetrení zistila, že poškodená správanie svojho syna prežívala ako ťažké príkorie. Preukázalo sa to aj hneď v úvode vyšetrenia, keď sa domnievala, že vyšetrenie bude za prítomnosti jej syna. Bola veľmi napätá, nepokojná. Mala strach, že tam príde.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.
Z výpisu SMS správ vyplýva, že obžalovaný v priebehu mesiacov marec, apríl 2016 zaslal poškodenej SMS správy s nasledovným textom: „tento krát si to prekopla to už bolo moc, si ťa nájdem alebo dojdi s kamarátmi, tento krát to inak dopadne každému rozjebem hlavu s tyčkou, tebe nikto nepomôže“, „aj tebe prajem pomalú a bolestivú smrť ty si nič iné nezaslúžiš bezdomovkyňa, lebo doháňaš svojho syna k samovražde ty špina falošná klamárska vavrkovska skap, skap“, „teraz si ma donútila, aby som rozbil
aj tie posledné okná ty žumpa namyslená“, „ja ho nepodpálim neboj žumpa keď je poistený, ja ho len zdemolujem aby nebol predajný“.
Zo správy o povesti na poškodenú T. F. zo dňa 19.5.2016 od spoločnosti U., P..D..G.. vyplýva, že poškodená u nich nikdy nepracovala, nevedú ju v evidencii zamestnancov s trvalým pracovným pomerom, ani v evidencii pracovníkov pracujúcich na dohodu mimo pracovného pomeru.
Z potvrdenia o zdravotnom stave MUDr. Mariána Landla, všeobecného lekára zo dňa 29.6.2016 vyplýva, že poškodená je v jeho starostlivosti od 4.11.2015. V tento deň bola ošetrená pre bolesti chrbtice. Pri vyšetrení neboli zistené známky ublíženia inou osobou. Na kontrolu neprišla.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1T/4/2012 zo dňa 2.4.2014 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c), § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. za skutok zo dňa 25.1.2010. Súd upustil u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 2T/33/2013-183 zo dňa 22.10.2013 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Obžalovaný bol odsúdený na peňažný trest v sume 2.500 €. Poškodená bola R. G..
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Spôsobovaním fyzického a psychického utrpenia v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň bezohľadnosti a necitlivosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma, resp. následky na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou konania páchateľa, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako ťažké príkorie, teda ako isté zlo, krivdu, či bezprávie, teda konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopúšťal proti osobe poškodenej napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože vedome a úmyselne spôsoboval svojím správaním fyzické a psychické utrpenie svojej matke, ktorého sa dopúšťal bezdôvodným kričaním, hádkami, nadávaním, napádaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a bývania, čo ohrozovalo psychické a fyzické zdravie poškodenej, ktorej spôsoboval rôzne schválnosti, vyhrocujúce až do fyzických útokov voči poškodenej. Poškodená konanie obžalovaného voči nej, jeho zlé zaobchádzanie vnímala ako ťažké príkorie, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Uvedeným konaním tak porušil záujem chránený spoločnosťou, a to ochrana pred domácim násilím a blízkych osôb.
Obžalovaný spáchanie skutku síce poprel, avšak súd mal vinu obžalovaného jednoznačne preukázanú výpoveďou svedkyne poškodenej. Jej výpoveď bola v podstate nemenná, keď svedkyňa poškodená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala zlé zaobchádzanie obžalovaného. Obžalovaný jej spôsoboval svojím správaním psychické a fyzické utrpenie, vykrúcal jej ruky, ťahal ju za vlasy, udieral ju päsťami, robil jej rôzne schválnosti, nadával jej, odopieral jej spánok a bývanie, zasielal jej výhražné správy. Jej výpoveď je tiež podporená ďalšími svedeckými výpoveďami, a to svedka L. F., ako aj susedov C. G. a W. K., ktorí vo svojich výpovediach v podstate potvrdili agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej, časté hádky, ktoré sa vyostrovali tak, že viackrát musela zasahovať polícia a tiež i to, že poškodená niekoľkokrát zo strachu pred obžalovaným prespávala na lavičke v parku alebo u susedy. Ďalej podporne v tomto duchu vyznievajú aj ďalšie dôkazy, a to predovšetkým znalecké posudky na osobu obžalovaného a poškodenej. Znalkyňa Mgr. Oľga Tomišová nezistila u poškodenej sklony, že by konfabulovala, vymýšľala si. Naopak pri vyšetrení sa preukázala u poškodenej prítomnosť niektorých znakov týraných žien a taktiež znalkyňa pri vyšetrení zistila, že poškodená správanie svojho syna prežívala ako ťažké príkorie.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že poškodená si týranie na neho vymyslela z dôvodu, že jej posielal výhražné SMS správy a ako pomstu za to, že jej vyhorel byt v Q., keďže trestné oznámenie podala až pol roka po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, táto bola vyvrátená nielen svedeckou výpoveďou poškodenej, ale i výpoveďou ostatných svedkov, a tiež znaleckými posudkami, kde znalkyňa u poškodenej skonštatovala nezistenie sklonov ku konfabulácii, vymýšľaniu si. Naopak, treba poukázať na to, že práve poškodená je tou osobou, ktorá dlhodobo trpela zlé zaobchádzanie obžalovaného, keď zo spoločnej domácnosti s obžalovaným natrvalo odišla až po troch rokoch, a to z toho dôvodu, že sa to postupne celé stupňovalo. Predtým po útokoch viackrát odišla z domu, vždy sa ale za krátky čas k obžalovanému vrátila. Obžalovaného aj vyhodila z domu, to však tiež trvalo len pár dní. Poškodená obžalovanému stále dávala šance, je to jej syn, má ho veľmi rada, a preto dúfala, že sa to zmení. O uvedenom svedčí aj znalecké dokazovanie, kedy z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že u poškodenej sa preukázala prítomnosť niektorých znakov týraných žien, napríklad to, že opakovane odišla z domu a vracala sa k agresorovi. Cítila to tak, že na jednej strane je mama, že by chcela svojmu synovi pomôcť, ale na druhej strane ju jeho správanie ničilo. Snažila sa ho aj obhajovať, vedela, že je to pod vplyvom alkoholu a možno nejakých psychických problémov. Taktiež podľa vyjadrenia susedy obžalovaného a poškodenej, keď poškodená prišla bývať do obce U. F., bola úplne normálna žena a po tom, čo sa k nej nasťahoval obžalovaný, začala z nej byť úplná troska. Poškodená teda dlhodobo znášala zlé zaobchádzanie obžalovaného, snažila sa mu pomôcť, pričom k podaniu trestného oznámenie pristúpila z obavy o svoj život a z psychického vyčerpania až po tom, čo natrvalo odišla zo spoločnej domácnosti a obžalovaný napriek tomu pokračoval v spôsobovaní jej psychického utrpenia vo forme výhražných SMS správ.
Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel obžalovaného.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti už štyrikrát odsúdený, čo vyplýva z odpisu registra trestov, pričom naposledy súd upustil od uloženia súhrnného trestu. Predtým bol odsúdený na peňažný trest, tento zaplatil a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Predtým bol ešte dvakrát odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, v obidvoch prípadoch sa osvedčil a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Podľa lustrácie priestupkov bol
obžalovaný od roku 2010 celkom 18 krát prejednávaný za priestupok, z toho 11 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. SNR č. 372/1990, ktoré boli väčšinou riešené pokutou, príp. pokarhaním.
Z miesta bydliska, teda zo správy o povesti obce U. F. vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na obci U. F. od 4.4.2012. Býva v rodinnom dome č. súp. XXX, ktorý je vo vlastníctve jeho starej matky. Na uvedenej adrese je prihlásená jeho matka T. F., ktorá sa z dôvodu jeho nevhodného správania odsťahovala. Obžalovaný viackrát svojím správaním narušoval verejný poriadok v obci i občianske spolunažívanie. Jeho konanie bolo prešetrované príslušníkmi OO PZ Brodské.
Zo znaleckého posudku MUDr. Ivana Andrého vyplýva, že možnosti resocializácie u obžalovaného nie sú veľmi priaznivé, jedine v prípade jeho dlhodobej abstinencie od návykových látok možno pripustiť priaznivejšie vyhliadky.
Pri skúmaní existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil možnosť použitia žiadnej z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, a preto nebol daný dôvod na úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je v prípade zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v rozmedzí 3 až 8 rokov.
S ohľadom na závažnosť a charakter trestnej činnosti, dĺžku páchania trestnej činnosti, trestnú minulosť obžalovaného, tiež s poukazom i na výpis z evidencie priestupkov (viac ako 10 priestupkov, zväčša násilného charakteru), súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že primeraným a spravodlivým trestom je pre obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Súd má za to, že takto uložený trest je tiež spôsobilý splniť svoj účel v každom smere, teda zabezpečiť jednak ochranu spoločnosti, ako aj nápravu páchateľa. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zák. je vylúčené za zločin s hornou hranicou presahujúcou 5 /päť/ rokov uložiť iný trest ako trest odňatia slobody. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko má za to, že vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti pred obžalovaným a zároveň nie sú predpoklady, že by nápravu obžalovaného bolo možné dosiahnuť inak. Naviac podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody s probačný dohľadom je možné, len ak trest uložený súdom nepresahuje tri roky.
Súd nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu tak, ako sa domáhala obhajoba, nakoľko má za to, že vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného by nebolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania. Naviac pokiaľ ide o stav zmenšenej príčetnosti, jedná sa o chorobný stav, takú duševnú poruchu páchateľa v dôsledku ktorej je výrazne znížená rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť. U obžalovaného síce bola znalcom skonštatovaná podstatne znížená ovládacia schopnosť v čase spáchania skutku, ale na tomto podstatnom znížení sa podieľalo v prípade obžalované i požívanie návykových látok. Kozum alkoholu a drog menil jeho správanie, psychické prežívanie, čím sa v súhrne s jeho osobnostnými predpokladmi vytvárali podmienky pre jeho dlhodobé asociálne správanie, konanie obvineného nebolo chorobne motivované. Samozrejme i pri stave zmenšenej príčetnosti platí, že páchateľ si nesmie privodiť stav zmenšenej nepríčetnosti v dôsledku požitia návykovej látky. Teda u obžalovaného sa nejedná o stav zmenšenej príčetnosti. Naviac súd len poznamenáva, že i v prípade splnenia zákonných podmienok, aplikácia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu nie je obligatórna, ale fakultatívna, čo je vyjadrené slovíčkom súd „môže“ znížiť trest, pričom súd by k uvedenému i po splnení zákonných podmienok nepristúpil.
Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
S poukazom na závery znaleckého dokazovania súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.