Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/104/2016

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obvinených L. H. Q. V. H., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 06.07.2016, dňa 27. marca 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, súd zastavuje trestné stíhanie obvinených: L. H., G.. XX.XX.XXXX Z. I., E. K. L. XXXX/XX, XXX XX I., E.. Č.. J. C. XX, U. M., V. H., G.. XX.XX.XXXX Z. E., E. K. L. XXXX/XX, XXX XX I., E.. Č.. J. C. XX, U. M., pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že: „dňa 01.07.2015 na presne nezistenom mieste Z. I. uzatvorili s M. U. nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici I. A.. Č.. XXXX, I., G. O. P. „. Č.. XXXX/X v trvaní nájomného pomeru od dňa 01.07.2015 do 31.12.2015 s tým, že sa zaviazali hradiť nájomné v mesačných splátkach vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca po 350 eur spolu so zálohou za služby spojené s užívaním domu vo výške 50 eur, aj keď vedeli, že uvedené nebudú môcť plniť, pričom prenajímateľovi M. U. nájomné a zálohu za obdobie mesiacov júl a august 2015 neuhradili, čím mu tak za uvedené spôsobili škodu vo výške najmenej 800 eur“.

odôvodnenie:

Prokurátor podal obžalobu na obvinené pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len , ktorý mali spáchať ako spolupáchateľky podľa § 20 TZ, tak, že: „dňa 01.07.2015 na presne nezistenom mieste v Humennom uzatvorili s M. U. nájomnú zmluvu o prenájme nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici I. A.. Č.. XXXX, I., G. O. P. „.R. Č.. XXXX/X v trvaní nájomného pomeru od dňa 01.07.2015 do 31.12.2015 s tým, že sa zaviazali hradiť nájomné v mesačných splátkach vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca po 350 eur spolu so zálohou za služby spojené s užívaním domu vo výške 50 eur, aj keď vedeli, že uvedené nebudú môcť plniť, pričom prenajímateľovi M. U. nájomné a zálohu za obdobie mesiacov júl a august 2015 neuhradili, čím mu tak za uvedené spôsobili škodu vo ývške najmenej 800 eur“.

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinená L. H. v prípravnom konaní uviedla, že spolu s mamou V. H. uzavreli ako nájomkyne zmluvu o prenájme rodinného domu na ul. I. Z. I. s dobou nájmu od 01.07.2015 do 31.12.2015. Prenajímateľovi M. U. (poškodený) sa zaviazali platiť mesačné nájomné 350 eur a k tomu 50 eur za energie k 25. dňu za príslušný kalendárny mesiac. V prenajatom dome však bývali iba dva mesiace - júl 2015 a august 2015. Odsťahovali sa z toho dôvodu, že nájomné bolo pre nich privysoké. Je pravda, že poškodenému nezaplatili ani za jeden mesiac nájmu, avšak preto, že nemali peniaze, pretože v tom čase žili iba z príjmu jej matky - dôchodok cca 350 eur. V čase, keď podpisovali zmluvu si hľadala zamestnanie, no nepodarilo sa jej zamestnať, i keď poškodenému uviedla, že má nastúpiť do zamestnania. Obvinená L. H. v ďalšej časti výpovede uviedla, že už pri podpise nájomnej zmluvy s matkou vedeli, že na nájom „peniaze mať veľmi nebudeme“, no spoliehali sa na to, že sa zamestná, čo sa však nakoniec nestalo. Po tom, čo si túto situáciu uvedomili, odsťahovali sa V. M.. V čase výsluchu

obvinená s matkou žila v podnájme u prenajímateľky V. O., ktorej pravidelne uhrádzali nájomné 150 eur mesačne.

Obvinená V. H. uviedla, že v roku 2015 predala svoj byt v Humennom a všetky peniaze použila na vyrovnanie dlhov. Nakoľko s dcérou L. nemali kde bývať, tak s M. U. ako prenajímateľom uzavreli nájomnú zmluvu o prenájme rodinného domu za nájomné vo výške 350 eur a 50 eur za energie mesačne. Už pri podpise zmluvy si bola vedomá toho, že pravdepodobne budú mať veľký problém riadne platiť nájom, pretože ich spoločný príjem bol len 350 eur z jej dôchodku, no dcéra ju ubezpečovala, že si nájde zamestnanie. Nakoľko však si dcéra zamestnanie nenašla, uvedomujúc si, že takýto nájom si nemôžu dovoliť, odsťahovali sa na konci augusta 2015 do M.. V dome teda žili iba necelé dva mesiace - júl a august 2015. Chybu však spravili, že M. U. skutočnosť, že sa odsťahovali, neoznámili a neodovzdali kľúče od domu.

Poškodený M. U. v procesnom postavení svedka uviedol, že s obvinenými uzavrel nájomnú zmluvu, ktorej prenájom domu za mesačný nájom vo výške 350 eur a 50 eur mesačne záloha za služby spojené s užívaním domu (energie). Pri uzatváraní zmluvy mu V. H. uviedla, že s platením nájmu nebude žiadny problém, pretože ona je poberateľkou dôchodku a L. H. mu povedala, že by mala v mesiaci júl nastúpiť niekde do práce. Nakoľko sa z videnia dlhodobo poznajú, tak v dobrej viere zmluvu s nimi uzavrel. Keď mu za mesiac júl nebolo zaplatené nájomné, vyzval ich na úhradu, na čo ho L. H. poprosila, aby ešte počkal. Keď však podľa prísľubu peniaze nedostal, zaslal nájomníčkam výzvu na uhradenie nájomného a vypovedal nájomnú zmluvu ku dňu 31.10.2015.

Poškodený ďalej uviedol, že v priebehu mesiaca august 2015 zistil, že sa nájomníčky (obvinené) z jeho domu vysťahovali. Ihneď ako to zistil, dom skontroloval a nezistil žiadne poškodenie majetku.

Súčasťou spisového materiálu je písomná nájomná zmluva medzi poškodenými a obvinenými, potvrdenie sociálnej poisťovne o výške dôchodku V. H. 352,80 eur.

Objektom trestného činu podvod je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.

Podvodné konanie, teda, uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu.

Prečin podvod je úmyselným trestným činom. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.

Ak obvinené pri uzatváraní zmluvy pravdivo uviedli výšku a zdroj príjmu (sám poškodený potvrdil, že pri uzatváraní zmluvy mu V. H. uviedla, že je poberateľkou dôchodku), ako aj v tom čase iba predpokladaný (a teda neistý) ďalší zdroj príjmu (L. H. mu povedala, že by mala v mesiaci júl nastúpiť niekde do práce), tak súd uvádza, že pri povahe právneho úkonu (nájomná zmluva) neuviedli nič, čo by malo poškodeného uviesť do omylu s úmyslom seba obohatiť.

V neposlednom rade obvinené po tom, čo sa nepodarilo L. H. zamestnať dobrovoľne opustili prenajatý dom, v ktorom bývali necelé dva mesiace - pričom na zariadení domu nespôsobili žiadnu škodu. Teda konali tak, aby obvinenému nespôsobili škodu. To, že sa odsťahovali prenajímateľ zistil už v auguste 2015, teda na druhý mesiac po odovzdaní domu do nájmu - ihneď na to mohol dom prenajať iným osobám (pozn. súdu).

Spory z občianskoprávnych čo obchodnoprávnych zmlúv, sa majú riešiť prostredníctvom občianskopráv- neho konania. Princíp ultima ratio je úzko spojený so zásadou subsidiarity trestnej represie s tým, že len dôsledné rešpektovanie princípu ultima ratio zaručuje, že obmedzenia základných práv a slobôd, ku ktorým dochádza v trestnom konaní, bude ešte možné považovať za proporcionálne s účelom sledova-

ným trestným konaním. Jednotlivé zložky proporcionality - spôsobilosť, nevyhnutnosť, adekvátnosť pou- žitia trestnoprávneho prostriedku ochrany vyjadrujú nutnosť zodpovedania otázky, či neexistuje alterna- tívne riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie základných práv urči- tej osoby. Ingerencia donucovacej moci štátu v čase, keď neboli vyčerpané všetky zákonné prostriedky predpokladané právnym poriadkom by bola neprimeraným zásahom do riešenia súkromného - v tomto prípade civilného (občianskoprávneho) sporu.

Princíp ultima ratio nepôsobí len ako princíp obmedzujúci zákonodarcu v tom smere, že trestnopráv- ne riešenie je krajným prostriedkom vo vzťahu k ostatnej deliktuálnej právnej úprave, ale pôsobí aj ako interpreačné pravidlo trestnoprávnych noriem a plynie z neho, že trestnými činmi môžu byť len závaž- nejšie prípady protispoločenských konaní a to podľa zásady, že tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu prin- cípu právneho štátu taktiež neprípustné.

Obdobne Ústavný súd SR aplikoval princíp ultima ratio aj v náleze zo dňa 14.12.2011 sp. zn. I. ÚS 316/2011, v ktorom konštatoval, že: „Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva potom - z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napr. zásada nullum crimen, nulla poena sine lege či zásada in dubio pro reo.“

V Zbierke stanovísk NS a súdov SR č 6/2014 bolo pod č. 96 publikované rozhodnutie z ktorého plynula táto právna veta: „Ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 35/2013).

Ak by teda súd zistil, že došlo k naplneniu znakov prečinu podvod podľa § 221 ods. 1 TZ, aplikoval by pravidlo „ultima ratio“ prostredníctvom materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 TZ. Pri prečinoch okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.

V tomto prípade však súd nezistil, že došlo k naplneniu znakov prečinu podvod podľa § 221 ods. 1 TZ, preto súd uzavrel, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a preto podľa § 241 ods. 1, písm. c) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, súd zastavil trestné stíhanie obvinených.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený (§ 241 ods. 4 podať sťažnosť, do troch dní od oznámenia uznesenia, ktoré sa robí buď vyhlásením v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť

alebo doručením rovnopisu uznesenia. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Humenné a má odkladný účinok.