Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-17-2022.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/17/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: SIGNÁL, spol. s r.o., so sídlom Kukorelliho 1494, 085 01 Bardejov, IČO: 31 699 677, právne zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 863 980, proti žalovaným: 1./ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpenej AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2./ MEJ, spol. s r. o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 31 688 471, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Cb/38/2020-153 z 24. novembra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Mení uznesenie v napadnutom II. výroku tak, že žalovanej v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov 7. septembra 2020 domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bardejov, Katastrálnym odborom pre k. ú. B., obec B., okres B., a to parcela registra „C.“, parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2005 m2 a stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby budova obchodu a služieb, popis stavby budova nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej v 1. rade. Súčasne so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej v 1. rade zakázal nakladať s týmito nehnuteľnosťami. V konaní si uplatnil voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie, priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a nepriznal žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že 20. septembra 2021 mu bolo doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť z dôvodu, že predmet konania odpadol a navrhuje, aby súd s ohľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná odôvodnene, žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní na výzvu súdu, aby sa v lehote desiatich dní vyjadrili k späťvzatiu žaloby, nereagovali. Súd po preskúmaní späťvzatia žaloby nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by tomuto späťvzatiu nemohol vyhovieť, pretože žalobca podal žalobu na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom po tom, čo žalovaná v 1. rade začala s výkonom záložného práva, konkrétne po oznámení o opakovanej dražbe na nehnuteľnosti,
ktorá sa mala konať 28. septembra 2020. Súd 23. novembra 2021 lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že v súčasnosti nie je vykonávaná dražba nehnuteľností a v časti ťarchy už nie je žalovaná v 1. rade evidovaná ako záložný veriteľ nehnuteľnosti. Súd nepovažoval za potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, žalobca vzal žalobu späť pred otvorením prvého pojednávania a popritom išlo o žalobu podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), kde so späťvzatím žaloby nie je spojený súhlas žalovaného podľa § 146 ods. 2 CSP.
4. Súd prvej inštancie konanie z vyššie uvedených dôvodov zastavil.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 256 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti súd poukázal na dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby a na aktuálny výmaz záložného práva a dospel k záveru, že z uvedeného sa javí, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom žalobca ju zobral späť po tom, čo bolo záložné právo v prospech žalovanej v 1. rade z katastra nehnuteľností vymazané. Žalovanému v 2. rade bol počas celého konania nečinný, nezapríčinil zastavenie konania a nevznikli mu žiadne trovy konania, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná v 1. rade, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces konštatovala, že rozhodnutie v napadnutej časti považuje za vecne nesprávne, keďže neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do jej zákonom a Ústavou Slovenskej republiky chránených základných práv, absentuje v ňom relevantné odôvodnenie (súd nevzal do úvahy okrem iného aj existenciu všetkých relevantných právnych noriem, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a predovšetkým to, že od počiatku sa koná o podaní s nespôsobilým predmetom a sú uvádzané tvrdenia, ktoré sú zjavne arbitrárne), je v priamom (a nijako neodôvodnenom) rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je arbitrárne. Okrem toho podanie žalobcu neobsahovalo riadny žalobný návrh, pretože návrh rozhodnutia (petitu) bol neurčitý, pričom absencia riadneho žalobného návrhu bráni v riadnom pokračovaní v konaní. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že sa domáhal rozhodnutia, že nejaký predmet nie je zaťažený záložným právom v prospech nej, avšak vôbec neuviedol, ktorého záložného práva sa má uvedené týkať (vec je zaťažená záložným právom po tom, ako vzniklo, záložné právo vzniká zápisom po povolení vkladu záložného práva) a toto musí byť identifikované V identifikátorom alebo Z identifikátorom a jeho predmetom, označením, zálohom a toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné alebo parcelné číslo/druh/LV/ označenie registra/ďalšie identifikácia). Naviac na nehnuteľnosti môže byť zapísaných viac vzniknutých záložných práv (a to tak v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodovania súdu alebo v počas odvolacieho konania), hoci z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že na uvedenom predmete je zapísané viac ako jedno záložné právo.
8. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalovaná v 1. rade videla v tom, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom je žalobou, predmetom ktorej nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale žalobou, predmetom ktorej je určenie (ne)existencie právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Podľa jej názoru teoreticky tak môže ísť (ak by na to boli splnené procesné podmienky) výlučne o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP a nie o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Podmienky zakotvené v ustanovení § 137 písm. d) CSP sú dve a musia byť splnené kumulatívne; musí ísť o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako je určenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 písm. d) CSP v spojení s ustanovením § 137 písm. c) CSP a contrario) a možnosť určenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia osobitného predpisu. Ak v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejde o žalobu procesne prípustnú. Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že tu už od počiatku neboli splnené nevyhnutné procesné podmienky, resp. predpoklady, na základe ktorých by mohlo dôjsť k prejednaniu takéhoto „nároku“, resp. na základe
ktorých by bolo možné hovoriť o spôsobilom predmete civilného sporového konania (odhliadnuc od skutočnosti neúplného podania), čo bol dôvod na bezodkladné zamietnutie žaloby bez akéhokoľvek meritórneho prieskumu a uvedené je procesnou okolnosťou, na ktorú nemôže mať vplyv nič iné (žiadna neskoršia skutková okolnosť). Ak je žaloba od počiatku s nespôsobilým predmetom, je vylúčené, aby akákoľvek nastavšia skutková okolnosť mohla mať vplyv na uvedené. Ak je žaloba procesne neprípustná od počiatku, bude takou i v čase rozhodovania o žalobe, čo znamená, že je vylúčené, aby mohla byť žaloba podaná dôvodne. O ničom z toho nie je v rozhodnutí ani zmienka, a to zaťažuje rozhodnutie nielen vadou nesprávneho právneho posúdenia, ale aj vadou absencie riadneho odôvodnenia.
9. Vo vzťahu k namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaná v 1. rade zdôraznila, že je absolútne vylúčené, aby si žalobca bez akéhokoľvek preukázania niečo svojvoľne tvrdil (o údajnej dôvodnosti žaloby, čo nijako nepreukázal), ani len netvrdil, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku konania žalobcu (uviedol, že žalobu berie v celom rozsahu späť, keďže predmet konania odpadol, navyše uviedol, z akého dôvodu, že žalobca zaplatiť zabezpečovaný dlh) a napriek tomu, že skutočnosti podstatné z hľadiska možnej aplikácie ustanovenia § 256 ods. 2 CSP ani len netvrdil (a tak logicky ani nemohol preukázať, keďže sa preukazujú tvrdenia), súd svojvoľne dospel k rozhodnutiu v jej neprospech. Len na okraj uvádza, že tu ani teoreticky nemôže nastať dôkazný deficit, pretože k výmazu záložného práva pristúpi orgán katastra na základe nejakého písomného podkladu, ktorý je súčasťou zbierky listín a žalobca ako záložca má osobitné nahliadacie právo podľa § 68 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“) a tak je nemožné, aby uvedené mohol tvrdiť (aj tvrdí, uvádza, že po začatí konania dlh splnil), či nemohol bez vlastnej viny predložiť podklad, na základe ktorého k výmazu došlo. Aprobovanie takéhoto konania súdom popiera základné ústavnoprávne východiská, nehovoriac o absolútne neprípustnom konaní žalobcu, ktorý samozrejme vie (a aj to uvádza), že k výmazu došlo v dôsledku jeho plnenia zabezpečovaného dlhu.
10. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že lustráciou zistil, že záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech žalovanej v 1. rade bolo z katastra nehnuteľností vymazané, pričom z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva aj to, že žalovaný už nevykonáva záložné právo; žalovaná v 1. rade podotkla, že súd vykonával dôkazy, ktoré nikto nenavrhol (konal tak arbitrárne v prospech žalobcu), dôkazy nevykonával predpísaným spôsobom a verejne (čo je zásadne neprípustné), k skutkovým zisteniam (ktoré uvádza) sa jej neumožnil vyjadriť - tieto sú uvedené až v uznesení, čo je zásadné porušenie kontradiktórnosti konania a navyše závery sú úplne svojvoľné, keď sám žalobca v podaní uviedol, že žalobca uhradil pohľadávku zabezpečenú záložným právom žalovanej v 1. rade po začatí tohto súdneho konania. Keďže zánik záložného práva nie je dôsledkom jej konania, ale ex lege dôsledkom zániku zabezpečovanej pohľadávky, je absolútne nepochopiteľné, z akého dôvodu súd postupoval tak ako postupoval (a uvedené ani nevysvetlil, ide o niekoľko konštatovaní, ktoré nie sú reálnym odôvodnením, t. j. odôvodnením o tom, ktorá právna norma sa aplikuje a ktoré zákonne získané skutočnosti umožňujú prijať záver o naplnení prvkov hypotézy právnej normy). Súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťami a skutkovými okolnosťami, ktoré ani v podaní, a už vôbec nie vo výzve nie sú. Ak dlžník tvrdí, že pohľadávku zaplatil, a to po začatí konania a ex lege tak nastal dôsledok zániku záložného práva (§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka) je zrejmé, že išlo o konanie žalobcu a zákonný dôsledok tohto konania, čo úplne vylučuje, aby mohla uvedené procesne zaviniť (nehovoriac o tom, že ak uvedené nastalo po začatí konania, tak žaloba nemohla byť podaná dôvodne, keďže skutkový stav sa menil práve v dôsledku konania žalobcu). Z odôvodnenia sa nedozvedela tú najpodstatnejšiu skutočnosť, a to ako, akým konaním procesne zavinila zastavenie konania, keď záložné právo zaniklo (v súlade s princípom akcesority) zánikom dlhu a tento zánik privodil svojím aktívnym konaním žalobca. Podmienene ako dôkazy navrhuje potvrdenie o splnení dlhu (výpis z účtu), resp. kvitanciu, keďže ide o skutočnosti, ktoré nie sú sporné, uvádza ich sám žalobca.
11. Osobitne žalovaná v 1. rade zdôraznila, že takéto rozhodnutie je extrémne nespravodlivé, lebo ona by mala pykať za procesne vadný postup žalobcu, ktorý bol vadný od počiatku a za hmotnoprávne protiprávny postup dlžníka, keď tento svoj dlh neplnil a sám uviedol, že ho splnil až po začatí tohto konania. Za daného stavu je i ústavnoprávne neakceptovateľné, aby v prípade takéhoto zjavného procesne i hmotnoprávne protiprávneho konania, na obranu (ochranu) pred ktorým musí vynakladať značné prostriedky a ktoré nijako nezavinila, jej nebola priznaná ani reálna náhrada trov konania a dokonca by ešte mala bez akéhokoľvek zákonného dôvodu hradiť trovy žalobcovi. Z nepráva právo
vzniknúť nemôže a súd bránil protiprávne konajúci subjekt, bránil tomu, aby znášal následky svojho konania, a to na jej úkor, voči ktorej takto protiprávne postupoval.
12. Na základe uvedených skutočností žalovaná v 1. rade navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100 % a aby rozhodol o priznaní náhrady trov odvolacieho konania.
13. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť.
15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05 <http://merit.slv.cz/II.US78/05>).
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
20. V predmetnom prípade došlo k späťvzatiu žaloby podľa tvrdenia žalobcu z dôvodu zániku predmetu konania, konkrétne preto, že žalobca uhradil pohľadávku zabezpečenú záložným právom žalovanej v 1. rade po začatí súdneho konania pod tlakom blížiacej sa dražby na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, teda procesné zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobcovi. Žalobca sa k otázke náhrady trov konania v podaní z 20. septembra 2021, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, vyjadril tak, že navrhuje, aby súd nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku zavinenia žalobcu a z obsahu spisu nevyplýva žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanej v 1. rade náhrada trov konania nemala byť priznaná, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovanej v 1. rade ako dôvodnú a priznal žalovanej v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnym názorom prezentovaným žalovanou v 1. rade, že žaloba na základe ktorej je vedené toto konanie, nie je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ale je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP. V nadväznosti na to odvolací súd dodáva, že v posudzovanej veci predmetom konania nie je určenie či tu právo je
alebo nie je, ale jedná sa o žalobu o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že žalobca sa domáhal určenia vo vzťahu k záložnému právu podľa záložnej zmluvy. Záložná zmluva je právnou skutočnosťou, po ktorej nasleduje rozhodnutie o povolení vkladu, na základe ktorého vzniká vecné právo (nastávajú vecnoprávne účinky) a zároveň spôsobuje zánik obligačných účinkov zmluvy zriaďovacej. Možnosť určenia žalobcom označenej právnej skutočnosti explicitne nevyplýva z ustanovenia iných osobitných predpisov. Z uvedených dôvodov pre nedostatok procesných predpokladov na prejednanie takejto určovacej žaloby by nebolo (nebolo) potrebné meritórne sa vecou zaoberať, ale žalobu zamietnuť.
22. Rovnako odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovanej v 1. rade, že súd prvej inštancie svojvoľne dospel k rozhodnutiu v jej neprospech, pretože žalobca v späťvzatí žaloby výslovne uviedol, že uhradil pohľadávku zabezpečenú záložným právom žalovanej v 1. rade po začatí tohto súdneho konania pod tlakom blížiacej sa dražby na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách odôvodnil aj tým, že sa javí, že žaloba bola podaná dôvodne, pričom žalobca ju zobral späť po tom, čo bolo záložné právo v prospech žalovanej v 1. rade z katastra nehnuteľností vymazané. Z toho je zrejmé, že súd prvej inštancie nielenže nesprávne vyhodnotil dôvodnosť žaloby, ale za rozhodujúci považoval výmaz záložného práva bez toho, aby sa zaoberal tým, čo tomuto výmazu predchádzalo, teda tým, čo bolo dôvodom tohto výmazu. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že žalovaná v 1. rade doručila súdu ako prílohu odvolania list zo 6. októbra 2020 označený ako „Potvrdenie o splnení záväzku (kvitancia) a žiadosť o výmaz záložného práva“, adresovaný Okresnému úradu Bardejov, Katastrálnemu odboru, ktorým potvrdila splnenie záväzku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX (X/XXXX) a XXXXXXXXXX (XXXXXXXXX/XX/XXXX) k 30. septembru 2020 a žiadala o výmaz záložného práva, ktoré vzniklo na základe záložnej zmluvy z 21. januára 2010.
23. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu vyššie uvedenému záveru, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovanej v 1. rade bolo vyhodnotené ako dôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 1. rade proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).