Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Pc-7-2016.pdf
PDF · 75.46 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, R., právne zastúpený Advokátska kancelária V4 Legal, s.r.o. Tvrdého 4, Žilina IČO: 36 858 820 a manželka: I. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, Varín, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov E. R., nar. XX.XX.XXXX a I. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 1.10.1981 v Kotešovej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Kotešová vo zväzku 3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s odôvodnením, že ich manželstvo v súčasnosti neplní žiaden účel, nežijú v spoločnej domácnosti, vzájomne sa citovo odcudzili a obnovenie manželského spolužitia nie je reálne.
2. Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.10.2016 s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Potvrdila, že ich manželstvo je dlhodobo a trvalo rozvrátené. Práve správanie sa navrhovateľa bolo príčinou rozvratu ich manželstva a to navrhovateľ nadmieru holdoval alkoholu, bez akýchkoľvek zábran ju podvádzal a nebola to len jedna nevera. Nikdy úprimne neľutoval svoje konanie a neuvedomoval si ako veľmi svojim správaním ubližuje. Má za to, že manželský vzťah medzi navrhovateľom a ňou už nemôže plniť svoj účel a po všetkých márnych pokusoch o obnovenie ich vzťahu už v žiadnom prípade nemožno očakávať, či požadovať a to ani z hľadiska morálneho ani spravodlivého obnovenie manželského spolužitia.
3. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.3.2017, a to v prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti druhého manžela, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa neustanovil z dôvodu tvrdeného nástupu na kúpeľnú liečbu (dôkaz musí byť súdu oznámený bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať) a v danom prípade súd konštatuje, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je daný a je možné konať v neprítomnosti druhého manžela.
4. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1.10.1981 v Kotešovej, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Kotešová vo zväzku 3, ročník 1981, na strane 23, pod poradovým číslom 13. Obaja sú národnosti slovenskej, štátna príslušnosť SR, z ich manželstva pochádzajú štyri deti, ktoré sú už plnoleté.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že trvale opustil spoločnú domácnosť v apríli 2016, alkohol požíva príležitostne, má nadviazaný nový vzťah. Príčiny rozvratu udával v ponižovaní a správaní svokry pri návštevách a obnovenie manžel- ského spolužitia odmieta.
6. Súd ďalej v zmysle § 37 CMP (súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním) vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov, o ktorých nebola dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a obnovenie manželského vzťahu nie je možné požadovať. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie účastníkov, ktorí rozvod vidia ako jediné riešenie ich dlhodobej partnerskej krízy.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Základným predpokladom zrušenia manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti a každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom. Manželstvo je dobrovoľný a slobodný zväzok muža a ženy, pričom otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za stavu, že ani jeden z nich nechce v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľ nepodal návrh na náhradu trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.