Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/68/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v spore Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338 976, proti žalovanému I.. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o zaplatenie 331,94 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 7.12.2015, č.k. 18C 281/2014-109, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 19,50 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Na zreteľ vzal § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, aj keď uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, pretože právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Tento právny názor bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014. Aj keď sú v zmysle Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov absolútnym obchodom, s poukazom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka na právny vzťah účastníkov konania ohľadom premlčania aplikoval normy Občianskeho práva. Faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa v sume 331,94 eur so splatnosťou dňa 28.02.2009. Splatnosť faktúry nastala ako bolo uvedené vyššie dňa 28.02.2009. Nasledujúci deň po dni splatnosti začala plynúť premlčacia doba, teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 . Vzhľadom k tomu, že táto je trojročná uplynula dňa 28.02.2012. Žaloba bola podaná na súd až dňa 25.02.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, žalobu zamietol. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnil si náhradu trov celého konania. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keď je daná obchodnoprávna povaha právneho vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný sa stal majiteľom cenných papierov na základe privatizácie, na základe čoho vznikla v zmysle zákona č. 600/1992 Zb. žalobcovi povinnosť zriadiť účet majiteľa cenných papierov. Vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uvedeného zákona, nie na základe zmluvy. Preto nie je možné

na daný vzťah uplatňovať ustanovenia zákonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Zákon nerozlišuje majiteľov účtov v závislosti od výkonu podnikateľskej činnosti a priznáva použitie Obchodného zákonníka aj v prípade majiteľov účtu - fyzických osôb nepodnikateľov. Žalobca má za to, že rovnaký právny vzťah - vedenie účtu majiteľa nemožno posudzovať raz podľa Obchodného zákonníka a druhýkrát podľa Občianskeho zákonníka, kedy zákon v oboch prípadoch predpokladá, že do takéhoto právneho vzťahu vstupuje na jednej strane fyzická osoba - nepodnikateľ, na druhej strane právnická osoba - podnikateľ. Rovnako v zmysle právnej úpravy účinnej v čase zriadenia účtu žalovaného sa právny vzťah v súvislosti s vedením účtu výslovne spravoval ustanoveniami zákona č. 600/1992 Zb. a Obchodným zákonníkom. Tento právny vzťah sa po zmene právnej úpravy ďalej spravuje ustanoveniami zákona o cenných papieroch v zmysle § 161, pričom vznik právneho vzťahu, ako aj nároky z neho vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona o cenných papieroch sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Taktiež z ďalších ustanovení zákona o cenných papieroch vyplýva použitie Obchodného zákonníka, a tento zákon nerozlišuje medzi subjektami, ktoré sú v právnom vzťahu so žalobcom, a teda je jedno, či ide o fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, vždy sa na tieto právne vzťahy podľa § 105 ods. 5 v spojení s § 4 Obchodného zákonníka použije režim Obchodného zákonníka. V prípade právneho vzťahu v súvislosti s vedením účtu majiteľa medzi klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom a členom žalobcu ide o obchodnoprávny vzťah bez ohľadu na povahu týchto osôb. Predmetný právny vzťah medzi stranami sporu nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a tento právny vzťah vznikol priamo zo zákona. Právnym dôvodom vzniku predmetného právneho vzťahu bol samotný zákon č. 600/1992 Zb. a neskôr zákon č. 566/2001 Z. z. a nie zmluvy ako to predpokladá § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúci spotrebiteľské zmluvy, pričom samotný zákon, ktorý bol dôvodom vzniku daného právneho vzťahu upravoval použitie obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje, čo je v tomto predmete aj premlčanie nároku žalobcu. Žalobca poukázal ďalej na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 13.6.2014. Má za to, že toto ustanovenie nemožno aplikovať na právny vzťah uplatňovaný žalobcom v tomto konaní. Uvádza, že právna úprava Občianskeho zákonníka vo vzťahu k právnej úprave Obchodného zákonníka a zákona o cenných papieroch je všeobecných právnym predpisom, ktorý možno aplikovať iba v prípadoch, ak tieto špeciálne právne predpisy neustanovujú inak. Ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na právny vzťah a nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko by išlo o neprípustnú retroaktívnu aplikáciu právnych noriem, ktoré zasahuje do princípu právnej istoty, a tým sa prieči základným ústavnoprávnym princípom. Vzťah medzi stranami vznikol ex lege nie na základe zmluvy. § 52 ods. 2 sa týka výhradne vzťahov založených na spotrebiteľských zmluvách, preto ho podľa názoru žalobcu nemožno aplikovať na vzťah, ktorý vznikol zo zákona, teda na vzťah medzi stranami sporu. Prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka neriešia otázky, akým spôsobom je potrebné aplikovať právnu úpravu § 52 ods. 2 v znení účinnej od 13.6.2014 na právne vzťahy a právne nároky vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy. Preto je nevyhnutné pri tejto aplikácii vychádzať z analógie a základných právnych princípov. Analogickou aplikáciou § 879p možno skonštatovať, že ust. § 52 ods. 2 v znení účinnom od 13.6.2014 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom. Vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.6.2014. Súd prvej inštancie tak v tomto konaní aplikoval právnu úpravu, ktorá nadobudla účinnosť až v priebehu tohto súdneho konania, čím porušil zásadu zákazu pravej retroaktivity. Zároveň mylne aplikoval na vzťah, ktorý vznikol zo zákona ustanovenie a spotrebiteľských zmluvách. Predmetný právny vzťah tak nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v tomto vzťahu nemá oporu v zákone a v súvisiacej judikatúre. Žalovaný nenadobudol cenné papiere a ani s nimi nedisponuje za účelom spotreby, ale za účelom dosiahnutia zisku a investovania a súčasne sa podieľa na riadení obchodnej spoločnosti, a teda podnikateľskej činnosti. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na základe včas podaného odvolania preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených o ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

6. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania dňa 25.4.1993 bol Strediskom cenných papierov SR zriadený účet majiteľa cenných papierov vedený na meno žalovaného. V súlade s § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z., žalobca vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov za odplatu aj pokiaľ ide o obdobie roka 2008 a za túto službu vo vzťahu k žalovanému vyfakturoval sumu 331,94 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2008 splatnou dňa 28.2.2009.

7. Z dôvodu, že žalovaný uplatnil v konaní námietku premlčania daného nároku pri určení plynutia premlčacej doby súd prvej inštancie prihliadal na spomínaný dátum splatnosti faktúry za vedenie účtu. Právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov Centrálnym depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Je potrebné konštatovať, že v dobe účinnosti zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch nebola pre vznik uvedeného právneho vzťahu potrebná písomná zmluva, podľa § 58 ods. 5 citovaného zákona sa právny vzťah spravoval okrem zákona o cenných papieroch Obchodným zákonníkom. Podľa § 161 nového zákona č. 566/2011 Z. z. o cenných papieroch, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že bez ohľadu na dobu svojho vzniku mal predmetný záväzkový vzťah pri jeho uzatváraní s nepodnikateľským subjektom znaky tzv. spotrebiteľskej zmluvy, a to aj keby sa vzťah mal s odkazom na zmluvný typ posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 150/2004 Z. z. od 1.4.2004 sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou, a teda aj na predmetnú právnu vec (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

8. Niet dôvodu, pre ktorý by na prejednávanú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana plynúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy ide o typický občianskoprávny vzťah. Tomuto záveru napokon zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a aj pôvodný zákon č. 634/1992 Zb. V ust. § 23a neskôr označil za spotrebiteľskú zmluvu aj zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka. V tomto vzťahu nesporne žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, a teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý dopadá právna úprava občianskeho práva. Aj keď odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov má vo svojej podstate charakter obchodnoprávny, súčasne ide aj o zmluvu spotrebiteľského charakteru. V súlade s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

9. Keďže otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa, súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a opodstatnene vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako premlčaný.

10. Zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn. či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v zmluve. Bolo tiež potrebné zohľadniť ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 MCdo 13/2014).

11. S poukazom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na výsledok konania o veci má žalovaný nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne v ďalšom konaní súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .