Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2C-182-2014.pdf
PDF · 109.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/182/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o., Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, proti žalovanému: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku reg. CKN parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. L.. Zároveň žiadal uhradiť aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca starý otec J. Q. bol vlastníkom žalovanej parcely, v tom čase PKN parcely č. XXX, neskôr č. XXX. Okresný úrad vo Veľkej Bytči mu povolil aj výstavbu humna na tejto nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť prakticky užíval od roku 1927. V priebehu výstavby humna bola v kat. úz. L. začatá komasácia. V rámci tejto sa nehnuteľnosť, na ktorej bolo postavené humno, dostala do novej držby, vlastníctva L. R., ako to vyplynulo z rozhodnutia komasačného súdu. L. R. je právnym predchodcom terajšieho žalovaného. Za účelom zachovania vlastníctva k parcele aj k stavbe humna prenechal právny predchodca žalobcu L. R. časť dnešnej CKN parcely XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. L., na ktorej je dnes postavený rodinný dom žalovaného č. XXX. Táto dohoda sa však nepremietla do zápisu v príslušnej pozemkovej knihe a L. R. v rámci komasácie, keďže na jeho námietky nebolo prihliadnuté, bol pridelený celý bok č. XX vrátane spornej nehnuteľnosti. Ďalej v písomnom návrhu dôvodil, že v obci L. nikdy nebola komasácia dokončená a jej závery sú neplatné, pretože nikdy neboli vydané konečné právoplatné rozhodnutia vtedy príslušných súdov. Stavba humna bola postavená právnymi predchodcami žalobcu na pozemku, ktorý v čase výstavby patril nepochybne do jeho vlastníctva. Právny predchodcovia žalobcu, ako aj žalobca, sa vždy cítili byť vlastníkmi celej parcely, na ktorej je humno postavené. Naliehavý právny záujem zdôvodňoval tým, že na LV je zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti žalovaný a z tohto dôvodu je deklarovaný aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu sporu v osobitnom konaní. Naliehavý právny záujem žalobcu umocňuje ešte aj sám žalovaný podávaním návrhov na súd prvej inštancie jednak na odstránenie stavby a jednak na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný sa písomne k návrhu nevyjadril, ale z jeho vyjadrenia na pojednávaní vyplynulo nasledovné:
Čo sa týka vydania stavebného povolenia na stavbu humna, tak z toho vyplýva, že sa jedná o pozemok spoločný a nie vlastný. Je teda zrejmé, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom tejto parcely. S výstavbou humna už v čase jeho stavby nesúhlasil právny predchodca žalovaného - J. R.. Svoj nesúhlas s výstavbou humna deklaroval nepodpísaním zápisnice o ohliadke zo dňa 10.6.1927. S výstavbou humna sa nezačalo v priebehu komasácie, táto prebehla v roku 1948 až 1952. Stavebné povolenie je z roku 1927. O humno sa nestaral viac ako 87 rokov. Počas všetkých týchto rokov dane, ako aj dávky za humno odvádzali výlučne právni predchodcovia žalovaného. Takisto nie je pravdou, že v priebehu komasácie došlo k dohode medzi právnymi predchodcami sporových strán. V komasačnom rozhodnutí je len uvedené, že právnemu predchodcovi žalovaného bol pridelený predmetný pozemok, ktorý tvorí aj predmet sporu. Parcelu získal starý otec žalovaného L. R. aj z toho dôvodu, že mal v tejto časti odkúpené viac ako 1 ha pozemkov, t.j. viď parcela č. XXXX. Nedokončená komasácia však spôsobila aj to, že právny predchodca žalobcu nadobudol nové pozemky, ktoré dodnes užíva a má ich riadne zapísané na LV a toto svoje nové vlastníctvo na základe komasácie žiadnym spôsobom nespochybňuje. Ďalej žalovaný dal do pozornosti, že nadobudnutie nehnuteľnosti nerušene od komasácie až do dnešného dňa užíva. Potvrdil to aj žalobca a to uzavretím súdneho zmieru v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 25C/230/2013, kde sa zaviazal zaplatiť práve žalovanému odplatu za užívanie cudzieho pozemku. To znamená, že uznal, že nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve.
3. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul sporové strany, svedkov D. P., D. A., B. R., J. L., D. Q., J. P., F. B., oboznámil sa s informatívnou katastrálnou kópiou mapy, výpismi z LV, plánom na postavenie humna, rozhodnutím Okresného úradu vo Veľkej Bytči z roku 1927, zápisnicou Not. úradu L. z roku 1927, uznesením Okresného súdu Žilina 25C/230/2013, rozsudkom Okresného súdu Žilina 18C/621/1991, vyjadrením obce L., vyjadrením Okresného úrad Bytča, oddelenie technickej dokumentácie, kópiami z kat. máp, identifikáciou spornej parcely a zistil nasledovné:
4. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k pozemku reg. CKN parc. č. XXXX v kat. území L..
5. Sporové strany aj na pojednávaniach zotrvali na svojich ústnych a písomných vyjadreniach. Žalobca žiadal, aby súd vypočul viacerých svedkov, ktorí by potvrdili, že to bol on, resp. jeho právni predchodcovia, ktorí vlastnili sporný pozemok. Aj žalovaný navrhol vypočuť svedkov, ktorí by potvrdili, že to boli jeho právni predchodcovia, ktorí boli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tohto sporného pozemku.
6. Súd vzhľadom na zistenie, kto sa o spornú nehnuteľnosť staral, kto ju mal v držbe, vypočul svedkov. Zo svedeckej výpovede D. P., rok narodenia XXXX, vyplynulo, že v obci L. žije od roku 1968. Vedel, čo je predmetom tohto sporu a o aký pozemok sa jedná. Prakticky od roku 1968 ako žije v obci, tak nikoho iného ako samotného žalobcu na tejto nehnuteľnosti nevidel vykonávať žiadnu činnosť. Bol to výlučne žalobca, ktorý sa staral o stromy, plodiny, záhradu pravidelne kosil. Na humne robil opravy, podlahy, dvere, dokonca nehnuteľnosť si aj oplotil. Od sporného pozemku býva si 500 m. Zo svojho pozemku vidí na stodolu a na pozemok. Viac krát bol aj v samotnej stodole. Žalobca tam mal uskladnené nejaké seno, slamu, dokonca drevo.
7. Zhodne vypovedala aj svedkyňa D. A., rok narodenia 1957. Je v príbuzenskom pomere so žalobcom. Tiež z počutia od svojej mamy vie, že to boli len právni predchodcovia žalobcu, ktorí túto nehnuteľnosť užívali. Samotné humno mal postaviť starý otec žalobcu J. Q., ktorý sa vrátil z Ameriky, bolo to v roku 1927. Z počutia vie, že v hospodárskej budove sa mlátilo, uskladňovalo sa tam obilie, pracovalo sa tam. Ako zomrel otec žalobcu, tak sa tam samozrejme prestalo hospodáriť. V roku 1998, na to si dobre pamätá, bol postavený okolo nehnuteľnosti aj plot, ktorý postavil žalobca. Dokonca robil opravy na hospodárskej budove, kedy opravoval strechu, robil podlahy v stodole atď. Čo sa týka žalovaného a jeho právnych predchodcov, tak L. R. poznala len zbežne. Túto však nevidela pracovať na tejto nehnuteľnosti. Posledných 5 až 6 rokov eviduje na spornom pozemku len žalobcu. Až posledné dva roky na pozemku vídava žalovaného. Po smrti starého otca žalobcu prestalo sa hospodáriť, prestalo sa s pestovaním obilia a ďalších vecí. Sama chodievala pomáhať
žalobcovi zberať úrodu zo stromov, pokosiť. Nevedela sa vyjadriť, či žalobca po komasácii získal nejaké nehnuteľnosti.
8. Aj svedkyňa J. L., rok narodenia 1943, bez príbuzenského pomeru k sporovým stranám uviedla, že okolo sporného pozemku chodí skoro 48 rokov. Za vlastníkov považovala žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ktorí to užívali, pracovali tam, obrábali záhradu, zvážali plodiny z polí. Iba posledných 6 rokov sa začal tomu venovať žalovaný. Všetky opravy na humne, starostlivosť o záhradu, robil výlučne žalobca. Od žalobcu sa dozvedela, že si žalovaný uplatnil vlastnícke právo na nehnuteľnosť a z tohto dôvodu už na túto nehnuteľnosť nemôže chodiť. Aj na samotnú komasáciu si pamätala. V rámci tejto došlo k výmene pozemkov medzi občanmi obce L.. Občania si uplatnili svoje nároky na nehnuteľnosti a tie pozemky po komasácii odvtedy vlastne aj užívajú. Pridelené pozemky po komasácii každý z obce L. užíva to, čo dostal po komasácii a aj vlastní.
9. Aj svedkyňa D. Q., rok narodenia 1938 vypovedala zhodne ako svedkovia uvádzaní vyššie. Po celý život bola presvedčená o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, resp. jeho právni predchodcovia. Aj samotné oplotenie urobil žalobca. To isté vypovedala o kosení, o opravách humna. Len nedávno sa dozvedela, že nehnuteľnosť má patriť žalovanému.
10. Svedok J. P., rok narodenia 1960, vypovedal zhodne s predchádzajúcimi svedkami. Celý čas bol presvedčený, že sporná nehnuteľnosť patrí žalobcovi. Obidve sporové strany pozná, spolu vyrastali a sú to jeho priatelia, kamaráti. Pozemok sa nachádza asi 50 m od jeho rodinného domu. Okolo pozemku chodí každý deň do roboty. Nepamätal si, kedy bolo postavené humno a kto ho staval, bol vtedy chlapec. Asi tak od roku 2010 to prebral samotný žalovaný, údajne mu to patrí. Čo sa týka najnovšieho stavu, nemohol si nevšimnúť, že pán R. postavil v súčasnosti okolo nehnuteľnosti nový plot. Všimol si, že plot bol postavený tak, že bola zmenšená výmera sporného pozemku v neprospech žalovaného. Pozemok sa zmenšil v prospech F. B.. Pamätal si aj na to, že v minulosti tiež bola nehnuteľnosť oplotená, ktoré oplotenie robil žalobca. Na vlastné oči videl, ako žalobca dali slivky a jablone na tejto nehnuteľnosti.
11. Svedok F. B., rod narodenia 1954, vypovedal, že len posledných 6 rokov býva prechodne v L.. Po celý čas, ako sa oženil, býval v Považskej Bystrici. Keď mu zomrela mama, vrátil sa pred 8 rokmi späť. Vedel, čo je predmetom sporu a vie o akú nehnuteľnosť sa jedná. Vypovedal, že len z počutia vie, že vlastníkom nehnuteľnosti boli R.. Užíval to však starý otec žalobcu. Nevedel sa vyjadriť akým spôsobom to žalobca obhospodaroval, alebo ako to užíval, všetko vedel len z počutia. Žalovaného tam vídaval posledných 8 rokov. On potvrdil, že je nanovo oplotený pozemok, oplotil ho žalovaný.
12. Napokon vypovedal aj svedok B. R., rok narodenia 1984. Žalovaný je jeho otec. Pokým vie, tak od polovice 90-tych rokov túto spornú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho konania, užíva jeho otec. Z počutia vie, že predtým, ako to začal užívať jeho otec, tak to dovtedy užívala pani L. R.. Na nehnuteľnosti sa nachádzajú aj ovocné stromy, sú tam tri slivky, jedna staršia jabloň a jedna mladšia jabloň. Podľa jeho názoru je ťažko povedať, kto tie stromy sadil. Stromy sú vysadené veľmi rozhárane, čo nasvedčuje tomu, že tieto stromy začali rásť samé z náletov. Od polovice 90-tych rokov, ako to užíva jeho otec, tak to dávali do poriadku a nehnuteľnosť udržiavali. Túto využívali na parkovanie poľnohospodárskych strojov, áut a podobne. Žalobca, čo si on pamätá, tak túto nehnuteľnosť neužíval. Vie však, že mal v humne uložené nejaké veci, čo bola, podľa jeho názoru, čierna stavba.
13. Z pripojeného LV č. XXX vyplýva, že parcela XXXX, výmera XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, je vo vlastníctve žalovaného B. R. v 1/1, a to na základe dedičského rozhodnutia D 1346/98 Dnot 243/98.
14. Z LV č. XXXX - stavby, humno so sýpkou, postavená na parcelnom čísle XXXX vyplýva, že vlastníkom humna je L. Q. na základe osvedčenia o dedičstve 18D/67/12, Dnot 96/2012 v celosti.
15. Z kópie z kat. mapy mal súd len zistené, kde sa konkrétne v obci L. nachádza sporná nehnuteľnosť.
16. Z Okresného úradu vo Veľkej Bytči z roku 1927 vyplýva že J. Q. podal
žiadosť na obec za účelom povolenia stavby humna v obci L. na pozemku vlastnom, spoločnom. Pričom spoločnom, ako to vyplýva, je podčiarknuté.
17. Zo záp. Not. úradu L. z 10.júna 1927 vyplýva, že bola urobená ohliadka na mieste samom pred výstavbou humna, v tom čase pozemok XXX. Zo strany susedov bol prítomný aj J. R. a ďalší susedia. Z tejto zápisnice vyplýva, že to bol J. R., ktorý s touto zápisnicou nesúhlasil. Zo strany č.l. 20 pravdepodobne rozhodnutia o komasácii vyplýva, že L. R. podal námietku proti prídelu bloku č. XX, že priberá tam cudzie humno a že toto nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto humno bolo k jeho parcele pričlenené a miesto toho žiadal, aby mu bolo vydelené miesto pre humno a to na hárku C XXXX. Z ďalšie vyplýva, že krajský súd námietku sťažovateľa zamietol, keďže pri vyšetrovní námietok sťažovateľ prehlásil, že svoju námietku odvoláva.
18. Z pripojeného uznesenie Okresného súdu Žilina 25C/230/2013 vyplýva, že súd schválil medzi sporovými stranami B. R. a L. Q. zmier. Na základe toho súdneho zmieru sa terajší žalobca zaviazal uhradiť B. R. XXX eur do troch dní. Predmetom súdneho zmieru bolo vyplatenie finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet tunajšieho sporu.
19. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením samotného Okresného úradu v Bytči, katastrálnym odborom, oddelenie technickej dokumentácie, ktorý sa vyjadroval a objasňoval predloženie zoznamu pozemnoknižných parciel vo vlastníctve osôb J. Q., F. Q., L. Q., bytom L. ku dňu pred začatím komasácie. Podľa zápisov v pozemnoknižných vložkách jednalo sa o skomasovanie parciel od 1 do XXXX. Záznam z uvedených skutočností však nemajú. Taktiež sa u nich nenachádza ani kombinatórium. Neevidujú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu, ktorá by zodpovedala pokomasačným parcelám č. EKN XXX/X-X. V pozemnoknižných vložkách evidujú J. Q. a L. Q. na vložkách XXX, XXX a ďalších, nie na parcele č. XXX. Na žiadosť súdu uviedli, že nemôžu predložiť listinu s uvedeným pôvodného vlastníka pozemkov patriacich do bloku č. XX pod položkou XX v komasácii, pretože sa v archívnych dokumentoch nenachádzajú. Takisto sa nenachádzajú ani predkomasačné (sú do komasácie neplatné) vložky. Navyše uviedli, že tieto všetky sú do komasácie neplatné, nakoľko vlastníci po komasácii vstúpili do vlastníctva alebo užívania komasovaných parciel.
20. Z ďalšej identifikácie parciel bolo zistené, že pôvodná pozemnoknižná parcela XXX bola neskôr evidovaná ako parcela XXX a teraz CKN parcela XXXX.
21. Vyššie uvedené dôkazné prostriedky súd hodnotil v zmysle § 191 ods. 1 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Pôvodný petit žaloby znel, že žalobca sa domáha, aby súd určil, že je vlastníkom sporného pozemku. Z písomného podania ako i z ďalších dôkazov však nevyplynulo, z akého titulu sa má stať vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť zaznamenal až vo svojej záverečnej reči, kedy žiadal určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania.
23. Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
24. Jediný dôkaz, ktorý bol produkovaný v tomto spore, je vydanie stavebného povolenia z roku 1927. Aj pri tomto listinnom dôkaze nastal rozpor. Žalobca tvrdil, že v stavebnom povolení je vyčiarknuté slovo „ spoločnom“. Žalovaný zase tvrdil, že práve slovo spoločnom je podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Je však potrebné uviesť, že aj súdu sa javilo, že v slovnom spojení „v obci L. na pozemku vlastnom - spoločnom“, je spoločnom podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Od tohto momentu prakticky odvíja žalobca držbu k spornej nehnuteľnosti. Ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že v rokoch 1942 až 1948 prebehla v kat. úz. L. komasácia. Takisto nerozporoval ani to, že komasácia nebola ukončená, teda nebola autifikovaná. Je nepochybné, že na základe intravilánu, kde sa predmetný sporný pozemok nachádza, komasácia bola ukončená minimálne rozhodnutím Krajského súdu v Žiline a v tomto prípade mal právny predchodca žalobcu vedomosť, že pozemok - parc. č. XXX, z ktorého bol vytvorený pozemok CKN XXXX, pripadol do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaného.
Tento dôkaz je nespochybniteľný. Na základe tohto komasačného rozhodnutia vznikli komasačné hárky, predmetné komasačné hárky boli zapísané do kat. nehnuteľností, čoho dôkazom je aj výpis z identifikácie parciel, konkrétne parcely XXX, ktorá bola pôvodnou parcelou, z ktorej vznikla parcela XXXX, kde je napísané, že stav podľa pozemkovej knihy, prípadne listiny, ktorou sa myslí komasačný hárok a nie PKN vložka, komasačný hárok XXXX je v prospech vlastníka L. R. so ženou R., rod. R., čo je právny predchodca starý otec žalovaného. Súd má za to, že tým momentom, kedy bolo krajským súdom rozhodnuté, resp. zapísané vlastnícke právo k pôvodnej nehnuteľnosti XXX právnemu predchodcovi žalovaného, vznikla udalosť, ktorú je potrebné považovať za udalosť, ktorá v žalovanom, ale predovšetkým v jeho právnom predchodcovi bola spôsobilá vyvolať presvedčenie, že nehnuteľnosť nadobudli do výlučného vlastníctva. Zápisnica o prebiehajúcej komasácii v intraviláne kat. úz. L. bola takouto udalosťou a na jej základe boli dokonca vypracované geometrické plány v rámci komasačných hárkov a boli všetky vlastnícke práva v kat. úz. L. zapisované na základe komasácie, aj pokiaľ bola neukončená.
25. Na tomto mieste súd znova dáva do pozornosti aj vyjadrenie Okresného úradu v Bytči, katastrálny odbor, ktorý dôkaz je citovaný vyššie, z ktorého vyplýva, že po komasácii jednotliví vlastníci vstúpili do vlastníctva alebo užívania komasačných parciel.
26. Z rozsudku Okresného súdu Žilina 18C/621/1991-466, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, tak aj z tohto rozsudku tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia Okresného úradu Bytča, katastrálneho odboru, napriek tomu, že komasácia nebola ukončená, tak súd rozhodol, že nemožno priznať v uvedenom konaní žalobcovi vlastnícke právo. Jedná sa o podobný prípad kat. úz. L., kde sa domáhala sporová strana na základe neukončenej komasácie svojho vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu samotnou komasáciou došlo k uchopeniu držby a dobromyseľnému presvedčeniu právnych predchodcov žalovaného, že sa stali vlastníkmi predmetného pozemku, čo v tomto konaní žalobca nerozporoval. Pokým súd teda vychádza z toho, že to bol žalovaný, ktorý v roku 1948 bez ukončenia komasácie nadobudol presvedčenie, že sa stáva vlastníkom parcely č. XXX v zmysle vtedajších právnych predpisov, najmä v zmysle platného Obč. zákonníka, ktorého platnosť s účinnosťou nastala 1.1.1950, vydržal svoje vlastnícke právo najneskôr uplynutím dátumu 31.12.1960. Od tohto momentu aj súd považoval držbu za ukončenú a v tomto momente sa právny predchodca L. R. s manželkou stali výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely okrem iného aj na základe vydržania. Túto skutočnosť nespochybnil ani jeden zo svedkov. T., ktorí boli vypočúvaní, boli to ročníky, ktorí v čase ukončenia komasácie ešte nežili. Obdobie do roku 1943 si nemohli ani pamätať, resp. niektoré zo skutočností mohli vedieť len z počutia. Viacerí zo svedkov si účelovo pamätali len rok 2010, ale na celkom iné udalosti a dátumy si už nespomínali. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca v čase, keď zapisovali sporné humno na LV, im muselo byť takisto zrejmé, že nie sú vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí humno. Výpoveďami svedkov sa im podarilo presvedčiť, že to boli právni predchodcovia žalobcu, ktorí toto humno postavili, a preto sú jeho vlastníkmi. Túto skutočnosť nespochybňuje ani súd.
27. Z uznesenia Okresného súdu Žilina, ktoré už bolo vyššie citované, z dôkazov, ktoré boli prezentované na tomto pojednávaní vyplýva, že v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia samotný žalobca uznal právo žalovaného z titulu neoprávneného užívania cudzieho pozemku a zároveň sa zaviazal aj vyplatiť finančné prostriedky za bezdôvodné obohatenie. Pôvodná parcela č. XXX bola v úplne inej výmere ako súčasná parcela č. XXXX. Nie je súdu známe, prečo si vlastnícke právo uplatňuje len k tejto parcele a nie k pôvodnej parcele XXX, ktorá bola v úplne inej výmere.
28. Súd sa ešte vracia k tomu, čo uviedol právny zástupca vo svojej záverečnej reči, že si odvodzuje vlastnícke právo od vydržania. Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Musia byť však pritom splnené zákonom požadované predpoklady. Musí isť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Obdobie držby odvodzuje žalobca od vydania stavebného povolenia, ale už to súd spomínal, že v stavebnom povolení je podčiarknuté slovo spoločnom, ale odhliadnuc od toho, jednalo sa o stavebné povolenie na výstavbu humna. Komasácia skončila v kat. úz. L. v roku 1948. Na základe komasácie boli to právni predchodcovia žalovaného, ktorí sa stali vlastníkom tejto nehnuteľnosti.
Žalobca i žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že jeho starý otec J. Q. bol v roku 1927 vlastníkom pôvodnej PKN parcely XXX. Vlastníctvo zasa len odvodzoval od toho, že mu bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu humna. Znova sa súd vracia späť k dôkazom, ktoré predložil žalobca, a to k výkresom stavby J. Q., z ktorého nie je možné stanoviť, že vlastníkom parcely bol J. Q.. Ďalej predložil plán postavenia humna a komory, z ktorého takisto nie je zrejmé, že je vlastníkom pozemku pod týmto humnom. A napokon žiadosť J. Q. o povolenie stavby na pozemku, podľa názoru súdu, nie vlastnom, ale spoločnom. Pokým by bolo zrejmé, že v roku 1927 bol vlastníkom právny predchodca žalobcu, z akého dôvodu by právny predchodca žalovaného odmietol podpísať zápisnicu z ohliadky na mieste samom. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že v rozhodujúcom čase J. Q. na základe akého titulu bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súdu sú známe žiadosti právneho zástupcu žalobcu na Okresný úrad Bytča, katastrálny odbor, kde žiadal viac krát výpisy z pozemoknižných vložiek. Okresný úrad Bytča aj súdu oznámil na akých pozemnoknižných vložkách boli zapísaní ako vlastníci J. Q. a L. Q.. V žiadnom prípade z tohto prípisu nevyplýva, že by L. Q., resp. J. Q. boli vlastníkmi Y. vložky č. XXX. D. následne ďalší právni predchodcovia terajšieho žalobcu sa nemohli cítiť byť dobromyseľní pri užívaní tejto nehnuteľnosti. Muselo im byť zrejmé a jasné, že sú síce vlastníkmi humna, ale nie nehnuteľnosti, na ktorej humno stojí. Už od komasácie mu muselo byť zrejmé, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
29. Súd napokon uzatvára, že z dokazovania mal súd preukázané, že komasácia, hoci nebola v kat. úz. L. ukončená, prebehla. V rámci intravilánu došlo k prerozdeľovaniu si parciel a na základe prerozdeľovania L. R. ako právny predchodca žalovaného, nadobudol spornú parcelu XXX, z ktorej dnes vznikla časť KNC parcely XXXX, ktorá je predmetom tohto konania. Súd má za to, že v roku 1948, keď došlo k skončeniu komasácie, ktorá nebola ukončená, došlo aj k začatiu plynutia premlčacej lehoty na vydržanie vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovaného k tejto parcele, a to v zmysle Obč. zákonníka platného od 1.1.1950, kedy toto právo uplynulo 31.12.1960. Počas celej doby bol právny predchodca žalovaného dobromyseľný. Jeho dobromyseľnosť sa odvodzovala v súvislosti s prebiehajúcou komasáciou a ani jeden z právnych predchodcov žalobcu predmetné nadobudnutie do držby žalovaného v tomto čase nenapadol a ani nespochybnil. Žalobca sa začal o pozemok zaujímať až pred niekoľkými rokmi v čase, kedy si dal na list vlastníctva zapísať humno. Vtedy zistil, že pozemok mu nepatrí.
30. Záverom súd uvádza, že v kat. úz. L. hoci komasácia nebola ukončená, komasáciou boli vyporiadané prakticky všetky pozemky v intraviláne. Vyplynulo to predovšetkým z výpovede žalovaného ako aj z ostatných listinných dôkazov, že niektorí občania kat. územia L. prišli o časť pozemkov, ale za ne zasa získali pozemky vo väčšej výmere. Bolo by nanajvýš nespravodlivé, keby v rámci komasácie získala osoba v kat. území L. nehnuteľnosti a následne by sa určovacími žalobami domáhali ešte aj nehnuteľností, o ktoré v neukončenej komasácii prišli. Tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že kontinuita vlastníctva k nehnuteľnosti je minimálne 100 ročná, tak táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Súdu žalobca nepredložil žiaden rozhodujúci dôkaz o tom, že pred rokom 1927 bol vlastníkom v tom čase parcely č. XXX, neskôr parcely č. XXX a napokon parcely č. XXXX. Súd následne jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.
31. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní, to bol žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).