Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_19Csp-19-2022.pdf
PDF · 108.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 866/8, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1/ U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, A., 2/ F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, A., o zaplatenie 4.413,45 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.413,45 eur, úrok 888,35 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 45,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.413,45 eur od 15.9.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou Okresnému súdu Prievidza si žalobca (do 02.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom: Poštová banka,a.s.) uplatnil voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.413,45 eur, úroku vo výške 888,35 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.413,45 eur od 15.9.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 45,- eur a náhradu trov konania titulom splnenia záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1638642323 zo dňa 14.1.2016.
Žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 14.1.2016 so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej strane peňažné prostriedky vo výške 5.500 eur. Žalovaní úver nesplácali, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.9.2020 a požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver 5.340,82 eur, z čoho pripadlo na istinu 1.086,55 eur, úroky 4.012,67 eur, poplatky a poistné 241,60 eur. Istina pohľadávky tak predstavuje 4.413,45 eur (5.500 eur - 1.086,55 eur). Žalobca si uplatnil aj nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov. Celkové úroky, ktoré mala žalovaná strana podľa zmluvy zaplatiť predstavovali 4.901,02 eur (celkové náklady 11.034,62 eur - istina 5.500 eur - poistné 633,60 eur (96 mesiacov x 6,60 eur)). Vzhľadom na zaplatené úroky dlžné úroky predstavujú 888,35 eur (4.901,02 eur - 4.012,67 eur). Žalobca si zároveň uplatnil neuhradené poplatky vo výške 45 eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne si uplatnil zo sumy nesplatenej istiny úvery.
2/ Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 23.12.2021 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1883/2021, proti ktorému podal žalovaný 2/ odpor. Uviedol v ňom, že syn U. Q. ho dňa 13.1.2016 požiadal o ručenie
k úveru v Poštovej banke. Na základe ústnej dohody, v ktorej sa zaručil, že úver si včas a riadne splatí, jeho žiadosti vyhovel. V tom čase mal sám úver vo VÚB, a.s. vo výške 9.030 eur s konečnou splatnosťou 13.8.2024. V roku 2016 potreboval úver vo výške 4.900 eur s konečnou splatnosťou 20.4.2025. Splátky v období pandémie musel pozastaviť na 9 mesiacov. Tieto úvery ku dňu podania odporu napriek ťažkostiam stále splácal. Od 24.9.2018 do 10.8.2019 za syna (žalovaného 1/) sám splácal jeho dve pôžičky v celkovej sume 2.107,33 eur. Viac už splácať nezvládal. Ku dňu podania odporu mu syn neuhradil ani cent. Žalovaný 2/ v odpore poukázal na to, že pracovná zmluva u zamestnávateľa mu končí 1.7.2022. Ďalej uviedol, že žalobca poskytol synovi (žalovanému 1/) aj ďalšiu pôžičku napriek tomu, že bolo na prijatých platbách jasne vidieť, kto splátky na účet posiela a že má problémy so splácaním. Žalovaný 2/ sa domnieva, že pri posudzovaní predmetného úveru pracovníčka žalobcu nepostupovala podľa platných nariadení a neskontrolovala schopnosť ručiteľa (zrejme mal na mysli spoludlžníka) pri možných rizikách so splácaním úveru. Žalovaný 1/ mal v čase vymáhania splátok pracovné pomery so zamestnávateľmi. Bol a je schopný splácať svoje pohľadávky. Splátkam sa vyhýba. Z uvedených dôvodov žalovaný 2/ s uplatneným nárokom nesúhlasí.
3/ Žalovanému 1/ sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz žalovanému 1/ a z dôvodu podaného odporu žalovaným 2/ došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená na Okresný súd Prievidza.
4/ Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že odpor považuje za nedôvodný. Poukázal na to, že procesná obrana žalovaného 2/ spočíva iba vo všeobecných tvrdeniach o tom, že za úver iba ručil a mal ho splácať žalovaný 1/ a odpor neobsahuje skutočnosti alebo právne posúdenie, ktoré by spochybnili ním tvrdený nárok.
5/ Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanom odpore s tým, že „opravil“ výšku zaplatených splátok za syna (žalovaného 1/) zo sumy 2.107,33 eur na sumu 2.075,64 eur.
6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 2/, listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 7, formulár pre štandardné informácie o spotr. úvere č.l. 10, informácie o RPMN č.l. 12, dohoda o zrážkach zo mzdy č.l. 12,14, výpis z úverového účtu č.l. 17, výzva na splatenie dlžnej časti úveru č.l. 19, podací hárok č.l. 31, výzva na úhradu dlžnej sumy č.l. 20, 21 + doručenka č.l. 22,42, podací hárok č.l. 39, predžalobná výzva na plnenie č.l. 41 , podací hárok č.k. 43, obchodné podmienky pre spotrebiteľské zmluvy č.l. 48, VOP č.l. 51, sadzobník poplatkov pre FO č.l. 60, doklad o úvere č.l. 96, výpisy z účtu č.l. 99 - 101, 145-151, výpisy z úverového registra doručené súdu 18.5.2022, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7/ Dňa 14.1.2016 uzavrel žalobca so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý bezúčelový úver 5.500,- eur, a to prevodom na účet žalovaného 1/. Žalovaní 1/ a 2/ mali splácať úver v mesačných splátkach po 121,56 eur v počte splátok 96, splatnosť mesačnej splátky bola určená k 20. dňu v mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky bol 20.2.2016, poslednej splátky 20.1.2024. Výška fixnej úrokovej sadzby bola 19,80 % ročne, RPMN 21,70 % ročne. Celková čiastka k zaplateniu bola v zmluve vyjadrená sumou 11.034,62. V zmluve bolo dohodnuté aj poistenie schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia. Poistné bolo dohodnuté v sume 6,60 eur mesačne a bolo súčasťou dohodnutej splátky.
8/ V časti 4 zmluvy v bode 4.5 si zmluvné strany dohodli, že v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka/spoludlžníka s platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník/spoludlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
9/ V štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere sú uvedené údaje totožné s tými, ktoré sú obsahom zmluvy.
10/ Z informácie o RPMN vyplýva, že na účely výpočtu RPMN boli použité celkové náklady spojené so zmluvou o úvere s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve.
11/ Žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ dňa 14.1.2016 podpísali aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou žalobca zabezpečoval svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere.
12/ Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.9.2021 je zrejmé, že žalovaní svoj záväzok riadne a včas nesplácali. K uvedenému dňu boli nepretržite po splatnosti od 20.2.2020. Na istinu boli žalovanými splatených 1.086,55 eur.
13/ Podaním zo 17.8.2020 vyzval žalobca žalovaných na splatenie dlžnej časti úveru s upozornením, že ku dňu 17.8.2020 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 829,26 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky 793,26 eur, poplatkov 36 eur a poistného 0 eur.
14/ Podaním označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy zo 14.9.2020 oznámil žalobca žalovaným, že úverový záväzok voči nemu sa stal k 14.9.2020 predčasne splatný v celom rozsahu. Výšky dlžnej sumy vyčíslil nasledovne: istiny 4.413,45 eur, úrok 534,31 eur, poplatky za upomienky 45 eur, spolu 4.992,76 eur. Zároveň žalovaných vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na pošte 16.9.2020. Žalovaný 1/ ju prevzal 21.9.2020, žalovaný 2/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
15/ Podaním z 10.11.2021 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaných na úhradu dlhu z úverovej zmluvy s uvedením čísla účtu, na ktorý je možné dlh uhradiť a kontaktných údajov (telefón, mail). Zásielka bola podaná na pošte 11.11.2021.
16/ Žalovaný 2/ predloženými dokladmi preukázal, že má aj úver vo výške 4.900 eur s mesačnou splátkou 79,88 a konečnou splatnosťou 20.4.2025 a v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcom (ako spoludlžník) mal úver vo výške 9.030 eur s mesačnou splátkou 148,04 eur a konečnou splatnosťou 13.8.2024.
17/ Z predložených výpisov z účtu žalovaného 2/ je zrejmé, že žalovaný 2/ na účet žalobcu uhrádzal viacero splátok s poznámkou „pôžička za U. Q.“.
18/ Na pojednávaní vo veci dňa 20.6.2022 právny zástupca žalobcu poukázal na doterajšie vyjadrenia a žalobe navrhol vyhovieť.
19/ Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 20.6.2022 uviedol, že nie je v jeho schopnostiach dlh zaplatiť ani v splátkach. Poukázal na to, že za syna (žalovaného 1/) uhradil už dosť vysokú sumu, syn pracuje niekde v zahraničí a dlh by mal uhradiť on.
20/ Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21/ Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22/ Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25/ Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26/ Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27/ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28/ Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29/ Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
30/ Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
31/ Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32/ Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. v platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33/ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ je spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah medzi sporovými stranami je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Preto bol súd z úradnej moci povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
34/ V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom bola dňa 14.1.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému 1/ ako dlžníkovi úver prevodom peňažných prostriedkov vo výške 5.500 na jeho účet. Tieto skutočnosti neboli sporné. V spore nebolo žalovanými rozporované ani to, že úver nesplácali riadne, výšku dlžnej sumy nenamietali.
35/ Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a nezistil žiadne ustanovenia, ktoré by vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky.
36/ V zmluve (oddiel 4. bod 4,5) bolo dohodnuté oprávnenie banky žiadať od dlžníka/spoludlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru, alebo jej časti počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca dodržal zákonný postup pri zosplatnení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), keď výzvou zo dňa 17.8.2020 (zaslanou obom žalovaným) upozornil žalovaných na omeškanie splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a až následne podaním z 14.9.2020 úver zosplatnil.
37/ Žalovaný 2/ namietal nesplnenie povinnosti žalobcu spočívajúcej v riadnom posúdení schopnosti žalovaného 2/ splácať spotrebiteľský úver (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.). Cieľom § 7 (ako aj § 11 ods. 2) zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.
V danom spore žalobca na výzvu súdu zaslal vyjadrenie, v ktorom popísal postup jednotlivých úkonov pri skúmaní bonity žalovaných nasledovne: deklarovaný pomer a príjem žiadateľa (žalovaného v I. rade) banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem vo výške 450 eur, pomer a príjem spolužiadateľa (žalovaného v II. rade) banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala jeho príjem vo výške 300 eur, deklarovaný druh a výšku dôchodku spolužiadateľa (žalovaného v II. rade) banka overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 200 eur, v rámci posudzovania mala banka k dispozícií kompletné informácie o úverových vzťahoch klientov (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, žiadateľ (žalovaný v I. rade) si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti, spolužiadateľ (žalovaný v II. rade) rodinný stav ženatý a 2 vyživované deti. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 5.500 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 114,96 eur + poistenie 6,60 eur. Žalobca sa pri skúmaní bonity žalovaných správal štandardne (rovnako ako voči všetkým ostatným klientom), keď preveroval príjem a finančnú situáciu žalovaných prostredníctvom úverového registra (SRBI) a Sociálnej poisťovne. Zistený príjem žalovaných bol podľa interného bankového systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky, vrátane dostatočnej rezervy peňažných prostriedkov aj na ďalšie životné náklady. K vyjadreniu priložil listinu - dáta dopytu obsahujúcu verifikačné otázky s odpoveďami žalovaného 1/ aj žalovaného 2/ a výpis z registra klientskych informácií oboch žalovaných.
Z predložených listín vyplýva, že bonita žalovaného 1/ aj žalovaného 2/ bola pred uzavretím zmluvy skúmaná. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou, a teda neporušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Preto súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
38/ Súd sa zaoberal aj otázkou premlčania. Pri určení začiatku plynutia a dĺžky premlčacej doby vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, k zosplatneniu úveru došlo zákonným spôsobom. Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo 14.9.2020, čomu predchádzala výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo 17.8.2020, v ktorej žalobca poukazuje na omeškanie splátok o viac ako 3 mesiace. V tom čase bola poslednou splátkou s viac ako 3 mesačným omeškaním splátka splatná 20.4.2020. Veriteľovi sa preto počíta začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka od splatnosti tejto splátky. Žaloba bola na súd podaná 19.11.2021. Uplatnené právo teda nie je premlčané.
39/ Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Žalovaní si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy týkajúce sa splácania úveru riadne neplnili. Suma, ktorú žalovaní žalobcovi doposiaľ zaplatili vyplynula zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predloženého stavu úveru. Žalovaní v konaní nepreukázali (ani netvrdili), že by uhradili vyššiu sumu. Zostávajúcu výšky istiny v sume 4.413,45 eur preto súd považoval za nespornú. Započítanie úhrad žalobca podrobne špecifikoval, pričom pri započítaní platieb žalobca postupoval v zmysle zmluvných dojednaní so žalovanými (bod 6.5 zmluvy). Žalovaní žiadnym spôsobom nepopreli ani tvrdenia žalobcu, týkajúce sa požadovaného úroku z úveru vyčísleného sumou 888,35 eur (celkové náklady 11.034,62 eur - istina 5.500 eur - poistné (96 mesiacov x 6,60 eur) - 4.012,67 eur (doteraz zaplatené úroky)). Preto súd aj vyčíslený úrok z úveru považoval za nespornú skutočnosť. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú istinu 4.413,45 eur, aj úrok vo výške 888,35 eur.
40/ Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny, pričom platí, že môžu existovať vedľa seba. V danom prípade v zmluve dohodnutý úrok patrí žalobcovi ako veriteľovi do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, a preto sú žalovaní ako dlžníci povinní vrátiť žalobcovi nielen poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úrok z úveru, ktorý nemá vplyv na omeškanie, ale je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je dôsledkom omeškania žalovaných so splatením splátok úveru resp. zosplatnenej úverovej pohľadávky. Preto sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.) odo dňa ako si ho uplatnil žalobca, t. j. úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.413,45 eur (t.j. výška nezaplatenej istiny) od 15.9.2020 (deň nasledujúci po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) do zaplatenia.
41/ Okrem istiny úveru, úrokov z úveru a úrokov z omeškania boli žalobcovi priznané aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Z aktuálneho stavu úveru je zrejmé, že tieto si žalobca uplatnil za zasielanie upomienok, upozornení a výziev obom žalovaným v sume 45 eur (5 x 9 eur), ktorá suma nebola v konaní sporná. Žalobca podacími hárkami preukázal, že listiny obsahujúce výzvy na splnenie záväzku obom žalovaným skutočne zasielal, čím mu vznikli náklady, a preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.
42/ Podľa § 511 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
43/ Spoločný záväzok, kedy na strane dlžníka vystupuje viacero subjektov, môže byť spoločný a nerozdielny (t.j. solidárny), alebo delený. Delenými sú všetky spoločné záväzky s deliteľným plnením, pri ktorých právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje solidaritu. V prípade delených záväzkov je voči veriteľovi povinný dlžník plniť len svoj vymedzený diel a veriteľ od neho nemôže požadovať viac. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 14.1.2016 však nevyplýva, že by išlo o záväzok delený (a netvrdili to ani žalovaní), ale išlo o záväzok solidárny. Ak je záväzok solidárny, veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo zaviazaných dlžníkov. Vzhľadom k uvedenému sú neopodstatnené tvrdenia žalovaného 2/, že záväzok má plniť žalovaný 1/. Tu súd s poukazom na solidaritu záväzku z úverovej zmluvy zdôrazňuje, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého žalovaného.
44/ O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď súčasné pomery žalovaného 1/, ktoré by mohli odôvodňovať dlhšiu lehotu na splnenie povinnosti, nie
sú súdu známe a žalovaný 2/ o dlhšiu lehotu nežiadal, vyjadril sa, že nie je schopný uhrádzať akékoľvek splátky. Tu súd poukazuje na to, že žalovaní sa môžu so žiadosťou o splátky obrátiť na žalobcu.
45/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.