Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/412/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému W. M., trvale bytom C., T. M. XXXX/X o zaplatenie 1.458,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 805,55 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2011 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 995,82 eur od 13.12.2010 do 31.1.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 962,51eur od 1.2.2011 do 28.2.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 958,10 eur od 1.3.2011 do 31.3.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 897,19 eur od 1.4.2011 do 31.5.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 860,63 eur od 1.6.2011 do 30.6.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 811,03 eur od 1.7.2011 do 31.8.2011, omeškaný riadny úrok do 30.11.2010 vo výške 81,92 eur, omeškaný úrok z omeškania do 30.11.2010 vo výške 1,05 eur a omeškané poplatky do 30.11.2010 vo výške 5,28 eur, všetko do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.4.2012, po zmene žaloby (čiastočného späťvzatia v časti debetného zostatku 61,98 eur s debetným úrokom 25% ročne od 29.1.2012 do zaplatenia) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.396,30 eur, 12% ročným úrokom z úveru zo sumy 904,18 eur od 30.1.2012 do zaplatenia , 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 904,18 eur od 30.1.2012 do zaplatenia a 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 240,20 eur od 30.1.2012 do zaplatenia. V priebehu konania súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu ČSOB a.s. vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. na základe postúpenia pohľadávky voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2016. Žalobca uviedol, že ČSOB a.s. dňa 22.9.2006 uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA a dňa 5.2.2004 Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 2.4.2002, na základe ktorého poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte (ďalej len kontokorentný úver) do výšky úverového limitu 30.000,- Sk (t.j. 995,82 eur). Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas ani po zaslaní výzvy na úhradu dlhu zo dňa 11.10.2010, banka vyhlásila svojim Oznámením zo dňa 1.12.2010 celú svoju pohľadávku dňom 30.11.2010 za splatnú a vyzvala žalovaného na jej zaplatenie najneskôr do 12.12.2010. Žalobca v žalobe tvrdil, že dlh žalovaného ku dňu 29.1.2012 pozostáva z istiny kontokorentného úveru vo výške 904,18 eur, úrokmi z úveru vo výške 240,20 eur, úrokov z omeškania vo výške 251,92 eur. Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval zmluvou o bežnom účte, Dodatkom č. 1 k zmluve, poslednou výzvou s poštovým podacím hárkom, oznámením o zosplatnení dlhu s poštovým podacím hárkom, výpismi z účtu, obchodnými podmienkami, sumarizáciou pohľadávky. Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.

2. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 21.5.2012 platobný rozkaz pod č.k. 14Ro/142/2012-23, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.458,28 eur s prísl. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, preto bol súdom zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. Žalovaný prevzal žalobu dňa 22.10.2016, ale sa k nej písomne nevyjadril. Na pojednávanie dňa 6.3.2017 sa nedostavil, ospravedlnil svoju neprítomnosť rodinnými problémami a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Nepredložil žiadne listinné dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o bežnom účte, Dodatku č. 1 k zmluve, poslednej výzvy s poštovým hárkom, oznámenia o zosplatnení dlhu s poštovým hárkom, výpisov z účtu, obchodných podmienok, sumarizácie pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:

5. V priebehu konania súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu ČSOB a.s. vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. na základe postúpenia pohľadávky voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2016.

6. Žalobca uviedol, že ČSOB a.s. dňa 22.9.2006 uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA a dňa 5.2.2004 Dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 2.4.2002,na základe ktorého poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte (ďalej len kontokorentný úver) do výšky úverového limitu 30.000,- Sk (t.j. 995,82 eur). Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas ani po zaslaní výzvy na úhradu dlhu zo dňa 11.10.2010, banka vyhlásila svojim Oznámením zo dňa 1.12.2010 celú svoju pohľadávku vo výške 1.091,16 eur dňom 30.11.2010 za splatnú a vyzvala žalovaného na jej zaplatenie najneskôr do dňa 12.12.2010.Podľa poštového podacieho hárku toto oznámenie podala na doručovanie dňa 3.12.2010.

7.Žalobca predložil sumarizáciu svojej pohľadávky (tabuľku na č.l. 70 spisu), podľa ktorej ku dňu zosplatnenia dňa 30.11.2010 evidoval dlh žalovaného a to na istine vo výške 995,82 eur, na omeškanom riadnom úroku z úveru (pri 16,9% ročnej sadzbe) vo výške 81,92 eur, na nezaplatených úrokoch z omeškania (pri 9% ročnej sadzbe) vo výške 1,05 eur, na omeškaných poplatkoch vo výške 5,28 eur. V sumarizácii boli uvedené úhrady zo strany žalovaného po zosplatnení dlhu v celkovej výške 190,27 eur, pričom sumy 36,56 eur, 49,6 eur a 5,48 eur si započítal na úhradu istiny, čím zostala neuhradená istina vo výške 904,18 eur a ostatné úhrady započítal na príslušenstvo istiny. Podľa sumarizácie a písomného vyjadrenia žalobcu žalovaný po zosplatnení pohľadávky t.j. po dni 30.11.2010 uhradil nasledovné sumy: v 1/2011 sumu 33,31 eur, v 2/2011 sumu 4,41 eur, v 3/2011 sumu 60,91 eur, v 5/2011 sumu 36,56 eur, v 8/20115,48 eur ( bez uvedenia dňa úhrady v mesiaci).

8. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení:

9. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ods.1) záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (ods.2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

12. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy (ods.1) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. (ods.2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14. Podľa § 52 ods. 2, veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý nemá prechodné ustanovenia, stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého (§ 3) je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd zistil, že v prejednávanej veci strany sporu uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte dňa 22.9.2006, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 479 a nasl. Obchodného zákonníka podľa § 710 Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Napriek tomu, že predmetná zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 250/2007 Z.z. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru predmetnej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda sa týka konečnej splatnosti riadnych úrokov úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým v čase uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť riadnych úrokov stanovuje do dňa splatenia úveru, Občiansky zákonník takúto splatnosť neumožňuje, ale iba do doby splatnosti pôžičky. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase uzavretia zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.

19. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi zostatok dlhu vyčíslený žalobcom ku dňu splatnosti 30.11.2010 podľa vyčíslenia na č.l. 70 spisu vo výške nezaplatenej istiny 995,82 eur, nezaplateného riadneho úroku vo výške 81,92 eur, nezaplateného úroku z omeškania z istiny 9% ročne vo výške 1,05 eur, nezaplatených poplatkov 5,28 eur. Vo zvyšnej časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

20. Vzhľadom na súdnu prax zakazujúcu anatocizmus (t.j. požadovanie úrokov z omeškania z riadnych úrokov) z dôvodu, že riadne úroky sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku, súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania a riadneho úroku a v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.

21. Podľa tabuľky žalobcu z č.l. 70 spisu ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že žalovaný uhradil po zosplatnení dlhu t.j. po dni 30.11.2010 nasledovné sumy: v januári/2011 sumu 33,31 eur, vo februári/2011 sumu 4,41 eur, v marci/2011 sumu 60,91 eur, v máji/2011 sumu 36,56 eur, v auguste/20115,48 eur ,avšak bez uvedenia dňa úhrady v mesiaci, preto súd vychádzal z posledného dňa v mesiaci ako dňa úhrady jednotlivých splátok.

22. Žalovaný bol zaviazaný uhradiť podľa vyššie citovaných ustanoví zostatok istiny 995,82 eur po odpočítaní jednotlivých splátok zaplatených po zosplatnení v celkovej výške 190,27 eur, teda vo výške 805,55 eur so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka po zohľadnení jednotlivých splátok v nasledovnej výške:

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 995,82 eur od 13.12.2010 (t.j. nasledujúci deň po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy zo dňa 1.12.2010) do 31.1.2011 (t.j. do zaplatenia splátky 33,31 eur),

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 962,51eur (= 995,82-33,31 eur) od 1.2.2011 do 28.2.2011(t.j. do zaplatenia splátky 4,41 eur),

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 958,10 eur (= 962,51-4,41 eur) od 1.3.2011 do 31.3.2011(t.j. do zaplatenia splátky 60,91 eur,

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 897,19 eur (=958,10-60,91 eur) od 1.4.2011 do 31.5.2011(t.j. do zaplatenia splátky 36,56 eur)

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 860,63 eur (= 897,19- 36,56 eur) od 1.6.2011 do 30.6.2011(t.j. do zaplatenia splátky 49,60 eur)

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 811,03 eur (=860,63-49,60 eur) od 1.7.2011 do 31.8.2011(t.j. do zaplatenia splátky 5,48 eur)

- 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 805,55 eur (= 811,03-5,48 eur) od 1.9.2011 do zaplatenia.

23. Súd všetky splátky, zaplatené žalovaným po zosplatnení dlhu, započítal na úhradu dlžnej istiny, pretože takýto postup je priaznivejší pre žalovaného ako spotrebiteľa.

24.Podľa § 255 ods. 2 (Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016) súd nepriznal pomerne úspešným stranám sporu náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.