Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovanej v 1. rade : D., žalovanému v 2. rade: C., o zaplatenie sumy 12.440,90 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti riadneho úroku vo výške 2055,74 € vyčísleného do 07.02.2014 a v časti riadneho úroku vo výške 6,897% ročne zo sumy 12.440,90 € od 08.02.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 12.440,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 12.440,90 € odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku..

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 12.440,90 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.440,90 € od 08.02.2014 do zaplatenia, s riadnym úrokom vo výške 2.055,74 € do 07.02.2014, s riadnym úrokom vo výške 6,897% p.a. z istiny vo výške 12.440,90 € od 08.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania do 07.02.2014 vo výške 2.581,77 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že veriteľ uzavrel so žalovanými ako dlžníkomi dňa 21.01.2010 Zmluvu o úvere č. R. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 44.800 €. Žalovaní poskytnutý úver čerpali dňa 25.01.2010 jednorazovým čerpaním. Žalovaní boli povinní splácať úver mesačnými anuitnými splátkami vždy k 25. dňu v mesiaci. Poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. zo dňa 21.10.2010. Založená nehnuteľnosť bola vo vlastníctve tretej osoby, a to E. a E.. Žalovaní sa dostali s úhradou splátky splatnej 25.11.2012 a následne neuhradili ani splátky splatné 25.12.2012, 25.01.2013. Výzvou zo dňa 27.12.2012 žalobca vyzval žalovaných na úhradu splatných splátok a upozornil ich, že ak neuhradia svoje splatné záväzky, žalobca vyhlási úver za predčasne splatný. Žalobca následne zosplatnil úver ku dňu 26.02.2013. Žalobca predčasnú splatnosť oznámil žalovaným listom zo dňa 26.02.2013 a vyzval ich na úhradu celého dlhu, ktorý ku dňu 26.02.2013 predstavoval celkovú sumu 42.911,53 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaní svoje splatné záväzky neuhradili, žalobca pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky speňažením zálohu. Predaj bol uskutočnený na dražbe dňa 16.09.2013, o čom bola spísaná notárska zápisnica N 2566/2013 dňa 16.09.2013, pričom cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 34.200 € Výťažok z predaja

zálohu bol použitý nasledovne: 30.546,13 € na uspokojenie pohľadávky a suma 3.653,87 € na úhradu nákladov spojených s vymáhaním zabezpečenej pohľadávky. Listom zo dňa 02.01.2014 vyzval žalobca žalovaným na úhradu zostávajúcej časti pohľadávky v sume 16.407,98 €. Záväzok žalovaným pozostával zo sumy istiny 12.440,90 €, riadnych úrokov 2.055,74 € a úrokov z omeškania 2.581,77 €. Žalobca touto žalobou teda žiadal uhradiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania.

2. Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2015 upravil svoju žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania tak, že žiadal žalovaných zaviazať na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25% ročne.

3. Žaloba spolu s poučeniami a výzvou bola doručená žalovanej v 1. rade dňa 17.08.2016 a žalovanému v 2. rade dňa 17.08.2016.

4. Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Pri podpise zmluvy, kde bol uvedený ako spoludlžník mu bolo zo strany ručiteľa p. E. sľúbené, že v prípade akýchkoľvek problémov prevezme všetky plnenia na seba, ke´dže súd aj s manželkou ručitelia a zároveň vlastníci nehnuteľnosti. Z úveru žalovaný v 2. rade nepoužil ani euro a nikdy ani nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola z uvedeného úveru kúpená. Ďalej poukázal na neštandardné konanie zo strany banky, kedy ho oslovili jeden krát telefonicky a keď uviedol, že so slečnou E. už nie je v kontakte, ďalej ho neoslovovali. V čase podpisu zmluvy tvorili so žalovanou v 1. rade pár a aj v zmluve bola poznámka, že je jej priateľ. Po tomto telefonáte sa žalovaný v 2. rade spojil s pánom E. a ten ho ústne upokojil, že všetko sa rieši s právničkou a uvedenú nehnuteľnosť sa snaží predať, aby mohol uspokojiť banku. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že svoje pôžičky si vždy riadne a načas splácal a čom svedčí aj jeho úverový register. Tento úver nikdy nečerpal a nikdy z neho neminul žiadne peniaze. K vyjadreniu žalovaný v 2. rade pripojil čestné prehlásenie pána E., že preberá zodpovednosť za uvedený úver.

5. Podaním doručeným súdu dňa 04.10.2016 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že to, že žalovaný v 2. rade nepoužil z úveru ani euro je len jednostranné tvrdenie, ktoré nebolo doložené žiadnym dôkazom. Toto skutkové tvrdenie je z pohľadu, že žalovaný v 2. rade je ako spoludlžník zaviazaný za záväzok z úveru spoločne a nerozdielne, právne bezvýznamné. Išlo o bezúčelový úver, teda z pohľadu žalobcu nehnuteľnosť predstavovala záloh. Čestné vyhlásenie E. zo dňa 28.08.2014 nezbavuje žalovaného v 2. rade záväzku zo Zmluvy o úvere. Spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne a dlžník sa nemôže bez súhlasu veriteľa dohodnúť s treťou osobou, že tá za neho prevezme záväzok. Pri poskytovaní úveru bol zohľadnený aj príjem spoludlžníka. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade pomohol vtedajšej svojej priateľke získať od žalobcu vyšší objem finančných prostriedkov.

6. Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2016 sa k veci vyjadril znova žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že spoludlžníkom sa stal až na podnet pracovníčky banky. On nešiel do banky s úmyslom, že chce úver. Žalovaná v 1. rade bola riadne zamestnaná a úver mal byť pre jej rodičov, ktorí mali ručiť svojou nehnuteľnosťou. To, že peniaze boli z banky čerpané sa dozvedel až v januári 2013.

7. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.

8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.03.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade sa nedostavila. Predvolanie na pojednávanie prevzala dňa 14.02.2017, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd preto rozhodol v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), že bude konať v neprítomnosti žalovanej v 1. rade.

9. Na pojednávaní pred jeho otvorením žalobca z dôvodu vývoja judikatúry v rámci spotrebiteľskej problematiky vzal žalobu späť v časti riadneho úroku do 07.02.2014 vo výške 2055,74 €, riadneho úroku vo výške 6,897% ročne zo sumy 12.440,90 € od 08.02.2014 do zaplatenia. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tieto žalobca vyjadril tak, že žiada zaplatiť nevyčíslené úroky z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy istiny 12.440,90 € odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, teda odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia.

10. Podľa § 145 ods. 2 Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť pred otvorením pojednávania, súd konanie v späťvzatej časti týmto rozsudkom zastavil aj bez súhlasu žalovaných.

13. Predmetom konania ostalo zaplatenie istiny vo výške 12.440,90 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. z dlžnej sumy odo dňa 27.02.2013 do zaplatenia.

14. Na pojednávaní žalobca aj žalovaný v 2. rade zotrvali na svojich vyjadreniach.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere zo dňa 21.01.2010, obchodnými podmienkami úverov, upomienkou č. 2 zo dňa 27.12.2012, doručenkou, oznámením o predčasnej splatnosti zo dňa 26.02.2013, doručenkou žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, výzvou na úhradu záväzku, doručenkou, oznámením o začatí výkonu záložného práva, doručenkami, správou o výkone záložného práva, doručenkami, čestným prehlásením E., zmluvou o zriadení záložného práva a zistil tento skutkový a právny stav:

16. Zo zmluvy o úvere č. R. zo dňa 21.01.2010 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej v 1. rade ako dlžníčke a žalovanému v 2. rade ako spoludlžníkovi bezúčelový úver vo výške 44.800 € s úrokovou sadzbou 5,10 % p.a.. Žalovaní sa zaviazali úver splácať mesačne po 318,12 €. Počet splátok úveru bol 240.

17. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. R. zo dňa 21.01.2010 súd zistil, že na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosť. Záložcami boli E. a I..

18. Z upomienky č. 2 zo dňa 27.12.2012 súd zistil, že žalobca žalovanú v 1. rade vyzval na zaplatenie dlhu s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná v 1. rade výzvu prevzala dňa 03.01.2013.

19. Z výzvy ručiteľa na úhradu záväzku zo dňa 27.12.2012 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného ako spoludlžníka na zaplatenie dlhu s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru. Žalovaný v 2. rade výzvu prevzal dňa 04.01.2013.

20. Z Oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 26.02.2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade, že využil svoje právo a mimoriadne vyhlásil splatnosť celého úveru nakoľko žalovaní úver riadne nesplácali. Úver sa stal splatným dňa 26.02.2013. Zásielka bola žalovanej v 1. rade aj žalovanému v 2. rade doručená dňa 04.03.2013 (podľa doručeniek založených v spise).

21. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 04.04.2013 súd zistil, že vzhľadom k tomu, že žalovaní úver nesplácali riadne a včas došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vzhľadom na zabezpečenie úveru záložným právom na nehnuteľnosť žalobca pristupuje k výkonu záložného práva.

22. Zo správy o výkone záložného práva zo dňa 02.01.2014 súd zistil, že výťažok z predaja predstavoval sumu 34.200 € a bol použitý tak, že suma 30.546,13 € bola použitá na započítanie pohľadávok z úveru a suma 3.653,87 € bola použitá na úhradu nákladov spojených s vymáhaním zabezpečenej pohľadávky. Zvyšná dlžná suma pohľadávky z úveru predstavovala 16.886,86 €.

23. Zo žaloby súd zistil, že dlžná suma úveru predstavuje istinu 12.440,90 €, riadny úrok 2.055,74 € a vyčíslené úroky z omeškania v sume 2.581,77 €.

24. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

32. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezúčelový úver v sume 44.800 € a žalovaní sa zaviazali spoločne a nerozdielne uvedenú sumu vrátiť v 240-tich pravidelných splátkach. Pohľadávka z úveru bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť pričom záložcami boli E. a I.. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a z výziev žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy súd zistil, že žalovaní úver riadne nesplácali. Uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalovaný v 2. rade. Jeho obrana v konaní spočívala len v tom, že úver mal byť poskytnutý pre účely kúpy nehnuteľnosti rodičom žalovanej v 1. rade, ktorý za úver nehnuteľnosťou aj ručili. Žalovaný v 2. rade sa v konaní ďalej bránil tým, že z poskytnutého úveru nečerpal on sám ani euro. V konaní ďalej žalovaný v 2. rade predložil čestné prehlásenie E., že preberá záväzky z uvedeného úveru. Takúto obranu súd ale považoval za nedôvodnú. Žalovaný v 2. rade uviedol, že Zmluvu o úvere riadne podpísal a priznal, že chcel pomôcť svojej vtedajšej priateľke žalovanej v 1. rade. To, že z úveru žalovaný v 2. rade nepoužil ani euro je skutkové tvrdenie, ktoré nebolo ničím preukázané. Avšak aj keby tomu tak naozaj bolo, nie je to v konaní podstatné. Žalovaný v 2. rade sa rovnako ako žalovaná v 1. rade zaviazal poskytnutý úver splácať, čo sa však nedialo. Z takéhoto zmluvného vzťahu je rovnako povinný tak žalovaný v 2. rade ako aj žalovaná v 1. rade, a to spoločne a nerozdielne, nakoľko im bol úver poskytnutý solidárne. Účel poskytnutých finančných prostriedkov v tomto prípade nie je podstatný, nakoľko išlo o bezúčelový úver. Preto mal súd za to, že nárok žalobcu za zaplatenie dlžnej sumy ako pohľadávky z poskytnutého a nevráteného úveru je dôvodný.

33. Súd v konaní neprihliadol na čestné vyhlásenie E. založené na č.l. 52, ktorým mal vyhlásiť, že preberá záväzok za svoju dcéru žalovanú v 1. rade z predmetnej zmluvy o úvere, nakoľko na to, aby malo takéto vyhlásenie právne účinky voči veriteľovi - žalobcovi, muselo by byť veriteľom podpísané a odsúhlasené. To sa však nestalo.

34. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že obaja žalovaní sú spoločne a nerozdielne povinní žalobcovi dlžnú sumu zaplatiť.

35. Pokiaľ ide o výšku istiny, súd vychádzal zo skutočnosti, že na úhradu dlhu z poskytnutého úveru bol započítaný aj výťažok z vykonanej dražby na záloh, ktorý poskytnutý úver zabezpečoval. Zo správy o výkone záložného práva súd zistil, že na úver bolo započítaných 30.546,13 € a zvyšná dlžná suma predstavuje 16.886,86 €. Žalobca v konaní uplatnil na zaplatenie istinu 12.440,90 €, pričom výšku tejto istiny žiadna zo strán nerozporovala. V časti riadnych úrokov z úveru vzal žalobca žalobu späť a časť vyčíslených úrokov z omeškania žalobca upravil tak, že žiadal ich zaplatenie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti až do zaplatenia. Preto súd týmto rozsudkom zaviazal žalovanú v 1. rade a žalovaného v 2. rade na zaplatenie istiny vo výške 12.440,90 € ako sumy dlžnej istiny z poskytnutého úveru.

36. Žalovaní sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania dňa 27.02.2016, t.j, dňom nasledujúcim po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania a to vo výške 8% ročne zo sumy 12.440,90 € počítaný od 27.02.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo žalobcom uplatnenej výšky 8 % nakoľko je viazaný jeho návrhom, hoci ku dňu omeškania mu vznikol nárok na úroky z omeškania vo vyššej výške.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. V časti uplatnenej istiny bol v konaní plne úspešný žalobca, preto mu v zmysle § 255 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).