Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-351-2015.pdf
PDF · 76.49 KB
No categories available
12Er/351/2015
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO : 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice proti povinnej R. F., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XX, o vymoženie 39,44 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Karasom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.05.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 17.03.2015 oprávneného a exekučného titulu.
2. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok zo dňa 08.03.2010 sp. zn. 3C/1622/2009 vydaný Mgr. Michalom Škriabom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice konajúcom v Košiciach. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2010 a vykonateľnosť dňa 27.07.2010. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 39,44 eur s prísl. a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 230 eur, to všetko do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku.
3. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
4. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
5. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 psím. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
6. Podľa § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
7. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul (a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj, nakoľko exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zák. č. rozhodcovskom konaní. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrh, ex offo ( stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo 34842/2009-100).
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, je spotrebiteľskou zmluvou aj iná odplatná zmluva upravená v ôsmej časti tohto zákona, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktoré nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.
10. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu -poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009 a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd túto poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
12. Podľa prílohy -podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
13. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
15. Podľa § 879g Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009 týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
16. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009 uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, nakoľko uvádza, že za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia uvedené v § 53 ods. 3 OZ. Keďže ide o demonštratívny výpočet, je tu daná možnosť posúdiť aj iné podmienky za neprijateľné a nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd posúdil poistnú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 39,44 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 08.03.2010 Mgr. Michalom Škriabom, rozhodcom Arbitrážneho súdu Košice konajúcom v Košiciach. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 18.05.2009, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania poistnej zmluvy.
19. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
20. Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS a z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).