Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/535/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcov: 1) J.. Á. A., N. XX.XX.XXXX, C. A. T., D. XX, 2) V.. E. A., N. XX.XX.XXXX, C. A. T., D. XX, zastúpených Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 35537116, proti žalovaným: 1) V.. D. A., N. XX.XX.XXXX, A. T.Á. XX, T., 2) Stavebnému bytovému družstvu Rožňava so sídlom Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, IČO: 31686966, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o. so sídlom Edelényska 2027/3, Rožňava, IČO: 47258853, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu, takto

rozhodol:

I. Žalobu žalobcov 1), 2) z a m i e t a .

II. Žalovanému 1) nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Žalovanému 2) priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 % .

IV. P r i z n á v a znalcovi PhDr. Igorovi Grajcarovi so sídlom Jarková 1011/9, 075 01 Trebišov za podaný znalecký posudok č. 025/2016 zo dňa 02.11.2016, podaný na súde dňa 04.11.2016 odmenu vo výške 517,92 Eur a znalec má nárok na úhradu odmeny od žalobcov 1) a 2) spoločne a nerozdielne vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodná žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o prevode družstevného bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T. a Zmluva o výkone správy zo dňa 12.03.2003 (ďalej v texte len ako „Zmluva o prevode družstevného bytu“) je neplatná. Ďalším nárokom sa domáhala určenia, že žalovaný 2) je vlastníkom bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T..

2. Súd konanie o nároku na určenie, že žalovaný 2) je výlučným vlastníkom bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. T. uznesením sp. zn. 10C/535/2012 - 19 zo dňa 16.01.2013 zastavil.

3. Súd rozsudkom 10C/535/2012-52 zo dňa 28.06.2013 žalobu pôvodnej žalobkyne zamietol. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, pričom pred rozhodnutím odvolacieho súdu pôvodná žalobkyňa dňa 29.12.2013 zomrela. Odvolací súd pokračoval v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne a to jej deťmi, ktoré sú v súčasnej dobe žalobcovia 1) a 2). Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/440/2013-75 zo dňa 29.10.2014 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa založil zamietavý rozsudok na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ tvrdený nedostatok podpisu na spornej zmluve vyhodnotil iba ako dôvod relatívnej neplatnosti. V dôsledku toho nevykonal ďalšie dokazovanie a preto bolo potrebné rozsudok zrušiť. Zdôraznil, že v prípade, že sú účastníkmi zmluvy obaja manželia, musia byť obaja na zmluve podpísaní

a v prípade, že by podpis jedného z manželov bol nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol k takému úkonu splnomocnený, je potrebné takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný (uznesenie NS Slovenskej republiky z 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo/73/2009). Zároveň uložil súdu I. stupňa vysporiadať sa s otázkou naliehavého právneho záujmu na určení vzhľadom na procesné nástupníctvo žalobcov 1) a 2) po pôvodnej žalobkyni.

4. Pôvodná žalobkyňa svoju žalobu o neplatnosť Zmluvy o prevode družstevného bytu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva so žalovaným 1) im bol ako manželom pridelený do užívania 3-izbový družstevný byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí, bytového domu súpisné č. XXXX, na D. Č.. XX M. T. (ďalej v texte len ako „byt“) a v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve a spoločný nájom bytu manželmi. Manželstvo pôvodnej žalobkyne žalobkyne a žalovaného 1) bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6C/862/2001-73 zo dňa 13.06.2002, právoplatným dňa 30.07.2003. Po rozvode manželstva pôvodná žalobkyňa uhrádzala zo svojich výlučných peňažných prostriedkov nájomné a úhrady spojené s užívaním predmetného bytu. Pôvodná žalobkyňa následne v roku 2004 zistila po oznámení pracovníčky žalovaného 2), že na základe Zmluvy o prevode družstevného bytu došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k bytu č. XX na 2. poschodí, vchod č. XX, bytového domu súpisné č. XXXX, na D. Č.. XX M. T. vedenom Správou katastra Rožňava, okres Rožňava, obec T., katastrálne územie T., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v prospech pôvodnej žalobkyne a žalovaného 1) ako bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti v podiele 1/1. Pôvodná žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že Zmluvu o prevode družstevného bytu nepodpísala a namietala, že jej podpis na nej bol sfalšovaný žalovaným 1). Okolnosti uzatvorenia napadnutej zmluvy boli aj predmetom preverovania políciou a príslušnými orgánmi prokuratúry. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa pôvodná žalobkyňa touto žalobou domáha určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu do jej vlastníctva a do vlastníctva žalovaného 1), nakoľko s takýmto právnym úkonom podľa jej tvrdení nikdy neprejavila vôľu ani súhlas. Poukázala na ustanovenia §§ 39, 40 a 46 Občianskeho zákonníka a zdôraznila, že podpis je náležitosťou písomného prejavu a pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Súd musí na neplatnosť prihliadať a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Tým, že žalovaný 1) podpísal spornú zmluvu sám, nenastali účinky prevodu vlastníckeho práva ani voči nemu, nakoľko manželstvo účastníkov ešte trvalo. Počas manželstva nemohol nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva a nemohol ho nadobudnúť ani do podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na to, že pôvodná žalobkyňa nikdy spornú zmluvu nepodpísala a ani neprejavila vôľu uzavrieť takúto zmluvu, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

5. Žalobcovia 1) a 2) zdôraznili, že ich matka zomrela po rozvode manželstva a preto by nezaniklo spoločné členstvo v družstve, ale prichádzala by do úvahy dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu. Žalobcovia 1) a 2) mali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že hocikto sa stane v budúcnosti členom družstva v rámci vyporiadania spoločného členstva, je pre nich finančne výhodnejšie, aby byt ostal v nájomnom vzťahu z dôvodu, že beží exekučné konanie 12Er/350/2009, kde sa vedie dražba sporného bytu. Pre pôvodnú žalobkyňu by bolo výhodné určiť neplatnosť zmluvy z dôvodu, že by ostali spoloční nájomcovia a po rozvode manželstva by dostala byt z dôvodu, že po rozvode mala zverené maloleté deti do svojej výchovy. Pre súčasných žalobcov 1) a 2), ak by bola určená zmluva za neplatnú, obnovil by sa nájomný vzťah a žalobcovia 1) a 2) by mohli podať žiadosť o odpredaj bytu. Zároveň by byt nemohol byť vydražený exekútorom a žalovaný 1) a žalobcovia 1) a 2) by nemuseli hradiť trovy exekúcie. Žalobcovia 1) a 2) nemajú právny záujem na tom, aby boli vlastníkmi sporného bytu, ale bolo by pre nich výhodnejšie, aby byt zostal družstevný s tým, že by došlo k vyporiadaniu členských práv v SBD a zostatok trhovej hodnoty členského podielu by bol predmetom vyporiadania BSM. V prípade, že by zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, je veľká pravdepodobnosť, že v exekučnom konaní by došlo k vydraženiu bytu a žalobcovia 1) a 2) by teda prišli o majetkovú hodnotu. Po určení neplatnosti darovacej zmluvy by sa stal vlastníkom bytu žalovaný 2). Voči žalovanému 1) si trovy konania neuplatnili a voči žalovanému 2) si uplatnili trovy konania.

6. Žalobcovia 1) a 2) sa na nariadenom pojednávaní bez ospravedlnenia nezúčastnili a navrhli ako dôkaz kontrolný znalecký posudok znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý by zabezpečili, nakoľko pôvodná

žalobkyňa s nimi žila v spoločnej domácnosti a 12.03.2003 nepodpísala zmluvu o prevode družstevného bytu, jej podpis bol sfalšovaný a preto v minulosti podala trestné oznámenie.

7. Žalovaný 1) nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť, pretože namietol premlčanie práva domáhať sa relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu pôvodnou žalobkyňou. Podľa jeho vyjadrení bol byt prevedený do vlastníctva pôvodnej žalobkyne a žalovaného 1) ešte počas trvania ich manželstva v roku 2003 a podanou žalobou sa pôvodná žalobkyňa snažila len účelovo natiahnuť a oddialiť ukončenie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedené na Okresnom súdu Rožňava pod sp. zn. 10C/133/2006. Právny stav bol taký, že boli spoločne s pôvodnou žalobkyňa vlastníkmi predmetného bytu, a že pôvodná žalobkyňa nemala dôkaz preukazujúci opak. V čase podpisu zmluvy boli v rozvodovom konaní a už vtedy spolu nekomunikovali. Žalovaný 1) vo svojej výpovedi poprel, že by zmluvu podpísal za pôvodnú žalobkyňu a od začiatku bol zato, aby bol byt pridelený pôvodnej žalobkyni v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne vstúpili do rokovania s tým, že vec vyriešia dohodou. Splatili by spoločne dlhy na byte a byt by ostal vo vlastníctve žalobcov 1) a 2) a ukončili by sa všetky spory. K dohode však nedošlo. Žalovaný 1) zdôraznil, že žalobcovia 1) a 2) nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko aj keby bola zmluva neplatná, tak po rozvode pôvodná žalobkyňa a žalovaný 1) boli spoloční nájomcovia bytu a po smrti pôvodnej žalobkyne by žalovaný 1) ostal výlučným nájomcom bytu. Žalovaný 1) však trval na tom, že zmluva o prevode družstevného bytu je platná. Žalovaný 1) si trovy konania neuplatnil.

8. Žalovaný 2) navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať pôvodnú žalobkyňu k náhrade trov konania z titulu, že v tomto konaní vznáša námietku premlčania práva domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu. Žalovaný 2) mal zato, že pôvodná žalobkyňa sa nedovolala relatívnej neplatnosti v relevantnom období, t. j. od prevodu družstevného bytu v júli 2003 až do júla 2006, a preto sa jej právo premlčalo. Žalovaný 2) zdôraznil skutočnosť, že zmluva o prevode družstevného bytu bola uzavretá počas trvania manželstva účastníkov s tým, že pôvodná žalobkyňa mala možnosť namietať relatívnu neplatnosť v prípade, že by aj zmluvu nepodpísala. Inak sama skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa nepodpísala túto zmluvu zostáva v polohe, že sú to len jej tvrdenia a nepredložila žiadny relevantný dôkaz preukazujúci opak, keďže podpisy na Zmluve o prevode družstevného bytu nie sú overené. Žalovaný 2) tiež poukázal na to, že už prebehlo deväť súdnych konaní ohľadom úhrady nákladov za užívanie bytu, ktoré konania sa všetky končia exekúciami, pričom žalovaný 1) nepodal ani jeden odpor a nevzniesol žiadne námietky, naopak pôvodná žalobkyňa buď dávala odpor, alebo nepreberala zásielku, resp. nesúhlasila so zaplatením, ale nie z titulu neplatnosti Zmluvy o prevode družstevného bytu. Opakovane sa snažila vyhnúť nútenému výkonu súdnych rozhodnutí, čo vyplýva z exekučných konaní. Jej konanie žalovaný 2) preto považoval za ničím nepodložené a účelové tvrdenie ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu týkajúce sa bytu. Žalovaný 2) zdôraznil, že zmluva o prevode bytu bola uzatvorená počas manželstva spoločných nájomcov bytu a spoločných členov bytového družstva. Členstvo vzniklo 30.01.1990 a byt bol odovzdaný do užívania 26.07.1990. V konaní nebolo preukázané, že podpis pôvodnej žalobkyne na zmluve je falzifikát a tiež nebol predložený žiadny dôkaz zo strany žalobcov 1) a 2), že ich právna predchodkyňa nechcela zmluvu podpísať. Naviac žalobcovia 1) a 2) ako právni nástupcovia pôvodnej vlastníčky bytu a pôvodnej účastníčky zmluvy, nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, nakoľko ich právne postavenie by sa vyhovujúcim rozsudkom nezmenilo s poukazom na § 707 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia NS Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke rozhodnutí 26/1990.

9. Súd sa v konaní oboznámil aj s pripojeným vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania v Rožňave sp. zn. ČVS: ORP-1141/OSV-RV-2005, v ktorom sa nachádza podnet na začatie trestného konania zo dňa 10.8.2005, rozsudok o rozvode účastníkov, zápisnice o výsluchu účastníkov, Zmluva o prevode družstevného bytu, ktorá je predmetom tohto konania, doklady o úhrade kúpnej ceny a úhrade nedoplatkov na nájme a list vlastníctva ohľadom družstevného bytu a návrh na vyporiadanie BSM zo dňa 26.11.2003. Zároveň sa oboznámil so znaleckým posudkom znalca PhDr. Igora Grajcara č. 25/2016 v odbore písmoznalectvo, kde zo záveru posudku vyplýva, že sporný podpis v znení „Bartóková“ v Zmluve o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu z 12.03.2003 je pravdepodobnejšie, že je pravým, teda vlastnoručným podpisom Mgr. Tímea Fáber, vydatej Bartóková, než že by išlo o falzifikát.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov 1) a 2) nie je dôvodná, a preto ju zamietol.

11. Žalobcovia 1) a 2) namietali absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o prevode družstevného bytu do vlastníctva nájomcu uzatvorenej medzi žalovaným 1) a žalovaným 2) a pôvodnou žalobkyňou z dôvodu, že pôvodná žalobkyňa túto zmluvu nepodpísala a podpis na zmluve bol sfalšovaný.

12. Žalovaný 1) ako aj žalovaný 2) popierali tú skutočnosť, že by sfalšovali podpis pôvodnej žalobkyne a obaja považovali zmluvu za platnú. Pôvodná žalobkyňa ani žalobcovia 1) a 2) nepreukázali v konaní, že by bol podpis neplatný, nepreukázali, že by niekto sfalšoval podpis na zmluve. Poukázali na závery znaleckého dokazovania a najmä na skutočnosť, že počas konania pôvodná žalobkyňa, ani žalobcovia 1) a 2) nedoložili podklady pre prípadné znalecké dokazovanie, žalobcovia 1) a 2) sa nevyjadrili k znaleckému posudku a žiadnym spôsobom ho nespochybnili. Žalovaní 1) a 2) zároveň navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že pôvodná žalobkyňa a žalovaný 1) sú vlastníkmi bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy o prevode družstevného bytu č. V 917/03- pol 728/03. Jednou z formálnych náležitostí písomného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý podmieňuje jeho platnosť, je podpis konajúcej osoby.

14. Pôvodná žalobkyňa tvrdila, že zmluvu o prevode družstevného bytu nepodpísala, tvrdila, že jej podpis bol sfalšovaný a preto sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu. Ako dôkaz poukázala na podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv. V konaní nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by spochybnili pravosť jej podpisu. Žalobcovia 1) a 2) ako právni nástupcovia napriek výzve súdu nedoložili v konaní žiaden porovnávací materiál pre možné znalecké dokazovanie na porovnanie podpisu na zmluve o prevode družstevného bytu s inými podpismi pôvodnej žalobkyne. Žalobcovia 1) a 2) sa k znaleckému posudku napriek výzve súdu nevyjadrili a na nariadenom pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnili. V písomnom podaní len uviedli, že označujú dôkaz kontrolný znalecký posudok, nakoľko nesúhlasia so znaleckým posudkom. Na základe vykonaného dokazovania a správania sa strán sporu súd neakceptoval označený dôkaz kontrolný znalecký posudok, keď ho žalobcovia 1) a 2) nepredložili a k existujúcemu znaleckému posudku, ktorý bol vyhotovený počas konania, nepodali žiadne písomné stanovisko. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebolo preukázané, že by podpis pôvodnej žalobkyne bol sfalšovaný. Bolo to tvrdenie pôvodnej žalobkyne, pričom žalovaní 1) a 2) popierali, že by sa podpísali za pôvodnú žalobkyňu, pôvodná žalobkyňa ani žalobcovia 1) a 2) nepreukázali, že by zmluvu podpísali žalovaní 1) a 2). Záver znaleckého posudku vyznieva v prospech tvrdení žalovaných 1) a 2), pričom pôvodná žalobkyňa, resp. žalovaní 1) a 2) žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukazovali svoje tvrdenia, že podpis pôvodnej žalobkyne na zmluve nie je jej podpisom. Neposkytli teda porovnávací materiál pre znalecké dokazovanie napriek písomnej výzve súdu a teda neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia o falošnom podpise pôvodnej žalobkyne. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko súd dospel k záveru, že na Zmluve o prevode družstevného bytu zo dňa 12.03.2003 sú podpísaní obaja členovia družstva, pôvodná žalobkyňa a žalovaný 1). V konaní totiž žiadna zo strán, okrem tvrdenia pôvodnej žalobkyne, nepredložila dôkaz, ktorý by jednoznačným spôsobom preukázal, že podpis pôvodnej žalobkyne nie je pravý.

15. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalobcovia 1) a 2) nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu.

16. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcov 1) a 2). Právny záujem žalobcov 1) a 2) musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu

na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u žalobcov 1) a 2), teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcov 1) a 2), ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase podania žaloby, ale aj v čase rozhodovania súdu. K tomu, či je právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že strana sporu je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí.

18. Pôvodná žalobkyňa mohla mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu, nakoľko v prípade určenia takejto neplatnosti by nebola v postavení bezpodielovej spoluvlastníčky sporného bytu, ale v postavení spoločnej nájomníčky sporného bytu. Po jej úmrtí však nastala zmena, nakoľko ak by došlo k určeniu neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu v súčasnej dobe, postavenie žalobcov 1) a 2) by sa nezmenilo. Teda v prípade, že by došlo k neplatnému prevodu družstevného bytu do vlastníctva pôvodnej žalobkyne a žalovaného 1), ostali by spoločnými nájomcami družstevného bytu. V konaní bolo preukázané, že právo nájmu k družstevnému bytu nadobudli počas manželstva. Pôvodná žalobkyňa a žalovaný 1) boli právoplatne rozvedení dňa 30.07.2003, pričom po rozvode manželstva nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoločného nájmu k spornému bytu. Smrťou pôvodnej žalobkyne by nastala skutočnosť upravená v § 707 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka.

19. Podľa § 707 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka: (1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel. (2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

20. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že ak sa právo na družstevný byt nadobudlo počas manželstva, zostáva členom družstva a výlučným nájomcom družstevného bytu pozostalý manžel a patrí mu členský podiel; nato súd prihliadne v konaní o dedičstve.

21. Vlastnícke právo k spornému bytu svedčí v prospech pôvodnej žalobkyne a žalovaného 1). V súčasnej dobe sa vedie konanie na tunajšom súde o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) pod spisovou značkou 10C/133/2006, ktoré je prerušené z dôvodu, že podstatnou zložkou majetku patriaceho do BSM je sporný byt. Zároveň sa vedie dedičské konanie po pôvodnej žalobkyni pod spisovou značkou 4D/8/2014, ktoré tiež nie je ukončené, nakoľko aj predmetom dedičstva je okrem iných vecí sporný byt.

22. Žalobcovia 1) a 2) by tak v konaní o vyporiadanie BSM, ako aj v dedičskom konaní, vstúpili do práv pôvodnej žalobkyne, ktorá bola ich matkou a pri vyporiadaní práv k bytu by mali nárok z titulu dedičstva každý po jednej štvrtine zo sporného bytu. V prípade, že by došlo k určeniu neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu, ostal by žalovaný 1) výlučným nájomcom tohto bytu v zmysle § 707 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia 1) a 2) by teda neboli nájomcami sporného bytu a preto by ani nemali nárok na odkúpenie tohto bytu. Zároveň súd nepovažoval za naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy skutočnosť, že strany sporu majú dlh na spornom byte a že sa vedie exekúcia a že vyslovením neplatnosti zmluvy by exekútor nemohol vydražiť byt. Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na zmenu vlastníckych vzťahov. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal zato, že žalobcovia 1) a 2) nemali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode družstevného bytu a z toho dôvodu žalobu zamietol.

23. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Neúspešným žalobcom 1) a 2) nevzniklo právo na náhradu trov a úspešný žalovaný 1) si trovy konania neuplatnil. Preto vo vzťahu k žalovanému 1) súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný 2) si uplatnil trovy konania a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

24. Výrok o priznaní odmeny znalcovi sa opiera o ustanovenie § 259 a § 260 Civilného sporového poriadku v spojení s vyhláškou 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

25. Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom PhDr. Igorom Grajcarom z odboru písmoznalectvo, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 025/2016 zo dňa 02.11.2016, ktorý doručil súdu 04.11.2016. Znalec si zároveň vyúčtoval odmenu v celkovej výške 517,92 Eur nasledovne: § 3 hodinová odmena - preštudovanie spisu nie prvotné - 5 hod. x 13,28 Eur / 1 hod., spolu 66,40 Eur, spracovanie dokumentácie - 12 hod. x 13,28 Eur / 1 hod., spolu 159,36 Eur, spracovanie znaleckého úkonu - 22 hod. x 13,2á Eur / 1 hod., spolu 292,16 Eur, odmena celkom 517,92 Eur.

26. Po preskúmaní vyúčtovania súd zistil, že znalec si správne uplatnil odmenu v súlade s vyhláškou č. 491/2004 Z.z. a preto mu súd náhradu v celom rozsahu priznal.

27. Súd priznal znalcovi právo na odmenu za podaný znalecký posudok a zároveň určil, ktorá zo strán a v akom percentuálnom pomere bude hradiť tieto výdavky, pričom o samotnej výške náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník a to v súlade s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, kde sa najprv rozhoduje o nároku na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na výsledok sporu, kde žalobcovia 1) a 2) boli v celom rozsahu neúspešní, sú povinní nahradiť trovy konania a teda aj trovy znaleckého dokazovania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.